Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/172/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111221866
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7111221866.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu

JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: D. N., nar. X.X.XXXX,
H. XX/XX, H., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť s ručením
obmedzeným, Rázusova 1, Košice, IČO: 36 588 725 proti žalovanej: ADOS EM, s.r.o., Komenského
43/72, Košice, IČO: 36 179 159, zastúpenému JUDr. Ondrejom Gajdošechom, advokátom, Žižkova 6,
Košice, o určenie neplatnosti uznesenia, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice
I č.k. 30Cb/99/2011-467 z 20.4.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobkyni priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že zvolanie mimoriadneho Valného
zhromaždenia obchodnej spoločnosti ADOS EM, s.r.o., so sídlom Komenského 43/72, 040 01
Košice, IČO: 36179159, ktoré sa konalo dňa 27.07.2011, ako aj uznesenie mimoriadneho valného
zhromaždenia obchodnej spoločnosti ADOS EM, s r.o., so sídlom Komenského 43/72, 040 01 Košice
IČO: 36179159 prijaté dňa 27.07.2011 o menovaní Bc. S. P., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX,
trvalý pobyt XXX XX H., E. XX, do funkcie konateľky spoločnosti s účinnosťou od 27.07.2011 a o uložení

povinnosti konateľky spoločnosti D. N. sprístupniť spoločníčke Bc. S. P. v prevádzke spoločnosti ADOS
EM s.r.o., nachádzajúcej sa na Triede SNP č. 1 v Košiciach listiny v zápisnici z mimoriadneho valného
zhromaždenia zo dňa 27.07.2011 spoločnosti ADOS EM s.r.o., sú neplatné. Zároveň priznal žalobkyni
náhradu trov konania vo výške 924,64 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške
99,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 825,14 eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet
právneho zástupcu žalobcu, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala určenia, že zvolanie
mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti ADOS EM s r.o., so sídlom Komenského
43/ 72, Košice IČO : 36179159, ktoré sa konalo zo dňa 27.7.2011, ako aj uznesenie mimoriadneho
valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti ADOS EM s r.o., so sídlom Komenského 43/ 72, Košice
IČO : 36179159, ktoré sa konalo zo dňa 27.7.2011 o menovaní Bc. S. P. nar. XX.X.XXXX, bytom E.
XX, H. do funkcie konateľky spoločnosti s účinnosťou od 27.7.2011 a o uložení povinností konateľke

D. N. sprístupniť najneskôr v lehote 5 dní od konania valného zhromaždenia spoločníčke Bc. S. P. v
prevádzke spoločnosti ADOS EM nachádzajúcej sa na triede Tr. SNP č. 1 v Košiciach sú neplatné.
Uviedla, že zvolanie, ustanovenie a následne zapísanie konateľky do Obchodného registra Košice I
predtým žalovanej v 2/ rade na mimoriadnom Valnom zhromaždení spoločnosti ADOS EM s r.o. sosídlom: Komenského 43/72, 040 01 Košice, konanom dňa 27.7.2011 o 8,30 hod. v sídle advokátskej
kancelárie JUDr. Romana Goreja, Žižkova 6, 040 01 Košice bolo v rozpore s Obchodným zákonníkom,
a preto je nezákonné. Spoločenská zmluva o založení obchodnej spoločnosti ADOS EM, s r.o., bližšie

neupravuje zvolávanie valného zhromaždenia, a preto je potrebné aplikovať ust. § 129 Obchodného
zákonníka.

3. Žiadosť Bc. S. P. o zvolanie valného zhromaždenia s navrhovaným programom bola doručená Z.

(práv.zást.žalobkyne)3.6.2011.Žalobkyňavlistez9.6.2011o.i.uviedla,žetátožiadosťbudevybavenáv
súlade a v lehote určenej § 129 ods. 2 Obchodného zákonníka. Uvedenú odpoveď prevzal JUDr. Roman
Gorej (právny zástupca predtým žalovanej v 2/ rade) dňa 14.6.2011. Následne táto pozvánkou zo dňa
4.7.2011 (doručenou JUDr. Martinovi Breznenovi dňa 6.7.2011) zvolala valné zhromaždenie spoločnosti
ADOS EM s r.o., z dôvodu, že žalobkyňa (ako konateľka) nedodržala lehotu v zmysle § 129 ods. 2
Obchodného zákonníka. Program uvedený v pozvánke už nebol totožný s programom uvedeným v

žiadosti z 2.6.2011 (bol vypustený bod č. 3 navrhovaného programu - Menovanie Bc. S. P. do funkcie
konateľky spoločnosti a taktiež bolo zmenené požadované miesto konania Valného zhromaždenia), a
preto JUDr. Martin Breznen (právny zástupca žalobkyne) zvolanie valného zhromaždenia neakceptoval.

4. Následne (po uvedomení si chyby) bolo opätovne predtým žalovanou v 2/ rade zvolané valné
zhromaždenie s upraveným programom a zmeneným miestom a časom konania a to na: ul. Žižkova
6, 040 01 Košice, č. dverí 25 na deň 27.7.2011 o 8.30 hod.. Túto pozvánku si žalobkyňa (ako
spoločníčka a konateľka) prevzala 16.7.2011, teda 11 dní pred valným zhromaždením, ktoré sa malo
konať na podnet predtým žalovanej v 2/ rade. Právny zástupca žalobkyne upozornil predtým žalovanú

v 2/ rade, že žalobkyňa zvolanie valného zhromaždenia neakceptuje, nakoľko o.i. právny zástupca
predtým žalovanej v 2/ rade na valnom zhromaždení spoločnosti ADOS EM, s r.o. dňa 4.2.2011 v sídle
advokátskej kancelárie JUDr. Martina Breznena namietal skutočnosť, že valné zhromaždenie sa zvolalo
prostredníctvom právneho zástupcu p. N., bez splnomocnenia výslovne na to udeleného a len preto
odmietol sa na ňom zúčastniť. Taktiež žalobkyňa namietala skutočnosť, že termín a program valného

zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní
pred dňom jeho konania. Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva
neurčuje inak a že v prípade konania Valného zhromaždenia bez jej prítomnosti alebo povereného
splnomocnenca a prijatia uznesenia v rozpore so zákonom, alebo spoločenskou zmluvou sa bude na
miestne a vecne príslušnom súde domáhať vyslovenia neplatnosti takéhoto uznesenia. V tomto kontexte

žalobkyňa zotrvalanaValnomzhromaždenízvolanomnadeň27.7.2011o10.00hod.smiestomkonania
sídlo Advokátskej kancelárie JUDr. Martina Breznena, Štúrova 7, Košice 040 01, 5. posch. č.dv. 508.

5. Právny zástupca predtým žalovanej v 2/ rade sa listom z 22.7.2011 (doručeným JUDr. Martinovi
Breznenovi dňa 11.8.2011, teda 5 dní pre valným zhromaždením) ešte domáhal zmeny programu

valného zhromaždenia.

6. Napriek všetkému sa zvolané valné zhromaždenie v sídle JUDr. Romana Goreja, Žižková 6, 040 01
Košice o 8.30 hod. na podnet žalovanej v 2/ rade vykonalo a neprávoplatne v rozpore so zákonom bolo

prijaté uznesenie č. 2, ktorým bola žalovaná v 2/ rade vymenovaná do funkcie konateľky spoločnosti.

7. Navyše je pre žalobkyňu absolútne nepochopiteľné, ako právny zástupca predtým žalovanej v 2/
rade mohol opomenúť skutočnosť, že v zmysle Obchodného zákonníka a taktiež v zmysle článku 7 ods.

6 zmluvy, je na zmenu spoločenskej zmluvy potrebná 2/3 väčšina všetkých hlasov spoločníkov. Tohto
valného zhromaždenia sa zúčastnil iba JUDr. Roman Gorej (ako zástupca predtým žalovanej v 2/ rade)
a Z. (ako zapisovateľ), pričom nie je zrejmé z akého dôvodu, nakoľko pozvánka Z.. F. S. nemohla byť
doručená vôbec a v pozvánke zaslanej JUDr. Gorejom nebol zapísaný ani ako osoba zúčastňujúca sa
takéhoto valného zhromaždenia.

8. K argumentácii predtým žalovanej v 2/ rade, že sa nejednalo o zmenu spoločenskej zmluvy, žalobkyňa
uviedla, že v zakladateľskom dokumente ustanovený počet konateľov spoločnosti môže byť menený
len zmenou spoločenskej zmluvy čo bolo zhodne judikované pri výklade Obchodného zákonníkačeskou a taktiež slovenskou judikatúrou, pričom uvedený právny názor bol zaujatý už i judikatúrou
prvorepublikovou (viď. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Obo/359/97 zo 4.3.1998 - R 37/1999).

9.Vdôsledkunesprávnehopostupupredtýmžalovanejv2/radeprizvolanívalnéhozhromaždenia,ktoré
sa konalo 27.7.2011 v sídle JUDr. Romana Goreja, sú uznesenia valného zhromaždenia prijaté na tomto
zasadnutí neplatné pre nedodržanie formálneho postupu zvolávania valného zhromaždenia v súlade s
§ 129 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa zasadnutia valného zhromaždenia zvolávajú na
základe písomnej pozvánky /doporučeným listom/, ktorá musí byť spoločníkom doručená aspoň 15 dní

pred dňom konania valného zhromaždenia. Pozvánka na valné zhromaždenie musí obsahovať termín,
t.j. dátum a hodinu začatia zasadnutia valného zhromaždenia, miesto konania valného zhromaždenia
a jednotlivé body programu, ktoré sa majú na valnom zhromaždení prerokovať a navyše pre zmenu
spoločenskej zmluvy je potrebná 2/3 väčšina všetkých hlasov spoločníkov, čo v tomto prípade vôbec
nebolo naplnené.

10. Žalobkyňa má nepochybne za to, že uznesenia prijaté valným zhromaždením obchodnej spoločnosti
ADOS EM, s r.o., dňa 27.7.2011 ju ako spoločníčku tejto spoločnosti obmedzujú na jej právach, a to
najmä z dôvodu, že predtým žalovaná v 2/ rade už dlhší čas ustavične vedie kroky proti spoločnosti,
ktoré majú poškodzujúci charakter. Jej úmyslom je jednoznačne ovládnutie spoločnosti, k čomu sa
však zákonným spôsobom doposiaľ nevedela dopracovať. Počínanie predtým žalovanej v 2/ rade preto

žalobkyňa považuje za porušujúce zákon a taktiež dobré mravy.

11. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 30Cb/99/2011-56 z 8.9.2011 návrh na vydanie predbežného
opatrenia zamietol.

12. Podaním doručeným súdu 3.10.2011 žalobkyňa zobrala návrh voči predtým žalovanej v 2/ rade späť
a nežiadala priznať žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

13. Žalovaná v 1/ rade (v tomto konaní ďalej len žalovaná) k tvrdeniu žalobkyne, že pozvánku na
valné zhromaždenie si prevzala dňa 16.7.2011, teda 11 dní pred dňom konania valného zhromaždenia

uviedla, že predtým žalovaná v 2/ rade odoslala pozvánku žalobkyni dňa 8.7.2011 a v ten istý deň aj
splnomocnenému právnemu zástupcovi žalobkyne (JUDr. Martinovi Breznenovi, ktorý zásielku prevzal
11.7.2011, t.j. 16 dní pred dňom konania valného zhromaždenia. V sprievodnom liste bol právny
zástupca žalobkyne požiadaný, aby s obsahom pozvánky informoval aj svoju klientku. V ten istý deň (t.j.
11.7.2011), bola zásielka obsahujúca pozvánku uložená žalobkyni na pobočke Slovenskej pošty a.s.,

Košice 1, pričom uložením na pošte sa pozvánka dostala do dispozície žalobkyne, čo samo o sebe
postačuje na riadne zvolanie valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným, aj keby sa
spoločník o obsahu zásielky nedozvedel. Vedomosť žalobkyne o uložení zásielky s pozvánkou na pošte
vyplýva aj z listu právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Martina Breznena z 12.7.2011.

14. Taktiež podľa žalovanej je výklad ustanovenia § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka zo strany
žalobkyne nesprávny, nakoľko jednostranne a na ujmu druhej spoločníčky spoločnosti prihliada iba v
okamihu prevzatia pozvánky žalobkyňou, nie však k okamihu jej odoslania zvolávajúcou osobou. Takýto
výklad nemá oporu v doterajšej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu
Českej republiky (viď. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo V 63/2005; uznesenia Nejvyššího

soudu ČR sp. zn. 29 Cdo 3703/2009 zo 16.6.2010; sp. zn. 29 Odo 1429/2006 z 28.1.2008; sp. zn.
29 Cdo 590/2009 z 29.7.2009 a sp. zn. 29 Odo 604/2006 z 26.2.2008). Podľa žalovanej v 1/ rade k
splneniu povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka dôjde už odoslaním
pozvánky na valné zhromaždenie tak, aby sa pozvánka mohla dostať do dispozície spoločníka v lehote
aspoň 15 dní pred plánovaným dňom konania valného zhromaždenia. Účelom uvedeného ustanovenia

je nepochybne zaistiť, aby boli spoločníci s dostatočným časovým predstihom informovaní o tom, že
sa bude valné zhromaždenie konať a mohli si tak vytvoriť predpoklady pre účasť na ňom. K tomuto
účelu musí osoba odosielajúca pozvánku učiniť všetko, čo po nej možno spravodlivo požadovať, aby
takúto informovanosť spoločníkov zaistila. Nie je možné pričítať na ťarchu osoby zvolávajúcej valné
zhromaždenie, že si spoločník riadne odoslanú pozvánku na valné zhromaždenie včas nevyzdvihol a

na zasadnutie valného zhromaždenia sa nedostavil. Preto námietku žalobkyne považuje žalovaná za
neopodstatnenú, nakoľko skutočnosť, že si pozvánku prevzala iba 11 dní pred dňom konania valného
zhromaždenia a nie 15 dní, bola zapríčinená vlastným konaním, resp. nekonaním. Navyše pozvánku
si v lehote presahujúcej 15 dní pred dňom konania valného zhromaždenia prevzal právny zástupcažalobkyne - (JUDr. Martin Breznen). S poukazom na obsah jeho listu zo dňa 12.7.2011 je zrejmé, že
informoval žalobkyňu o doručení pozvánky ako aj o jej obsahu, pričom žalobkyňa si túto prevzala až v
posledný deň úložnej lehoty účelovo a v domnienke, že prevzatím pozvánky až v posledný deň úložnej

lehoty zmarí konanie valného zhromaždenia spoločnosti. Takýto postup žalobkyne, aj keby mal oporu
vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, alebo spoločenskej zmluve spoločnosti, je v rozpore s
dobrými mravmi a nepožíva právnu ochranu ani podľa ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka pre
rozpor s poctivým obchodným stykom.

15. Taktiež námietku žalobkyne, že právny zástupca predtým žalovanej v 2/ rade sa odmietol zúčastniť
na valnom zhromaždení dňa 4.2.2011 z dôvodu, že valné zhromaždenie sa zvolalo prostredníctvom
právneho zástupcu p. N. bez splnomocnenia na to výslovne udeleného, považuje žalovaná za
nepravdivú. Navyše nesúvisí s valným zhromaždením, ktorého uznesenia žalobkyňa napáda. Dňa
4.2.2011 sa zasadnutie valného zhromaždenia spoločnosti nekonalo pretože sa na tom dohodli právni
zástupcovia žalobkyne a predtým žalovanej v 2/ rade. Zápis z tohto stretnutia spísal právny zástupca

žalobkyne.

16. V ďalšom žalobkyňa namietala, že právny zástupca predtým žalovanej v 2/ rade sa listom zo dňa
22.7.2011teda5dnípredvalnýmzhromaždenímeštedomáhalzmenyprogramuvalnéhozhromaždenia.
Žalovaná má za to, že ani táto námietka nesúvisí s valným zhromaždením, ktorého uznesenia žalobkyňa

napáda touto žalobou. Listom zo dňa 22.7.2011 predtým žalovaná v 2/ rade prostredníctvom svojho
právneho zástupcu požiadala právneho zástupcu žalobkyne o zmenu programu valného zhromaždenia,
ktoré však z pozície konateľky zvolala žalobkyňa. Termín konania valného zhromaždenia zvolaného
žalobkyňou bol určený na ten istý deň ako valné zhromaždenie zvolané predtým žalovanou v 2/ rade,
avšak so začiatkom konania 10.00 hod. a v priestoroch advokátskej kancelárie právneho zástupcu

žalobkyne-JUDr.MartinaBreznena.Tejtožiadostipredtýmžalovanejv2/radevyhovenénebolo,napriek
tomu sa valného zhromaždenia konaného dňa o 10.00 hod. u JUDr. Martina Breznena zúčastnila.
Žalobkyňou namietaná žiadosť o zmenu programu valného zhromaždenia tak nemala a nemohla
mať za následok porušenie žiadneho z práv žalobkyne, preto aj túto námietku považuje žalovaná za
neopodstatnenú.

17. V súvislosti s ďalšou námietkou žalobkyne, žalovaná poukázala na ust. čl. 7 odsek 3 a 5
spoločenskej zmluvy žalovanej, podľa ktorého je valné zhromaždenie schopné uznášania, ak sú
prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov, pričom valné zhromaždenie rozhoduje
jednoduchou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov. Rozhodnutia, na ktoré sa vyžaduje súhlas aspoň

2/3 väčšiny hlasov všetkých spoločníkov sú uvedené v čl. 7 odsek 6 spoločenskej zmluvy, pričom
menovanie a odvolávanie konateľov spoločnosti podľa čl. 7 odsek 1 písm. ch/ medzi nimi nie je. Na
menovanie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným sa nevyžaduje súhlas aspoň 2/3 väčšiny
všetkých spoločníkov ani podľa ustanovenia § 127 odsek 4 Obchodného zákonníka, nakoľko medzi
tam uvedenými rozhodnutiami absentuje vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov tak ako je

uvedené v ustanovení § 125 odsek 1 písm. f/ Obchodného zákonníka. Poukazom na vyššie uvedené
ustanovenia spoločenskej zmluvy a Obchodného zákonníka, bolo valné zhromaždenie konané dňa
27.7.2011 o 8:30 hod. uznášaniaschopné a všetky uznesenia boli prijaté takou väčšinou hlasov, ktorú
vyžadovala spoločenská zmluva spoločnosti a zákon. Tvrdenie žalobkyne, že vymenovanie žalovanej
v 2/ rade do funkcie konateľky malo za následok zmenu spoločenskej zmluvy, je špekulatívne a nemá

oporu v znení spoločenskej zmluvy ani Obchodného zákonníka. Spoločenská zmluva žalovanej totiž
v celom svojom texte neobsahuje ustanovenie, ktoré by obmedzovalo počet konateľov spoločnosti na
jedného alebo ktoré by na menovanie alebo odvolanie konateľa vyžadovalo súhlas 2/3 väčšiny všetkých
hlasov spoločníka. Teda žalobkyňa v tejto súvislosti neuniesla ani bremeno tvrdenia, keď v žalobe
opomenula uviesť, ktoré ustanovenie spoločenskej zmluvy malo byť podľa jej názoru v súvislosti s

vymenovaním žalovanej v 2/ rade do funkcie konateľky zmenené.

18. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa dala do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.
2Obo/359/97zo4.3.1998,rozsudokKrajskéhosúduvHradciKrálovésp.zn.15Cm/11/1993z22.11.1993
a judikát z roku 1992, publikovaný vo Vážného sbírce. Žalovaná má za to, že zmienená judikatúra sa

na prípad posudzovaný v tomto konaní nevzťahuje a nedáva oporu pre argumentáciu žalobkyne.

19. K ďalšej námietke žalobkyne žalovaná uviedla, že neprítomnosť žalobkyne na valnom zhromaždení
sa nedotýka povinnosti valného zhromaždenia ustanoviť jeho orgány, t.j. predsedu a zapisovateľa.Ustanovenie § 127 a odsek 1 Obchodného zákonníka neobmedzuje okruh osôb, ktoré môžu byť
ustanovené do funkcie zapisovateľa a Z. S. bol za neho ustanovený uznesením prijatých 100 % väčšinou
hlasov prítomných spoločníkov. Prítomnosť Z.. F. S. na valnom zhromaždení preto nie je v rozpore so

zákonom ani spoločenskou zmluvou spoločnosti v zmysle ustanovenia § 131 odsek 1 Obchodného
zákonníka a nijakým iným spôsobom neobmedzilo práva žalobkyne ako spoločníčky spoločnosti v
zmysle ustanovenia § 131 odsek 2 Obchodného zákonníka. Preto žalovaná navrhla, aby Okresný súd
Košice I žalobu žalobkyne zo dňa 11.8.2011 ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a uložil žalobkyni
nahradiť žalovanej trovy konania.

20. Podaním doručeným súdu súdu prvého stupňa dňa 27.10.2011, žalobkyňa zaujala stanovisko k
vyjadreniu žalovanej a zároveň v zákonnej lehote podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka doplnila
svoju žalobu a tým aj dôvody neplatnosti označených uznesení valného zhromaždenia.

21. Uznesením č.k. 30Cb/99/2011-192 zo dňa 29.11.2011 súd prvej inštancie konanie voči žalovanej

v 2./ rade zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania; uznesením č.k.
30Cb/99/2011-232 zo dňa 8.2.2012 návrh žalobcu na ustanovenie opatrovníka žalovanej v 1/ rade
zamietol a uznesením č.k. 30Cb/99/2011-235 zo dňa 8.2.2012 návrh na vstup vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného G. P. do konania na strane žalovaného zamietol.

22. Súd prvého stupňa vydal vo veci dňa 24.2.2012 rozsudok č.k. 30Cb/99/2011-240, ktorým určil,
že uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti ADOS EM s r.o., so sídlom
Komenského 43/ 72, Košice IČO: 36179159, ktoré sa konalo dňa 27.7.2011, a to uznesenie č. 2 o
vymenovaní Bc. S. P. nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, H. do funkcie konateľky spoločnosti s účinnosťou od
27.7.2011 a uznesenie č. 3 o uložení povinnosti konateľke D. N. sprístupniť najneskôr v lehote 5 dní od

konania valného zhromaždenia spoločníčke Bc. S. P. v prevádzke spoločnosti ADOS EM nachádzajúcej
sa na triede Tr. SNP č. 1 v Košiciach: - všetky účtovné a evidenčné a spisové doklady spoločnosti,
vrátane pokladne - príjem a výdaj za roky 2008 až 2011, interné doklady za roky 2008 - 2011, súvahy za
roky 2008 - 2010, výkaz ziskov a strát za roky 2008 - 2010, poznámky k účtovnej závierke za roky 2008 -
2010, daňové priznania za roky 2008 - 2010, inventarizácie všetkých účtov za roky 2008 - 2010, daňové

priznanie za rok 2008 - 2010, inventarizácie všetkých účtov za roky 2008 - 2010, všetky pracovné zmluvy
uzatvorené medzi spoločnosťou a jej zamestnancami, plné moci udelené zo strany spoločnosti, resp.
jej konateľky D. N. pánovi S.. P., všetky dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
uzatvorené medzi zamestnancami a spoločnosťou, všetky výkazy prác zamestnancov, zápisnice zo
zasadnutí riadneho valného zhromaždenia spoločnosti, na ktorých boli schválené účtovné závierky

spoločnosti za roky 2008 - 2009, mzdové listy za roky 2008 - 2011, celú obchodnú agendu spoločnosti,
a to v rozsahu piatich po sebe nasledujúcich pracovných dní v čase od 8.00 hod. do 16.00 hod., sú
neplatné. Zároveň žalobkyni priznal náhradu trov konania.

23. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná. Krajský súd v Košiciach uznesením

č.k. 3Cob/134/2012-348 zo dňa 28.3.2013 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

24. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania (listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise
- Spoločenská zmluva žalovanej, žiadosťami a pozvánkami o zvolanie valného zhromaždenia,

žiadosťou o zmenu programu valného zhromaždenia z 22.7.2011, Zápisnicami z mimoriadneho
valného zhromaždenia, Podaním trestného oznámenia, Zápisnicou o trestnom oznámení, judikátmi
všeobecných súdov SR a ČR, doplneným návrhom na predbežné opatrenie z 5.9.2011, e - mailovou
komunikáciou medzi účastníkmi konania, výzvami na špecifikáciu ponuky kúpa - predaj obchodného
podielu, procesnými uzneseniami Okresného súdu Košice I - návrh na vydanie predbežného opatrenia,

späťvzatie návrhu na začatie konania voči žalovanej v 2/ rade, plnomocenstvami a výpoveďami plných
mocí, zápisom z 27.7.2011, odvolaním voči uzneseniu č.l. 200 - 201, návrhom na vstup do konania
vedľajšieho účastníka, písomnými podaniami a stanoviskami účastníkov, výpoveďami účastníkov na
pojednávaniach a výsluchom svedkov - JUDr. Martina Breznena, pripojeným spisom OR PZ Košice
ČVS:ORP-XXXX/X-OVK-KE-XXXX) zistil, že spoločnosť ADOS EM založila žalobkyňa ako fyzická

osoba živnostník v roku 1997 a následne to zmenila na s r.o.. Bola spoločníkom a jediným konateľom
u žalovanej od založenia spoločnosti do zvolania a uskutočnenia valného zhromaždenia žalovaného
dňa 27.7.2011 o 8.30 hod, v sídle advokátskej kancelárie JUDr. Romana Goreja, Žižkova 6, Košice,
na ktorom došlo k ustanoveniu druhého konateľa spoločnosti Bc. S. P. a prijatia uznesenia o splnenísi povinností konateľa informovať spoločníkov o dianí v spoločnosti (uvedených v petite rozhodnutia.).
Spoločenská zmluva o založení obchodnej spoločnosti ADOS EM, s r.o., v platnom znení bližšie
neupravuje zvolávanie valného zhromaždenia, preto je potrebné použiť ustanovenie § 129 Obchodného

zákonníka: Termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom v lehote určenej
spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Valné zhromaždenie sa zvoláva
písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Sporné mimoriadne valné zhromaždenie
žalovanej sa konalo na základe zvolania 2. spoločníkom žalovanej (Bc. S. P. - jej právneho zástupcu zo
dňa 8.7.2011), s programom, miestom a časom konania a to na: ul. Žižkova 6, 040 01 Košice, č. dverí

25 dňa 27.7.2011 o 8.30 hod. Túto pozvánku si žalobkyňa, ako spoločníčka a konateľka prevzala dňa
16.7.2011, teda 11 dní pred valným zhromaždením, ktoré sa malo konať na podnet žalovanej v 2/ rade.

25. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že valné zhromaždenie žalovanej, ktoré sa uskutočnilo
len 11 dní po doručení pozvánky žalobkyni, ako spoločníčke a konateľke, ktorého sa nezúčastnila
bolo zvolané neprávoplatne a v rozpore so zákonom a teda bol porušený zákon a nebola dodržaná

zákonom ustanovená lehota. Podľa názoru súdu prvej inštancie nebol dodržaný formálny postup
zvolávania valného zhromaždenia v súlade s § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa
zasadnutiavalnéhozhromaždeniazvolávajúnazákladepísomnejpozvánky(doporučenýmlistom),ktorá
musí byť spoločníkom doručená aspoň 15 dní pred dňom konania valného zhromaždenia. Žalobkyňa
(D. N.) sa v čase doručovania pozvánky na valné zhromaždenie v mieste doručovania nezdržiavala

a túto skutočnosť vopred oznámila spoločnosti. Svojmu právnemu zástupcovi JUDr. Breznenovi
vypovedala plnomocenstvo na zastupovanie 8. júla 2011. Teda žalobkyni postupom pri zvolávaní
valného zhromaždenia bola odňatá reálna možnosť uplatňovať svoje základné právo spoločníka, pričom
z okolností prípadu je na druhej strane zrejmé, že prevzatím pozvánky na valné zhromaždenie deň jej
skutočného prevzatia, nebránila žalobkyňa riadnemu chodu spoločnosti.

26. Taktiež v konaní bolo preukázané svedeckou výpoveďou JUDr. Breznena, že v čase zaslania
pozvánky žalobkyni t.j. 8.7.2011, už nebol jej právnym zástupcom. Podľa názoru súdu bola medzi
advokátmi taká prax, že si zároveň prikladali aj plné moci k doručovaným listinám. Listina - stanovisko
k odpovedi z 6.7.2011 bola zaslaná JUDr. Breznenovi ako právnemu zástupcovi obchodnej spoločnosti

ADOS EM, s.r.o. a nie spoločníčke p. N. - žalobkyni. Podstatnou skutočnosťou v tomto konaní pri
doručovaní listín je, že pozvánka na valné zhromaždenie z 8.7.2011 bola doručovaná fyzickej osobe
- spoločníčke p. N., a nie JUDr. Breznenovi. A táto pozvánka ako bolo preukázané bola doručená
žalobkyni až dňa 16.7.2011, teda 11 dní pred valným zhromaždením. Navyše v celom konaní nebolo
preukázané, aká pozvánka, kedy a s akým programom bola doručovaná JUDr. Breznenovi s tým, že

by mohla nadobudnúť táto účinky právoplatného doručenia splnomocniteľovi.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§ 122 ods. 1
Obchodného zákonníka, § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 131 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka,
§ 127 ods. 4 Obchodného zákonníka, § 125 ods. 1 písm.d/ Obchodného zákonníka) súd prvej inštancie

rozhodol tak ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

28. Zároveň prvostupňový súd rešpektujúc názor odvolacieho súdu v uznesení č.k. 3Cob/134/2012-348
z 28.3.2013 neurčil, že dôvodom na určenie neplatnosti uznesenia č.2 prijatom na spornom valnom
zhromaždení žalovaného konanom dňa 27.7.2011 o 8.30 hod, je aj to, že v zakladateľskom dokumente

(spoločenskej zmluve) žalovaného je ustanovený počet konateľov spoločnosti (jeden) a tento počet
konateľov môže byť menený len zmenou spoločenskej zmluvy. V prípade ak spoločenská zmluva
neuvádza počet konateľov, resp. iné obmedzenia vo vzťahu k ich menovaniu alebo odvolávaniu, v
takomto prípade valné zhromaždenie rozhoduje jednoduchou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov.

29. Čo sa týka mimoriadneho valného zhromaždenia, ktoré bolo zvolané na deň 27.7.2011 o 8,00 hod.
do sídla spoločnosti, k tomu súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania (výpovedí
svedkov - Z.. Z. X., F.. H., JUDr. Romana Goreja, S.. V. G., zápisu vykonanom v sídle spoločnosti
dňa 27.7.2011 o 8.01 hod, z pripojeného spisu ČVS: ORP /XXXX/X-OVK-KE- 2012 z 19.8.213 ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2013 vo veci podozrenia z trestného činu krivej výpovede a krivej

prísahy Z.. Z. X., F.. D. H., notárskej zápisnice S.. S. N. N 257/2011, Nz 32636/2011, NCRIs 33435/2011
zo dňa 27.7.2011 zo zápisom o 7,55 hod. o dostavení sa pred sídlo spoločnosti Komenského 43 v
Košiciach, notárskej zápisnice S.. S. N. N251/2011 z 24.10.2012, kde je uvedené, že ide o mimoriadne
valné zhromaždenie s miestom konania Advokátska kancelária JUDr. Romana Goreja, Žižkova ul.6 v Košiciach, č.dv. 25 s dátumom a časom konania 27.7.2011 od 8.31 hod. do 9.00 hod.) dospel k
záveru, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a tým aj nedošlo k vzniku zákonných predpokladov
na konanie takéhoto náhradného mimoriadneho valného zhromaždenia. Pri posudzovaní hodnotenia

dôkazovpredloženýchžalobkyňouažalovanou,súdposudzovallistinyasvedecké výpovedežalobkyne,
ktoré potvrdzovali ňou tvrdený skutkový stav a dôkazy listinou predložených žalovanou stranou -
notárskou zápisnicou. Tak ako to uviedol odvolací súd platí záver o tom, že notárska listina je verejná a
táto potvrdzuje určité skutočnosti, ak nie je preukázaný opak i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje.
V danom prípade bola spochybnená táto notárska zápisnica, a skutočnosti v nej uvedené, a na druhej

strane boli potvrdené aj v trestnom konaní pravdivé výpovede svedkov potvrdzujúce tvrdenia žalobkyne.
Na samotné rozhodnutie vo veci samej to nemá vplyv, pretože súd určil neplatnosť uznesení č.2 a č.3
na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovanej konaného dňa 27.7.2011 o 8.30 hod. aj z iných vyššie
uvedených dôvodov.

30. Obrana žalovanej v konaní o tom, že podľa ust.§ 131 ods.2 Obchodného zákonníka môže súd

na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona,
spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti
domáha, neobstojí pretože žalobkyňa je súbežne aj konateľkou spoločnosti a podľa ods.1 citovaného
zákona, stačí, že konateľ podá takýto návrh, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore so
zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami.

31. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a žalobkyni boli priznané trovy
konania vo výške 924,64 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 825,14 eur za 10
právnych úkonov t.j. 2x 57,00 eur, 3x 58,69 eur, 1x 60,07 eur, 1x 61,85 eur, 1x 64,53 eur a 2x 66,00
eur (prevzatie a porada s klientom dňa 3.10.2011; vyjadrenie z 27.10.2011 a z 25.6.2012; účasť na

pojednávanídňa8.2.2012,dňa24.2.2012,dňa28.3.2013,dňa12.12.2014,dňa4.9.2015,dňa20.1.2016
a dňa 20.4.2016) + režijný paušál 2x 7,41 eur, 3x 7,63 eur, 1x 7,81 eur, 1x 8,04 eur, 1x 8,39 eur, 2x
8,58 eur + DPH podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách advokátov a súdneho poplatku vo výške 99,50
eur podľa zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov.

32. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla, aby Krajský súd v
Košiciach s odkazom na ust. § 390 Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok zmenil tak, že
žalobu žalobkyne zamietne a zároveň žalobkyni uloží povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania pred
súdom prvej inštancie a trovy odvolacieho konania. Podľa žalovanej konanie predchádzajúce vydaniu

rozsudku má s odkazom na sut. § 365 ods. 1 písm.d/ CSP inú vadu, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci; s odkazom na ust. § 365 ods. 1 písm.f/ CSP súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a s odkazom na ust. § 365 ods. 1 písm.h/ CSP
napádané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

33. Žalovaná má za to, že nie je daný žiadny zákonný dôvod neplatnosti ktoréhokoľvek z uznesení
mimoriadneho valného zhromaždenia žalovanej zo dňa 27.7.2011 a už vôbec nebol daný dôvod pre
vyslovenie neplatnosti zvolania mimoriadneho valného zhromaždenia.

34. Uviedla, že mimoriadne valné zhromaždenie žalovanej z 27.7.2011 bolo zvolané spoločníčkou S..

S. P. z dôvodu, že valné zhromaždenie nezvolala žalobkyňa ako konateľka spoločnosti v lehote jedného
mesiaca od doručenia predchádzajúcej žiadosti spoločníčky P. v zmysle ust. § 129 ods. 2 Obchodného
zákonníka. S.. S. P. odoslala pozvánku žalobkyni doporučenou zásielkou určenou do vlastných rúk dňa
8.7.2011 a v ten istý deň aj splnomocnenému právnemu zástupcovi žalobkyne, nakoľko JUDr. Breznen
sa preukázal plnou mocou od žalobkyne zo dňa 26.10.2010. Zásielka s pozvánkou bola práv. zástupcovi

žalobkyne doručená dňa 11.7.2011, t.j. 16 dní pred dňom konania valného zhromaždenia. V ten istý deň,
t.j. 11:7.2011, bola zásielka obsahujúca pozvánku uložená žalobkyni na pobočke Slovenskej pošty, a.s.
- Košice I. Uložením na pošte sa pozvánka dostala do dispozície žalobkyne, čo podľa názoru žalovanej
samo o sebe postačuje na riadne zvolanie valného zhromaždenia žalovanej, aj keby sa žalobkyňa o
obsahu zásielky nedozvedela. Na podporu svojich tvrdení poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu

SR sp.zn. 1Obdo V 63/2005 a judikatúru Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29Cdo 3703/2009 zo 16.6.2010;
sp.zn. 29Odo 1429/2006 zo dňa 28.1.2008; sp.zn. 29Cdo 50/2009 zo dňa 29.7.2009; sp.zn. 29Odo
604/2006 zo dňa 26.2.2008.35. Súd prvej inštancie si osvojil tvrdenie žalobkyne, že v čase doručenia pozvánky na valné
zhromaždenie údajne sa nezdržiavala v mieste doručovania, že túto skutočnosť vopred oznámila
spoločnosti a že svojmu právnemu zástupcovi JUDr. Breznenovi vypovedala plnomocenstvo na

zastupovanie dňa 8.7.2011 a s poukazom aj na tieto skutkové závery uzavrel, že žalobkyni bola odňatá
reálna možnosť uplatňovať svoje základné právo spoločníka. Tento názor súdu považuje žalovaná
za nesprávny, nakoľko aj v prípade, keby boli pravdivé skutkové okolnosti tvrdené žalobkyňou, tieto
nemajú vo vzťahu k posúdeniu platnosti zvolania valného zhromaždenia žiadny právny význam. V
posudzovanom prípade totiž zvolávala valné zhromaždenie spoločníčka spoločnosti - Mgr. S. P. a nie

žalovaná spoločnosť. Preto oznámenie žalobkyne adresované spoločnosti (v skutočnosti samej sebe) o
tom, že odchádza na dovolenku, nemôže vyvolať právne účinky vo vzťahu k spoločníčke a zvolávateľke
valného zhromaždenia S.. S. P., ktorej táto skutočnosť nebola vôbec známa.

36. Podľa žalovanej súd prvej inštancie postupoval v príkrom rozpore s pokynom odvolacieho súdu
vyjadreným v uznesení č.k. 3Cob/134/2012-348 z 28.3.2013, keď nekriticky prijal tvrdenie žalobkyne

o tom, že údajne dňa 8.7.2011 odvolala plnomocenstvo udelené JUDr. Martinovi Breznenovi a na
základe tejto skutočnosti skutkovo a právne uzavrel, že ani doručenie pozvánky spolnomocnenému
právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 11.7.2011 nemožno považovať za účinné doručenie žalobkyni.
Totiž z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že JUDr. Martinovi Breznenovi žalobkyňa dňa
26.10.2010 udelila plnomocenstvo na svoje zastupovanie ako spoločníčka spoločnosti žalovanej a to

„na všetky právne úkony v mene mojej osoby, na zastupovanie pred orgánmi štátnej správy, územnej
samosprávy, súdmi, prokuratúrou, notármi, exekútormi, orgánmi činnými v trestnom konaní a ostatnými
právnickými a fyzickými osobami“. Na základe predmetného plnomocenstva JUDr. Martin Breznen
zastupoval žalobkyňu bez akýchkoľvek námietok aj v korešpondencii s právnym zástupcom zvolávateľky
valného zhromaždenia - JUDr. Romanom Gorejom. Teda nielen listinné dôkazy (plnomocenstvo zo

dňa 26.10.2010), ale aj správanie žalobkyne a JUDr. Martina Breznena potvrdzujú, že tento bol
oprávnený k prevzatiu pozvánky na valné zhromaždenie zastupujúc svoju klientku - žalobkyňu. Súd
prvej inštancie však bez odôvodnenia neprihliadal na právnu argumentáciu žalovanej a záväzný
pokyn a právny názor odvolacieho súdu, že podľa ust. § 33b ods. 5 Občianskeho zákonníka „Ak
splnomocniteľ oznámil inej osobe, že udelil plnomocenstvo splnomocnencovi na určité úkony, môže

sa voči nemu dovolávať odvolania plnomocenstva, len ak jej toto odvolanie oznámil pred konaním
splnomocnenca, alebo keď táto osoba v čase konania splnomocnenca o tomto odvolaní vedela.“.
Zvolávateľka valného zhromaždenia - S.. S. P. sa o tom, že údajne malo dôjsť k odvolaniu plnej
moci JUDr. Breznenovi dozvedela až v priebehu súdneho konania. Poukazujúc na obsah listov JUDr.
Breznena zo dňa 12.7.2011 a zo dňa 18.7.2011 adresovaných práv.zást. Mgr. P. (JUDr. Romanovi

Gorejovi) podotkla, že JUDr. Breznen bol v písomnej korešpondencii s právnym zástupcom zvolávateľky
Mgr. P. aj po tomto dátume, v ktorých mal možnosť oznámiť ukončenie právneho zastúpenia žalobkyne.
Uvedenú skutočnosť však JUDr. Breznen neoznámil, bez prerušenia vystupoval ako právny zástupca
žalobkyne až do dňa 2.9.2011, dokonca aj žalobu o neplatnosť uznesení valného zhromaždenia
podával za žalobkyňu na základe plnej moci zo dňa 26.10.2010. Uvedené vyvracia pravdivosť tvrdení

žalobkyne o tom, že odvolala plnomocenstvo JUDr. Breznenovi. Je zrejmé, že ide o účelovú, dodatočne
vykonštruovanú obranu žalobkyne, ktorou sa začala brániť až po prevzatí právneho zastúpenia novým
advokátom, vo svojom podaní zo dňa 27.10.2011. Súd prvej inštancie tiež bez odôvodnenia neprihliadal
na dôkaz predložený žalovanou - list právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Breznena zo dňa 12.7.2011
(adresovaný práv.zást. žalovanej - JUDr. Gorejovi), v ktorom právny zástupca v reakcii na doručenie

pozvánky na valné zhromaždenie uviedol, že „Moja klientka namieta aj tú skutočnosť, že jej nebola
doručená žiadna pozvánka na Valné zhromaždenie, ktoré by sa malo konať dňa 27.7.2011 o 8:30, iba má
vedomosť, že jej bola na pošte uložená doporučená zásielka od Vás ako odosielateľa, avšak s úložnou
lehotou 5 dní.“ Z tejto časti listu právneho zástupcu žalobkyne vyplýva, že dňa 12.7.2011 žalobkyňa bola
jeho klientkou a vedela o tom, že jej bola doručená zásielka, ktorej obsah tvorila pozvánka na valné

zhromaždenie.

37. Za nesprávny považuje žalovaná aj záver súdu prvej inštancie o tom, že „Žalobkyni postupom
pri zvolávaní valného zhromaždenia bola odňatá reálne možnosť uplatňovať svoje základné právo
spoločníka...“. Súd prvej inštancie opomenul uviesť, aké základné právo patriace žalobkyni mal na mysli,

keď sa doslovne stotožnil s touto obranou žalobkyne vyjadrenou v jej podaní zo dňa 27.10.2011. Aj keby
totiž odvolací súd neprijal argumentáciu žalovanej uvedenú vyššie a uznal by, že pri zvolávaní valného
zhromaždenia nebola dodržaná zákonom stanovená lehota, aj v tomto prípade by vytýkané porušenie
zákona nemalo za následok obmedzenie alebo porušenie práv žalobkyne ako spoločníčky spoločnosti.Uvedené žalovaná konštatuje vo svetle vlastných skutkových tvrdení žalobkyne vyjadrených v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie. Žalobkyňa tvrdila, že sa dňa 27.7.2011 prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne JUDr. Z. X. zúčastnila valného zhromaždenia zvolaného o 8:00 hod. do sídla

žalovanej spoločnosti. Z tvrdení žalobkyne teda vyplýva, že o konaní valného zhromaždenia vedela a
údajne sa ho aj mala zúčastniť. Zároveň, vzhľadom na dôkaz predložený žalovanou - verejnú listinu
- Notársku zápisnicu spísanú notárkou S.. S. N. N 257/2011, NZ 32636/2011 NCRIs 33435/2011 a
výpovede svedkov JUDr. Goreja a Z.. G., súd prvej inštancie ani pri najlepšej vôli nemohol mať za
preukázané, že sa žalobkyňa, resp. ňou splnomocnené osoby predmetného valného zhromaždenia

skutočne zúčastnili. Uvedené tvrdenie žalobkyne má svoj kľúčový význam predovšetkým pri aplikácii
ust. § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého „Súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť
uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo
obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.“ Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že o konaní
valného zhromaždenia vedela, že sa v deň konania valného zhromaždenia nachádzala v Košiciach a že
na svoje zastupovanie na valnom zhromaždení splnomocnila tretiu osobu, je zrejmé, že ani potenciálne

nedodržanie lehoty pre doručenie pozvánky žalobkyni nemohlo mať za následok porušenie jej práv.
Žalovaná v tejto súvislosti namietala absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne pre podanie žaloby,
a to z dôvodu, že s odkazom na ust. § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka žiadne z napádaných uznesení
neobmedzuje jej práva. Totiž z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že v prípade, keď návrh
na určenie neplatnosti podáva spoločník, súd môže o takomto návrhu rozhodovať iba v prípade, keď

napadnutým uznesením boli obmedzené práva spoločníka, ktorý žalobu o určenie neplatnosti podal. V
tejto súvislosti žalovaná dala do pozornosti odvolaciemu súdu dôvodovú správu k zákonu č. 500/2001
Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, z ktorej vyplýva, že odsek 2 spoločníkovi vôbec
neumožňuje domáhať sa určenia neplatnosti v prípade, ak by síce napadnuté uznesenie bolo v rozpore
so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami, avšak spoločníka, ktorý je žalobcom, by takéto

uznesenie v jeho právach neobmedzovalo.

38. Súd prvej inštancie sa s námietkou absencie vecnej legitimácie žalobkyne vysporiadal tak, že
nakoľko je žalobkyňa súčasne aj konateľkou, stačí, že žalobu o určenie neplatnosti uznesení valného
zhromaždenia žalovanej odôvodní rozporom so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. S

uvedeným záverom súdu prvej inštancie žalovaná nesúhlasí, nakoľko ust. § 131 ods. 2 Obchodného
zákonníka je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka,
ktoré deroguje možnosť jeho aplikácie. Preto pokiaľ žalobu o určenie neplatnosti podáva spoločník,
bez ohľadu na to, či ide o konateľa alebo iné osoby uvedené v § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka,
musí sa na neho vzťahovať ust. § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zákon v ust. § 131 ods. 2

Obchodného zákonníka neobsahuje formuláciu, podľa ktorej sa nevzťahuje na spoločníka, ktorý je inou
osobou uvedenou v § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ak zákon hovorí o spoločníkoch, má tým na
mysli každého spoločníka, bez ohľadu na jeho iné postavenie v spoločnosti s ručením obmedzeným.
Žalobkyňa v zákonnej lehote troch mesiacov od prijatia napádaných uznesení valného zhromaždenia,
ani neskôr v priebehu celého súdneho konania neuviedla, ktoré jej práva spoločníčky boli napádanými

uzneseniami obmedzené.

39. S poukazom na vyššie uvedené má žalovaná za to, že žalobkyňa neuniesla ani bremeno tvrdenia
vo vzťahu k podmienkam pre určenie neplatnosti napádaných uznesení podľa ust. § 131 ods. 2
Obchodného zákonníka.

40. V ďalšom žalovaná poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa žiadala určiť neplatnosť napádaných
uznesení okrem iného aj z dôvodu, že podľa jej názoru podmienky pre konanie mimoriadneho
valného zhromaždenia žalovanej dňa 27.7.2011 o 8:30 hod., neboli splnené. Podľa pozvánky na valné
zhromaždenievyhotovenejS..P.sazasadnutiemimoriadnehovalnéhozhromaždeniamalokonaťvsídle

spoločnosti o 8:00 hod. Zasadnutie mimoriadneho valného zhromaždenia o 8:30 hod. v advokátskej
kancelárii právneho zástupcu zvolávateľky, sa malo konať iba v prípade, že žalobkyňa ako konateľka a
bezpodielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti (bytu), v ktorom je zriadené sídlo žalovanej, toto pre účely
konania mimoriadneho valného zhromaždenia nesprístupní. Žalobkyňa v podaní zo dňa 27.10.2011
rozšírila dôvody neplatnosti napádaných uznesení aj o skutočnosť, že dňa 27.7.2011 o 8:00 hod. sídlo

spoločnosti sprístupnila, pričom tam mala byť prítomná právna zástupkyňa žalobkyne (Z.. Z. X.) a
konateľka spoločnosti - EMKA POPRAD s.r.o. (F.. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení predložila v
konaní aj dôkaz - Zápis vykonaný v sídle spoločnosti ADOS EM, s.r.o., spísaný Z.. Z. X. a podpísaný aj F..D. H.. Tieto svedkyne potvrdili skutočnosti vyplývajúce z dôkazu - Zápisu vykonaného v sídle spoločnosti
ADOS EM, s.r.o. aj vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 24.2.2012.

41. Žalovaná na vyvrátenie skutočností tvrdených žalobkyňou a vyplývajúcich zo svedeckých výpovedí
Z..X.aF..H.,žesídlospoločnostibolopreúčelykonaniavalnéhozhromaždeniasprístupnené,predložila
konajúcemu súdu po výpovediach svedkýň verejnú listinu - Notársku zápisnicu spísanú notárkou S..
S. N. N 257/2011, NZ 32636/2011 NCRIs 33435/2011 a skutočnosti z nej vyplývajúce potvrdili vo
svojich svedeckých výpovediach aj svedkovia - JUDr. Roman Gorej a JUDr. V. G.. S poukazom na

ust. § 134 O.s.p. a záväzný právny názor odvolacieho súdu a vykonané dôkazy k tejto skutkovej
okolnosti, je žalovaná jednoznačného názoru, že žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz, ktorým by
spochybnila skutočnosti uvedené vo verejnej listine a teda nepreukázala, že sídlo žalovanej spoločnosti
dňa 27.7.2012 o 8:00 hod. sprístupnila. Tým neuniesla dôkazné bremeno o tejto skutočnosti v konaní.
Súd prvej inštancie však prekvapujúco a navyše v rozpore so záväzným právnym názorom odvolacieho
súdu skonštatoval, že „V danom prípade bola spochybnená táto notárska zápisnica a skutočnosti

v nej uvedené, a na druhej strane boli potvrdené aj v trestnom konaní pravdivé výpovede svedkov
potvrdzujúce tvrdenia žalobcu.“

42. Podľa žalovanej je v prvom rade nutné jednoznačne vyvrátiť záver súdu prvého stupňa o tom, že by
v trestnom konaní bola potvrdená pravdivosť výpovedí svedkov, ktorí mali potvrdiť tvrdenia žalobkyne.

Uvedený záver nevyplýva zo žiadnej listiny tvoriacej súčasť trestného spisu a pokiaľ ho súd prvej
inštancie vyslovil, fabuloval. Skutočnosť, že svedkyne (F.. H., Z.. X.) neboli usvedčené zo spáchania
trestného činu krivej výpovede v žiadnom prípade neznamená, že by tieto pred súdom prvej inštancie
vypovedali pravdu. Totožné by totiž bolo možné konštatovať aj o svedkoch JUDr. Gorejovi a JUDr. G.,
ktorých výpovede ani len neboli predmetom skúmania orgánov činných v trestnom konaní, preto je ešte

menšídôvodspochybňovaťichpravdivosť.Zatejtosituácie,kedyžalobkyňanepreukázalaopak,jezáver
súdu prvej inštancie o spochybnení obsahu notárskej zápisnice svojvoľný a nesprávny. Napriek tomu, že
súd prvej inštancie v závere svojho rozhodnutia skonštatoval, že na samotné rozhodnutie veci to nemalo
vplyv, žalovaná namieta, že dôkaznú núdzu na strane žalobkyne nevyhodnotil jednoznačne v prospech
žalovanej, čím postavil na roveň dôkaznú silu Zápisu vykonaného v sídle žalovanej svedkyňami - Z.. X.

a F.. H. a verejnej listiny - notárskej zápisnice predloženej žalovanou.

43. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie okrem iného rozhodol aj o neplatnosti zvolania
mimoriadneho valného zhromaždenia. Podľa názoru žalovanej pre rozhodnutie o neplatnosti zvolania
mimoriadneho valného zhromaždenia nemá žalobkyňa naliehavý právny záujem. Ustanovenie § 131

ods. 1 Obchodného zákonníka oprávňuje tam menované subjekty výlučne k podaniu návrhu na určenie
neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, nie aj návrhu na určenie neplatnosti zvolania valného
zhromaždenia. S poukazom na uvedené je nutné návrh žalobkyne v časti, v ktorej žiada určiť neplatnosť
zvolania valného zhromaždenia považovať za určovaciu žalobu podľa § 80 písm.c/ O.s.p., ktorá
predpokladá naliehavý právny záujem žalobkyne. Žalobkyňa svoj naliehavý právny záujem netvrdila a

ani nepreukázala, preto aj v tejto časti a z tohto dôvodu bolo nutné žalobu žalobkyne zamietnuť.

44. V závere odvolania žalovaná poukázala na prvý výrok napádaného rozhodnutia a na žalobu
žalobkyne zo dňa 12.8.2011, z ktorých vyplýva že súd prvej inštancie modifikoval návrh žalobkyne
a rozhodol tak ako žalobkyňa nepožadovala, keď uviedol, že „Zvolanie mimoriadneho valného

zhromaždenia ..... a o uložení povinnosti konateľky spoločnosti D. N. sprístupniť spoločníčke Bc. S. P.
v prevádzke spoločnosti ADOS EM, s.r.o. nachádzajúcej sa na Triede SNP č. 1 uvedené v zápisnici
z mimoriadneho valného zhromaždenia ..... sú neplatné.“ Podľa žalovanej súd prvej inštancie, aj keď
bol návrh žalobkyne nezmyselný, nebol oprávnený ho svojvoľne doplniť mimo postupu upraveného
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.

45. Žalobkyňa vo vyjadrení tvrdí, že uloženie zásielky na pošte nie je možné považovať za riadne
doručenie pozvánky na valné zhromaždenie, a teda ani za zákonný spôsob zvolania valného
zhromaždenia, a to ani s poukázaním na súdne rozhodnutia, na ktoré sa žalovaná odvoláva, pretože
ani z týchto súdnych rozhodnutí nemožno vyvodiť všeobecný záver o tom, že včasným odoslaním

zásielky, obsahujúcej pozvánku spoločníkovi sa má vždy za to, že valné zhromaždenie bolo riadne
zvolané bez ohľadu na konkrétne dôvody oneskoreného prevzatia zásielky. Súdne rozhodnutia, na ktoré
poukázalažalovanámajúsvojeopodstatnenietam,kdespoločníkbezakéhokoľvekobjektívnehodôvodu
neprevezme pozvánku na valné zhromaždenie, resp. ju cielene odmieta prevziať, aby sťažoval chodspoločnosti,čovšaknebolprípadžalobkyne.PoukazujúcnarozhodnutiaNSSRsp.zn.1ObdoV63/2005
(obdobne aj z uznesenia NS ČR sp.zn. 29Odo 1429/2006) sp.zn. Obdo V 70/2003 má žalobkyňa
za to, že v konaní preukázala, že v čase doručovania predmetnej zásielky sa v mieste doručovania

nezdržiavala z dôvodu čerpania dovolenky v dňoch 8.7. až 15.7.2011, pričom túto skutočnosť vopred
oznámilaspoločnostiazásielkusiprevzalahneďponávratezdovolenkydňa16.7.2011,atedarozhodne
svojim konaním nespôsobila nesplnenie povinnosti podľa § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Námietka žalovanej, že oznámenie žalobkyne o čerpaní dovolenky spoločnosti sa nemôže vzťahovať na
spoločníčku G.. P. ako zvolávateľku valného zhromaždenia nie je opodstatnená, pretože v zmysle § 129

ods. 2 Obchodného zákonníka aj spoločník zvolávajúci valné zhromaždenie má rovnaké povinnosti ako
spoločnosť vo vzťahu k dodržaniu zákonného spôsobu a lehoty zvolania valného zhromaždenia podľa
ust. § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. vrátane povinnosti včasného oznámenia termínu valného
zhromaždenia všetkým spoločníkom a zistenia poslednej známej adresy spoločníkov, oznámenej
spoločnosti. Navyše žalobkyňa ako spoločníčka žalovanej mala povinnosť oznamovať miesto svojho
pobytu pre účely doručovania len vo vzťahu k tejto obchodnej spoločnosti a nie vo vzťahu k druhej

spoločníčke Bc. S. P.. Ustanovenie § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka neurčuje rozdielny spôsob či
lehotu na zvolanie valného zhromaždenia v prípade jeho zvolania spoločnosťou alebo spoločníkom. Z
toho vyplýva, že ak sa spoločníčka Bc. S. P. rozhodla pre zvolanie valného zhromaždenia, prevzala
tým aj zodpovednosť za jeho riadne zvolanie v rovnakom rozsahu ako spoločnosť a za tým účelom
bola povinná si u spoločnosti okrem iného zistiť poslednú známu adresu spoločníka, resp. či spoločník

podľa svojho oznámenia spoločnosti sa na tejto adrese aj skutočne zdržiava, opačný záver by znamenal
neprípustné zvýhodnenie jedného spoločníka (zvolávateľa) pred ostatnými spoločníkmi na úkor práv
ostatných spoločníkov, čo by v konečnom dôsledku znamenalo zneužitie práva spoločníka zvolať valné
zhromaždenie. Ak by spoločníčka Bc. S. P. bola dodržala vyššie uvedené povinnosti pri zvolávaní
valného zhromaždenia, k danej situácii by nebolo došlo.

46. K námietke žalovanej, že doručenie listu JUDr. Martinovi Breznenovi dňa 11.7.2011, ktorého
súčasťou mala byť pozvánka na valné zhromaždenie, malo mať právne účinky aj na žalobkyňu, a
to bez ohľadu na odvolanie plnomocenstva na zastupovanie JUDr. Martinovi Breznenovi žalobkyňou
dňa 8.7.2011 z dôvodu, že toto odvolanie nemalo byť vo vzťahu k zvolávateľke účinné, pretože jej

nebolo oznámené v zmysle § 33b ods. 3 Občianskeho zákonníka, žalobkyňa uviedla, že ust. § 33b
ods. 5 Občianskeho zákonníka by mohlo mať význam pri posudzovaní otázky riadneho doručenia
pozvánky na valné zhromaždenie len v prípade, ak by žalobkyňa ako splnomocniteľka skutočne
oznámila spoločníčke Bc. S. P., že JUDr. Martinovi Breznenovi udelila plnomocenstvo na prevzatie
pozvánky na valné zhromaždenie, zvolané spoločníčkou, k čomu však nikdy nedošlo a v konaní takáto

skutočnosť nebola ani preukázaná. Pre úplnosť žalobkyňa zdôraznila, že na vyvolanie účinkov podľa
ust. § 33b ods. 5 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje priame oznámenie splnomocniteľa tretej osobe,
teda nestačí oznámenie zo strany splnomocnenca. Túto situáciu si uvedomovala aj spoločníčka Bc. S.
P., ktorá pozvánku prostredníctvom svojho právneho zástupcu samostatne zaslala žalobkyni, pričom
upovedomenie o zvolaní valného zhromaždenia JUDr. Martinovi Breznenovi posielala len na vedomie.

47. Pokiaľ v tejto súvislosti žalovaná v odvolaní poukázala na to, že súd prvej inštancie postupoval
v rozpore s pokynom odvolacieho súdu, ktorým zdôraznil potrebu skúmať, v akom rozsahu a akým
spôsobomboliprávnizástupcoviasplnomocneníspoločníčkamisprihliadnutímajnaichpredchádzajúce
správanie sa a konanie, toto jej tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko súd prvej inštancie za účelom

ozrejmenia vyššie uvedených skutočností vypočul ako svedka JUDr. Martina Breznena na pojednávaní
dňa20.1.2016.Aninazákladejehovýpovedevšaknebolopreukázané,abyvčasedoručeniapredmetnej
zásielky dňa 11.7.2011 bol JUDr. Martin Breznen splnomocnený žalobkyňou na jej zastupovanie ako
fyzickej osoby, z ktorého by vyplývalo jeho oprávnenie na preberanie zásielok v jej mene a s účinkami pre
žalobkyňu. Naopak svedok výslovne potvrdil, že k odvolaniu plnomocenstva na zastupovanie žalobkyne

ako fyzickej osoby došlo ešte dňa 8.7.2011, pričom na list doručený mu dňa 11.7.2011 odpovedal aj z
dôvodu, že mu z jeho obsahu nebolo zrejmé, či sa týka žalobkyne ako konateľky alebo spoločníčky alebo
fyzickej osoby s prihliadnutím na to, že v danom čase zastupoval aj žalovanú obchodnú spoločnosť.
Taktiež z výpovede JUDr. Martina Breznena vyplýva, že korešpondencia medzi ním a JUDr. Gorejom
mala len informačný charakter, bez právnych účinkov doručenia pre ich klientky, keď v tejto súvislosti

uviedol: „... my sme si tieto ako právni zástupcovia dávali iba na vedomie, že sa má konať nejaké valné
zhromaždenie, ale čo sa týka pozvánok, ktoré boli zasielané tak vždycky táto korešpondencia v zmysle
zákona mala byť doručená priamo spoločníkovi; ako právni zástupcovia sme si to dávali len na vedomie“,
čím bolo preukázané, že medzi zúčastnenými osobami boli vždy pozvánky na valné zhromaždeniedoručované priamo spoločníkom, a nie prostredníctvom ich právnych zástupcov, ktorým sa posielali len
na vedomie, čo bolo medzi zúčastnenými osobami zavedené ako zaužívaná prax, ako to potvrdzuje
aj samotný obsah listu JUDr. Martina Breznena z 12.7.2011. Z obsahu tohto listu je navyše zrejmé,

že zvolávateľka G. P. bola výslovne upozornená na to, že JUDr. Martin Breznen nemá splnomocnenie
udelené mu „pani N. ako spoločníčkou obchodnej spoločnosti ADOS EM, s.r.o. na jej zastupovanie“ ako
aj na problém pri doručovaní pozvánky na valné zhromaždenie žalobkyni a s tým spojené nedodržanie
zákonnej lehoty, preto sa žalovaná nemôže odvolávať ani na to, že zvolávateľka nemala vedomosť o
týchto skutočnostiach. Navyše pokiaľ sa žalovaný chcel dovolávať účinkov doručenia pozvánky na valné

zhromaždenie voči žalobkyni prostredníctvom jej právneho zástupcu, bolo jeho povinnosťou preukázať
rozsah a spôsob splnomocnenia právneho zástupcu žalobkyne, ako aj jeho tvrdenie, že žalobkyňa
mala spoločníčke Bc. S. P. oznámiť, že splnomocnila JUDr. Martina Breznena na prevzatie pozvánky na
valné zhromaždenie, zvolané spoločníčkou, čo však neurobil a v konaní neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom jeho tvrdení a obrany. Podstatné však je, že zo strany žalovaného „v celom konaní nebolo
preukázané, aká pozvánka a kedy a s akým programom bola doručovaná JUDr. Breznenovi s tým, že by

mohla nadobudnúť táto účinky právoplatného doručenia splnomocniteľovi“, ako to správne konštatoval
súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia, a preto aj v prípade použitia ust.
§ 33b ods. 5 Občianskeho zákonníka, k čomu neboli splnené podmienky, by nebolo možné dospieť k
záveru o účinnom doručení pozvánky žalobkyni prostredníctvom je splnomocnenca.

48. Ďalej má žalobkyňa za to, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal s obranou
žalovaného, ktorý v odvolaní uviedol, že aj v prípade nedodržania zákonného spôsobu zvolania valného
zhromaždenia nie je daný dôvod pre neplatnosť uznesení valného zhromaždenia z dôvodu, že vytýkané
porušenie zákona nemalo podľa jeho názoru za následok obmedzenie alebo porušenie žiadnych práv
žalobkyne ako spoločníčky podľa ust. § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti žalobkyňa

zdôraznila, že súd prvej inštancie v danom prípade nemusel skúmať ohrozenie či porušenie práv
spoločníka ako podmienku pre vyslovenie neplatnosti daných uznesení. S výkladom ust. § 131 ods.1, 2
Obchodného zákonníka, ktorý prezentuje žalovaný a ktorého podstatou je, že v prípadoch, ak podáva
návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia konateľ spoločnosti, ktorý je zároveň
spoločníkom, potom sa naňho vždy musí vzťahovať ust. § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka však

žalobkyňa nesúhlasí. Takýto výklad ustanovenia by viedol k absurdným situáciám, kedy by konateľ,
ktorý je zároveň spoločníkom, nemohol úspešne sa domáhať neplatnosti takého uznesenia, ktorého sa
ho bezprostredne netýka ako spoločníka, avšak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou či
stanovami, na rozdiel od konateľa, ktorý nie je spoločníkom, ktorému by také právo bolo zachované,
čo je nezmyselné a bezdôvodné diferencovanie a vytváranie akýchsi dvoch kategórii konateľov, ktoré

nemá oporu v zákone. Navyše práva žalobkyne ako spoločníčky boli nielen ohrozené, ale priamo
porušené z dôvodu oneskoreného zvolania valného zhromaždenia a s ohľadom na skutkové okolnosti,
keď sa v daný deň 27.7.2011 konali v podstate tri valné zhromaždenia, pričom účelom ust. § 129 ods.
1 Obchodného zákonníka nie je len oznámenie termínu konania valného zhromaždenia spoločníkovi
(táto podmienka by bola splnená aj v prípade, ak by bol spoločníkovi termín konania oznámený v deň

konania valného zhromaždenia), ale predovšetkým oznámenie termínu konania valného zhromaždenia
s dostatočným časovým predstihom tak, aby spoločník sa mohol oboznámiť s programom konania
valného zhromaždenia, riadne sa na neho pripraviť, zariadiť si veci tak, aby sa reálne mohol zúčastniť
valného zhromaždenia s tým, že mu na to bude poskytnutý minimálne čas garantovaný zákonom.

49. Niet pochýb o tom, že práva žalobkyne boli porušené aj z dôvodu nemožnosti riadneho výkonu
hlasovacieho práva na valnom zhromaždení, výsledkom ktorého bolo prijatie uznesení, ktorých cieľom
je nezákonné prebratie kontroly v spoločnosti spoločníčkou G. P. na úkor práv druhej spoločníčky -
žalobkyne.

50. Protiprávne menovanie konateľa spoločnosti je vždy vážnym zásahom do práv spoločníka, pretože
konateľ s ohľadom na svoje postavenie v spoločnosti môže podstatným spôsobom ovplyvňovať chod
spoločnosti a tým aj hodnotu podielu spoločníka. Ostatné následky v podobe obmedzenia a porušenia
svojich práv uviedla žalobkyňa už v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

51. Obdobne tak uznesenie o uložení povinností žalobkyni ako konateľke sprístupniť p. P. účtovné
doklady v prevádzke spoločnosti počas 5 po sebe nasledujúcich pracovných dní od 8:00 hod. do 16:00
hod., mohlo obmedziť práva žalobkyne tým, že išlo o šikanóznu požiadavku, ktorá s ohľadom na jejčasový i vecný rozsah mohla ohroziť vedenie spoločnosti zo strany žalobkyne ako jej konateľky a
spoločníčky, keď navyše táto povinnosť vyplýva priamo z Obchodného zákonníka a je uplatniteľná
samostatnou žalobou na súde.

52. Teda podľa žalobkyne sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne vyporiadal
aj s otázkou, či boli alebo neboli splnené podmienky na konanie valného zhromaždenia o 8:30 hod. v
kancelárii právneho zástupcu zvolávateľky, ktoré sa malo na tomto mieste konať len v prípade, ak by
žalobkyňa odmietla sprístupniť sídlo spoločnosti o 8:00 hod. pre účely konania valného zhromaždenia,

keď na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru a náležitým spôsobom vyporiadal
sa aj s protichodnými dôkazmi ohľadom splnenia týchto podmienok, i keď to je v danom prípade
nadbytočné, keďže boli zistené iné dôvody pre určenie neplatnosti predmetných uznesení.

53. Podľa žalobkyne notárska zápisnica S.. S. N. N 257/2011, Nz 32636/2011, na ktorú sa odvoláva
žalovaný ako na dôkaz s dôkaznou silou verejnej listiny, preukazujúcej skutočnosť, že právny zástupca

zvolávateľky sa mal do sídla v rozhodný čas dostaviť, nie je hodnoverným dôkazom už len z toho
dôvodu, že bola vyhotovená dodatočne dňa 7.9.2017, teda s odstupom skoro dvoch mesiacov od
konania valného zhromaždenia, účelovo pre dôkazné potreby tohto konania. Súd prvej inštancie v
tejto súvislosti správne poukázal aj na rozpory druhej notárskej zápisnice S.. S. N. N 251/2011 z
24.10.2012, v ktorej nikde nebolo uvedené, že sa jedná o náhradné mimoriadne valné zhromaždenie,

pričom prílohou tejto zápisnice je listina prítomných, v ktorej sa uvádza ako miesto konania valného
zhromaždenia sídlo spoločnosti a nie advokátska kancelária JUDr. Romana Goreja. Okrem toho ako
správne konštatoval aj súd prvej inštancie otázka splnenia či nesplnenia podmienok pre konanie
náhradného mimoriadneho valného zhromaždenia nemá na rozhodnutie vo veci samej vplyv, keďže súd
určil neplatnosť predmetných uznesení z mimoriadneho valného zhromaždenia z iných dôvodov.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 30Cb/99/2011-467 z 20.4.2016 ako vecne správny. Zároveň si
uplatnila náhradu trov odvolacieho konania vo výške 89,50 eur, ktoré špecifikovala.

55. K vyjadreniu žalobkyne zaujala stanovisko žalovaná podaním z 21.11.2016. Opätovne podrobne
opísala skutkový stav veci, pričom v závere uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na svojich odvolacích
námietkach uvedených v odvolaní z 15.8.2016.

56. Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 30.6.2017 zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach.

57. Vyjadrenie žalobkyne bolo žalovanej doručené 17.7.2017.

58. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu,

proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario,
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov
a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.

59. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31.7.2017 o 9.35 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 200/

II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 21.7.2017 na
úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3, § 378 ods.
1 C.s.p..

60. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

61. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk žalovanou uplatnených odvolacích

dôvodov sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym posúdením
prejednávanej veci, ako aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu v súlade s
§ 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje. Odvolanie žalovanej nemožno považovať za opodstatnené, lebo súd
prvej inštancie úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré bolivykonanými dôkazmi preukázané a vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa svojej úvahy v súlade
s § 132 a nasl. O.s.p. účinného v čase rozhodnutia súdu, na zistený skutkový stav aplikoval relevantné
právne predpisy, a správne tak posúdil žalobkyňou uplatnený nárok.

62. Skutočnosti a námietky, ktoré žalovaná uviedla v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým
dospelsúdprvejinštancie.Nazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozhodnutiaakodvolacímdôvodom
žalovanej odvolací súd uvádza:

63. Súd prvej inštancie sa dôsledne vyporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. Týka
sa to tak zvolania mimoriadneho valného zhromaždenia 27.7.2011, doručenia pozvánky na valné
zhromaždenie, odvolania plnomocenstva udeleného JUDr. Martinovi Breznenovi, naliehavého právneho
záujmu na určení neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia.

64. Odvolací súd nezistil žiadne procesné pochybenia, ktoré by boli dôvodom pre iné rozhodnutie.

65. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.

66. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto
má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.. Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, preto
nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

67. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).