Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8C/197/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209217785
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1209217785.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: Slovenská

republika - Okresný úrad Bratislava, Staromestská 6, Bratislava, zast. PH Law s.r.o., Hlavné námestie 5,
Bratislava proti žalovanému: LAVINGTON CONSULTANTS LTD, 4th Floor, Lawford House, Albert Place,
Londýn N3 1RL, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, reg. č.: 5989991, zast. JUDr.
Mária Uheľ Greňová, advokátka, Družstevná 2, 831 04 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a, že Slovenská republika - Okresný úrad Bratislava, Staromestská ulica 6, Bratislava je
vlastníkom nehnuteľností:
- parcela registra "C", č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere 5 500m2,

- parcela registra "C", č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere 6 369 m2,
- parcela registra "C", č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1461 m2 a
- parcela registra "C", č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 963 m2,
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, okres Bratislava II, obec Bratislava - mestská časť Ružinov,
katastrálne územie H., Okresný úrad Bratislava.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 757,75 € do 15 dní od jeho

právoplatnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia, že Slovenská republika pôvodne v zastúpení Obvodného
úradu Bratislava je vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných ako parcely číslo XXXX/X, ostatné plochy
o výmere 5500 m2, XXXX/X, ostatné plochy o výmere 6369 m2, 9733/3, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 1461m2, XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 963 m2, zapísané na liste vlastníctva
číslo XXXX, okres Bratislava II, obec Bratislava - mestská časť Ružinov, katastrálne územie H., Správa
katastra Bratislava.

Žalujúca strana pri uplatňovaní svojho nároku preukazovala svoju aktívnu legitimáciu vychádzajúcu z
postavenia správcu majetku štátu z oblasti školstva a naliehavý právny záujem na určení vlastníctva
potrebou relevantného titulu na zmenu stavu v katastri nehnuteľností. Ďalej dôvodila vlastníckym
režimom predmetných nehnuteľností, ktoré boli od posledného zápisu v pozemkovoknižnej vložke číslo
XXXX nepretržite vo vlastníctve štátu, k zmenám dochádzalo len v osobe správcu, aj keď evidovaný stav
nebol vždy v súlade s v tom čase účinným právom. Z posledného zápisu v PK vložke č. XXXX z roku
1963 vyplýva, že ako posledný pozemkovoknižný vlastník pozemkov bol uvedený československý štát,

správa Závodov medzinárodného dňa žien. Z následnej dokumentácie vyplýva, že pozemky boli vedené
v správe Mestskej správy komunikácií, Nálepkova 9, vlastník Čsl. štát (parcela č. XXXX/X) a Mestskej
správy školských a kultúrnych zariadení, Primaciálny palác, vlastník Čsl. štát (parcela č. XXXX/X a
XXXX/X). Na pozemkoch sa nachádza školská budova a školský areál GJH. Závody MDŽ mali pozemkylen v správe a ich vlastníkom bol štát. Pre účely prevodu pozemkov do správy obvodnej správy školských
a kultúrnych zariadení bol vyhotovený geometrický plán č. 0181-11-915-1964 z 6.9.1965 na zameranie
parciel č. XXXX, XXXX, na základe ktorého mala vzniknúť parcela č. XXXX/X, ktorá mala zostať pre Čsl.

štát - Závody MDŽ a parcela č. XXXX/X, ktorá mala prejsť do správy školských a kultúrnych zariadení.
Výpis z evidenčného listu nehnuteľnosti č. XX okresu Bratislava II zo dňa 6. marca 1986 potvrdzuje
Čsl. štát - Mestskú správu ako užívateľa parcely č. XXXX/X a č. XXXX/X. Obdobná situácia je aj vo
vzťahu k parcele č. XXXX/X, výpis z evidenčného listu č. XX potvrdzoval Čsl. štát - Mestská správa
komunikácii ako užívateľa parcely č. XXXX/X. Na základe zákona č. 542/1990 Zb. prebrali orgány

školskej správy správu školských zariadení od národných výborov. Orgány školskej správy boli zrušené
zákonom č. 222/1996 Z.z., ktorým sa zaviedli okresné a krajské úrady. Novovzniknuté okresné úrady
prevzali majetkovoprávne vzťahy z pôvodných školských správ. Podľa údajov Odboru školstva a kultúry,
Okresného úradu Bratislava II, sa GJH k 31.12.1998 týkali nasledovné pozemky: parcela č. XXXX/
X, XXXX/X a XXXX/X. Správa zároveň uvádzala, že list vlastníctva nebol založený. Krajský úrad v
Bratislave podal dňa 12.11.2004 návrh na zápis pozemkov do vlastníctva správy majetku štátu v k.ú.

H., a to na základe geometrického plánu č. 61/2004 zo dňa 20.9.2004, overeného dňa 6.10.2004 pod č.
641/2004. Dňa 2.2.2005 doplnil Krajský úrad svoj návrh novým geometrickým plánom č. 12/2005, ktorý
rozdelil parcely č. XXXX/X a XXXX/X na parcely v súlade s výmerou pozemkov tak, ako bola následne
zapísaná správa v prospech Krajského úradu a neskôr GJH. Dňa 7.2.2005 pod č. zmeny 291/05 bol
vykonaný zápis na LV č. XXXX v prospech Krajského úradu. Správa pozemkov GJH bola zapísaná

do katastra nehnuteľností záznamom dňa 27.5.2005 pod č. zmeny 1640/05. V evidencii PK vložky
č. XXXX z 1963 bol ako posledný vlastník uvedený československý štát, operatívny správca Závody
MDŽ, národný podnik, zápis operatívnej správy od 7.10.1953. Závody MDŽ nemali vo svojej správe
pozemky, ktoré boli vlastnené československým štátom a reálne spravované orgánmi školskej správy.
Štátny podnik Závody MDŽ bol založený rozhodnutím ministra priemyslu SR č. 16/1989 z 26.6.1989.

Toto rozhodnutie uviedlo, že štátny podnik prevzal majetok Závodov MDŽ (ktorý nezahŕňal pozemky).
Štátny podnik bol uznesením vlády SR č. 632 z 21.12.1990 zrušený bez likvidácie na základe zákona
č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku a jeho majetok bol vložený do novozaloženej spoločnosti Závody
MDŽ, a.s., ktorá sa neskôr premenovala na BCT - Bratislavská cvernová továreň, a.s. Dňa 28.3.1992
prišlo k schváleniu privatizácie 100% majetkovej účasti štátu v BCT. K návrhu na zápis vlastníckeho

práva BCT k pozemkom prišlo v čase, keď bola spoločnosť BCT v konkurze, správca konkurznej
podstaty svoje tvrdenia opieral o evidenciu PK vložky č. XXXX z roku 1963, v ktorej bol ako pôvodný
vlastníkuvedenýčeskoslovenskýštátZávodyMDŽ,národnýpodnikBratislava.BCTsadomáhalazápisu
vlastníckeho práva k pozemkom na základe toho, že je právnym nástupcom Závodov MDŽ. Správa
katastra oznámila BCT nemožnosť zápisu z dôvodu vzniku duplicitného vlastníctva, t.j. v tom čase

bolo zapísané vlastníctvo v prospech Slovenskej republiky. Napriek tomu došlo na základe protestu
prokurátora k zrušeniu správy majetku štátu Spojená škola, Novohradská 3, Bratislava k pozemkom
a k zrušeniu správy majetku štátu Krajský úrad v Bratislave k pozemkom a k zmene zápisu vlastníka
predmetných nehnuteľností na spoločnosť BCT, a.s. (pôvodný správca nehnuteľností zapísaných vo
vl. č. XXXX - Závody MDŽ, n.p., ktorého vlastníctvo prechádzalo postupne do majetku - Závody MDŽ,

š.p. - Závody MDŽ, a.s. - BCT, a.s) v máji 2006. Výsledkom konkurzného konania bol aj zmluvný
(zmluva o predaji podniku) prevod predmetných nehnuteľností na obchodnú spoločnosť Pergamum, a.s.
a ďalej na Lavington consultans Ltd (žalovaného), Luvisham Ltd a spätne na žalovaného. Pozemky,
ktoré prešli z BCT postupne na žalovaného, mali rozdielne parcelné čísla v porovnaní s pozemkami,
ktorých správa bola zapísaná v prospech GJH, resp. Krajského úradu. Rozdielne čísla parciel vyplývajú

z toho, že BCT si nechalo vyhotoviť geometrický plán č. 14/2004, na základe ktorého boli pozemky
zadefinované ako parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X. Chybou postupu v konkurznom konaní
teda bolo zaradenie predmetných nehnuteľností do majetkovej podstaty úpadcu, ktorý nikdy nebol ich
vlastníkomanioprávnenýmdržiteľomaknávrhuzápisujehovlastníctvadošlopodozrivoažpo12rokoch
od privatizácie BCT, a.s. Otázky o vlastníctve predmetných nehnuteľností sa premietli aj do zmluvy

o predaji podniku, napriek tomu v tom čase zapísanému vlastníkovi, správcovi a správcovi na nich
stojacich budov nebola súdom uložená povinnosť podať (určovaciu, vylučovaciu) žalobu proti správcovi.
Účinný Konkurzný zákon pre spomínané konkurzné konanie ešte nepoznal nadobudnutie vlastníctva
od nevlastníka dobromyseľným kupujúcim. A napokon zmeny v označení a výmerách predmetných
nehnuteľností v analyzovanom období dospeli do aktuálneho stavu podľa geometrického plánu číslo

14/2004 Ivany Mutišovej - G.I.M. overeného Správou katastra pre hl. mesto Bratislavu 21.6.2004 pod
číslom 410/2004.Uznesením, č.k. 8C/197/2009-333, zo dňa 12.05.2010 súd pripustil, aby na miesto pôvodného
žalovaného LUVISHAM LTD, 4th floor, Lawford House, Albert Place, Londýn N3 1 RL, Veľká Británia
vstúpil nový žalovaný LAVINGTON CONSULTANTS LTD, 4th Floor, Lawford House, Albert Place,

Londýn N3 1RL.

Žalovaná strana žiadala žalobu zamietnuť. Žalobca (správca) právne nezdôvodnil ani inak nepreukázal
aktívnu legitimáciu v spore. Žalovaný poukázal na PK vložku č. XXXX zo dňa 18.04.1964, podľa ktorej
v časti B: Vlastníctvo je zapísaný Československý štát - správca majetku: Závody medzinárodného

dňa žien 8. marca, n. p. v Bratislave. Predmetné nehnuteľnosti boli aj pred správou ZMDŽ n.p. v
správe podniku Danubia, bavlnárske závody, n.p. a ani neskôr ničím nie je daná správa subjektov
- správcov majetku štátu z oblasti školstva. Podľa § 3 ods. 10 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe
majetku štátu bol správca nehnuteľného majetku povinný zabezpečiť zápis v katastri nehnuteľností.
S poukazom na uvedené nebolo žalovanému zrejmé, prečo tak žalobca, ak bol správcom pozemkov,
od roku 1993 neurobil. Žalovaný spochybnil totožnosť parciel pôvodne v správe ZMDŽ, n.p. a

predmetných, dôvodené zmeny v evidencii nehnuteľností, zmluvu o prevode správy na SR - spojenú
školu. Vlastníctvo predmetných nehnuteľností prechádzalo v priebehu a po transformácii ZMDŽ n.p.
na právnych nástupcov v súlade s príslušnými zákonmi, rozhodnutiami štátnych orgánov a obsahmi
zmluvných záväzkov.

Súd rozsudkom, č.k. 8C/197/2009-410, zo dňa 10.11.2010 určil, že Slovenská republika - Obvodný úrad
Bratislava, Staromestská ulica 6, Bratislava je vlastníkom nehnuteľností: parcela registra "C", č. XXXX/
X, ostatné plochy o výmere 5 500m2, parcela registra "C", č. 9733/2, ostatné plochy o výmere 6 369 m2,
parcelaregistra"C",č.XXXX/X,zastavanéplochyanádvoriaovýmere 1461m2aparcelaregistra"C",č.
XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 963 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, okres

Bratislava II, obec Bratislava - mestská časť Ružinov, katastrálne územie H., Správa katastra Bratislava.

Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Súd podľa žalovaného vec
nesprávne právne posúdil. Poukázal na PK vložku č. 2491 zo dňa 18.04.1964, podľa ktorej bol ako
vlastník zapísaný Československý štát - správca majetku: Závody MDŽ 8. marca, n.p. v Bratislave. Z

tejto PK vložky vyplýva, že ani pred uvedeným dátumom ani po roku 1959 nebola správcom pozemkov
žiadna školská správa, pred uvedeným rokom bol správcom majetku štátu Danubia, bavlnárske závody,
n. p. Bratislava. Z PK vložky ďalej vyplýva, že sa jednalo o pozemky parcelu č. XXXX, druh: roľa o
výmere 1 ha 80 a 97 m2 a parcelu č. XXXX, druh: dom, dvor o výmere 6 a 04 m2. Žalobca postráda
právny titul, v dôsledku ktorého by predmetné pozemky mali prejsť do správy školstva. Žalovanému

nebolo zrejmé, prečo žalobca, ak bol správcom pozemkov, od účinnosti zákona č. 278/1993 Z.z. o
správe majetku štátu nezabezpečil zápis v katastri nehnuteľností, ale na druhej strane predložil súdu
dôkaz - počítačom napísanú evidenciu nehnuteľností k 31.12.1998. Z listu Obvodnej správy školských
a kultúrnych zariadení Bratislava II zo dňa 21.10.1963 adresovanom Krajskému investorskému útvaru v
Bratislave vyplýva, že školská správa v danom období nedisponovala žiadnou právnou dokumentáciou

k dotknutým pozemkom ani objektom nachádzajúcim sa na nich. Žalovaný poznamenal, že sa jednalo
o dokument nepodpísaný, neoznačený menom prípadného podpisujúceho ani neopečiatkovaný. K
evidenčnému listu č. 34 žalovaný uviedol, že nie je zrejmé, o aké parcely vlastne ide a je z roku 1986,
pričom sám žalobca vlastne nepriamo uviedol, že stav uvedený na výpise nezodpovedal skutkovému a
právnemu stavu. To isté platí aj pre výpis z evidenčného listu č. 33. Žalovaný sa ďalej vyjadril k listinným

dôkazom predloženým žalobcom v katastrálnom konaní - Zmluva o prevode správy nehnuteľného
majetku štátu, uzatvorená medzi SR - Krajský úrad Bratislava a SR - Spojená škola, ktorá je bez dátumu,
Rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave o prebytočnosti nehnuteľného majetku zo dňa 10.02.2005 a
súhlas ministerstva vnútra SR zo dňa 14.03.2005 k citovanej zmluve. Všetky citované dokumenty mali
byť účelovo dodatočne vyrobené v roku 2005, žalobca nemal do roku 2005 právne vysporiadanú ani

samotnú budovu školy.

Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného, v ktorom uviedol, že žalovaný a jeho právni predchodcovia
nemali nikdy pozemky vo vlastníctve a ani k ním nemali právo správy alebo akékoľvek iné právo, na
základe ktorého by mohli žiadať zápis vlastníckeho práva k pozemkom po privatizácii BCT. Jediným

vlastníkom pozemkov bola a aj stále je Slovenská republika, pričom správa k pozemkom vyplýva
priamo z právnych predpisov platných v rozhodnom období, podľa ktorých je zápis správy orgánov
štátnej školskej správy v evidenčných listoch nespochybniteľným dôkazom o práve správy k pozemkom
svedčiaci v prospech príslušných orgánov štátnej školskej správy, pričom táto správa nebola nikdyprevedená na BCT alebo jej právnych predchodcov. Keďže právni predchodcovia žalovaného nemali k
pozemkom žiadny titul, nemohli sa pozemky ani nachádzať v privatizačnom projekte BCT.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.06.2011, č.k. 14Co/117/2011-474 rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko postupom súdu bola žalovanému odňatá
možnosť konať pred súdom.

Súd sa oboznámil s listinami založenými v súdnom spise, s obsahom konkurzného spisu, sp. zn. 7K

25/01, ďalej vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania a zistil nasledovný
skutkový a právny stav:
Na pozemkovoknižnej vložke č. 2491 zo dňa 18.04.1964 boli zapísané pozemky s parc. č. XXXX a
XXXX, ktorých vlastníkom bol Československý štát a správcom Závody medzinárodného dňa žien 8.
marca, n. p. v Bratislave (č.l. 37).

Podľa výpisu z evidencie nehnuteľností, evidenčného listu č. XX bol vlastníkom pozemku s parc. č.
XXXX/X Československý štát a užívateľom Mestská správa komunikácii, Nálepkova č. 9. Podľa výpisu
z evidencie nehnuteľností, evidenčného listu č. 34 bol vlastníkom pozemkov s parc. č. XXXX/X a XXXX/
X Československý štát a užívateľom Mestská správa škôl a kultúrnych zariadení, Primaciálne nám. 1
(č.l. 44, 45).

Obvodná správa školských a kultúrnych zariadení listom zo dňa 23.11.1963 adresovaným Ústavu
pre geodéziu a kartografiu objednala za účelom usporiadania majetkovoprávnych pomerov školských
objektov zameranie súčasného stavu vyhotovením geometrických plánov a výkazov plôch školských
objektov, medzi inými aj SVŠ a ZDŠ Bratislava, Novohradská a Košická ul. (č.l. 47)

Podľa výkazu plôch ku geometrickému plánu č. 0181-11-915-1964 na zameranie parciel č. XXXX, XXXX
bol držiteľom parcely č. XXXX/X doterajší majiteľ a parcely č. XXXX/X mestská správa školských a
kultúrnych zariadení (č.l. 49).

Z úradného záznamu zo dňa 13.05.1986 podpísaného vedúcim odboru školstva Národného výboru
hlavného mesta SR Bratislavy vyplýva, že došlo k zrušeniu Mestskej správy školských a kultúrnych
zariadení Bratislava a všetok národný majetok školských zariadení bol delimitovaný na Obvodné
národné výbory Bratislava I - IV a bol odovzdaný do operatívnej správy Odborom školstva a kultúry
ObNV Bratislava I - IV. Národný majetok školských zariadení, ktorý bol odovzdaný do operatívnej

správy Odborom školstva a kultúry ObNV Bratislava I - IV prešiel dňom 01.01.1972 do užívania
Obvodných hospodárskych správ školských zariadení a detských jaslí Bratislava I - IV. Nakoľko nedošlo
k majetkovoprávnemu vysporiadaniu za užívateľa (Mestskú správu školských a kultúrnych zariadení
v Bratislave), Odbor školstva Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy potvrdil súhlas na
vykonanie zmeny v evidencii nehnuteľností, pričom okrem iného išlo aj o parc. č. 9733/2-3, kat. úz. H.

(č.l. 53).

Podľa Hlásenia zmien č. 13/1986 boli pozemky s parc. č. XXXX/X a XXXX/X odovzdané (delimitované)
do užívania Obvodnej hospodárskej správy školských zariadení a detských jaslí Bratislava II. Podľa
Hlásenia zmien č. 12/1986 bol pozemok s parc. č. XXXX/X v užívaní Obvodnej hospodárskej správy

školských zariadení a detských jaslí, Bratislava II (č.l. 54).

Z výpisov z evidenčných listov č. XX a XXXX zo dňa 25.11.2002 vyplýva, že ako držiteľ, resp. iná
oprávnená osoba k parc. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X bol evidovaný Československý štát - Mestská
správa školských a kultúrnych zariadení, resp. Obvodná hospodárska správa školských zariadení a

detských jaslí (č.l. 57, 58).

Z výpisu z listu vlastníctva č. 1631 zo dňa 05.05.2005 bol ako vlastník pozemkov s parc. č. XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X uvedený SR - Krajský úrad v Bratislave.

Krajský úrad v Bratislave podal dňa 20.04.2005 na Správe katastra pre hl. mesto SR Bratislavu
návrh na vykonanie zápisu nového správcu majetku štátu - pozemkov s parc. č. XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X (okrem iných) v prospech SR - Spojená škola, Novohradská 3, 821 09 Bratislava -
Ružinov. Prílohu návrhu tvorila Zmluva o prevode správy nehnuteľného majetku štátu uzavretá podľa§ 9 zákona č. 278/1993 Z.z. medzi odovzdávajúcim: SR - Krajský úrad v Bratislave a preberajúcim:
SR - Spojená škola, Novohradská 3, Bratislava, k čomu bol udelený súhlas Ministerstva vnútra SR,
č. SVS-207702-2005/01321-02. V zmysle Rozhodnutia o prebytočnosti nehnuteľného majetku štátu zo

dňa 10.02.2005 Krajský úrad v Bratislave rozhodol o prebytočnosti nehnuteľného majetku, okrem iného
aj pozemkov s parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ktorý mal v budúcnosti slúžiť na základe
bezodplatného prevodu Spojenej škole, Novohradská 3, Bratislava (č.l. 71).

V zmysle výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. Nivy bol ako vlastník vyššie uvedených pozemkov zapísaný SR

- Spojená škola, Novohradská 3, Bratislava, SR (Gymnázium Jura Hronca a Základná škola Košická).

Žalobca na preukázanie umiestnenia budovy školy na predmetných pozemkoch predložil Technickú
správu k úvodnému projektu organizácie výstavby I. st. pre 48 triednu školu Novohradská ulica z augusta
1956(č.l.386),ktorývypracovalŠtátnyprojektovýústavprevýstavbumiestadedín.Vbode1-Charakter
staveniska sa uvádza, že stavenisko budúcej novostavby 48 triednej školy na Novohradskej ulici v

Bratislave bolo určené na parcele ohraničenej z juhu ulicou Mlynské Nivy, zo západu Košickou ulicou, z
východu Novohradskou a zo severu objektmi. Celé stavenisko bolo oplotené a t.č. slúžilo ako futbalové
ihrisko s približnou nadmorskou výškou 158 m n. m. Na budúcom stavenisku sa nachádzali objekty šatní
a klubovní futbalového ihriska. Žalobca ďalej predložil ročenku Strednej všeobecnovzdelávacej školy na
Novohradskej ulici v Bratislave za rok 1962-63 (č.l. 393).

Rozhodnutím ministra priemyslu č. 16/1989 zo dňa 26.06.1989 bola vydaná zakladacia listina štátneho
podniku Závody medzinárodného dňa žien, š. p. Majetok štátneho podniku pozostával z majetku, práv a
záväzkov organizácií Závody Medzinárodného dňa žien, n.p., Bratislava a Výskumný ústav technológie
nití, Bratislava zrušených k 30.06.1989 (č.l. 82).

Rozhodnutím ministra priemyslu č. 118/1990 zo dňa 29.12.1990 bola založená akciová spoločnosť
Závody MDŽ, a.s. s účinnosťou k 01.01.1991 na dobu neurčitú. Akciová spoločnosť bola právnym
nástupcom všetkých práv a povinností vyplývajúcich z hospodársko-právnych, pracovno-právnych a
občiansko-právnych vzťahov, vrátane práv k obchodnému názvu, ochrannej známke, priemyslovým

vzorom, know-how. Spoločnosť prebrala všetok majetok štátneho podniku. Následne došlo k zmene
obchodného mena spoločnosti na BCT - Bratislavská cvernová továreň, a.s (č.l. 98).

Rozhodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR zo dňa 28.03.1992, č.j.
136/92 bol schválený privatizačný projekt registrovaný pod reg. č. 137 (č.l. 104).

Ministerstvo hospodárstva SR sa listom zo dňa 30.06.2005 č. 1670/2005-610 (č.l. 357) vyjadrilo, že
privatizačný projekt spoločnosti BCT, a.s. bol na Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného
majetku SR predložený za účelom privatizácie majetkovej účasti štátu, a preto projekt neobsahoval
špecifikáciu nehnuteľného majetku, ale len ocenenie majetku. Preverením privatizačného projektu a

listinných dokladov uložených v archíve ministerstva bolo konštatované, že rozhodnutím MP č. 16/1989
zo dňa 26.06.1989 bol založený štátny podnik MDŽ, ktorý bol na základe rozhodnutia ministerstva
priemyslu č. 13/1989 zo dňa 20.06.1989 zlúčený s Výskumným ústavom technológie výroby nití
Bratislava. Rozhodnutím ministra priemyslu č. 118/1990 bol zrušený štátny podnik Závody MDŽ, z
ktoréhoboladňa01.01.1991založenáakciováspoločnosťZávodyMDŽ,a.s.PodľačlánkuIIrozhodnutia

ministra priemyslu č. 118/1990 "novozaložená akciová spoločnosť je právnym nástupcom všetkých práv
a povinností vyplývajúcich z hospodársko-právnych, pracovno-právnych a občiansko-právnych vzťahov,
vrátane práv k obchodnému názvu, ochrannej známke, priemyslových vzorov a know-how. Spoločnosť
preberá všetok majetok štátneho podniku." Vzhľadom na uvedené a na ustanovenia ministra priemyslu
nie je možné aplikovať ustanovenie § 47c zákona č. 92/1991 Zb.

Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu rozhodnutím zo dňa 30.05.2006 č. Z-2391/06 vyhovela
protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III zo dňa 28.04.2006 pod č. Pd 3012/06-3 a zrušila
zápis správcu majetku štátu - Spojená škola, Novohradská 3, Bratislava k pozemkom s parc. č. XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX (č.l. 105).

Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu rozhodnutím zo dňa 31.05.2006 č. Z-3004/04 vyhovela
protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III zo dňa 25.04.2006 pod č. Pd 2021/06 a zrušilazápis správcu majetku štátu - Krajský úrad v Bratislave k pozemkom s parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX (č.l. 109).

Uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 7K 25/01, zo dňa 14.4.2003 bol vyhlásený konkurz na
majetok BCT - Bratislavská cvernová továreň, a.s., Páričkova 18, Bratislava, IČO: 00 153 150.

Zmluvou o predaji podniku zo dňa 09.09.2005 uzavretou medzi BCT - Bratislavskou cvernovou
továrňou, a.s. ako predávajúcim a PERGAMUM, s.r.o. ako kupujúcim bolo na kupujúceho prevedené

vlastnícke právo k veciam bližšie uvedeným v zmluve a iné práva a majetkové hodnoty, ktoré slúžili
prevádzkovaniu podniku BCT, a.s. a ktorých znalecká hodnota bola určená znaleckým posudkom
č. 9/2005vypracovaným znaleckou organizáciou EKOPRAKTIK, spol. s r.o. Podľa bodu 2 zmluvy
predmetom prevodu boli aj pozemky v celosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Bratislava - Nivy v
PK vložke č. XXXX, ktorých jediným vlastníkom bol úpadca BCT, a.s.: parcely s č. XXXX o výmere 5500
m2, druh pozemku: dom, dvor a č. XXXX o výmere 13.720 m2, druh pozemku: roľa. Predmetné parcely

boli geometrickým plánom č. 14/2004 vyhotoveným Ivanou Mutišovou - G.I.M. Co, IČO: 34 557 644,
overeným Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu dňa 21.06.2004 pod č. 410/2004 obnovené na
nasledovné pozemky: XXXX/X o výmere 5.500 m2, druh pozemku - ostatná plocha, XXXX/X o výmere
6.369 m2, druh pozemku - ostatná plocha, XXXX/X o výmere 1.461 m2, druh pozemku - zastavaná
plocha a nádvorie, XXXX/X o výmere 963 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie. Podľa

poznámky mal byť vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech kupujúceho
možný po zrušení vlastníctva zapísaného v prospech SR - Spojená škola, Novohradská 3, 821 09
Bratislava a zápise geometrického plánu č. 14/2004 a vlastníckeho práva v prospech BCT - Bratislavská
cvernová továreň, a.s. v konkurze v zmysle záznamového konania Z-2618/04 zo dňa 08.10.2004, ktorým
predávajúci požiadal o zápis vlastníctva k citovaným nehnuteľnostiam (č.l. 113).

Spoločnosť PERGAMUM, s.r.o. ako predávajúci a žalovaný (spoločnosť LAVINGTON CONSULTANTS
LTD) ako kupujúci uzavreli dňa 15.02.2007 kúpnu zmluvu (č.l. 574), predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k pozemkom s parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, nachádzajúcim sa
v kat. úz. Nivy, obec BA - m.č. Ružinov, okres Bratislava II, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX.

Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. N. XXXX/XX (č.l. 574).
Žalovaný následne previedol vlastnícke právo k pozemkom na spoločnosť LUVISHAM LTD. V dôsledku
odstúpenia od zmluvy zo dňa 18.11.2009, Z-13137/09, bolo obnovené vlastnícke právo žalovaného k
predmetným nehnuteľnostiam.

Súd si ďalej vyžiadal z Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru kópie originálov listov
vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX a kópie dokladov vedených v zbierke listín pod č. zmien:G., kat. úz.
Nivy.

V zbierke listín sa okrem dokladov preukazujúcich vyššie uvedené skutočnosti nachádza návrh

Krajského úradu v Bratislave zo dňa 20.01.2003 na vykonanie zmeny zápisu správcu majetku štátu -
stavby so súp. č. P..XXXX, orientačné č. 3, situovanej na parc. č. XXXX/X v prospech SR - Gymnázium
Jura Hronca, Novohradská 3, 821 09 Bratislava. Prílohu tvorila Zmluva o prevode správy nehnuteľného
majetku štátu uzavretá medzi odovzdávajúcim: SR - Okresným úradom Bratislava II a preberajúcim:
SR - Gymnázium Jura Hronca. Podľa rozhodnutia o prebytočnosti nehnuteľného majetku štátu v správe

Okresného úradu Bratislava II, stavba so súp. č. II.5829 nebude slúžiť na plnenie úloh Okresného úradu
Bratislava II a v budúcnosti bude slúžiť Gymnáziu Jura Hronca (č.l. 620).

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona číslo 278/1993 Z.z., o správe majetku štátu, ak osobitný predpis
neustanovuje inak, majetok štátu, ktorý prešiel do vlastníctva štátu podľa osobitného predpisu a ktorý
nie je v správe žiadneho správcu alebo nie je možné určiť právneho nástupcu pôvodného správcu alebo
prešiel do vlastníctva štátu na základe darovania alebo dedenia zo závetu a správca nie je v darovacej

zmluve alebo v závete výslovne uvedený, spravuje dočasný správca, ktorým je obvodný úrad v sídle
kraja, v ktorého územnom obvode sa taký majetok štátu nachádza.Podľa § 7 zákona číslo 278/1993 Z.z., o správe majetku štátu, spor o tom, ktorý správca je oprávnený
alebo povinný majetok štátu spravovať, je sporom o správu majetku štátu. Sporom o správu majetku
štátu je aj spor medzi správcami o veľkosti ich podielov alebo o prednostnom práve na prevod správy

majetku štátu v spoločnej správe. Podľa tohto zákona sa postupuje aj pri rozhodovaní sporov, v ktorých
jedným z účastníkov sporu je štátny podnik. Účastníci sporu sú povinní do 60 dní od vzniku sporu
písomne požiadať o rozhodnutie sporu. Žiadosť môže podať každý z účastníkov sporu. Žiadosť o
rozhodnutie sporu podpísaná štatutárnym orgánom musí obsahovať opis skutkového stavu, doklady
preukazujúce opísaný skutkový stav, doklad o tom, že nedošlo k dohode účastníkov sporu, a návrh,

ako sa má rozhodnúť. O spore rozhoduje zriaďovateľ účastníkov sporu; ak jedným z účastníkov sporu
je štátny podnik, o spore rozhoduje zriaďovateľ a zakladateľ účastníkov sporu. Ak účastníci sporu
nemajú spoločného zriaďovateľa, rozhodujú ich zriaďovatelia alebo zriaďovateľ a zakladateľ po dohode.
Na vydanie rozhodnutia o spore je príslušný ten zriaďovateľ alebo zakladateľ, v ktorého pôsobnosti
je majetok štátu, o ktorého správu sa vedie spor. Ak nedôjde k dohode medzi zriaďovateľmi alebo
medzi zriaďovateľom a zakladateľom podľa odseku 6, rozhoduje o spore vláda Slovenskej republiky

na návrh ministerstva financií. Návrh na rozhodnutie sporu predkladá vláde Slovenskej republiky
ministerstvo financií na základe žiadosti niektorého zo zriaďovateľov, zakladateľa účastníka sporu alebo
niektorého účastníka sporu, ak je ním ústredný orgán štátnej správy, spolu s dokladmi podľa odseku
5. Na rozhodnutie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Rozhodnutie o spore musí
obsahovať najmä označenie predmetu sporu, určenie správcu majetku štátu alebo veľkosti jeho podielu

alebo povinnosti prednostne previesť podiel a odôvodnenie rozhodnutia.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 79/1978 Zb. o štátnej správe v školstve (účinného do 01.01.1991), národné
výbory spravujú školy a školské zariadenia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 5 ods. 5 písm. a) zákona č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve
(účinného od 01.01.1991 do 01.01.2004), školská správa ďalej utvára školám a školským zariadeniam
potrebné materiálne podmienky a zabezpečuje starostlivosť o existujúci fond budov škôl a školských
zariadení vo svojej pôsobnosti; ak je to hospodárnejšie a účelnejšie, umožňuje vykonávať uvedené
činnosti riaditeľovi školy vo vlastnej pôsobnosti.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 542/1990 Zb., školské správy podľa tohto zákona sa zriaďujú z tých orgánov
krajských národných výborov, okresných národných výborov, miestnych národných výborov a miestnych
národných výborov v strediskových obciach, ktoré do nadobudnutia účinnosti tohto zákona vykonávali
pôsobnosť na úseku školstva.

Podľa § 3 ods. 6, 8 zákona číslo 254/2007 Z.z., o zrušení krajských úradov nehnuteľný majetok štátu,
ktorý mal v správe krajský úrad k 30. septembru 2007, prechádza do správy obvodného úradu, v
ktorého územnom obvode sa nehnuteľný majetok štátu nachádza. Práva a povinnosti krajského úradu z
majetkovoprávnych vzťahov a iných vzťahov vzniknuté do 30. septembra 2007 prechádzajú na obvodný

úrad, na ktorého výkon pôsobnosti sa tieto práva a povinnosti vzťahujú.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, Okresný úrad je miestny orgán štátnej správy. Okresný úrad je preddavková
organizácia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo").

Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 180/2013 Z.z., Okresný úrad v sídle kraja spravuje majetok štátu v rozsahu
ustanovenom všeobecným predpisom o správe majetku štátu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z.z., obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30.

septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona.

Podľa § 1 zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností (účinného od 01.04.1964 do 01.01.1993),
potreby národného hospodárstva vyžadujú, aby boli evidované údaje o nehnuteľnostiach potrebné
pre plánovanie a riadenie hospodárstva, najmä poľnohospodárskej výroby, pre ochranu socialistického

spoločenského vlastníctva a osobného vlastníctva občanov, pre riadnu správu národného majetku a pre
ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného fondu. Tieto potreby národného hospodárstva
zabezpečuje evidencia nehnuteľností.Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 22/1964 Zb., v evidencii nehnuteľností sa bežne zapisujú zmeny vlastníckych
vzťahov, vlastnícke práva novo vzniknuté, ako aj ich obmedzenia, obdobné údaje o správe národného
majetku a novo vzniknuté práva trvalého užívania národného majetku a osobného užívania pozemkov.

Podľa § 6 zákona č. 22/1964 Zb., údaje evidencie nehnuteľností sú záväzné pre plánovanie a
riadenie poľnohospodárskej výroby, pre výkazníctvo a štatistiku o poľnohospodárskom pôdnom fonde a
lesnom fonde, pre prehľady nehnuteľností vedené socialistickými organizáciami a sú aj podkladom pre
spisovanie zmlúv a iných listín o nehnuteľnostiach.

Podľa § 93 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, kupujúci pri odplatnom prevode
veci zapísanej do súpisu nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci.
Správca zodpovedá pôvodnému vlastníkovi veci za škodu, ktorá mu tým vznikla, ibaže preukáže, že
konal s odbornou starostlivosťou.

Podľa § 206 ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, konkurzy a vyrovnania
vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa
spravujú podľa doterajších právnych predpisov. Súd vyhlási konkurz alebo povolí vyrovnanie na základe
návrhu podaného pred účinnosťou tohto zákona podľa doterajších právnych predpisov. Tieto konkurzy
a vyrovnania, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, majetok podliehajúci konkurzu tvorí
konkurznú podstatu (ďalej len "podstata"). Podstatu tvoria veci, byty a nebytové priestory, práva a iné
majetkové hodnoty (ďalej len "majetok"), ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, a majetok,
ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok.

Podľa § 19 ods. 1, 2 zákona č. 328/1991Zb. o konkurze a vyrovnaní, ak sú pochybnosti, či vec patrí
do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo
s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu. Súd uloží tomu, kto
uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi

na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do
súpisu zahrnutá oprávnene.

Podľa § 27 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, podstatu možno speňažiť predajom na
dražbe (§ 27a) alebo predajom mimo dražby.

Podľa § 5 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, prevod
majetku podľa tohto zákona sa vykoná podľa schváleného privatizačného projektu podniku alebo podľa
schváleného privatizačného projektu majetkovej účasti štátu na podnikaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb., privatizačný projekt podniku je súhrn ekonomických,
technických, majetkových, časových a ďalších údajov, ktorý obsahuje
a) označenie podniku a vymedzenie majetku určeného na privatizáciu podľa tohto projektu (ďalej len
"privatizovaný majetok"),
b) údaje o tom, akým spôsobom štát privatizovaný majetok nadobudol,

c) vymedzenie častí majetku nepoužiteľných na podnikateľské účely (napr.nevymožiteľné pohľadávky,
neupotrebiteľné základné prostriedky a zásoby),
d) ocenenie privatizovaného majetku,
e) spôsob prevodu privatizovaného majetku včítane vyporiadania nárokov oprávnených osôb,
f) pri založení obchodnej spoločnosti určenie jej právnej formy,

g) pri založení akciovej spoločnosti spôsob rozdelenia akcií, ich podiely, prípadne druhy, ako aj údaje o
tom, či a v akom rozsahu sa použijú investičné kupóny,
h) pri predaji jeho spôsob, určenie ceny, platobných a ďalších podmienok,
i) v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje § 11 ods. 3, určenie podielov privatizovaného majetku podľa § 11
ods. 4,

j) spôsob prevodu práv priemyselného alebo iného duševného vlastníctva prerokovaný s Federálnym
úradom pre vynálezy, pokiaľ tieto práva sú majetkom podniku,
k) časový plán uskutočnenia privatizačného projektu podniku.Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 121 O.s.p., netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti,
ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne

záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom
vestníku Európskej únie.

Po vyhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle citovaných ustanovení súd dospel k názoru, že
žaloba je dôvodná.

Predmet konania. Predmetom konania sú nehnuteľnosti v súčasnosti identifikované ako parcely číslo
XXXX/X, ostatné plochy o výmere 5.500 m2, XXXX/X, ostatné plochy o výmere 6.369 m2, XXXX/X,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.461 m2, XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere
963 m2, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, okres Bratislava II, obec Bratislava - mestská časť
Ružinov, katastrálne územie H., pričom zápis vlastníctva k uvedeným pozemkom prislúcha žalovanému.

Podľa katastrálnej mapy, spôsobu využitia z LV a ich vizualizácie sú to nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v Bratislave medzi ulicami Mlynské nivy, Košická, Tekovská a Novohradská, na ktorých sa nesporne
nachádza (v súčasnosti) areál Spojenej školy Novohradská (Gymnázium Juraja Hronca a ZŠ Košická).
Budova ZŠ Košická so súp. č. XXXX sa nachádza na pozemku s parc. č. XXXX/X a je zapísaná na LV č.
XXXX. Budova Spojenej školy Novohradská 3 so súp č. XXXX je zapísaná na LV č. XXXX a nachádza

sa na pozemkoch s parc. č. XXXX/X a XXXX/X. Areál Spojenej školy Novohradská sa na predmetných
pozemkoch nachádza od roku 1959 (podľa internetovej stránky školy pôvodne jedenásťročná stredná
škola, neskôr základná a stredná škola). Na internetovej stránke školy je rovnako zverejnený zoznam
študentov, ktorí maturovali na Gymnáziu Jura Hronca v školskom roku 1959/1960. Skutočnosť, že na
pozemkoch sa od roku 1959 nachádza areál súčasnej Spojenej školy Novohradská súd považuje za

všeobecne známu, ktorú v konaní nie je potrebné osobitne dokazovať. Skutočnosti všeobecne známe
sú podľa právnej teórie tie, ktoré musia byť štatisticky známe významnému počtu osôb na určitom území
a súčasne musia byť známe sudcom, ktorí konkrétnu vec prejednávajú a rozhodujú. Žalobca navyše
súdu predložil Technickú správu k úvodnému projektu organizácie výstavby I. st. pre 48-triednu školu
Novohradská ulica z augusta 1956, podľa ktorej stavenisko budúcej novostavby 48-triednej školy na

NovohradskejulicivBratislavebolourčenénaparceleohraničenejzjuhuulicouMlynskéNivy,zozápadu
Košickou ulicou, z východu Novohradskou a zo severu objektmi.

Žalobca predložil výpisy z PK vložky číslo 2491 k parcelám číslo XXXX a XXXX v Bratislave a listinné
dôkazy (najmä výkaz plôch z 30.9.1965 ku geometrickému plánu číslo X.X.XXXX) a orientačne samotný

geometrický plán z 6.9.1965) k následným zmenám v ich evidencii, z ktorých vyplýva, že parcela číslo
XXXX bola zrušená a mali vzniknúť tri nové pozemky s parc. číslami XXXX/X, X a XXXXX s rovnakou
rozlohou, pričom parcely číslo XXXXX (cesta, dnes Tekovská), XXXX/X (park, dnes nehnuteľnosť z
opačnej strany Tekovskej) sa predmetného konania netýkajú (porovnanie katastrálnych máp z roku
1965, č.l. 52 spisu a súčasnosti č.l. 25 spisu a tiež porovnanie výmery zostávajúcej parcely číslo XXXX/

X - 17.278m2 a dnešných parciel celého areálu školy, teda okrem predmetných aj XXXX/XX, XXXX/
X,X,XX a pozemky pod novými garážami - cca. 17.490m2). Podľa ďalšieho výkazu plôch (č.l. 48) ale
vznikli z parcely XXXX tri nové parcely číslo 9732/1 - ihrisko, XXXX/X - dvor, XXXX/X - budova opäť
s výmerou (17.417m2) podobnou dnešného celého areálu. Aj z ďalších listinných dôkazov (výpisy z
evidencie nehnuteľností, prehľad nehnuteľností škôl a školských zariadení v pôsobnosti OÚ Bratislava

II k 31.121998, č.l.54, 56 - 59 spisu) vyplýva existencia parciel číslo XXXX/X - ostatné plochy, XXXX/
X - ostatné plochy, XXXX/X - zastavané plochy, už s menšou rozlohou v dôsledku rozčlenenia na nové
parcely (XXXX/X, X, XX a XXXX/X - XX), všetko vždy v dnešnom katastrálnom území Nivy mestskej
časti Ružinov v Bratislave II. Na základe uvedených skutočností je pre súd zrejmá nielen identifikácia
predmetu konania, ale nad všetku pochybnosť aj jeho história s vyústením do dnešného stavu tak, ako

to tvrdil žalobca. Nezrovnalosti v rozlohách sú v tomto prípade irelevantné, sporné nehnuteľnosti boli
preukázateľne časťou jednoliateho celku ohraničeného komunikáciami.Aktívna legitimácia žalobcu. Určenia vlastníctva sa domáha štát. Za štát pred súdom koná štátny orgán
v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi (správca). Správa majetku štátu predstavuje
súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy vrátane

oprávnenia využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu vrátane žaloby na určenie vlastníckeho
práva. V takomto prípade, keď je vylúčená evidencia vlastníctva, nieto správcu, je správca svoje
postavenie povinný aspoň osvedčiť poverením vyplývajúcim z právneho poriadku. V danom prípade
Obvodný úrad dôvodil citovaným ustanovením § 5 ods. 1 zákona o správe majetku štátu, a tiež tým,
že správa predmetných nehnuteľností nebola delimitačným protokolom prevedená na Krajský školský

úrad Krajským úradom v Bratislave a po jeho zániku je právnym nástupcom Obvodný úrad Bratislava
(cit. ust. § 3 ods. 6, 8 zákona o zrušení krajských úradov). Obvodné úrady zriadené podľa predpisov
účinných do 30. septembra 2013 sa podľa zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej
správy stali okresnými úradmi. Súd takéto zdôvodnenie konať s Okresným úradom Bratislava (predtým
Obvodným úradom Bratislava), ktorý je zo zákona právnickou osobou, považoval za dostatočné. Je síce
pravdou, že vyššie spomínané odčlenené parcely sú vo vlastníctve Hlavného mesta a podľa príslušných

internetových stránok pod mestskú časť Ružinov (obecná samospráva) patrí Základná škola Košická
a pod Krajský školský úrad Bratislava (štátna správa) Gymnázium Jura Hronca nachádzajúce sa na
predmetných parcelách (pritom má ísť o jednu Spojenú školu). V konečnom dôsledku za rozhodujúcu
súd považoval skutočnosť, že bez ohľadu na správu, vlastníctva sa domáha Slovenská republika a
prípadné riešenie konfliktu správy je v právomoci (až) vlády SR a z pôsobnosti súdov vyňaté.

Určenie vlastníctva. Vyššie spomínané parcely XXXX, XXXX boli po roku 1948 vo vlastníctve
československého štátu v správe Danubia, bavlnárske závody, n.p., od roku 1952 v správe Závodov
Medzinárodného dňa žien 8. marca, n. p. v Bratislave (výpis z pozemkovej knihy, č.l. 42 spisu). To je
nesporné. Vo vyššie naznačenej genéze po úpravách v evidencii správa predmetných nehnuteľností

svedčila štátnemu orgánu s pôsobnosťou v školstve (výpisy z evidencie nehnuteľností). Evidenciu
nehnuteľností upravoval zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností. Evidencia nehnuteľností
zabezpečovala potreby národného hospodárstva, ktoré vyžadovali, aby boli evidované údaje o
nehnuteľnostiach potrebné pre plánovanie a riadenie hospodárstva, najmä poľnohospodárskej výroby,
pre ochranu socialistického spoločenského vlastníctva a osobného vlastníctva občanov, pre riadnu

správu národného majetku a pre ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného fondu.
Údaje evidencie nehnuteľností boli záväzné pre plánovanie a riadenie poľnohospodárskej výroby,
pre výkazníctvo a štatistiku o poľnohospodárskom pôdnom fonde a lesnom fonde, pre prehľady
nehnuteľností vedené socialistickými organizáciami a boli aj podkladom pre spisovanie zmlúv a iných
listín o nehnuteľnostiach. Nebol tvrdený ani preukázaný žiadny relevantný titul na zmenu vlastníctva

(§ 132, § 134 OZ) zo štátu na akýkoľvek iný subjekt. Žalovaný argumentoval tým, že v priebehu
transformácie prešiel majetok národného podniku do majetku štátneho podniku a následne do akciovej
spoločnosti. Pre súd nepochopiteľne, nakoľko predmetné nehnuteľnosti nikdy neboli vo vlastníctve
ZMDŽ, n.p., tobôž nástupcov, ba čo viac od 70-tych rokov ani v jeho správe, a tak nemohli byť súčasťou
transformácie, ktorým bol výlučne jeho majetok (č.l. 82 - 104 spisu).

Žalovaný mal sporné nehnuteľnosti nadobudnúť od spoločnosti PERGAMUM, s.r.o., ktorá ich nadobudla
na základe Zmluvy o predaji podniku uzavretou s BCT - Bratislavskou cvernovou továrňou, a.s.,
čo predstavovalo vyústenie konkurzného konania vo veci úpadcu - BCT, a.s. Odhliadnuc od vyššie
uvedených skutočností, sporné nehnuteľnosti nemohli byť ani predmetom privatizácie 100% majetkovej

účasti štátu v spoločnosti BCT - Bratislavská cvernová továreň, a.s. Ako vyplýva z listu Ministerstva
hospodárstva SR (č.l. 357), privatizačný projekt spoločnosti BCT, a.s. bol na Ministerstvo pre správu a
privatizáciu národného majetku SR predložený za účelom privatizácie majetkovej účasti štátu, a preto
projektneobsahovalšpecifikáciunehnuteľnéhomajetku,alelenoceneniemajetku.Zrozhodovacejpraxe
súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.06.2012, sp. zn. 6Cbi/62/2011) vyplýva, že

obligatórnou náležitosťou privatizačného projektu, ktorým má dôjsť k privatizácii majetku štátu, malo byť
vymedzenie majetku určeného na privatizáciu, a to v prípade nehnuteľností tak, aby mohol byť vykonaný
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Toto vymedzenie malo byť určité nielen z hľadiska
splnenia náležitostí stanovených v § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. účinného v čase schválenia
privatizačného projektu, ale aj z hľadiska ustanovenia § 37 a 39 Občianskeho zákonníka. Predmetné

rozhodnutie o schválení privatizačného projektu teda nebolo spôsobilé spôsobiť vznik, zmenu alebo
zánik vlastníckych práv, nakoľko bolo neurčité. Rozhodnutie totiž neobsahovalo presnú identifikáciu
nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom privatizácie.Zmluvný prevod nehnuteľností na obchodnú spoločnosť PERGAMUM, s.r.o. v konkurznom konaní
znamenal prelomenie zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet, čo znamená,
že nikto nemôže na iného previesť viac práv než sám má. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že

v tomto prípade sa zákonné ustanovenie prelomenia tejto zásady (§ 93 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii) netýka konkurzných konaní začatých pred účinnosťou tohto ustanovenia
(§ 206 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii), preto prevod predmetných nehnuteľností
na spoločnosť PERGAMUM s.r.o. (a každého v reťazi nadobúdateľov) je absolútne neplatným právnym
úkonom, keďže do majetkovej podstaty boli zahrnuté nehnuteľnosti, ktoré neboli vo vlastníctve úpadcu,

avšak nehnuteľnosti boli predané bez toho, aby Slovenská republika bola vyzvaná súdom na podanie
žaloby (§§ 6, 19, 27 zákona o konkurze a vyrovnaní). Navyše zákonodarca prelomenie vyššie uvedenej
zásady z pomerne nízkeho dôvodu (vyšší výnos z predaja) poistil v novele vyššou ochranou tretích
osôb v postupe správcu úpadcu. V danom prípade naopak správca na ochranu tretích osôb rezignoval a
vzhľadomnapoznámkuvzátvorkepripredmetnýchnehnuteľnostiachvobsahuzmluvyopredajipodniku
(č.l. 113 spisu), je vylúčená dobromyseľnosť kupujúceho, a tak jeho vlastníctvo aj v prípade použitia ust.

§ 445 a 476 a nasl. Obchodného zákonníka v širšom výklade.

Naliehavý právny záujem na určení vlastníctva je daný potrebou vkladu schopnej listiny na zápis
vlastníctva tak, ako to odôvodnil žalobca. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností (výpis z katastra nehnuteľností slúži ako preukázanie vlastníckeho práva) a na jeho

právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez
požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť aj ohrozené. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti je vždy podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností (ZSP
3/2009).

Súd teda určil, že Slovenská republika je vlastníkom predmetných nehnuteľností a nič na tom nemení
ani nevedomosť či (ne)činnosť správcov v evidovaní ich správy, či už v bývalom režime alebo po ňom,
rozhodnutia Správy katastra pre hlavné mesto Bratislava ani žalovaným namietaná zmluva o prevode
správy, či objednávateľ geometrického plánu z roku 1965 a jeho právna záväznosť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi proti neúspešnému
žalovanému priznal náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia za nižšie
uvedené úkony právnej služby. Základná sadzba tarifnej odmeny predstavuje 1/13 výpočtového základu
za príslušný kalendárny rok (keďže právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH, suma trov právneho
zastúpenia sa zvyšuje o 20% sadzbu DPH):

1. prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2009 ................................................ 53,49 €
2. písomné podanie na súd - doplnenie návrhu na začatie konania 2010 ........ 55,49 €
3. účasť na pojednávaní dňa 28.06.2010 (1/4 z 55,49 €) ................................. 13,87 €
4. účasť na pojednávaní dňa 20.09.2010............................................................55,49 €

5. písomné podanie na súd - vyjadrenie k vystúpeniu PZ žalovaného 2010..... 55,49 €
6. účasť na pojednávaní dňa 04.10.2010 (1/4 z 55,49 €)...................................13,87 €
7. písomné podanie na súd - doplnenie dôkazov 2010..................................... 55,49 €
8. účasť na pojednávaní dňa 25.10.2010 (1/4 z 55,49 €).................................. 13,87 €
9. účasť na pojednávaní dňa 10.11.2010 (1/2 z 55,49 €).................................. 27,45 €

10. písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu žalovaného 2011........... 57,00 €
11. účasť na pojednávaní dňa 09.05.2012........................................................... 58,73 €
12. účasť na pojednávaní dňa 05.06.2013 (1/4 z 60,07 €) ................................. 15,02 €
13. účasť na pojednávaní dňa 15.11.2013 (1/4 z 60,07 €) ................................. 15,02 €
14. účasť na pojednávaní dňa 22.01.2014 (1/4 z 61,85 €) ................................. 15,46 €

15. účasť na pojednávaní dňa 23.04.2014 (1/4 z 61,85 €) ................................. 15,46 €
16. účasť na pojednávaní dňa 29.09.2014........................................................... 61,85 €
17. účasť na pojednávaní dňa 14.01.2015 (1/4 z 64,54 €) ................................. 16,14 €
18. účasť na pojednávaní dňa 04.02.2015 (1/2 z 64,54 €) ................................. 32,27 €

Spolu.................................................................................................................631,46 €
Spolu + 20% DPH (úkony od roku 2010).....................................................757,75 €Náhradu trov konania je žalovaný podľa § 149 ods. 1 O. s. p. povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.