Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. júl 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/61/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612212194
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1612212194.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a

členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: T.. J.
T., B.. XX.XX.XXXX, X. V. XXXX/XX, T., zast. Advokátskou kanceláriou Consilior Iuris s.r.o., so sídlom
Radlinského 51, Bratislava, proti žalovaným: X/ G.. O.Š. S., B.. XX.XX.XXXX, X. V. XXXX/XX, T., zast.
Advokátskou kanceláriou Záhoráková & Partners, s.r.o., so sídlom Krasovkého 13, Bratislava, X/ T.. J.
S., B.. XX.XX.XXXX, X. Ľ.. Z. XXXX/X, T., o umožnenie vstupu na susedný pozemok, na odvolanie
žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného Malacky zo dňa 13. augusta 2019, č.k. 6C 360/2012-225, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť umožniť
žalobkyni a ňou určeným tretím osobám, povereným na výkon zatepľovacích prác, vstup na pozemok
parcely registra „. Č.. XXXX - Z. L. H. B. C. P. XXX T.X, Z. na I. Č.. XXXX pre W.. Ú.. T., ktorá je vo
vlastníctve žalovaného, za účelom zateplenia západnej steny rodinného domu so súpisným Č. XXXX,
L. na L. Č.. XXXX/X H. Č.. XXXX/X, Z. na I. Č.. XXXX pre W.. Ú.. T., ktorý je vo vlastníctve žalobkyne,

kontaktným zatepľovacím systémom (polystyrénom) o hrúbke 80 mm, na ktorý bude aplikovaná
vonkajšia tenkovrstvová omietka, pričom maximálna šírka zateplenia spolu s omietkou nepresiahne 10
cm, a uložil mu tiež povinnosť umožniť vstup a užívanie pozemku L. Č.. XXXX žalobkyni a ňou určeným
tretím osobám, povereným na výkon zatepľovacích prác na nevyhnutnú dobu a to najdlhšie na dobu 14
dní odo dňa, ktorý oznámi žalobkyňa žalovanému 14 dní vopred v nevyhnutnej miere, maximálne v šírke
4 m od hranice pozemkov L. Č.. XXXX H. Č.. XXXX/X po celej dĺžke domu U.. Č.. XXXX H. S. J. V. L.
L.. Č.. XXXX H. Č.. XXXX/X, L. Ž. Y. C. na O. Č. L. L.. Č.. XXXX aj pomocou tretích osôb zložiť materiál,

postaviť lešenie a vykonať všetky práce, potrebné na zateplenie západnej steny rodinného domu U..
Č.. XXXX. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Konanie proti žalovanej
2/ zastavil a žalovanej 2/ v zastavenej časti nepriznal náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia najskôr uviedol genézu celého konania, v ktorom žalobkyňa po
zmene žaloby pôvodne žiadala uložiť žalovaným 1/ a 2/ povinnosť umožniť jej vstup na ich vyššie

špecifikovaný pozemok na dobu 14 dní odo dňa, ktorý oznámi žalovaným 14 dní vopred, keď svoju
žalobu odôvodnila tým, že jej dom susedí jednou z obvodových stien bezprostredne s pozemkom
žalovaných a túto stenu jej rodinného domu je nevyhnutné opraviť formou zateplenia, pričom prístup je
iba z pozemku žalovaných. Tvrdila, že dom je zateplený už z troch strán a zostala už iba stena prístupnáz pozemku žalovaných, avšak žalovaný 1/ jej ani po opakovaných výzvach neposkytol súčinnosť, preto
podala žalobu na súd. Súd prvej inštancie uviedol, že po vykonanom dokazovaní rozhodol rozsudkom
č.k. 6C/360/2012-90 zo dňa 23.08.2015, ktorým žalobe žalobkyne vyhovel.

3. Konštatoval, že na odvolanie žalovaného 1/ Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Co/4/2016-122
zo dňa 24.02.2017 tento (prvý) rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď mu vytkol, že
výrok rozsudku nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, je neurčitý a nezohľadňuje ani ust. § 127
ods. 3 Obč. zák., pretože nešpecifikuje za akým účelom a v akom rozsahu má žalobkyňa právo na

pozemok žalovaných vstúpiť. Ďalej mu vytkol, že sa nezaoberal tým, či žalobkyňa v konaní preukázala,
že jej dom je potrebné zatepliť zvonka, teda spôsobom, ktorý ona preferuje, keď práve nevyhnutnosť
žalobkyňou požadovanej údržby jej domu (ak údržbu domu nemožno vykonať inak) by mohla odôvodniť
ukladanie konkrétnych povinností žalovaným. Odvolací súd vysvetlil, že uloženie povinnosti umožniť
vstup na susediaci pozemok je limitované jednak dôvodom vstupu (ak to nevyhnutne vyžaduje údržba
domu),nevyhnutnoumierou,potrebnounadosiahnutieúčeluvstupuatiežčasovýmohraničenímvstupu.

Poukázal tiež na to, že žalovaná 2/ už nie je bezpodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti žalovaného
1/.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že po zrušení rozsudku a vrátení veci odvolacím súdom zobrala
žalobkyňa žalobu voči žalovanej 2/ späť, a preto podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p. konanie proti nej

zastavil. Uznesením č.k. 6C/360/2012-186 zo dňa 15.04.2019 pripustil zmenu petitu v znení uvedenom
vyššie (bod 1. tohto rozsudku). Doplnil dokazovanie v intenciách uznesenia odvolacieho súdu, a to
výsluchmi žalobkyne, žalovaného 1/, znalca Doc. Ing. Juraja Žilinského, PhD., ohliadkou rodinného
domu žalobkyne, doloženými fotografiami nezateplenej časti a interiéru rodinného domu žalobkyne,
odborným vyjadrením znalkyne Ing. Mgr. Jany Pecníkovej č. 67/2018, znaleckým posudkom Doc. Ing.

Juraja Žilinského, PhD., I. Č.. XXXX, stavebným povolením na plynovú prípojku, uznesením MsZ mesta
Malacky a stanoviskom Mesta Malacky, ÚVaŽP k stavebnému povoleniu na rekonštrukciu strechy.
Podrobne opísal obsah výpovedí strán a svoje vlastné zistenia z ohliadky na mieste, keď presne
popísal miesta vo vnútri domu žalobkyne, kde sa nachádzajú stopy po vlhkosti a plesni, kondenz,
zistil premokanie na presne špecifikovaných miestach v dome, uviedol rozsah vnútorného zateplenia

detskej izby minerálnou vatou v železnej konštrukcii so sadrokartónom, konštatoval, ktoré miestnosti
domu nie je podľa jeho názoru možné zatepliť zvnútra, a rovnako podrobne uviedol aj zistenia ohľadne
nezateplenej vonkajšej steny rodinného domu žalobkyne, kde okrem iného ustálil, že táto stena je na
prízemí pokrytá pôvodnou vápenno-cementovou omietkou, ktorá je schátralá, navlhnutá a do výšky
jednéhometranadzemouopadaná(podkroviejepostavenézpórobetónovýchtvárnic,ktoréniesúničím

pokryté ani zateplené). V spodnej časti videl nopovú fóliu, položenú v zemi do hĺbky cca 20 cm a nad
zemou do cca 30 cm, ktorá tam bola umiestnená v rámci podrezávania domu na odizolovanie domu.
Konštatoval, že okná osadené na kúpeľni a WC sú neomietnuté, bez špaliet a s viditeľnou zoschnutou
pur penou, ktorou boli osadené do otvorov.

5. Ďalej citoval z odborného vyjadrenia znalkyne Ing. Mgr. Jany Pecníkovej č. 67/2018, v ktorom
znalkyňa vysvetlila cieľ zateplenia, súčasný trend v stavebníctve s dôrazom na zaizolovanie vonkajšieho
plášťa budov, najpoužívanejší systém zatepľovania (je ním kontaktný systém, pomocou ktorého možno
vytvoriť súvislé zateplenie bez vzniku tepelných mostov), výhody vonkajšieho zateplenia a spôsob,
akým sa vykonáva. Poukázala na to, že kontaktný systém zateplenia vnútri objektu nájde uplatnenie

predovšetkým na miestach, kde nie je možné zatepliť budovy zvonka, napríklad v prípade pamiatkovo
chránených budov, a zároveň odborne vysvetlila jeho nedostatky a nevýhody (vnútorné zateplenie
nerieši problém premŕzania a striedania teplôt v nosnom murive). Podrobne sa zaoberala domom
žalobkyne, ktorý je zateplený kontaktným zatepľovacím systémom z jeho troch strán (realizované v roku
2012), zateplená nie je západná stena susediaca s L.. Č.. XXXX. Vyhodnotila možnosť vonkajšieho

a vnútorného zateplenia domu a odporučila vyhotoviť vonkajšie zateplenie západnej steny rodinného
domu kontaktným zatepľovacím systémom tak, ako je vyhotovené na jeho ostatných obvodových
stenách, keď konštatovala, že zateplenie o hrúbke 80 mm nebude zasahovať do cudzieho pozemku
(rodinný dom žalobkyne je 13-14 cm od hranice pozemku). Zateplenie západnej steny domu z
vnútornej strany neodporučila, keď podrobne vysvetlila jeho nevhodnosť a náročnosť stavebných úprav,

vyžadujúcu prakticky celkovú rekonštrukciu objektu.

6. Zo znaleckého posudku č. 12/2018 znalca doc. Ing. Juraja Žilinského, PhD., vypracovaného pre
žalovaného 1/, zistil, že znalec mal posúdiť možnosť zateplenia zadnej steny rodinného domu žalobkynez interiérovej strany (zo strany pozemku žalovaného). Znalec potvrdil, že rodinný dom je zateplený
kontaktným zatepľovacím systémom z troch strán. Pri obvodovej stene susediacej s pozemkom
žalovaného konštatoval vážne tepelno-technické problémy, ktoré sa prejavili hlavne výskytom vlhkosti

v rohoch a kútoch pri podlahe, za skriňami a pohovkou, pričom príčinou je nedodržanie kritérií rizika
vzniku plesní (na žiadnom povrchu analyzovanej steny nesmie poklesnúť povrchová teplota pod kritickú
povrchovú teplotu na vznik plesní). Uviedol, že povrchovú teplotu steny možno zvýšiť realizáciou
kontaktného zatepľovacieho systému, pričom tepelnú izoláciu možno umiestniť zvnútra i zvonka. Podľa
znalca sa bežne realizuje osadenie tepelného izolantu z exteriérovej strany. Z interiéru sa zatepľuje

hlavne vtedy, ak umiestneniu izolácie z exteriéru bránia objektívne skutočnosti. V ďalšom v znaleckom
posudku analyzoval možnosti zateplenia steny z interiéru podľa kritérií vyplývajúcich s STN 73 0540-2
pre interiérové zateplenie a uviedol, že je možné navrhnúť interiérové zateplenie rodinného domu z
jeho zadnej strany. Z výsluchu znalca potom súd prvej inštancie zistil, že bežné a jednoznačné je
zatepľovanie rodinných domov z vonku, pričom je to účelné aj z hľadiska energetického, hygienického.
Znalec sa vyjadril, že v znaleckom posudku mal zodpovedať len otázku, či je možné zateplenie jednej

strany rodinného domu vnútorne. Skonštatoval, že predmetný rodinný dom je potrebné zatepliť zo
zadnej strany od pozemku žalovaného. Z interiérovej strany sa zatepľuje vtedy, ak umiestneniu izolácie
z exteriéru bráni nejaká objektívna skutočnosť, pričom technicky nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by
bránili vonkajšiemu zatepleniu a je možné túto stranu domu zatepliť zvonku. Uviedol, že odborne
je zateplenie rodinného domu najvýhodnejšie v rovnakej metodike, teda pokiaľ bol dom zateplený

z exteriéru po troch stranách domu, je technicky optimálnejšie, aby bol zateplený z exteriéru aj na
zvyšnej strane. Popísal, čo by všetko obnášalo vykonanie zateplenia z vnútornej strany a jeho technickú
náročnosť. Uviedol, že z energetického hľadiska je jedno, na ktorú stranu sa umiestňuje tepelná izolácia,
problém však môže nastať z vlhkostného hľadiska, pretože to môže mať vplyv na zhoršenie konštrukcie
stavby, a pokiaľ táto štvrtá stena bude zateplená zvnútra, môže to viesť k zníženiu jej akumulačnej

schopnosti. Podľa znalca bude na tejto zadnej strane domu potrebné vykonať aj vonkajšie povrchové
úpravy, keďže poveternostné vplyvy, ako vietor a dážď, ale aj slnečné žiarenie majú vplyv na stav
tejto steny. Pri interiérovom zateplení v kombinácii s vonkajším zateplením, môžu vznikať v rohoch
tepelné mosty. V znaleckom posudku znalec navrhol a posúdil riešenie zateplenia tohto rodinného
domu interiérovo tak, aby tento teplotný most nevznikol a navrhol riešenie tak, že v bočných izbách

na tejto strane steny, kde je zateplenie z bočných strán je potrebné vnútornú izoláciu napojiť aj na
zateplenú časť steny zvnútra, a to v dĺžke až 1 meter. Čo sa týka vnútorných izieb, ktoré nie sú zateplené
vonkajším zateplením, by bolo potrebné zatepliť zvnútra aj bočné strany týchto stien, pričom dĺžka tohto
zateplenia je vypočítaná na 60 cm. Z hľadiska vzniku tepelných mostov v rámci podlahy dospel znalec
k záveru, že smerom k podlahe by musela ísť tepelná izolácia až do úrovne hydroizolácie podlahy,

t. j. cca 10 cm, pri hrúbke tepelnej izolácie a musela by predstavovať pevnú časť napojenia tepelnej
izolácie, čo znamená, že pokiaľ by tepelná izolácia bola z vaty, tak táto spodná časť by musela byť z
pevného materiálu, napr. z tvrdeného polystyrénu, pričom ide o istú komplikáciu tejto vnútornej tepelnej
izolácie. Z hľadiska izolácie obvodovej steny pri strope s povalou vychádzal z údajov žalobkyne, že vo
všetkýchizbáchmástropyzateplenénejakouizoláciou,ktorájezavesenánasadrokartónovompodklade

a v takom prípade by stačilo zatepliť vnútornú stranu v týchto miestach len po tento zateplený strop.
Z hľadiska technologickej náročnosti vnútorného zateplenia si toto vyžaduje technologicky náročnejší
postuprealizácie,pretožejejednoduchšieprivonkajšomzateplenízatepliťrovnéplochyzvonku.Systém
vnútorného zateplenia je komplikovanejší a fakticky sa pri výstavbe rodinných domov nestretol s tým, že
byniektovdomerealizovalvnútornýsystémzateplenia,čovyplývazjehonáročnosti,kdetrebajednotlivo

posudzovať každý tepelný most, ktorý by tu mohol vzniknúť, a to pri vonkajšom zateplení nie je potrebné
riešiť. Uzavrel, že v danom prípade je vhodnejšie exteriérové zateplenie. Z hľadiska energetického sú
v podstate obe zateplenia rovnaké, ale z hľadiska hygienického je vnútorné zateplenie technologicky
náročnejšie na dosiahnutie rovnakých kritérií ako pri vonkajšom zateplení. Z hľadiska akumulácie tepla
pri dlhodobom časovom užívaní nehnuteľnosti je taktiež vhodnejšie vonkajšie zateplenie.

7. Vec posúdil právne podľa ust. § 127 ods. 3 Obč. zák. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Zhrnul,
že žalobkyňa sa domáha, aby jej bol v súlade s § 127 ods. 3 Obč. zák. umožnený vstup na susedný
pozemok vo vlastníctve žalovaného 1/, a to v nevyhnutnej miere a na nevyhnutnú dobu za účelom
vykonania nevyhnutnej údržby svojho rodinného domu, ktorý zateplila z troch strán, pričom štvrtá zadná

(západná) stena domu je prístupná iba z pozemku L.. Č.. XXXX, ktorú vlastní žalovaný 1/, a ten jej
vstup na jeho pozemok za účelom zateplenia tejto vonkajšej steny jej domu neumožnil. Vyhodnotil, že i
keď žalovaný 1/ v konaní namietal, že stena rodinného domu žalobkyne je na hranici jeho pozemku, a
že zateplením by jej rodinný dom túto hranicu presiahol, svoje tvrdenie ničím neosvedčil a nepredložilprípadné odborné vyjadrenie znalca resp. znalecký posudok k hranici pozemkov. Preto vychádzal z
geometrických náčrtov R. Y. L. H. G. Š., ktoré si zabezpečili strany sporu, kde obe merania geodetov
potvrdili, že dom žalobkyne nepresahuje na pozemok žalovaného 1/ a odchýlky namerané oboma

geodetmi smerujú dovnútra pozemku žalobkyne a sú v rozmedzí zákonnej odchýlky súradnicových
rozdielov deltap (0,24 m) tak, ako to definuje ust. § 56 ods. vyhl. č. 461/2009 Z.z.. Vyvodil, že ak by
žalobkyňa svoj dom zateplila polystyrénom a fasádou o hrúbke 10 cm, jeho stena zo strany pozemku
žalovaného 1/ bude stále na hranici pozemku žalobkyne a nebude zasahovať do pozemku žalovaného
1/.

8. Uviedol, že spornou zostala v konaní otázka, či žalobkyňa preukázala, že jej dom je potrebné zatepliť
zvonka (teda spôsobom, ktorý preferuje), keď už zateplila detskú izbu zvnútra. Pri odpovedi na túto
otázku vychádzal z odborného vyjadrenia znalkyne Ing. Mgr. Jany Pecníkovej č. 67/2018, zo znaleckého
posudku č. 12/2018 znalca doc. Ing. Juraja Žilinského, PhD. a z jeho výpovede. Zo znaleckého posudku
znalca doc. Ing. Juraja Žilinského vyplýva, že zateplenie rodinného domu z interiérovej strany zadnej

(západnej strany) steny domu zo strany pozemku žalovaného 1/ je možné. Obaja znalci sa však zhodli
na tom, že vonkajšie zateplenie domu kontaktným systémom patrí k najčastejším a jednoznačným
spôsobom zateplenia a je to účelné aj z hľadiska energetického a hygienického, pričom z interiérovej
strany sa zatepľuje vtedy, ak umiestneniu izolácie z exteriéru bráni nejaká objektívna skutočnosť. Obaja
znalci dospeli k záveru, že rodinný dom žalobkyne je potrebné zatepliť zo zadnej strany od pozemku

žalovaného. Považoval za zrejmé, že v časti, kde rodinný dom nie je zateplený, neplní už vyhotovené
zatepleniežiadnufunkciu,aženezateplenouobvodovoustenousúovplyvnenétakmervšetkymiestnosti
v dome, keď v nich vzniká kondenzácia vodnej pary na nezateplenej stavebnej konštrukcii, výsledkom
čoho je vznik plesní. Zo znaleckého posudku Ing. Mgr. Jany Pecníkovej ako i z výpovede znalca doc.
Ing. Juraja Žilinského, PhD. dospel k jednoznačnému záveru, že vyhotovenie vonkajšieho zateplenia

západnej steny rodinného domu kontaktným zatepľovacím systémom tak, ako je vyhotovené na
ostatných obvodových stenách, je v danom prípade z hľadiska takmer všetkých odborných hľadísk
najvýhodnejšie. Prijal potom záver, že zateplenie zadnej strany domu od pozemku žalovaného 1/ z
interiéru je neefektívne a neúčelné, keďže takýto spôsob zateplenia by viedol predovšetkým k značným
finančným nákladom pri jeho realizácii, ktorá by si vyžiadala 1/ odstránenie už existujúcej časti interiéru

a po zateplení opätovné vykonanie nového spracovania interiéru do pôvodného stavu, 2/ napriek
prípadnému interiérovému zatepleniu, by bolo nevyhnutné vykonať aj vonkajšie povrchové úpravy a to z
hľadiska klimatických vplyvov na túto časť steny, keďže poveternostné vplyvy ako vietor, dážď a slnečné
žiarenie by mali vplyv na stav tejto steny, 3/ aby nevznikali teplotné mosty v bočných izbách, na tejto
strane steny, kde je vonkajšie zateplenie z bočných strán, by bolo potrebné vnútornú izoláciu napojiť

aj na zateplenú časť stien zvnútra a to v dĺžke až 1 meter, 4/ z hľadiska vnútorných izieb, ktoré nie sú
zateplené vonkajším zateplením, by bolo potrebné zatepliť zvnútra aj bočné strany týchto stien, pričom
dĺžka tohto zateplenia je znalcom vypočítaná na 60 cm, 5/ z hľadiska tepelných mostov v rámci podlahy
by musela ísť tepelná izolácia až do úrovne hydroizolácie podlahy, teda cca 10 cm a aj to s komplikáciami
z hľadiska použitých materiálov. V neposlednom rade pri interiérovom zateplení zadnej steny domu

by došlo k zníženiu podlahovej plochy jednotlivých miestností a z estetického hľadiska by v interiéri
vznikli isté hrany (pri navrhnutom spôsobe zateplenia J.. N.. Ž.), ktoré by nemuseli vyhovovať žalobkyni.
Vyhodnotil, že vnútorné zateplenie zadnej strany rodinného domu potom predstavuje aj technologicky
náročnejší postup realizácie takéhoto zateplenia, ktorý je komplikovanejší, a zároveň by nebol splnený
účel, ktorého sa žalobkyňa domáha, keďže jej cieľom je údržba západnej steny domu, ktorá v spodnej

časti zvetráva a celé vrchné poschodie je bez zateplenia neobývateľné. Uzavrel, že je preto potrebné
túto údržbu vykonať, pričom zateplenie, ktoré žalobkyňa zvolila, je len spôsob vykonania údržby.

9. Vyhodnotil, že i keď žalobkyňa zateplila jednu stranu detskej izby z interiéru, vykonala to len z
nevyhnutných dôvodov, pretože v tejto izbe, kde sú múry až z troch strán, bol teplotný rozdiel oproti

teplote v ostatných izbách až 7-8 stupňov a v tejto izbe spávalo jej maloleté dieťa. Aj napriek takémuto
zatepleniu v kúte spodnej časti medzi zateplenou stenou a priečkou sú viditeľné stopy po vlhkosti a
plesni. Mal za preukázané, že rodinný dom po zateplení troch strán domu je nevyhnutné zatepliť aj
zo zadnej štvrtej strany domu tak, aby bol kompletne zateplený a zateplenie splnilo svoju funkciu a
zamedzilo sa tepelným stratám, teda úniku tepla cez obvodový plášť domu a zároveň tak bola vykonaná

údržba domu aj na tejto západnej stene rodinného domu. Vyhodnotil, že žalobkyňa v konaní preukázala,
že zateplenie rodinného domu je v danom prípade najefektívnejšie a najvhodnejšie z exteriéru, teda z
vonkajšej štvrtej časti domu (s prihliadnutím na to, že rodinný dom žalobkyne už je zateplený z troch
strán). Keďže prístup k tejto zadnej časti domu na vykonanie zateplenia má žalobkyňa len cez pozemokžalovaného 1/, rozhodol o umožnení vstupu žalobkyne na pozemok žalovaného 1/ a uložil mu povinnosť
umožniť žalobkyni a ňou určeným tretím osobám na vykonanie zateplenia vstup na jeho pozemok.
Zároveň určil podmienky tohto vstupu a užívania pozemku žalovaného 1/, keď určil nevyhnutnú dobu na

vykonanie údržby dobu vonkajšieho zateplenia a to 14 dní, ktorú považoval za primeranú, určil materiál,
ktorý sa na zateplenie použije, a to zatepľovací systém (polystyrén) o hrúbke 80 mm, ktorý spolu s
omietkou nesmie presiahnuť 10 cm, a zároveň určil rozsah záberu pozemku žalovaného 1/ a to 4 m od
hranice pozemkov strán sporu po celej dĺžke domu. Ak žalovaný 1/ poukazoval na to, že žalobkyňa pri
rekonštrukcii domu zmenila tvar strechy, na čo nemala stavebné povolenie, súd prvej inštancie sa týmito

skutočnosťami nezaoberal a považoval ich pre rozhodnutie vo veci za irelevantné, keď mal preukázané,
že žalobkyňa mala súhlasné stanovisko mesta Malacky so zateplením jej rodinného domu.

10. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnej žalobkyni priznal ich plnú
náhradu v rozsahu 100 %. Žalovanej 2/, proti ktorej zobrala žalobkyňa žalobu späť po tom, čo žalovaná
2/ stratila pasívnu legitimáciu v spore, náhradu trov konania nepriznal z dôvodu hodného osobitného

zreteľa.

11. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný 1/ (ďalej len žalovaný) včas odvolanie, ktorým napadol žalobe
vyhovujúcu časť rozsudku ako aj rozhodnutie o uložení mu povinnosti zaplatiť žalobkyni náhradu trov
konania v rozsahu 100 % a žiadal ho v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu

trov konania. Mal za to, že súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne právnym názorom odvolacieho
súdu, vyjadrenom v zrušujúcom uznesení č.k. 4Co/4/2016-122 zo dňa 24.02.2017, keď na jednej strane
konštatoval,žezoznaleckéhoposudkuč.12/2018doc.Ing.JurajaŽilinského,PhD.vyplýva,žejemožné
zateplenie rodinného domu žalobkyne z interiérovej strany, ktoré je z hľadiska energetického rovnaké
ako v prípade exteriérového zateplenia a z hľadiska hygienického ide len o technologicky náročnejšie

zateplenie, a na strane druhej konštatoval, že je nevyhnutné zatepliť exteriérovým spôsobom z dôvodu,
že ide o najefektívnejšie a najvhodnejšie zateplenie s prihliadnutím na to, že rodinný dom žalobkyne je už
zateplený z troch strán exteriérovým zateplením. Spornou teda nemala byť otázka, či žalobkyňa v konaní
preukázala, že jej rodinný dom je potrebné zatepliť zvonka (ňou preferovaným spôsobom), ale otázka,
či je zateplenie možné uskutočniť inak, keď odvolací súd uviedol, že „o nevyhnutnosť vstupu pôjde len

vtedy, ak údržbu domu žalobkyne nie je možné uskutočniť inak“. Poukázal na to, že zo znaleckého
posudku doc. Žilinského vyplýva záver, že okrem vonkajšieho zateplenia je možné a reálne zateplenie z
interiérovej strany rodinného domu žalobkyne bez toho, aby to bolo na úkor tepelnej pohody a hygieny.
Súdu prvej inštancie vytkol, že sa zaoberal tým, ktorý spôsob zateplenia je bežný, obvyklý, finančne
menej náročný a podobne, hoci ust. § 127 ods. 3 Obč. zák. skúmanie takýchto okolností pre uloženie

povinnosti vstupu na susediaci pozemok nepredpokladá, z čoho vyvodil, že sa odklonil od právneho
názoru odvolacieho súdu a zároveň nesprávne interpretoval na zistený skutkový stav ustanovenie § 127
ods.3Obč.zák..Namietaltiež,žesúdprvejinštancienesprávnevyhodnotilpísomnéstanoviskoIng.Mgr.
Jany Pecníkovej pod č. 67/2018, ak na toto prihliadal ako na odborné stanovisko znalca, pretože Ing.
Mgr. Jana Pecníková je znalkyňou v znaleckom odbore stavebníctvo, odvetvie: pozemné stavby, odhad

hodnoty nehnuteľností, pričom pre posúdenie problematiky údržby zateplenia a jeho tepelnoizolačných
vlastností je smerodatným vyjadrenie znalca v odvetví stavebná fyzika, čo menovaná nie je, a preto je jej
stanovisko bez právneho významu a len laickým názorom. Jediným relevantným odborným posúdením
otázky nevyhnutnosti spôsobu zateplenia rodinného domu žalobkyne a vymedzenia spôsobu zateplenia
je znalecký posudok č. 12/2018 doc. Žilinského, znalca v odvetví stavebná fyzika. Vyjadril názor, že súd

prvej inštancie mal prihliadať aj na to, že rekonštrukcia rodinného domu bola žalobkyňou realizovaná bez
stavebného povolenia, a preto, ak jej umožnil ďalšie stavebné práce, určitým spôsobom legalizoval jej
protiprávne konanie. Argumentoval, že z vykonaného dokazovania vyplynul záver, že záujem žalobkyne
zatepliť svoj rodinný dom je možné s prihliadnutím na znalecký posudok č. 12/2018 doc. Ing. Juraja
Žilinského, PhD. uskutočniť aj bez súčinnosti žalovaného, teda bez vstupu na jeho pozemok. Namietal

tiež, že súd prvej inštancie na nesprávne vyhodnotený skutkový stav nesprávne aplikoval relevantné
ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď neskúmal vyváženosť zásahu do jeho vlastníckeho práva. S
poukazom na ust. § 123 a § 124 Obč. zák. zdôraznil, že akýkoľvek vstup na jeho pozemok bez jeho
súhlasu je vážnym zásahom do jeho vlastníckeho práva, ktorý je možný len v rozsahu ust. § 127 ods. 3
Obč.zák.,zobsahuktoréhotiežvyplýva,ženiekaždáúdržbasusediacejstavbyzakladáprávovstupuna

susedovpozemok,alelentaká,ktorájeobjektívnenevyhnutná,pričomobjektivitounevyhnutnostiúdržby
sa súd prvej inštancie riadne nezaoberal. Argumentoval, že v zmysle judikatúry (napr. Cpj 203/1988 R
3/1988) platí, že údržbu predstavujú práce spojené s udržiavaním pozemkov a stavieb v dobrom stave.
Pod údržbou je treba rozumieť činnosti zamerané na udržanie existujúceho stavu, nie však činnostivykonané v záujme zmeny alebo „zlepšenia“ podstaty veci (spravidla stavby), napr. realizáciou prístavby.
Poukázal na to, že v posudzovanej veci nejde o udržanie podstaty veci (tou by bolo napr. omietnutie),
ale znamená zlepšenie stavu západnej steny rodinného domu žalobkyne. Pojem nevyhnutnosti je

potrebné skúmať z objektívnych hľadísk a nemožno vychádzať zo subjektívnych predstáv alebo prianí
vlastníkov susedných pozemkov a stavieb. S odkazom na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu
zopakoval, že o nevyhnutnosť vstupu pôjde iba vtedy, ak údržbu nie je možné uskutočniť inak, pričom o
nevyhnutnosť nepôjde, ak je údržba iba výhodnejšia v prípade realizácie činností spojených so vstupom
na susediaci pozemok. Uzavrel, že vonkajšie zateplenie nie je nevyhnutné, nakoľko zo znaleckého

posúdenia vyplýva, že žalobkyňa má možnosť zatepliť aj interiérovo. Nesúhlasil ani s výrokmi rozsudku
tvrdiac, že mu súd prvej inštancie stanovil povinnosť umožniť vstup po dobu 14 dní bez časového
vymedzenia, čo by znamenalo, že žalobkyňa má právo vstupovať a užívať pozemok žalovaného aj 24
hodín denne, a takáto možnosť predstavuje jeho významné obťažovanie nad mieru primeranú pomerom
podľaust.§127ods.1Obč.zák.,pričomstanoveniedoby14dnínemáoporuvovykonanomdokazovaní.
Nepovažoval za zrejmé, či odseky predstavujú jeden výrok, namietal ich formuláciu a skutočnosť, že

umožňujú žalobkyni vstupovať na pozemok 24 hodín denne počas 14 dní.

12. Žalobkyňa navrhla vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného napadnutý rozsudok ako vecne
správnypotvrdiť.Nesúhlasilastvrdenímžalovaného,žesasúdprvejinštancieneriadilprávnymnázorom
odvolaciehosúdu,keďmalazato,ževykonalvšetkydôkazypotrebnénadostatočnézistenieskutkového

stavu veci, správne ich vyhodnotil a na ich základe dospel ku správnym skutkovým zisteniam a taktiež
správneprávneposúdilvecvzmyslezáverovuzneseniaodvolaciehosúdu.Poukázalanato,žežalovaný
sa obmedzuje len na zodpovedanie otázky, či je možné jej dom zatepliť aj iným spôsobom ako ona
požaduje, pričom tvrdí, že znalec doc. Žilinský uviedol, že je možné realizovať zateplenie aj zvnútra.
Žalovaný však opomenul, že jej cieľom je údržba západnej steny jej rodinného domu, pričom ako formu

tejto údržby zvolila zateplenie tejto steny polystyrénom o hrúbke 8 cm s následnou povrchovou úpravou
hladkou omietkou, pričom nevyhnutnosť údržby tejto steny z vonkajšej strany aj vyplynula z vykonaného
dokazovania. Nie je pritom sporné, že táto stena je prístupná len z pozemku žalovaného, a ona teda nie
je schopná bez vstupu na jeho pozemok túto stenu riadne udržiavať, hoci je to nevyhnutné pre riadne
užívanie domu, čo vyplýva z ohliadky, aj z fotodokumentácie. Zateplenie tejto poslednej neupravenej

steny domu je nevyhnutné vykonať z jeho vonkajšej strany najmä preto, že jeho celá vrchná časť, resp.
celé vrchné poschodie je bez vykonania takéhoto zateplenia neobývateľné. Táto západná stena bez
vykonania tejto údržby zvetráva a chátra, čo potvrdil aj znalec doc. Žilinský (tu citovala z jeho znaleckého
posudku). Ak by aj pripustila argumentáciu žalovaného, že zateplenie jej domu možno vykonať vnútorne,
nevyriešilo by to vzťahy medzi stranami, keďže z dokazovania vyplynula potreba údržby tejto západnej

steny z vonkajšej strany, čo na pojednávaní potvrdil aj znalec doc. Žilinský (časť jeho výpovede citovala).
Jejzlýstavapoškodeniesúzrejmézfotodokumentácie,zodbornéhovyjadreniač.67/2018znalkyneIng.
Pecníkovej, zo znaleckého posudku doc. Žilinského a zlý stav tejto steny potvrdil aj samotný žalovaný
na pojednávaní pred súdom. Považovala potom za zrejmé, že západná stena jej domu nevyhnutne
vyžaduje údržbu z vonkajšej strany a za nepochybné a medzi stranami nesporné, že jej zateplenie

je nevyhnutné, nakoľko bolo preukázané, že v jej dome sa tvorí vlhkosť a plesne práve z dôvodu
kondenzovania vodnej pary na nezateplenej stene domu. Je nelogické, nehospodárne a neúčelné
vykonávať túto údržbu jednej steny dvakrát (zateplením z vnútornej strany a následne aj povrchovou
úpravou, omietkou tejto steny z vonkajšej strany), keď môže túto údržbu dosiahnuť jedným zásahom,
a to zateplením z vonkajšej strany, ktorým bude dosiahnutý ňou požadovaný a nevyhnutne potrebný

účel údržby. Mala za to, že žalovaný tieto skutočnosti účelovo opomína. Zdôraznila, že žalovaný do
prvého rozhodnutia nesúhlasil so zateplením západnej steny jej domu len z dôvodu jeho presvedčenia,
žezateplenímtejtostenysazasiahnedojehopozemku.ZvytyčovacíchnáčrtovavýsluchovR.Y.L.H.G.
Š. však vyplynulo, že jej dom sa nachádza na jej pozemku s takou rezervou od hranice pozemku, že pri
zateplení západnej strany v celkovej hrúbke 10 cm do pozemku žalovaného nezasiahne. Na to žalovaný

zmenil svoju argumentáciu a bez zohľadnenia ostatných okolností argumentuje tendenčne názorom
odvolacieho súdu, že ak je možné vykonať zateplenie jej domu aj inak (zvnútra), je potrebné jej žalobu
zamietnuť. Ak žalovaný skutočnosť, že západnú stenu jej domu možno zatepliť aj zvnútra preukazuje
len znaleckým posudkom č. 12/2018 doc. Žilinského, poukázala na vyjadrenia znalca na pojednávaní,
kde okrem iného uviedol, že odborne nepreferuje zatepľovanie zvnútra, že za vhodnejšie považuje

zateplenie budovy zvonku, a že zateplenie zvnútra sa vykonáva len tam, kde vonkajšiemu zatepleniu
bránia objektívne skutočnosti (napr. pamiatková ochrana). Na zvukovom zázname z pojednávania (1
h 07 min a 1 h 40 min) sú zachytené tiež jeho vyjadrenia, že tento znalecký posudok prijal len z
dôvodu, že to bola „odborne hodená rukavica", z čoho vyvodila, že ide o výnimočnú situáciu, kedy bymala byť jedna stena domu zateplená úplne iným spôsobom ako zvyšné steny (keďže sa to v praxi
vôbec nevyskytuje) a znalec túto skutočnosť bral ako výzvu pre zistenie či je to vôbec možné, čo
vyjadril tým, že k záverom vo svojom znaleckom posudku sa dopracoval po veľkých úvahách, keď

podľa jeho názoru je v stavebníctve všetko možné, a teda aj takáto situácia je možná. Zdôraznila,
že vnútorné zateplenie tak, ako ho navrhol znalec doc. Žilinský je spojené s neúmernými nákladmi,
keď poukázala na náročnosť prác, zníženú kvalitu života v dome a veľké stavebné zásahy, pričom
ako sám znalec uviedol, okná pri riešení vnútorného zateplenia vôbec neriešil, a teda vzniká otázka,
či je zateplenie v oblasti okien vôbec možné. Za podstatné tiež považovala, že znalec uviedol, že ak

by bol on vlastníkom jej rodinného domu, tak by si túto stenu z vnútornej strany nezateplil, a naviac
skonštatoval, že západnú stenu jej domu bude potrebné ošetriť aj zvonku bez ohľadu na to, či bude
zateplenie tejto steny vykonané zvnútra. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že doc. Žilinský navrhol
v znaleckom posudku spôsob interiérového zateplenia konkrétne na jej rodinný dom, keď poukázala
na to, že znalec sa vyjadril len vo všeobecnej rovine a posudzoval len časť steny na prízemí, aj to
bez okien, neposudzoval druhé nadzemné podlažie, neriešil detaily jednotlivých miestností a tieto ani

nevymenoval.Nesúhlasilaanisnázoromžalovaného,žesúdprvejinštancienemalprihliadaťnaodborné
vyjadrenie Ing. Pecníkovej, pretože nie je znalkyňou v odbore stavebná fyzika. V tejto súvislosti mala za
to, že žalovaný v odvolaní zrejme účelovo necitoval obsahové vymedzenie znaleckého odboru pozemné
stavby z prílohy 2 vyhl. č. 228/2018 Z.z. o ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. (citovala).
Keďže predmetom tohto odborného vyjadrenia nebolo samostatné posúdenie stavebnej fyziky, ide o

spôsobilý dôkazný prostriedok odborne spôsobilej osoby. Odmietla aj ďalšiu argumentáciu žalovaného,
že nemá stavebné povolenie, keď zdôraznila, že prestavba v časti strechy nemá žiaden súvis s údržbou
západnej steny jej domu, a preto je v prejednávanej veci bezvýznamné, či tieto práce vykonávala na
základe stavebného povolenia, ohlásenia, alebo bez nich, pričom poukázala na to, že stavebnú úpravu
zateplením riadne ohlásila. Vo vzťahu k nevyhnutnej dobe potrebnej na vykonanie údržby tejto steny

uviedla, že preukázala, že táto doba je 14 dní, keď vychádzala jednak zo skúseností pri zatepľovaní
ostatných stien rodinného domu a jednak z predloženého harmonogramu prác vypracovaného spol.
STAVOCEL s.r.o., ktoré je založené v súdnom spise. S poukazom na to, že žalovaný nikdy nenamietal
ňou navrhovaný čas potrebný na vykonanie tejto údržby, považovala ho v zmysle ust. § 151 ods. 1 C.s.p.
za nesporný.

13. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.

14. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru,

že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

15. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

16. S poukazom na citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a
z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska

procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (keď procesné
vady ani neboli v odvolaní žalovaného namietané) v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke
stotožňujesdôvodmi,týkajúcimisaodvolanímnapadnutéhorozsudku,ktorýmsúdprvejinštanciežalobe
žalobkyne proti žalovanému vyhovel, a v podrobnostiach na ne poukazuje. V takomto prípade nie je
potrebné dôvody už vyslovené opakovať (odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie napadnutého

rozsudku).Pretolennazdôrazneniesprávnostirozhodnutiasúduprvejinštancieanaodvolacienámietky
žalovaného uvádza nasledovné.

17. Podľa ust. § 127 ods. 3 Obč. zák. sú vlastníci susediacich pozemkov povinní umožniť na nevyhnutnú
dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to

nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne
škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti
sa nemôže zbaviť.18. Na vysvetlenie prejednávanej problematiky odvolací súd uvádza, že z už ustálenej súdnej praxe
vyplýva, že v citovanom ust. § 127 ods. 3 Obč. zák.
sú upravené podmienky vstupu na susedný pozemok a povinnosť vlastníka takýto vstup strpieť, resp.

umožniť. Ide o zabezpečenie vstupu na vlastný pozemok, prípadne do vlastnej stavby na ňom zriadenej,
pokiaľ tento vstup nie je možný inak, ako cez cudzí pozemok. Práva vstupu na susedný pozemok sa
možno domáhať žalobou na stanovenie povinnosti umožniť vstup na susedný pozemok. Zákon uvádza
dva dôvody vstupu na susedný pozemok: a) vstup na susedný pozemok je nevyhnutný na údržbu
susediacich stavieb a pozemkov (čo je aj prípad súdenej veci) a b) vstup tiež nevyhnutne vyžaduje

obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Vstupom na susedný pozemok je pritom potrebné
rozumieť nielen samotné vstúpenie, teda prekročenie hranice susedovho pozemku, ale tiež pobyt na
ňom obmedzený na účely vstupu. Vstupom na susedov pozemok podľa tohto ustanovenia je teda aj
pobyt po nevyhnutnú dobu na vykonanie úkonov, ktoré si vyžaduje údržba alebo obhospodarovanie
vlastného pozemku (nemožno ním rozumieť trvalé právo prechodu alebo prejazdu). Pri posudzovaní, na
akú nevyhnutnú dobu a do akej nevyhnutnej miery je vlastník susediaceho pozemku povinný umožniť

vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, sa zásadne prihliada na objektívnu potrebu
toho, kto sa práva vstupu dovoláva, nie na to, do akej miery bude vlastník susediaceho pozemku vo
svojom vlastníckom práve obmedzený (napr. rozsudok NS ČR 22Cdo/1281/2002 z 05.11.2002). Ako
už bolo uvedené vyššie, vstupom na pozemok je teda potrebné rozumieť nielen samotné vstúpenie,
teda prekročenie hranice susedovho pozemku, ale tiež pobyt na ňom, obmedzený účelom vstupu,

a to podmienkami uvedenými v citovanom ust. § 127 ods. 3 Obč. zák. , teda pobyt po dobu nevyhnutnú k prevedeniu úkonov, ktoré si vyžaduje údržba
aleboobhospodarovanievlastnéhopozemku.Pojem„nevyhnutnosťúdržby“a„obhospodarovanie“treba
vykladať z objektívnych hľadísk a nie podľa subjektívnych predstáv jednotlivých vlastníkov pozemkov
a stavieb. Umožniť sa má vstup na susediaci pozemok najmä v súvislosti s výkonom takých práv,

ktoré by sa bez vstupu na tento pozemok, prípadne stavbu, nemohli vôbec alebo sčasti vykonať a
bez ktorých by susediace pozemky a stavby nemohli byť riadne udržiavané a obhospodarované (napr.
oprava alebo omietnutie stavby domu, ku ktorej je prístup len zo strany susediaceho pozemku). Keďže
vstup na susediaci pozemok alebo stavbu môže byť podstatným zásahom do práv vlastníka, pretože
pod „vstupom“ sa rozumie aj dlhšie zotrvanie na pozemku alebo stavbe, je správne, aby sa poskytoval

iba v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najmä, keď na vstup na susediaci pozemok, prípadne
stavbu, sú oprávnené aj ďalšie osoby, ktoré majú údržbu alebo obhospodarovanie vykonávať. Toto
oprávnenie aj ďalších osôb na vstup na susediaci pozemok alebo stavbu sa odvodzuje od práva
vlastníka.

19. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd v prvom rade k záveru, že súd prvej
inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobkyňou uplatneného nároku ako aj
ohľadom tvrdení žalovaného (pôvodne žalovaná 2/, voči ktorej bolo konanie následne zastavené, so
žalobnou požiadavkou žalobkyne súhlasila), ktoré uvádzal na svoju obranu, a riadne zistil skutkový
stav veci. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 191 ods. 1 C.s.p. dospel

k správnym skutkovým záverom, a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o dôvodnosti
žalobkyňou uplatneného nároku na uloženie povinnosti žalovanému umožniť jej (a ňou určeným tretím
osobám, povereným na výkon zatepľovacích prác) vstup na jeho pozemok v nevyhnutnom rozsahu a
po nevyhnutnú dobu za účelom vykonania presne špecifikovanej nevyhnutnej údržby jej domu, a to
zateplením a povrchovou úpravou západnej vonkajšej steny jej domu. Súd prvej inštancie vec aj správne

právneposúdilpodľaust.§127ods.3Obč.zák.,ktorésprávnevyložilaaplikovalhonaprejednávanúvec
aj správnym spôsobom, pričom svoje dôvody vedúce k vyhoveniu žalobe žalobkyne proti žalovanému
aj náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. V odôvodnení
svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje
rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, zaoberal sa argumentáciou

sporových strán, správne a logicky vyhodnotil vykonané dôkazy a podrobne zdôvodnil svoje právne
úvahy. Odvolací súd s jeho závermi súhlasí.

20. V konaní bolo preukázané a ani nebolo sporné, že dom žalobkyne stojí tesne pri hranici so
susediacim pozemkom žalovaného, a že údržbu západnej vonkajšej steny domu žalobkyne nie je možné

vykonať inak, ako z pozemku žalovaného, avšak žalovaný žalobkyni vstup na jeho pozemok za účelom
vykonania nevyhnutnej údržby tejto vonkajšej steny jej domu neumožnil. Bolo tiež preukázané a nebolo
sporné, že táto vonkajšia stena domu žalobkyne je pre poveternostné vplyvy, akými sú slnko, dážď,
vietor, mráz a podobne, vo veľmi zlom stave, na prízemí je pokrytá pôvodnou vápenno-cementovouomietkou, ktorá je schátraná, navlhnutá a do výšky jedného metra nad zemou aj opadaná, podkrovie je
z pórobetónových tvárnic, ktoré nie sú ničím pokryté a okná sú osadené s výplňou, ktorou je bez ďalšej
úpravy len zaschnutá pur pena, a na rozdiel od ostatných troch stien jej domu je aj nezateplená, čo

spôsobuje de facto neobývateľnosť tých miestností domu žalobkyne, ktoré k tejto nezateplenej stene
priliehajú, keď sa vo vnútri na tejto strane jej domu preukázateľne vytvára kondenz, prítomné sú plesne,
stena je zavlhnutá a zjednodušene povedané, v uvedených miestnostiach je taká zima, že ich nemožno
bez údržby západnej steny zvonka jej domu riadne obývať. Nebolo potom vôbec žiadnych pochýb o
tom, že predmetná západná stena domu žalobkyne vyžaduje nevyhnutnú údržbu práve z vonkajšej

strany, teda zo strany prístupnej len z pozemku žalovaného. Zároveň bolo vykonaným dokazovaním,
ktoré súd prvej inštancie aj správne vyhodnotil, preukázané, že údržbu tejto západnej steny domu
žalobkyne je objektívne nevyhnutné vykonať zvonku, a to zateplením a omietnutím. Odvolací súd
zdôrazňuje, že nevyhnutnosť ňou požadovanej údržby tvrdila žalobkyňa, potvrdili i znalci doc. Žilinský a
Ing. Pecníková, ustálil súd prvej inštancie ohliadkou na mieste a je úplne zrejmá a nespochybniteľná aj
z fotodokumentácie, založenej v spise, pričom žalovanému sa jeho argumentmi nepodarilo preukázať

opak. Odvolací súd si závery súdu prvej inštancie osvojil, keď dospel k rovnakému záveru, že žalobkyňa
preukázala, že účel údržby jej domu bude naplnený práve opravou západnej steny jej domu (keď
práve táto stena svojím stavom „zvonku“ spôsobuje neobývateľnosť, zatekanie, kondenz, plesne a
zimu v miestnostiach „vnútri“ domu), a to spôsobom, ktorý požaduje, ktorý je naviac úplne bežný
a logický, nie je ničím výnimočný, a je odporúčaný aj znalcami. V tejto súvislosti odvolací súd tiež

pripomína, že nevyhnutnosť údržby predmetnej steny domu žalobkyne zvonku je úplne zrejmá práve z
objektívneho hľadiska, keďže je nespochybniteľným faktom, že údržbu vonkajšej steny domu žalobkyne
nie je možné vykonať z vnútra domu, a zároveň bez takejto údržby nie je dom žalobkyne riadne
obývateľný, z čoho je potom nepochybné, že údržba je aj nevyhnutná. Preto ani odvolacie námietky
žalovaného nemohli obstáť. Ak teda súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť umožniť žalobkyni

za účelom nevyhnutnej údržby jej domu vstup na jeho pozemok z dôvodu, že túto údržbu jej domu
nie je objektívne možné vykonať bez vstupu na jeho pozemok, keďže prístup k západnej stene jej
domu je len zo strany susediaceho pozemku žalovaného, rozhodol správne. Ako už bolo vysvetlené
vyššie, pri posudzovaní, na akú nevyhnutnú dobu a do akej nevyhnutnej miery je žalovaný ako vlastník
susediaceho pozemku povinný umožniť žalobkyni vstup na jeho pozemok, sa zásadne prihliada práve

na objektívnu potrebu žalobkyne (nie na to, do akej miery bude žalovaný vo svojom vlastníckom práve
obmedzený. I keď vstup na jeho pozemok predstavuje zásah do vlastníckeho práva žalovaného, ust. §
127 ods. 3 Obč. zák. ho umožňuje, avšak práve kvôli uvedenému zásahu len v takom rozsahu, v akom
je to, v posudzovanom prípade pre údržbu domu žalobkyne nevyhnutné. Súd prvej inštancie pri svojom
rozhodovaní rešpektoval znenie ust. § 127 ods. 3 Obč. zák. a správne vymedzil podmienky pre vstup

žalobkyne (a ňou určených tretích osôb) na pozemok žalovaného za účelom údržby západnej steny jej
domu zateplením a povrchovou úpravou (rozsah prác tiež riadne vo výroku rozsudku špecifikoval) po
nevyhnutnú a zároveň primeranú dobu 14 dní, a to aj s povinnosťou žalobkyne oznámiť žalovanému
začiatok prác 14 dní vopred. Správne tiež určil rozsah práva vstupu žalobkyne v nevyhnutnej miere a
aj tento presne špecifikoval.

21. Odvolací súd sa stotožňuje so všetkými závermi, ku ktorým súd prvej inštancie vo svojom rozsudku
dospel, a jeho rozhodnutie považuje za logické, pochopiteľné, presvedčivé a vyčerpávajúce. V tejto
súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť
totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán, v tomto prípade žalovaného, ale z hľadiska

odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom
sporovým stranám nemusí dať odpoveď na všetky otázky nimi nastolené, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných stranami sporu, čím sa súd prvej inštancie aj
riadil, a ako už bolo uvedené vyššie, svoje rozhodnutie náležite a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil,

pričom sa dostatočne vysporiadal aj s argumentáciou strán sporu. V kontexte odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia je zrejmé, že skutkové, a na ich základe prijaté právne závery súdu prvej inštancie sú v
plnom rozsahu podložené správnym výkladom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
nemá odvolací súd viac čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových zistení a na ich
podklade správne prijatých právnych záverov súdu prvej inštancie.

22. Konštatuje tiež, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti (skutkové či právne),
ktoré by boli spôsobilé spochybniť správne závery súdu prvej inštancie. V odvolaní len zopakoval svoje
argumenty o tom, že žalobkyňa môže zatepliť svoj dom na západnej strane z vnútornej strany, ktoréprezentoval už v konaní pred súdom prvej inštancie, a s ktorými sa súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku dôsledne a dostatočne vysporiadal. Ani odvolací súd sa s jeho argumentáciou nestotožnil,
pretože(akoužuviedolvyššie)objektívnenevyhnutnúúdržbudomužalobkyne,atoopravou(zateplením

a omietnutím) vonkajšej steny jej domu, nie je možné vykonať zvnútra domu, a teda údržbu tejto
vonkajšej steny jej domu nie je možné vykonať inak ako ňou požadovaným spôsobom. Uvedený záver
je plne v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý uviedol v zrušujúcom uznesení, a preto
ani odvolacia námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho
súdu, nemôže obstáť. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že vo svojom zrušujúcom uznesení

nevyslovil žiadny konkrétny právny názor práve na posudzovanú vec (na to ani neboli vzhľadom na
absenciu dokazovania splnené predpoklady), pretože pôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil
z dôvodu, že súd prvej inštancie neskúmal nevyhnutnosť žalobkyňou požadovanej údržby jej domu, ale
zameral sa pri dokazovaní výlučne na stanovenie hranice medzi pozemkami sporových strán. Odvolací
súd preto vo svojom zrušujúcom uznesení len vo všeobecnosti vysvetlil ust. § 127 ods. 3 Obč. zák.
a určil súdu prvej inštancie smer dokazovania a skutočnosti, na ktoré bude povinný pri rozhodovaní

prihliadať, čo súd prvej inštancie aj rešpektoval a dokazovanie vykonal správnym smerom a na jeho
základe prijal aj správne skutkové a právne závery. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku
zaoberal všetkými okolnosťami, ktoré boli pre posúdenie a rozhodnutie veci podstatné, a dospel pritom
k správnemu záveru o dôvodnosti žaloby žalobkyne z podrobne vysvetlených dôvodov, uvedených v
napadnutom rozhodnutí, ktoré si odvolací súd osvojil. Všetky svoje závery riadne a logicky zdôvodnil.

Z obsahu odvolania žalovaného tiež vyplýva, že nesúhlasí ani s hodnotením dôkazov súdom prvej
inštancie, keď mal na rozdiel od súdom prvej inštancie prijatých záverov za to, že z vykonaných dôkazov
vyplýva to, čo tvrdí on. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že súd prvej inštancie rozhodol na základe
poznatkov získaných z vykonaných dôkazov a zhodných tvrdení sporových strán, keď následne tieto
poznatky voľne podľa svojej logickej úvahy zhodnotil a dospel k rozhodnutiu. Dôkazy teda hodnotil

podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany (§
191 C.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie sa všetkými týmito hľadiskami a zásadami
riadil a jeho postupu pri hodnotení dôkazov nie je čo vytknúť. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade

nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti
ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov, pričom kontrola
výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorému súd dospel, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu
odôvodnenia rozsudku, z ktorého v posudzovanej veci všetky závery, ku ktorým súd prvej inštancie
vyhodnotením dôkazov dospel, jednoznačne vyplývajú.

23. Ako už bolo uvedené vyššie, odôvodnenie napadnutého rozsudku je riadne, logické a pochopiteľné
i pre laika. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia
vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v
napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa s vyhodnotením

produkovaných dôkazov súdom prvej inštancie stotožnil a odkazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
spravoval. K odvolaniu žalovaného potom uvádza, že namietané nesprávne hodnotenie dôkazov,
vrátane nesprávnych skutkových a právnych záverov, nie je opodstatnené. V tejto súvislosti považuje
tiež za potrebné pripomenúť, že hodnotenie dôkazov je vecou súdu, a nie sporových strán, a zdôrazniť,

že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana
sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami, a ani právo
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne právo dožadovať sa

ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (I. ÚS 97/97). Odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil
odvolací súd za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie.

24. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a

2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.25. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396
ods. 1 C.s.p.. Žalobkyni priznal voči žalovanému 1/ nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %, keďže bola
v odvolacom konaní plne úspešná.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).