Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. máj 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/193/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414215352
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1414215352.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej
a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,
IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48,
P. O. BOX 205, Bratislava, proti žalovaným: 1/ W. S., R.. XX.XX.XXXX, T. D. K. na V. XXX, 2/ Q. I., R..
XX.XX.XXXX, T. D. K. na V. XXX, 3/ K. J., R.. XX.XX.XXXX, T. D. R.. I. XXX/XX, A. I., zast. JUDr. Ľubomír

Šablica, advokát, so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, o zaplatenie 2.337,18 eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15. mája 2019,
č.k. 11C 264/2014-225, ktorým bol doplnený rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19. marca
2019, č.k. 11C 264/2014-207 v časti o trovách konania, v spojení s opravným uznesením zo dňa 25.
júna 2019, č.k. 11C 264/2014-236, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 11C 264/2014-225 zo dňa

15.05.2019 v spojení s doplnenými výrokmi rozsudku č.k. 11C 264/2014-207 zo dňa 19.03.2019 o
trováchkonaniamedzižalobcomažalovanou3/vspojenísopravnýmuznesenímč.k.11C264/2014-236
zo dňa 25.06.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým dopĺňacím rozsudkom č.k. 11C 264/2014-225 zo dňa 15.05.2019 v znení opravného
uznesenia č.k. 11C 264/2014-236 zo dňa 25.06.2019 doplnil súd prvej inštancie výrok rozsudku č.k.

11C 264/2014-207 zo dňa 19.03.2019 v znení opravného uznesenia č.k. 11C 264/2014-236 zo dňa
25.06.2019 o trovách konania (ktorým priznal žalobcovi voči žalovanej 3/ nárok na náhradu trov konania
v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník) tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej
3/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnej výške s tým, že plnením žalovaného 1/ v
tejto časti trov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovanej 3/ a plnením žalovanej 3/ zaniká

v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaného 1/. Zároveň doplnil výrok, ktorým rozhodol o trovách
odvolacieho konania tak, že žalovanej 3/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konaniavplnejvýške.Vodôvodnenítohtodopĺňaciehorozsudkuuviedol,ženakoľkovrozsudkuč.k.11C
264/2014-207 zo dňa 19.03.2019 opomenul rozhodnúť o trovách prvoinštančného konania, konkrétne
o spôsobe plnenia nadväzujúcom na rozhodnutie vo veci samej, a tiež o trovách odvolacieho konania,
vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná bola v odvolacom konaní proti rozsudku súdu prvej inštancie zo

dňa 27.10.2015 plne úspešná, v zmysle ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. jej priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. V zmysle uvedeného preto vydal podľa ust. § 225 C.s.p.
k uvedenému rozsudku, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, dopĺňací rozsudok.

2. Proti dopĺňaciemu rozsudku v znení opravného uznesenia č.k. 11C 264/2014-236 zo dňa 25.06.2019
podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas odvolanie a žiadal, aby odvolací

súd v zmysle ust. § 388 C.s.p. napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že mu voči
žalovanej 3/ prizná nárok na náhradu trov konania v plnej výške nároku s tým, že plnením žalovaného1/ v tejto časti trov konania zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovanej 3/ a plnením žalovanej
3/ zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaného 1/. Odvolanie podal z dôvodu podľa ust. § 365
ods. 1 písm. h) C.s.p.. Vo vzťahu k výroku napadnutého dopĺňacieho rozsudku, ktorým mu súd prvej

inštancie uložil povinnosť nahradiť žalovanej 3/ trovy odvolacieho konania s poukazom na ust. § 255
ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
argumentoval, že súd prvej inštancie mal v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, zohľadniť jeho celkový
konečný úspech v spore voči žalovanej 3/ a podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. rozhodnúť tak, ako navrhol v
podanom odvolaní, a teda žalovanej 3/ žiadnu náhradu trov konania nepriznať.

3. Žalovaní 1/ a 3/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý dopĺňací rozsudok a ním doplnenú, súvisiacu, časť rozsudku č.k. 11C 264/2014-207 zo dňa
19.03.2019 o trovách konania medzi žalobcom a žalovanou 3/ v spojení s opravným uznesením č.k.

11C 264/2014-236 zo dňa 25.06.2019, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, keď napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné spolu s doplnenou, súvisiacou, časťou rozsudku č.k. 11C 264/2014-207 zo dňa
19.03.2019 o trovách konania medzi žalobcom a žalovanou 3/ v spojení s vyššie špecifikovaným
opravným uznesením zrušiť a vec vrátiť v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, nakoľko okrem toho, že chýbajúcu časť výroku o trovách prvoinštančného konania týkajúcu
sa spôsobu náhrady týchto trov a chýbajúci výrok o trovách odvolacieho konania nebolo možné
doplniť formou dopĺňacieho rozsudku, jednotlivé výroky o trovách konania obsiahnuté v napadnutom
dopĺňacom rozsudku a doplnenom rozsudku pôsobia spoločne ako celok zmätočne, nejednoznačne a
nekoherentne.

5. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. účinného od 01.07.2016, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa ust. § 225 ods. 1 až 3 C.s.p., ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu
konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť
jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. (2)
Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak
súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne. (3) Návrh na doplnenie sa netýka

právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku.

7. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

8. Odňatím možnosti konať pred súdom a porušením práva na spravodlivý súdny proces je taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia jej procesných práv, ktoré jej
zákon (pôvodne Občiansky súdny poriadok a v súčasnosti Civilný sporový poriadok) priznáva za účelom

ochrany jej práv a právom chránených záujmov.

9. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobcu (ktorou
sa domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ ako spoločným a nerozdielnym dlžníkom a voči žalovanému 3/
ako ručiteľovi žalovaného 1/ zaplatenia sumy 2.337,18 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania)

pôvodne rozsudkom č.k. 11C 264/2014-110 zo dňa 27.10.2015 tak, že žalovaným 1/ a 2/ ako spoločným
a nerozdielnym dlžníkom a žalovanej 3/ ako ručiteľke uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.337,18
eur s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že spoločným a nerozdielnym
plnením žalovaných 1/ a 2/ zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovanej 3/ a plnením žalovanej 3/
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne. Súčasne rozhodol o

trováchkonaniaažalovaným1/a2/akospoločnýmanerozdielnymdlžníkomažalovanej3/akoručiteľke
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov za iné trovy konania vo výške 140 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 393,87 eur v prospech účtu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku s
tým, že spoločným a nerozdielnym plnením žalovaných 1/ a 2/ zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosťžalovanej 3/ a plnením žalovanej 3/ zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť spoločne a nerozdielne
zaviazaných žalovaných 1/ a 2/. Predmetný rozsudok bol však na základe riadne a včas žalovanou 3/
podanéhoodvolaniavovzťahukžalovanej3/(včasti,ktoroujejbolauloženápovinnosťzaplatiťžalobcovi

žalovanú sumu a nahradiť mu trovy konania) rozhodnutím odvolacieho súdu č.k. 4Co 419/2016-150
zo dňa 11.09.2018 zrušený a vec bola súdu prvej inštancie v tejto časti vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Po vrátení veci v zrušenej časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie rozhodol
súd prvej inštancie o žalobe žalobcu vo vzťahu k žalovanej 3/ rozsudkom č.k. 11C 264/2014-207
zo dňa 19.03.2019 v znení opravného uznesenia č.k. 11C 264/2014-236 zo dňa 25.06.2019, ktorým

žalovanej 3/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.337,18 eur s príslušenstvom do troch dní od
právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením žalovaného 1/ podľa rozsudku č.k. 11C 264/2014-110 zo
dňa 27.10.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co 419/2016-150 zo dňa
11.09.2018 zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovanej 3/ a plnením žalovanej 3/ zaniká v
rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaného 1/. Súčasne rozhodol o trovách konania medzi žalobcom
a žalovanou 3/ tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej 3/ nárok na náhradu trov konania v plnej výške

s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V odôvodnení tohto rozsudku v časti týkajúcej sa
trov konania uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu v zmysle ust. § 262 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., a keďže žalobca bol v konaní proti žalovanej 3/ v celom rozsahu úspešný,
priznal mu proti neúspešnej žalovanej 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Následne

vydal súd prvej inštancie napadnutý dopĺňací rozsudok č.k. 11C 264/2014-225 zo dňa 15.05.2019 v
znení opravného uznesenia č.k. 11C 264/2014-236 zo dňa 25.06.2019, ktorým doplnil výrok vyššie
spomínaného rozsudku o trovách konania tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej 3/ nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania v plnej výške s tým, že plnením žalovaného 1/ v tejto časti trov zaniká
v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovanej 3/ a plnením žalovanej 3/ zaniká v rozsahu tohto plnenia

povinnosť žalovaného 1/. Súčasne doplnil aj nový výrok o trovách odvolacieho konania, ktorým rozhodol
tak, že žalovanej 3/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

10. K možnosti vydania dopĺňacieho rozsudku z dôvodu opomenutia rozhodnúť o trovách konania
odvolací súd uvádza, že súčasná právna úprava doplnenia rozsudku obsiahnutá v procesnom kódexe

C.s.p. účinnom od 01.07.2016 zostala oproti doterajšiemu ustanoveniu § 166 O.s.p. účinného do
30.06.2016 až na dva rozdiely v podstate zachovaná. Podľa znenia (obsahu) v súčasnosti účinného
ust. § 225 ods. 1 až 3 C.s.p. dopĺňacím rozsudkom už nemožno rozhodnúť v prípadoch, ak súd
nerozhodol o trovách konania, a zároveň sa vypustila 30-dňová lehota, v rámci ktorej mal súd o
návrhu na doplnenie rozsudku rozhodnúť. Pokiaľ však nastane situácia, že súd nerozhodol o nároku

na náhradu trov konania, aj bez návrhu (ex offo) tento nedostatok je možné zhojiť vydaním uznesenia
(nie dopĺňacieho rozsudku), ktorým sa rozhodne o nároku na náhradu trov konania, a to bez ohľadu na
právoplatnosť meritórneho rozhodnutia. Keďže znenie v súčasnosti účinného ust. § 225 ods. 1 C.s.p.
(ktoré sa v zmysle prechodného ust. § 470 ods. 1 C.s.p. aplikuje aj na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona) už nepripúšťa možnosť rozhodnúť o nároku na náhradu trov

konania dopĺňacím rozsudkom, nakoľko nárok na náhradu trov konania nie je časťou predmetu konania,
odvolací súd ustálil, že súd prvej inštancie rozhodol dopĺňacím rozsudkom o opomenutom spôsobe
náhrady trov prvoinštančného konania a o nároku na náhradu trov odvolacieho konania medzi žalobcom
a žalovanou 3/ nesprávnou formou rozhodnutia, čo nepochybne predstavuje procesné pochybenie na
strane súdu prvej inštancie.

11. Preskúmaním výrokov dopĺňacieho rozsudku o trovách konania, ktorými súd prvej inštancie
doplnil rozsudok č.k. 11C 264/2014-207 zo dňa 19.03.2019 v znení opravného uznesenia č.k. 11C
264/2014-236 zo dňa 25.06.2019 v časti týkajúcej sa trov konania, ktorou bol žalobcovi voči žalovanej 3/
priznaný nárok na náhradu trov konania v plnej výške; tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej 3/ nárok

na náhradu trov prvoinštančného konania v plnej výške s tým, že plnením žalovaného 1/ v tejto časti trov
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovanej 3/ a plnením žalovanej 3/ zaniká v rozsahu tohto
plneniapovinnosťžalovaného1/;ažalovanej3/priznalvočižalobcovinároknanáhradutrovodvolacieho
konania v plnej výške, odvolací súd tiež zistil, že tieto ako celok spolu s výrokovou časťou rozsudku
č.k. 11C 264/2014-207 zo dňa 19.03.2019 v znení opravného uznesenia č.k. 11C 264/2014-236 zo

dňa 25.06.2019, týkajúcou sa trov konania, ktorú majú dopĺňať, pôsobia zmätočne, nekoherentne
a nejednoznačne. Odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že z výrokovej časti rozsudku č.k.
11C 264/2014-207 zo dňa 19.03.2019 v znení opravného uznesenia č.k. 11C 264/2014-236 zo dňa
25.06.2019, týkajúcej sa trov konania, v ktorej súd prvej inštancie vyslovil, že žalobcovi priznáva vočižalovanej 3/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nie je jednoznačné, či mal súd prvej
inštancie pri rozhodovaní na mysli trovy celého (t.j. prvoinštančného i odvolacieho) konania, alebo
iba trovy prvoinštančného konania. Takáto formulácia výroku je podľa názoru odvolacieho súdu za

situácie, keď je zrejmé, že v konaní vznikli aj trovy odvolacieho konania, zmätočná a nejednoznačná,
vyvolávajúca objektívne (nielen u sporových strán) neistotu a pochybnosti o rozsahu trov konania v
rámci priznaného nároku na náhradu trov konania. Odvolací súd dospel k záveru, že takýto spôsob
rozhodovania o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania (viacerými
výrokmi viacerých rozhodnutí), keď súd prvej inštancie najskôr v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončilo,

priznal žalobcovi voči žalovanej 3/ všeobecne nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a
následne takto priznaný nárok na základe dopĺňacieho rozsudku za súčasného doplnenia spôsobu
náhrady priznaného nároku špecifikoval ako nárok na náhradu trov prvoinštančného konania, pričom
súčasne rozhodol samostatným výrokom aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania; je pre strany
sporu, najmä z hľadiska ich možnosti účinne sa brániť proti daným rozhodnutiam, pre zmätočnosť
a nejednoznačnosť neprípustný. Výroky súdnych rozhodnutí musia byť formulované jasne, určito,

zrozumiteľne a pochopiteľne tak, aby strany sporu nemali pochybnosť o rozsahu priznaného nároku,
alebo uloženej povinnosti, ako aj o rozsahu a spôsobe plnenia takto uloženej povinnosti.

12. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu týkajúcu sa rozhodovania o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovanou 3/ odvolací súd uvádza, že je potrebné vychádzať

predovšetkým z celkového finálneho úspechu žalobcu v spore voči žalovanej 3/, deklarovaného a
vyplývajúceho z rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo, a v rámci neho zohľadniť úspech alebo
neúspech žalobcu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 4Co 419/2016, a v závislosti od toho potom
žalobcovi (ako finálne plne úspešnej strane sporu) nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznať
alebo nepriznať.

13. Keďže súd prvej inštancie vyššie uvedeným postupom znemožnil stranám sporu účinne sa brániť
proti výrokom vydaných, vyššie špecifikovaných, rozhodnutí, týkajúcich sa náhrady trov konania, je
nepochybné, že porušil ich právo na spravodlivý súdny proces, odvolací súd preto napadnutý dopĺňací
rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 11C 264/2014-225 zo dňa 15.05.2019 v spojení s doplnenými

súvisiacimi výrokmi rozsudku č.k. 11C 264/2014-207 zo dňa 19.03.2019 o trovách konania medzi
žalobcom a žalovanou 3/ v spojení s opravným uznesením č.k. 11C 264/2014-236 zo dňa 25.06.2019
postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom v súlade
s vyššie vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu opätovne rozhodne uznesením o nároku

na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, a to samostatnými výrokmi, pričom svoje
rozhodnutieodôvodnítak,abybolijehoskutkovéaprávnezáveryzrozumiteľné,presvedčivé,dostatočne
odôvodnené, a aby na ne strany mohli v prípadnom odvolaní reagovať. Súd prvej inštancie je právnym
názorom odvolacieho súdu, vysloveným v tomto rozhodnutí, viazaný (§ 391 ods. 2 C.s.p.).

14. O náhrade trov (aj tohto odvolacieho) konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o
veci (§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 3 C.s.p.).

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).