Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. apríl 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/50/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915200575
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7915200575.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu: SLOVAKIA ENERGY, s.r.o., IČO: 36
807 702, so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava zastúpený JÁNSKY & PARTNERS, s.r.o., advokátska
kancelária, IČO: 47 249 650, so sídlom Štúrova 13, Nitra, proti žalovanému: U. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Peter Jonáš, so sídlom M. R. Štefánika 29, Trebišov, o
zaplatenie 5.348,23 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo
dňa 27. novembra 2019 č.k. 15C/32/2015-350

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e výrok rozsudku o zamietnutí žaloby a nároku na náhradu trov konania.

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.393,76 € s úrokom z omeškania 8,75% ročne zo
sumy 436,96 € od 29.09.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,5 % zo sumy 1.956,67 € od
27.06.2013 do zaplatenia, zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a žalovanému priznal proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10 %.

2. Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie ceny dodanej a odobratej elektrickej energie na
odbernom mieste G. XXX žiadanej v celkovej výške 5.348,23 €, podľa zmluvy o združených službách
dodávky elektriny a plynu uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu Energetickým centrom, a.s.,
Bratislava a žalovaným dňa 15.8.2001 pod č. SKL149584 (ďalej aj „Zmluva“). Na základe zmluvy o kúpe
podniku do všetkých práv a povinností Energetického centra, a.s zo Zmluvy vstúpil s účinnosťou od
1.10.2013 aktuálny žalobca SLOVAKIA ENERGY, s.r.o.. Cena dodanej elektrickej energie bola žalobcovi
vyúčtovaná faktúrou č. 3120037285, splatnou 28.9.2012 vo výške 3.733,43 € za obdobie od 1.4.2012

do 3.8.2012 a faktúrou č. 3313042483, splatnou dňa 26.6.2013 vo výške 1.614,80 € za obdobie od
4.8.2012 do 30.4.2013.

3. Na základe návrhu žalovaného, ktorý namietal správnosť vyfakturovaného množstva elektrickej
energie uvádzajúc, že právny predchodca žalobcu Energetické centrum, a.s. mu dodával elektrinu
iba v čase od 1.4.2012 do 30.4.2013, a do 31.3.2012 dodávku elektrickej energie zabezpečovala
Východoslovenská energetika, a.s. (VSE a.s.), u ktorej mal hlásený konečný stav odberu 1686 kWh,

preto následne vo faktúrach uvádzanú spotrebu 18063kWh považoval za zjavne neprimeranú, súd vo
veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru energetiky Ing. Mariánom Švagrovským.4. Zo znaleckého posudku č. 2/2019 C.. Š. súdu vyplynulo, že fakturačné meradlo na odbernom
mieste žalovaného pracovalo bezchybne, pri ukončení odberu VSE a.s., nebol realizovaný fyzický
odpočet spotrebovanej elektrickej energie pre nemožnosť osobného prístupu k meradlu, preto bol

odpočet vykonaný odhadom na základe údajov prevádzkovateľa distribučnej siete Východoslovenskej
distribučnej spoločnosti a.s (VDS a.s.), ktorý odhad bol nepresný. Následné odpočty odberu elektrickej
energie vykonané sondou v dňoch 3.8.2012 a 1.5.2013, už obsahovali presné údaje, z ktorých vyplývalo,
ževrozhodnomobdobíod1.4.2012do3.8.2012skutočnáspotrebaelektrickejenergiedodanážalobcovi
zo strany právneho predchodcu žalobcu Energetického centra, a.s. zodpovedala iba hodnote 3349 kWh,

čo z faktúry č. 3120037285 predstavovalo len 436,96 €. Energetické centrum, a.s. malo žalovanému
za celé žalované obdobie vyfakturovať obomi faktúrami iba spotrebu v množstve 15360 kWh v sume
2.393,76 €, pretože zbytok dodávky 21464 kWh v hodnote 2.800,91 € bol dodaný žalovanému ešte
predchádzajúcim dodávateľom VSE a.s.. V konaní súd aplikoval ustanovenia § 2, § 20, § 28 zákona
č. 656/2004 Z.z. o energetike, § 26, § 40, § 96 ods. 8 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, § 234
zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, § 52 Občianskeho zákonníka. Po právnej stránke hodnotil

vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vzniknutý uzatvorením Zmluvy dňa 15.8.2011
ako záväzkoprávny vzťah spĺňajúci znaky kúpnej zmluvy, ktorá svojou povahou mala tiež charakter
zmluvy spotrebiteľskej. Odber a dodávku elektrickej energie za čas do 31.8.2012 posudzoval podľa
ustanovení zák. č. 656/2004 Z.z., od 1.9.2012 podľa zákona č. 251/2012 Z.z.. Súd konštatoval, že zo
záväzkového vzťahu vyplývala právnemu predchodcovi žalobcu povinnosť dodať elektrinu žalovanému

na odberné miesto, a žalovaný ako odberateľ mal povinnosť za dodanú elektrinu riadne a včas
zaplatiť dohodnutú cenu. Vychádzal z nespornej okolnosti, že do 31.3.2012 dodávku elektrickej energie
na odberné miesto pre žalovaného realizovala Východoslovenská energetická spoločnosť a.s., a
odpočet dodaného množstva elektriny vykonal prevádzkovateľ distribučnej sústavy Východoslovenská
distribučná spoločnosť a.s., ktorý pri zmene dodávateľa elektrickej energie odhadol stav odobratej

elektrickej energie, čo žalovaný aj u dodávateľa Energetického centra, a.s. reklamoval. Súd poukázal
na to, že právny predchodca žalobcu pripustil v reklamačnej odpovedi, že mohlo dôjsť k nesprávnemu
určeniu stavu merača, a to tak v prospech pôvodného, ako aj nového dodávateľa. Obsahom znaleckého
posudku č.2/19 znalca C.. Š. mal preukázané, že v čase od 1.4.2012 do 3.8.2012, právny predchodca
žalobcu Energetické centrum, a. s. dodal žalovanému elektrickú energiu iba v rozsahu 3.349 kWh, čo

zodpovedalo cene 436,96 € z faktúry č. 3120037285. So zohľadnením záverov znaleckého posudku, tak
dospel k záveru, že žalobcovi za uplatňované obdobie od 1.4.2012 do 30.4.2013 vznikol nárok na úhradu
ceny dodanej a žalovaným odobratej energie v celkovej výške 2.393,76 €, ktorú sumu súd žalobcovi
priznal spolu s úrokmi z omeškania v súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ vo výške vyplývajúcej z § 3 nar. vl.
SR č. 87/1995 Z.z., odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr, ktorými bola spotreba elektrickej

energie vyúčtovaná. V rozsahu, v ktorom žalobca nepreukázal, aby bola elektrická energia dodaná jeho
právnym predchodcom, žalobu zamietol, súčasne uvádzajúc, že nárok žalobcovi nebolo možné priznať,
keďže by sa jednalo o plnenie bez právneho dôvodu, a akékoľvek vyjadrenia žalobcu o následnom
vysporiadaní tohto finančného nároku medzi ním a predchádzajúcim dodávateľom na tejto skutočnosti
nemôžu nič zmeniť.

5. O náhrade trov konania rozhodol s odkazom na § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP)
priznajúc náhradu trov procesne úspešnejšiemu žalovanému, keď úspech žalobcu predstavoval len 45
% a úspech žalovaného predstavoval 55 %, čo zakladalo nárok žalovaného na náhradu trov v rozsahu
10 %.

6. Proti zamietavému výroku rozsudku a súvisiacemu výroku o náhrade trov konania podal včas
odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu

prvej inštancie a priznal mu nárok v zamietnutom rozsahu vo výške 2.954,60 € spolu s príslušenstvom
ako aj náhradu trov konania.

7. V odvolaní citoval z odôvodnenia napadnutého rozsudku uvádzajúc, že k vystaveniu faktúr jeho
právnym predchodcom došlo na základe odhadnutého množstva odobratej energie, keďže k fyzickému

odpočtu meradla pri prechode k novému dodávateľovi nedošlo z dôvodu, že príslušné meradlo nebolo
prístupné. Ustanovený znalec potvrdil správnosť postupu právneho predchodcu žalobcu pri vystavovaní
sporných faktúr, že právny predchodca nemal inú možnosť, než vychádzať z údajov, ktoré dostal
od prevádzkovateľa distribučnej sústavy VDS a.s, ktorý určil spotrebu odhadom. Žalobca zastávalnázor, že súdom ustanovený znalec vykonal právne posúdenie veci neprípustné v súdnom konaní,
keď konštatoval, že časť spotrebovanej elektriny mala byť vyfakturovaná ešte pôvodným dodávateľom
žalovaného VSE a.s.. Pretože pôvodný dodávateľ žalovaného ako aj právny predchodca žalobcu

Energetické centrum, a. s. mohol pri vystavovaní vyúčtovacích faktúr vychádzať výlučne z údajov
dodaných od spoločnosti VSD, a. s., bez ohľadu na to, či elektrickú energiu dodanú žalovanému
skutočne vlastnil, alebo nie, záver znalca, ktorý uviedol, že časť spotrebovanej elektriny mala byť
vyfakturovaná spoločnosťou VSE, a. s. a nie Energetickým centrom, a. s. považoval za nesprávny
a neprípustný. Zdôraznil, že množstvo odobratej elektrickej energie ako bolo vyúčtované, bolo aj na

odberné miesto žalovaného riadne dodané, preto je žalovaný povinný za neho zaplatiť, a pripustenie
inej možnosti ako vyplýva z rozhodnutia súdu, že faktúra môže byť vystavená len na základe skutočne
nameraných údajov, by znamenalo nemožnosť vyúčtovania spotreby tejto komodity. Pokiaľ zo samotnej
podstaty odhadu vyplýva, že môže byť nepresný, môže dôjsť k nesprávnemu určeniu stavu merača
pri prechode k novému dodávateľovi v prospech pôvodného ako aj nového dodávateľa. Ak vznikol u
právneho predchodcu žalobcu neúmerne vysoký nedoplatok, tak u predchádzajúceho dodávateľa musel

vzniknúť neúmerne vysoký preplatok, avšak už možnosť akéhokoľvek vyrovnania medzi dodávateľmi
neprichádza do úvahy. Pri akceptácii stavu, že dôjde k zamietnutiu žaloby, by vzniklo bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného, ktorý by časť elektriny spotreboval bezodplatne.

8. Žalovaný vo vyjadrení označil napadnutý rozsudok za zákonný a vecne správny, navrhoval ho

preto potvrdiť. Nesúhlasil s tým, aby závery znalca predstavovali hodnotenie právnej otázky, pretože
tieto reagovali len na súdom vymedzený predmet sporu, pričom zo znaleckého posudku vyplynulo,
že Energetické centrum a.s. v čase vystavenia faktúr malo iba odhadnuté množstvo spotreby od
distribútora, a až následne pri reálnom odpočte sondou bolo možné zistiť skutočnú spotrebu elektrickej
energie. Žalobca žiada zaplatenie aj za odber elektriny, ktorá nikdy nebola dodaná jeho právnym

predchodcom na odberné miesto žalovaného, preto úhradou žalovanej finančnej čiastky by sa žalobca
bezdôvodne obohatil.

9. Žalobca v odvolacej replike odkázal na svoje doterajšie písomné stanoviská a podané odvolanie.

10. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

11. Zaväzujúci výrok rozsudku nebol odvolaním napadnutý, preto nadobudol právoplatnosť.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a

oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadeniapojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP, z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Rozsudok je v napadnutých
výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zhode s § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29. apríla 2021 v pojednávacej
miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené
na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1,3 CSP.

14. Námietky žalobcu smerujúce proti prípustnosti záverov znalca, ktorý podľa názoru žalobcu

posudzoval právne otázky, zakladali odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, teda že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú
subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že

musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to,
že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v
hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak
z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledokhodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193
a § 205 CSP. Právnym posúdením veci (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.h/ CSP) je aplikácia
práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu

príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho
vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie
skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne
nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na
zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na

daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

15. Preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu odvolaním napadnutom a procesného
postupu súdu predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia, odvolací súd nezistil naplnenie žiadneho z
odvolacích dôvodov. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre
náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy

vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na
ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver,
podal výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných
ustanovení. Nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Na zdôraznenie správnosti napadnutých výrokov rozsudku odvolací súd uvádza :
V konaní bolo nesporným, že žalovanému bola na základe Zmluvy uzavretej 15.8.2011 dodávaná
elektrická energia právnym predchodcom žalobcu Energetickým centrom a.s. od 1.4.2012, do 31.3.2012
elektrickú energiu dodávala žalovanému spoločnosť VSE a.s.. Pri rozhodnutí súd vychádzal zo

skutkových zistení znalca vyplývajúcich z dokladov predložených mu pri vykonávaní dokazovania
prevádzkovateľom distribučnej siete VDS a.s. o reálne vykonaných odpočtoch sondou v dňoch 3.8.2012
a následne 1.5.2013, kedy bola zrejmá skutočná mesačná spotreba na odbernom mieste žalovaného.
Žalovanému bola na odberné miesto G. XXX za čas od 1.4.2012 do 3.8.2012, ktoré zúčtovacie obdobie
zodpovedalo vyúčtovacej faktúre č. 3120037285, dodaná právnym predchodcom žalobcu elektrická

energia v rozsahu 3.349 kWh v cene 436,96 €. V zostávajúcom rozsahu išlo o dodávku elektrickej
energie v období do 31.3.2012, ktorú elektrickú energiu dodala žalovanému spoločnosť VSE a.s..
V zhode s v tom čase platným zákonom č. 656/2004 Z.z. o energetike a ustanoveniami § 588
OZ o kúpnej zmluve, keď predmetom predaja a kúpy bola dodávka nehmotnej komodity- elektrickej
energie, žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť za predmet Zmluvy cenu za dohodnutých cenových

podmienok,zodpovedajúcurozsahu,vakommubolaelektrickáenergiadodanápredávajúcim-právnym
predchodcom žalobcu. Rozhodnutie súdu teda nie je založené na právnom posúdení veci znalcom ako
celkom neopodstatnene žalobca v odvolacích námietkach uvádza, ale na správnom ustálení skutkového
stavu vyplývajúceho z dôkazov o rozsahu a cene dodanej a odobratej elektrickej energie na odberné
miesto žalovaného v čase od 1.4.2012 do 3.8.2012. Kľúčové otázky, a to subjekt dodávateľa a rozsah

dodávky elektrickej energie nevyplynul z právneho posúdenia veci znalcom, ale zo skutkových zistení
vyplývajúcich z listinných dôkazov o odpočtoch vykonaných v mieste odberu, zo stavu meradiel i
postupe pri vykonávaní vyúčtovania odobratej a dodanej elektrickej energie. Znalecký posudok bol
len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý súd hodnotil podľa svojej úvahy, jednotlivo i vo vzájomnej
súvislosti s ostatnými dôkazmi, prihliadajúc na to, čo vyšlo počas konania najavo (§ 187, § 191

ods. 1 CSP). Predmetom znaleckého skúmania a vyjadrenia znalca, z ktorých súd vychádzal, boli len
otázky odborného charakteru týkajúce sa rozsahu dodávky a odpočtu elektrickej energie na odbernom
mieste žalovaného. Žalobca mohol byť v konaní úspešný len v rozsahu, v ktorom preukázal existenciu
záväzkového vzťahu so žalovaným, ako aj reálne plnenie z tohto záväzkového vzťahu, teda dodávku
elektrickej energie žalovanému. Sám žalobca nepopiera, že do 1.4.2012 žalovanému žiadnu elektrickú

energiunedodával,aletátobolažalovanémudodanápredchádzajúcimdodávateľomspoločnosťouVSE,
a.s.. Za takých okolností žalobcovi nesvedčí voči žalovanému žiadny zákonom uznaný právny titul, od
ktorého by bolo možné odvodiť záväzok žalovaného na plnenie. Žalobca sa nemôže domáhať úhrady
za plnenie, o ktorom je nepochybné, že ho žalovanému neposkytol. Nie je pritom právne významné, či
na strane žalovaného vo vzťahu k skutočnému veriteľovi VSE, a.s. existuje alebo neexistuje nesplnený

záväzok, pretože žalobcovi nepatrí zákonné ani zmluvné právo na uplatnenie tohto nároku v konaní
pred súdom za skutočného veriteľa. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá skutkovým zisteniam
vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, ktoré súd aj správne právne vyhodnotil, preto bol rozsudok v
napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdený.17. Vecne správne je tiež rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania na súde
prvej inštancie, zohľadňujúce pomer procesného úspechu sporových strán v konaní (úspech žalovaného

55%, úspech žalobcu 45%). Žalobcovi v súlade s § 255 ods. 2 CSP patrí proti žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 10% (55%-45%).

18. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania vyplýva z § 396 ods. 3 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní procesne úspešný žalovaný má nárok na náhradu trov v celom rozsahu proti

odvolateľovi, ktorý bol neúspešnou sporovou stranou konania o odvolaní.

19. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).