Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/134/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111221866
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7111221866.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: D. N., nar. X.X.XXXX, bytom H. XX/XX, H., zast.:
Advokátska kancelária Z.. K. H.. s.r.o., V. 1, H., IČO: XX XXX XXX proti žalovanému: M. EM, s.r.o.,
H. XX XX, H., IČO: XX XXX XXX, zast.: Z.. Q. A., advokát, L. 6, H. v konaní o určenie neplatnosti
uznesenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. XXCb/XX/XXXX-XXX
zo dňa 24.2.2012, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia
obchodnej spoločnosti M. D. s r.o., so sídlom H. XX/ XX, H. IČO : XXXXXXXX, ktoré sa konalo dňa
27.7.2011, a to uznesenie č. 2 o vymenovaní Bc. S. P. nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, H. do funkcie
konateľky spoločnosti s účinnosťou od 27.7.2011 a uznesenie č. 3 o uložení povinnosti konateľke D. N.

sprístupniť najneskôr v lehote 5 dní od konania valného zhromaždenia spoločníčke Bc. S. P. v prevádzke
spoločnosti M. D. nachádzajúcej sa na triede Tr. N. č. X v H.

-všetky účtovné a evidenčné a spisové doklady spoločnosti, vrátane pokladne
- príjem a výdaj za roky 2008 až 2011,
-interné doklady za roky 2008 - 2011,

-súvahy za roky 2008 - 2010,
-výkaz ziskov a strát za roky 2008 - 2010,
-poznámky k účtovnej závierke za roky 2008 - 2010,
-daňové priznania za roky 2008 - 2010,
-inventarizácie všetkých účtov za roky 2008 - 2010,
-daňové priznanie za rok 2008 - 2010,

-inventarizácie všetkých účtov za roky 2008 - 2010,
-všetky pracovné zmluvy uzatvorené medzi spoločnosťou a jej zamestnancami,
-plné moci udelené zo strany spoločnosti, resp. jej konateľky Evy N. pánovi S.. P.,
-všetky dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru uzatvorené medzi zamestnancami
a spoločnosťou,
-všetky výkazy prác zamestnancov,

-zápisnice zo zasadnutí riadneho valného zhromaždenia spoločnosti, na ktorých boli schválené účtovné
závierky spoločnosti za roky 2008 - 2009, -mzdové listy za roky 2008 - 2011,
-celú obchodnú agendu spoločnosti a to v rozsahu piatich po sebe nasledujúcich pracovných dni v čase
od 8.00 hod. do 16.00 hod., sú neplatné.

Zároveň priznal žalobkyni náhradu trov konania vo výške 413.25 eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť
na účet právneho zástupcu žalobcu, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podaným návrhom z 11.8.2011 domáhala, aby súd
určil, že zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti M. EM s r.o., so sídlom

H. XX XX, H. IČO: XXXXXXXX, ktoré sa konalo dňa 27.7.2011, ako aj uznesenie mimoriadneho valného
zhromaždenia obchodnej spoločnosti M. D. s r.o., so sídlom H. XX/ XX, H. IČO : XXXXXXXX, ktoré
sa konalo dňa 27.7.2011 o menovaní Bc. S. P. nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, H. do funkcie konateľky
spoločnosti súčinnosťou od 27.7.2011 a o uložení povinností konateľke D. N. sprístupniť najneskôr v
lehote 5 dní od konania valného zhromaždenia spoločníčke Bc. S. P. v prevádzke spoločnosti M. EM

nachádzajúcej sa na triede Tr. N. č. X v H. sú neplatné. Zároveň žiadala vydať predbežné opatrenie
vo veci.

Žalobkyňa uviedla, že podstatou žaloby je nezákonné zvolanie, ustanovenie a následne zapísanie
konateľky do Obchodného registra Okresného súdu Košice I žalovanej v 2. rade na mimoriadnom

Valnom zhromaždení spoločnosti M. D. r.o. so sídlom : H. XX/XX, XXX XX H., konanom 27.7.2011
o 8,30 hod. v sídle advokátskej kancelárie Z.. V. A., L. 6, XXX XX H., ktoré bolo zvolané v rozpore
s Obchodným zákonníkom. Spoločenská zmluva o založení obchodnej spoločnosti M. EM, s r.o., v
platnom znení bližšie neupravuje zvolávanie valného zhromaždenia, preto treba postupovať podľa
ust. § 129 Obchodného zákonníka. Podľa tohto ustanovenia sa zasadnutia valného zhromaždenia

zvolávajú na základe písomnej pozvánky / doporučeným listom/, ktorá musí byť spoločníkom doručená
aspoň 15 dní pred dňom konania valného zhromaždenia. Pozvánka na valné zhromaždenie musí
obsahovať termín, t.j. dátum a hodinu začatia zasadnutia valného zhromaždenia, miesto konania
valného zhromaždenia a jednotlivé body programu, ktoré sa majú na valnom zhromaždení prerokovať.
Žalovaná v 2. rade v právnom zastúpení Z.. V. A., advokátom sa Žiadosťou o zvolanie valného

zhromaždenia z 2.6.2011 /doručená Z.. S. G. dňa 3.6.2011/ domáhala zvolania valného zhromaždenia s
navrhovaným programom. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu odpovedala na túto žiadosť
korešpondenciou z 9.6.2011 /doručená Z.. V. A. dňa 14.6.2011/, v ktorej o.i. uviedla, že táto žiadosť
bude vybavená v súlade a v lehote určenej § 129 ods. 2 Obchodného zákonníka. Následne žalovaná
Pozvánkouzo4.7.2011/doručenáZ..S.G.dňa6.7.2011/zvolalavalnézhromaždeniespoločnostiM.D.s

r.o.,nakoľkoargumentovala,žežalobkyňou,akokonateľkouneboladodržanálehotavzmysle§129ods.
2 Obchodného zákonníka, avšak v pozvánke uvedený program bol už pozmenený. Právny zástupca
žalobkyne odpoveďou na zvolanie valného zhromaždenia zo dňa 6.7.2011 poukázal na skutočnosť, že
zvolanie neakceptuje, nakoľko žiadosť o jeho zvolanie obsahovala pozmenený program /bol vypustený
bod č. 3 navrhovaného programu - Menovanie Bc. S. P. do funkcie konateľky spoločnosti a taktiež

bolo zmenené požadované miesto konania Valného zhromaždenia/. Následne po uvedomení si chyby
žalovanej v 2. rade a jej právneho zástupcu, ktorej sa dopustili v rozpore so zákonom, bolo opätovne
žalovanou v 2. rade zvolané valné zhromaždenie s upraveným programom a zmeneným miestom
a časom konania a to na: ul. L. 6, XXX XX H., č. dverí XX na deň 27.7.2011 o X.XX hod. Túto
pozvánku si žalobkyňa , ako spoločníčka a konateľka prevzala dňa 16.7.2011 teda 11 dní pred valným

zhromaždením, ktoré sa malo konať na podnet žalovanej v 2. rade. Právny zástupca žalovanej upozornil
žalovanú v 2. rade na túto skutočnosť, že žalobkyňa, ako spoločníčka a konateľka obchodnej spoločnosti
M. EM s r.o., zvolanie valného zhromaždenia neakceptuje, nakoľko o.i. právny zástupca žalovanej v
2. rade na valnom zhromaždení spoločnosti M. D., s r.o. dňa 4.2.2011 v sídle advokátskej kancelárie
Z.. S. G., I. 7, H. namietal skutočnosť, že valné zhromaždenie sa zvolalo prostredníctvom právneho

zástupcu p. N., bez splnomocnenia výslovne na to udeleného a len preto odmietol sa na ňom zúčastniť.
Ďalej žalobkyňa poukázala aj na tú skutočnosť, že termín a program valného zhromaždenia treba
oznámiť spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho
konania. Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Na záver žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že v prípade Valného zhromaždenia

bez jej prítomnosti alebo povereného splnomocnenca a prijatia uznesenia v rozpore so zákonom alebo
spoločenskou zmluvou sa bude na miestne a vecne príslušnom súde domáhať vyslovenia neplatnosti
takéhoto uznesenia. Právny zástupca žalovanej v 2. rade sa listom z 22.7.2011 /doručené Z.. S. G.
dňa 11.8.2011/, teda 5 dní pre valným zhromaždením, ktoré bolo neprávoplatné zvolané, ešte domáhal
zmeny programu valného zhromaždenia. Napriek všetkému sa na podnet žalovanej v 2. rade vykonalo

neprávoplatné a v rozpore so zákonom zvolané valné zhromaždenie v sídle Z.. V. A., L. 6, XXX XX
H. o 8.30 hod., kde bolo prijaté uznesenie č. 2, ktorým bola žalovaná v 2. rade vymenovaná do
funkcie konateľky spoločnosti. Neprávoplatné a v rozpore so zákonom zvolané valné zhromaždenie
sa uskutočnilo len 11 dní po doručení pozvánky žalobkyni, ako spoločníčke a konateľke, ktoréhosa nezúčastnila, teda bol porušený zákon, nebola dodržaná zákonom ustanovená lehota. Navyše je
pre žalobkyňu absolútne nepochopiteľné, ako právny zástupca žalovanej v 2. rade mohol opomenúť
skutočnosť, že v zmysle Obchodného zákonníka a taktiež v zmysle článku 7 ods. 6 je na zmenu

spoločenskej zmluvy potrebná 2/3 väčšina všetkých hlasov spoločníkov. Tohto valného zhromaždenia
sa zúčastnil iba Z.. V. A., ako zástupca žalovanej v 2. rade a Z.. F. S., ako zapisovateľ, avšak
nevedno z akého dôvodu, nakoľko jemu pozvánka na Valné zhromaždenia nemohla byť doručená
vôbec a v pozvánke zaslanej Z.. A. nebol zapísaný ani ako osoba zúčastňujúca sa takéhoto valného
zhromaždenia. Argumentáciu žalovanej v 2. rade, že sa nejednalo o zmenu spoločenskej zmluvy

žalobkyňa absolútne odmieta s tým, že v zakladateľskom dokumente ustanovený počet konateľov
spoločnosti môže byť menený len zmenou spoločenskej zmluvy čo bolo zhodne judikované pri výklade
Obchodného zákonníka českou a taktiež slovenskou judikatúrou, pričom uvedený právny názor bol
zaujatý už i judikatúrou prvorepublikovou. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. X Q. /XXX/XXXX z 4.3.1998 - R XX/XXXX. Žalobkyňa má nepochybne
za to, že uznesenia prijaté valným zhromaždením obchodnej spoločnosti M. EM , s r.o., dňa 27.7.2011

ju ako spoločníčku tejto spoločnosti obmedzujú na jej právach, a to najmä z dôvodu, že žalovaná
v 2. rade už dlhší čas ustavične vedie kroky proti spoločnosti, ktoré majú poškodzujúci charakter.
Jej úmyslom je jednoznačne ovládnutie spoločnosti, ku čomu sa však zákonným spôsobom doposiaľ
nevedela dopracovať. Na obídenie ustanovení Obchodného zákonníka je potrebné nazerať aj z tohto
pohľadu, že tak ako nezákonným spôsobom vymenovali žalovanú v 2. rade do funkcie konateľky popri

žalobkyni, tak žalobkyňu mohli odvolať a vymenovať iba žalovanú v 2. rade a ovládnuť, tak pod kontrolu
celú spoločnosť. Preto počínanie žalovanej v 2. rade považuje žalobkyňa za porušujúce zákon a taktiež
dobré mravy.

Uznesením č.k. XXCb/XX/XXXX-XX zo dňa 8.9.2011 súd prvého stupňa návrh na vydanie predbežného
opatrenia zamietol a následne žalobkyňa podaním doručeným súdu 3.10.2011 zobrala návrh voči
žalovanej v 2. rade späť a navrhla nepriznať žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

Žalovaná uviedla, že pozvánku na valné zhromaždenie odoslal žalobkyni doporučenou zásielkou
určenou do vlastných rúk dňa 8.7.2011 a v ten istý deň aj splnomocnenému právnemu zástupcovi
žalobkyne - Z.. S. G.. Zásielka s pozvánkou bola Z.. S. G. doručená dňa 11.7.2011, t.j. 16 dní pred
dňom konania valného zhromaždenia, pričom v sprievodnom liste bol Z.. S. G. požiadaný, aby s
obsahom pozvánky informoval aj svoju klientku - žalobkyňu. V ten istý deň, t.j. 11.7.2011, bola zásielka

obsahujúca pozvánku uložená žalobkyni na pobočke Slovenskej pošty a.s., H. 1, pričom uložením
na pošte sa pozvánka dostala do dispozície žalobkyne, čo samo osebe postačuje na riadne zvolanie
valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným, aj keby sa spoločník o obsahu zásielky
nedozvedel. Žalobkyňa však mala o uložení zásielky s pozvánkou vedomosť, čo vyplýva z listu právneho
zástupcu žalobkyne Z.. S. G. zo dňa 12.7.2011. Žalobkyňa konkrétne namieta, že pozvánku na

valné zhromaždenie si prevzala 11 dní pred dňom konania valného zhromaždenia a nie 15 dní. Výklad
ustanovenia § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka zo strany žalobkyne je však nesprávny, nakoľko
jednostranne a na ujmu druhej spoločníčky spoločnosti prihliada iba v okamihu prevzatia pozvánky
žalobkyňou, nie však k okamihu jej odoslania zvolávajúcou osobou. Takýto výklad nemá oporu v
doterajšej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky,

na ktorú žalovaná poukázala /uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. X Q. V XX/XXXX, usnesení
Nejvyššího soudu ČR sp. zn. XX U. XXXX/XXXX z 16.6.2010, usnesení Nejvyššího soudu ČR z
28.1.2008, sp. zn. XX Q. XXXX/XXXX, usnesení Nejvyššího soudu ČR sp. zn. XX U. XXX/XXXX z
29.7.2009, usnesení Nejvyššího soudu ČR sp. zn. XX Q. XXX/XXXX z 26.2.2008/. K splneniu povinnosti
vyplývajúcej z ustanovenia § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka dôjde už odoslaním pozvánky na

valné zhromaždenie tak, aby sa pozvánka mohla dostať do dispozície spoločníka v lehote aspoň
15 dní pred plánovaným dňom konania valného zhromaždenia. Účelom uvedeného ustanovenia je
nepochybne zaistiť, aby boli spoločníci s dostatočným časovým predstihom informovaní o tom, že sa
bude valné zhromaždenie konať a mohli si tak vytvoriť predpoklady pre účasť na ňom. K tomuto účelu
musí osoba odosielajúca pozvánku učiniť všetko, čo po nej možno spravodlivo požadovať, aby takúto

informovanosť spoločníkov zaistila. Nie je preto možné pričítať na ťarchu osoby zvolávajúcej valné
zhromaždenie, že si spoločník riadne odoslanú pozvánku na valné zhromaždenie včas nevyzdvihol
a na zasadnutie valného zhromaždenia sa nedostavil. Preto žalovaná považuje predmetná námietku
žalobkyne za neopodstatnenú. Žalobkyňa si pozvánku prevzala až v posledný deň úložnej lehotyúčelovo a v domnienke, že prevzatím pozvánky až v posledný deň úložnej lehoty zmarí konanie valného
zhromaždenia spoločnosti. Takýto postup žalobkyne, aj keby mal oporu vo všeobecne záväzných
právnych predpisoch, alebo spoločenskej zmluve spoločnosti, je v rozpore s dobrými mravmi a nepožíva

právnu ochranu ani podľa ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka pre rozpor s poctivým obchodným
stykom. Žalovaná ďalej uviedla, že námietka žalobkyne, že právny zástupca žalovanej v 2. rade sa
odmietol zúčastniť na valnom zhromaždení žalovanej v 2. rade dňa 4.2.2011 z dôvodu, že valné
zhromaždenie sa zvolalo prostredníctvom právneho zástupcu p. N. bez splnomocnenia na to výslovne
udeleného sa nezakladá na pravde a navyše nesúvisí s valným zhromaždením, ktorého uznesenia

žalobkyňa napáda. Dňa 4.2.2011 sa zasadnutie valného zhromaždenia spoločnosti nekonalo z tohto
dôvodu, že sa na tom dohodli právni zástupcovia žalobkyne a žalovanej v 2. rade. Zápis z tohto stretnutia
spísal právny zástupca žalobkyne. Ani ďalšia námietka žalobkyne a to, že právny zástupca žalovanej
v 2.rade sa listom z 22.7.2011 (teda 5 dní pred valným zhromaždením) ešte domáhal zmeny programu
valného zhromaždenia nesúvisí s valným zhromaždením. Listom zo dňa 22.7.2011 žalovaná v 2. rade
prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadala právneho zástupcu žalobkyne o zmenu programu

valného zhromaždenia, ktoré však z pozície konateľky zvolala žalobkyňa. Termín konania valného
zhromaždenia zvolaného žalobkyňou bol určený na ten istý deň ako valné zhromaždenie zvolané
žalovanou v 2. rade, avšak so začiatkom konania 10.00 hod. a v priestoroch advokátskej kancelárie
právneho zástupcu žalobkyne - Z.. S. G.. Tejto žiadosti žalovanej v 2. rade vyhovené nebolo, napriek
tomusavalnéhozhromaždeniakonanéhodňao10.00hod.uZ..S.G.zúčastnila.Žalobkyňounamietaná

žiadosť o zmenu programu valného zhromaždenia tak nemala a nemohla mať za následok porušenie
žiadneho z práv žalobkyne. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne, že vymenovaním žalovanej v 2. rade do
funkcie konateľky došlo k zmene spoločenskej zmluvy žalovanej v 1. rade, na ktorej prijatie bol potrebný
súhlas 2/3 väčšiny hlasov všetkých spoločníkov, v tejto súvislosti žalovaná poukázala na ustanovenie
článku 7 odsek 3 a 5 spoločenskej zmluvy, podľa ktorého je valné zhromaždenie schopné uznášania,

ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov, pričom valné zhromaždenie
rozhoduje jednoduchou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov. Rozhodnutia, na ktoré sa vyžaduje
súhlas aspoň 2/3 väčšiny hlasov všetkých spoločníkov sú uvedené v článku 7 odsek 6 spoločenskej
zmluvy, pričom menovanie a odvolávanie konateľov spoločnosti podľa článku 7 odsek 1 písm. ch/ medzi
nimi nie je. Na menovanie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným sa nevyžaduje súhlas aspoň

2/3 väčšiny všetkých spoločníkov ani podľa ustanovenia § 127 odsek 4 Obchodného zákonníka, nakoľko
medzi tam uvedenými rozhodnutiami absentuje vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov
tak ako je uvedené v ustanovení § 125 odsek 1 písm. f/ Obchodného zákonníka. S poukazom na
vyššie uvedené ustanovenia spoločenskej zmluvy a Obchodného zákonníka, bolo valné zhromaždenie
konané dňa 27.7.2011 o 8:30 hod. uznášaniaschopné a všetky uznesenia boli prijaté takou väčšinou

hlasov,ktorúvyžadovalaspoločenskázmluvaspoločnostiazákon.Tvrdeniežalobkyne,ževymenovanie
žalovanej v 2. rade do funkcie konateľky malo za následok zmenu spoločenskej zmluvy, je špekulatívne
a nemá oporu v znení spoločenskej zmluvy ani Obchodného zákonníka. Argumentácia žalobkyne,
ktorá na podporu svojich tvrdení poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (sp.zn. X Q. XXX/
XX), na rozsudok Krajského súdu v E. H. (sp.zn. XX Cm XX/XXXX) a na judikát z roku 1992 sa na

predmetnú vec nevzťahuje. Žalovaná ďalej uviedla, že neprítomnosť žalobkyne na valnom zhromaždení
sa nedotýka povinnosti valného zhromaždenia ustanoviť jeho orgány, t.j. predsedu a zapisovateľa.
Ustanovenie § 127 a odsek 1 Obchodného zákonníka neobmedzuje okruh osôb, ktoré môžu byť
ustanovené do funkcie zapisovateľa a Z.. F. S. bol za neho ustanovený uznesením prijatých 100 %
väčšinou hlasov prítomných spoločníkov. Prítomnosť Z.. F. S. na valnom zhromaždení preto nie je

v rozpore so zákonom ani spoločenskou zmluvou spoločnosti v zmysle ustanovenia § 131 odsek
1 Obchodného zákonníka a nijakým iným spôsobom neobmedzilo práva žalobkyne ako spoločníčky
spoločnosti v zmysle ustanovenia § 131 odsek 2 Obchodného zákonníka . Z vyššie uvedených dôvodov
žalovaná navrhla, aby súd prvého stupňa žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne opísal tvrdenie žalobkyne v
podaní z 27.10.2011, ktorým zároveň v zákonnej lehote podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka
doplnila svoju žalobu a tým aj dôvody neplatnosti označených uznesení valného zhromaždenia.

Uznesením č.k. XXCb/XX/XXXX-XXX z 29.11.2011 súd prvého stupňa konanie voči žalovanej v 2. rade
zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania; uznesením č.k. XXCb/
XX/XXXX-XXX z 8.2.2012 návrh žalobcu na ustanovenie opatrovníka žalovanému v 1. rade zamietola uznesením č.k. XXCb/XX/XXXX-XXX z 8.2.2012 návrh na vstup vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného Bc. S. P. do konania na strane žalovaného zamietol.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou a žalovaným,
ktoré tvoria spisový materiál (čl. 1-213), výsluchom účastníkov (a to najmä výpoveďou žalobkyne na
pojednávaním konanom dňa 8.2.2012) a svedkov, a zistil, že žalobkyňa bola spoločníkom a jediným
konateľom u žalovaného od založenia spoločnosti do zvolania a uskutočnenia valného zhromaždenia

žalovaného dňa 27.7.2011 o 8.30 hod, v sídle advokátskej kancelárie JUDr. V. A., L. 6, H., na ktorom
došlo k ustanoveniu druhého konateľa spoločnosti Bc. S. P. a prijatia uznesenia o splnení si povinností
konateľa informovať spoločníkov o dianí v spoločnosti (uvedených v petite rozhodnutia.).

Spoločenská zmluva o založení obchodnej spoločnosti M. EM, s r.o., v platnom znení bližšie neupravuje

zvolávanie valného zhromaždenia, preto je potrebné použiť ustanovenie § 129 Obchodného zákonníka :
Termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom v lehote určenej spoločenskou
zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou
pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Sporné mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného sa konalo na základe zvolania 2. spoločníkom
žalovaného ( Bc. S. P. - jej právneho zástupcu zo dňa 8.7.2XX1), s programom a miestom a časom
konaniaatona:ul.L.6,XXX01H.,č.dveríXXnadeň27.7.2011o8.30hod.Tútopozvánkusižalobkyňa,
ako spoločníčka a konateľka prevzala dňa 16.7.2011, teda 11 dní pred valným zhromaždením, ktoré sa

malo konať na podnet žalovanej v 2. rade. Teda, neprávoplatné a v rozpore so zákonom bolo zvolané
valné zhromaždenie žalovaného, ktoré sa uskutočnilo len 11 dní po doručení pozvánky žalobkyni, ako
spoločníčke a konateľke, ktorého sa nezúčastnila, a teda súd mal za to, že bol porušený zákon, a nebola
dodržaná zákonom ustanovená lehota.

V dôsledku nesprávneho postupu spoločníka žalovaného - Bc. S. P. pri zvolaní valného zhromaždenia,
ktoré sa konalo dňa 27.7.2011 v sídle Z.. V. A., sú uznesenia valného zhromaždenia prijaté na tomto
zasadnutí neplatné pre nedodržanie formálneho postupu zvolávania valného zhromaždenia v súlade s
§ 129 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa zasadnutia valného zhromaždenia zvolávajú

na základe písomnej pozvánky /doporučeným listom/, ktorá musí byť spoločníkom doručená aspoň
15 dní pred dňom konania valného zhromaždenia. Taktiež z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že žalobkyňa D. N. sa v čase doručovania pozvánky na valné zhromaždenie v mieste doručovania
nezdržiavala a túto skutočnosť vopred oznámila spoločnosti a svojmu právnemu zástupcovi Z.. G.
vypovedala plnomocenstvo na zastupovanie 8. júla 2011.

Z toho vyplýva, že žalobkyni postupom pri zvolávaní valného zhromaždenia bola odňatá reálna možnosť
uplatňovať svoje základné právo spoločníka, pričom z okolností prípadu je na druhej strane zrejmé, že
prevzatímpozvánkynavalnézhromaždeniedeňjejskutočnéhoprevzatia,nebránilažalobkyňariadnemu

chodu spoločnosti.

Z vyššie uvedeného dôvodu súd určil, že uznesenie č. 3 o uložení povinnosti konateľke D. N. sprístupniť
najneskôrvlehote5dníodkonaniavalnéhozhromaždeniaspoločníčkeBc.S.P.vprevádzkespoločnosti

M. EM nachádzajúcej sa na triede Tr. N. č. X v H., všetky účtovné a evidenčné a spisové doklady
spoločnosti, vrátane pokladne - príjem a výdaj za roky 2008 až 2011, interné doklady za roky 2008
- 2011, súvahy za roky 2008 - 2010, výkaz ziskov a strát za roky 2008 -2010, poznámky k účtovnej
závierke za roky 2008 - 2010, daňové priznania za roky 2008 - 2010, inventarizácie všetkých účtov
za roky 2008 - 2010, daňové priznanie za rok 2008 - 2010, inventarizácie všetkých účtov za roky

2008 - 2010, všetky pracovné zmluvy uzatvorené medzi spoločnosťou a jej zamestnancami, plné
moci udelené zo strany spoločnosti, resp. jej konateľky D. N., pánovi S.. P., všetky dohody o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru uzatvorené medzi zamestnancami a spoločnosťou, všetky
výkazy prác zamestnancov, zápisnice zo zasadnutí riadneho valného zhromaždenia spoločnosti, naktorých boli schválené účtovné závierky spoločnosti za roky 2008 - 2009, mzdové listy za roky 2008 -
2011, celú obchodnú agendu spoločnosti a to v rozsahu piatich po sebe nasledujúcich pracovných dní
v čase od 8.00 hod. do 16.00 hod., je neplatné.

Zároveň dôvodom na určenie neplatnosti uznesenia č.2 prijatom na spornom valnom zhromaždení
žalovaného konanom dňa 27.7.2011 o 8.30 hod, je to, že v zakladateľskom dokumente (spoločenskej
zmluve) žalovaného je ustanovený počet konateľov spoločnosti ( jeden ) a tento počet konateľov môže

byť menený len zmenou spoločenskej zmluvy. Čo bolo judikované aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky spis zn. X Q. XXX/XX z 4.3.1998 - R XX/XXXX: ktorý uvádza, že ak má dôjsť k
zmene počtu konateľov oproti spoločenskej zmluve, môže sa tak stať len zmenou spoločenskej zmluvy.
V odôvodnení Najvyššieho súdu je preukázané, že pri vychádzaní z ustanovení § 110 Obchodného
zákonníka a jeho vzťahu k ust. § 125 Obchodného zákonníka patrí určenie prvých konateľov medzi
podstatné náležitosti a spôsob, akým konajú v mene spoločnosti. Ak má následne dôjsť k zníženiu

alebo zvýšeniu počtu konateľov môže sa tak stať zmenou spoločenskej zmluvy. Meniť spoločenskú
zmluvu v tejto časti patrí do kompetencie valného zhromaždenia v zmysle ust. § 125 ods. 1 písm.
d/ Obchodného zákonníka a môže sa tak stať len spôsob ustanoveným v § 127 ods. 4 Obchodného
zákonníka t.j. so súhlasom dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov. Teda je síce pravdivé
tvrdenie žalovaného, že k vymenovaniu a odvolaniu konateľa je potrebná jednoduchá väčšina hlasov

spoločníkov prítomných na valnom zhromaždení v zmysle zákona aj spoločenskej zmluvy žalovaného,
avšak, ak dochádza zároveň aj k zmene počtu konateľov, je potrebná aj zmena spoločenskej zmluvy,
na ktorú je potrebný súhlas 2/3 všetkých hlasov spoločníkov, a v tomto prípade k takejto skutočnosti
nedošlo, pretože uznesenie č.2 - o menovaní Bc. S. P. do funkcie konateľky spoločnosti s účinnosťou od
27.7.2011 prijaté na valnom zhromaždení bolo prijaté iba počtom hlasov 50, čo predstavuje 50% hlasov

z celkového počtu hlasov spoločníkov.

Súd zároveň poukázal aj na spoločenskú zmluvu žalovaného, ktorá v čl.7 bod 6. má ustanovené,
že na rozhodnutie valného zhromaždenia podľa ods.l písm. b), i), g), ak) je potrebný súhlas aspoň

dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov. Spoločenská zmluva žalovaného v čl. 7 ods.l písm.
i) uvádza, že valné zhromaždenie rozhoduje o všetkých zásadných otázkach týkajúcich sa spoločnosti
a jej činnosti, najmä o : i) každej zmene spoločenskej zmluvy.

Čo sa týka mimoriadneho valného zhromaždenia, ktoré bolo zvolané na deň 27.7.2011 o 8,00 hod. do
sídla spoločnosti z vykonaného dokazovania - výpovedí svedkov ( Z.. Z. X., F.. H., Z.. V. A., S.. Rudolfa
G. ) na pojednávaní konanom dňa 24.2.2012 súd zistil, že ich výpovede sú úplne diametrálne odlišné
a rozporuplné, či vôbec sa dostavil druhý spoločník ( v zastúpení svojím právnym zástupcom ) do sídla
spoločnosti a mohlo sa následne konať mimoriadne valné zhromaždenie dňa 27.7.2011 o 8.30 hod v

sídle Z.. V. A..

Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení doložila do súdneho spisu zápis vykonaný v sídle spoločnosti
dňa 27.7.2011 o 8,01 hod. z dôvodu zvolania mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti M.

EM s.r.o., o tom, že zvolávateľka Bc. S. P. sa nedostavila do sídla spoločnosti. Žalovaný doložil do
súdneho spisu notársku zápisnicu S.. S. N. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX zo dňa
27.7.2011 zo zápisom o 7,55 hod o dostavení sa pred sídlo spoločnosti H. XX v H., pričom napriek
opakovaným zvoneniam a klopaniam na dvere s menovkou N., však po dobu 10 min. bytové dvere sa
neotvárali. Z vyššie uvedených výpovedí svedkov a listín, súd v tejto časti konania nemôže jednoznačne

abezakýchkoľvekpochybnostíurčiťpravdivosťaskutočnostiuvádzanésvedkamiadoloženýmilistinami
a podľa nich aj rozhodnúť o tomto dôvode neplatnosti zvolania valného zhromaždenia navrhnutom
žalobkyňou. I keď na samotné rozhodnutie vo veci samej to nemá vplyv, pretože súd určil neplatnosť
uznesení č.2 a č.3 na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného konaného dňa 27.7.2011 o 8.30
hod aj z iných vyššie uvedených dôvodov.

Obrana žalovaného v konaní o tom, že podľa ust.§ 131 ods.2 Obchodného zákonníka, môže súd
na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona,spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti
domáha, neobstojí, pretože žalobkyňa je súbežne aj konateľkou spoločnosti a podľa ods.l citovaného
zákona, stačí, že konateľ podá takýto návrh, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore so

zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení (ust. § 122 ods.l, § 129
ods.l, § 131 ods. l, 2, § 127 ods.4 a § 125 ods.l písm. d) Obchodného zákonníka), súd rozhodol tak
ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie lebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Preto súd žalobkyni priznal trovy konania vo výške 413,25 eur.
Súd nepriznal žalobcovi súdny poplatok za vydanie predbežného opatrenia vo výške 33,00, nakoľko súd

návrh žalobkyne na vydanie predbežného opatrenia zamietol a teda nemôže byť na ťarchu žalovanému
aby tieto trovy platil žalobkyni.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol alebo, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa s odkazom na ustanovenie § 205 odsek 2 písm.
d) O.s.p. dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, s odkazom na

ustanovenie § 205 odsek 2 písm. f) O.s.p. vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná
zároveň žiada, aby odvolací súd preskúmal napádané rozhodnutie aj z dôvodov podľa ustanovenia §
205 odsek 2 písm. a) O.s.p., a teda či v konaní nedošlo k vadám uvedeným v ustanovení § 221 odsek 1
O.s.p. ako aj z dôvodov podľa ustanovenia § 205 odsek 2 písm. b) O.s.p. a teda, či konanie netrpí inou
vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa rozhodol o neplatnosti uznesenia č. 2 žalovanej zo dňa 27.07.2011, ktorým bola Bc.
S. P. menovaná do funkcie konateľky spoločnosti a uznesenia č. 3 žalovanej zo dňa 27.07.2011, ktorým
bolo žalobkyni uložené sprístupniť Bc. S. P. doklady spoločnosti. Súd prvého stupňa odôvodnil výrok

napádaného rozhodnutia v zásade tým, že valné zhromaždenie žalovanej bolo zvolané v rozpore so
zákonom, nakoľko sa uskutočnilo len 11 dní po doručení pozvánky žalobkyni, ktorého sa nezúčastnila,
z čoho vyvodil že nebola dodržaná zákonom ustanovená lehota. Vo vzťahu k uzneseniu č. 2 súd
prvého stupňa odôvodnil napádané rozhodnutie aj tým, že v zakladateľskom dokumente žalovanej
je ustanovený počet konateľov spoločnosti na jedného konateľa a tento počet môže byť menený len

zmenou spoločenskej zmluvy, na ktoré rozhodnutie nepostačuje jednoduchá väčšina hlasov prítomných
spoločníkov. Žalovaný s takýmto odôvodnením nesúhlasí, nakoľko nie je daný ani na jeden z vyššie
uvedených dôvodov neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa
27.07.2011.

K nedodržaniu zákonnej lehoty pre zvolenie valného zhromaždenia, žalovaný opätovne opísal skutkový
stav, zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a uviedol, že záver súdu o tom, že doručenie pozvánky
na valné zhromaždenie vyžaduje faktické prevzatie pozvánky spoločníkom, považuje za nesprávne a
neodôvodnené. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR sp.zn. X Q. V XX/XXXX,

XXCdo XXXX/XXXX z XX.X.XXXX, XXCdo XXXX/XXXX z 28.1.2008, XXCdo XXX/XXXX z 29.7.2009
a 29 Q. XXX/XXXX z 26.2.2008. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadaného rozhodnutia neuviedol,
prečo považoval za potrebné odchýliť sa od kontinuálne pertraktovaného právneho názoru Najvyšších
súdov Slovenskej a Českej republiky vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 129 odsek 2 Obchodného
zákonníka. Podľa žalovaného okolnosti prípadu prejednávaného v tomto konaní sú natoľko podobné s

okolnosťami prípadov, o ktorých je pojednávané vo vyššie uvedených judikátoch, že súd prvého stupňa
nemal zákonný ani iný rozumne a spravodlivo prípustný dôvod odchýliť sa od právneho názoru, ktorý
je v nich vyjadrený. Za daných okolností považuje žalovaný postup pri zvolávaní zasadnutia valného
zhromaždenia zo dňa 27.07.2011 plne súladný s ustanovením § 129 odsek 2 Obchodného zákonníkaa teda súd prvého stupňa si ustanovenie § 129 odsek 2 Obchodného zákonníka vyložil nesprávne,
pokiaľ doručenie oznámenia o uložení zásielky obsahujúcej pozvánku na valné zhromaždenie žalobkyni,
nepovažoval za riadne a účinné doručenie pozvánky na valné zhromaždenie.

Naopak súd prvého stupňa prihliadol na skutočnosť, že žalobkyňa sa v čase doručenia pozvánky na
valné zhromaždenie údajne nezdržiavala v mieste doručovania, že túto skutočnosť vopred oznámila
spoločnosti a že svojmu právnemu zástupcovi Z.. G. vypovedala plnomocenstvo na zastupovanie

dňa 08.07.2011, na základe čoho uzavrel, že žalobkyni bola odňatá reálna možnosť uplatňovať svoje
základné právo spoločníka.

Navyše aj keby boli pravdivé skutkové okolnosti tvrdené žalobkyňou, tieto nemajú vo vzťahu k posúdeniu
platnosti zvolania valného zhromaždenia žiadny právny význam, pretože v posudzovanom prípade
totiž valné zhromaždenie zvolávala spoločníčka spoločnosti - Bc. S. P. a nie žalovaná spoločnosť.

Preto oznámenie žalobkyne adresované spoločnosti o tom, že odchádza na dovolenku, nemôže
vyvolať právne účinky vo vzťahu k spoločníčke a zvolávateľke valného zhromaždenia Bc. S. P., ktorej
táto skutočnosť nebola vôbec daná na vedomie a nebola jej známa. Žalobkyňa od novembra 2010
neumožňuje zvolávateľke valného zhromaždenia vstup do priestorov spoločnosti, oboznamovať sa s
dokladmi spoločnosti, ani inak sa podieľať na kontrole a riadení spoločnosti, vrátane podielu na zisku.

Súd prvého stupňa nekriticky prijal tiež tvrdenie žalobkyne o tom, že údajne dňa 08.07.2011 odvolala
plnomocenstvo udelené Z.. S. G.. Z odôvodnenia napádaného rozhodnutia nepriamo vyplýva, že na
základe tejto skutočnosti súd prvého stupňa skutkovo a právne uzavrel, že doručenie pozvánky Z.. G.

dňa 11.07.2011 neznamená jej účinné doručenie žalobkyni. Podľa žalovaného odvolanie plnomocenstva
zo dňa 08.07.2011 nemôže vyvolávať žiadne právne účinky voči zvolávateľke valného zhromaždenia -
Bc. P., pokiaľ jej žalobkyňa, ani Z.. G. túto skutočnosť neoznámili. Zvolávateľka valného zhromaždenia
- Bc. S. P. sa o tom, že údajne malo dôjsť k odvolaniu plnej moci Z.. G., dozvedela až v priebehu
súdneho konania. Žalovaný poukazujúc na obsah listov Z.. G. zo dňa 12.07.2011 a zo dňa 18.07.2011

adresovaných právnemu zástupcovi Bc. P. - Z.. V. A. dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že JUDr.
G. bol v písomnej korešpondencii s právnym zástupcom zvolávateľky Bc. P. aj po tomto dátume, v
ktorých mal možnosť oznámiť ukončenie právneho zastúpenia žalobkyne. Uvedenú skutočnosť však
Z.. G. neoznámil, bez prerušenia vystupoval ako právny zástupca žalobkyne až do dňa 02.09.2011.
Uvedené podstatným spôsobom spochybňuje pravdivosť tvrdení žalobkyne o tom, či skutočne odvolala

plnomocenstvo Z.. G., alebo ide len o účelovú, dodatočne vykonštruovanú obranu žalobkyne, ktorou
sa začala brániť až po prevzatí právneho zastúpenia novým advokátom, vo svojom podaní zo dňa
27.10.2011.

Súd prvého stupňa tiež bez odôvodnenia neprihliadal na dôkaz predložený žalovaným - list právneho
zástupcu žalobkyne Z.. G. zo dňa 12.07.2011, adresovaný právnemu zástupcovi Bc. P. - Z.. A., v ktorom
právny zástupca v reakcii na doručenie pozvánky na valné zhromaždenie uviedol cit.: „Moja klientka
namieta aj tú skutočnosť, jej nebola doručená žiadna pozvánka na Valné zhromaždenie, ktoré by sa
malo konať dňa 27.07.2011 o 08:30, iba má vedomosť, že jej bola na pošte uložená doporučená zásielka

od Vás ako odosielateľa, avšak s úložnou lehotou 5 dní." Z citovanej časti listu právneho zástupcu
žalobkyne jednoznačne vyplýva, že dňa 12.07.2011 žalobkyňa ešte bola jeho klientkou a že vedela
o tom, že jej bola doručená zásielka, ktorej obsah tvorila pozvánka na valné zhromaždenie. Obrana
žalobkyne proti tomuto dôkazu v jej podaní z 27.10.2011, v ktorom tvrdí, že Z.. G. mal informáciu o tom,
že na adresu žalobkyne je doručovaná zásielka od inej osoby, je zjavne účelová, nakoľko žalobkyňa

identitu tejto osoby zatajila a navyše neobstojí, nakoľko Z.. G. vo svojom liste označuje žalobkyňu ako
„klientka" a doslovne uvádza, že jeho klientka (žalobkyňa) má vedomosť o uložení zásielky. Je preto
právne bezvýznamné, od ktorej osoby túto informáciu Z.. G. obdržal.

Záver súdu prvého stupňa o nedodržaní lehoty pre zvolanie valného zhromaždenia neobstojí ani pre
jeho rozpor s ustanovením § 33b odsek 5 Občianskeho zákonníka.Za nesprávny považuje aj záver súdu prvého stupňa o tom, že „Žalobkyni postupom pri zvolávaní
valného zhromaždenia bola odňatá reálne mocnosť uplatňovať svoje základné právo spoločníka...",
pričom súd prvého stupňa opomenul uviesť, aké základné právo patriace žalobkyni mal na mysli, keď

sa doslovne stotožnil s touto obranou žalobkyne vyjadrenou v jej podaní zo dňa 27.10.2011. Aj keby
totiž odvolací súd neprijal argumentáciu žalovaného uvedenú vyššie a uznal by, že pri zvolávaní valného
zhromaždenia nebola dodržaná zákonom stanovená lehota, aj v tomto prípade by vytýkané porušenie
zákona nemalo za následok obmedzenie alebo porušenie žiadnych práv žalobkyne ako spoločníčky
spoločnosti. Totiž žalobkyňa tvrdila, že sa dňa 27.07.2011 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne Z..

Z. X. zúčastnila valného zhromaždenia zvolaného o 08:00 hod. do sídla žalovanej spoločnosti. Z tvrdení
žalobkyne teda vyplýva, že o konaní valného zhromaždenia vedela a údajne sa ho aj mala zúčastniť, aj
keď vzhľadom na dôkaz predložený žalovaným, verejnú listinu - Notársku zápisnicu spísanú notárkou
S.. S. N. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX J. XXXXX/XXXX, nemohol mať súd prvého stupňa ani pri
najlepšej vôli za preukázané, že sa žalobkyňa, resp. ňou splnomocnené osoby predmetného valného
zhromaždenia skutočne zúčastnili. Toto tvrdenie žalobkyne má svoj kľúčový význam predovšetkým

pri aplikácii ustanovenia § 131 odsek 2 Obchodného zákonníka. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že o konaní
valného zhromaždenia vedela, že sa v deň konania valného zhromaždenia nachádzala v H. a že na
svoje zastupovanie na valnom zhromaždení splnomocnila tretiu osobu, je zrejmé, že ani potenciálne
nedodržanie lehoty pre doručenie pozvánky žalobkyni nemohlo mať za následok porušenie jej práv.

Žalovaná taktiež nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že rozhodnutie o menovaní žalovanej do
funkcie konateľky je rozhodnutím o zmene spoločenskej zmluvy. Súd prvého stupňa pri odôvodnení
vyššie uvedeného právneho záveru skutkovo uzavrel, že v spoločenskej zmluve žalovaného je počet
konateľov obmedzený na jedného, pričom v tejto súvislosti odkázal iba na rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn..: X Q. XXX/XXXX zo dňa 04.03.1998. Posúdenie počtu konateľov
v spoločenskej zmluve je predovšetkým skutkovou otázkou, pri ktorej súd musí vychádzať z dôkazu
- spoločenskej zmluvy žalovaného. Žalovaný v tejto súvislosti namieta, že súd prvého stupňa sa s
touto otázkou vyporiadal iba odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR, bez toho, aby uviedol, z
ktorého ustanovenia spoločenskej zmluvy obmedzenie počtu konateľov podľa jeho názoru vyplýva.

Žalovaná už vo svojich podaniach zo dňa 03.10.2011 a zo dňa 27.01.2012 poukázala na skutočnosť, že
v spoločenskej zmluve žalovanej sa nenachádza jediné ustanovenie, z ktorého by bolo možné odvodiť
dojednanie spoločníčok o tom, že počet konateľov spoločnosti má byť obmedzený na jedného. Žalovaná
súčasne uviedla, že súdom prvého stupňa aplikovaný rozsudok sa na prípad posudzovaný v tomto
konaní nevzťahuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky v prejednávanej veci posudzoval otázku, či v

prípade, ak má dôjsť k zmene počtu konateľov oproti spoločenskej zmluve (t.j. ak spoločenská zmluva
obsahuje explicitné ustanovenie o tom, že spoločnosť má len určitý počet konateľov), má sa tak stať
zmenou spoločenskej zmluvy prijatou valným zhromaždením spoločnosti podľa § 125 odsek 1 písm. d)
Obchodného zákonníka, alebo je na takúto zmenu potrebný súhlas všetkých spoločníkov spoločnosti
podľa ustanovenia § 141 odsek 1 Obchodného zákonníka. Išlo o posúdenie kolízie právomoci meniť

spoločenskú zmluvu uznesením valného zhromaždenia alebo dohodou spoločníkov. V prebiehajúcom
konaní sa však takáto kolízia nerieši. Predmetom sporu nie je to, či na zmenu spoločenskej zmluvy je
potrebná dohoda spoločníkov podľa § 141 odsek 1 Obchodného zákonníka, alebo postačuje uznesenie
valného zhromaždenia spoločnosti podľa § 127 odsek 4 Obchodného zákonníka.

Predmetom sporu v tomto konaní je posúdenie otázky, či na vymenovanie ďalšieho konateľa spoločnosti
s ručením obmedzeným v prípade, ak prvým konateľom spoločnosti bol len jeden konateľ, bez toho,
aby ich počet bol v spoločenskej zmluve explicitne obmedzený, je potrebné prijať zmenu spoločenskej
zmluvy,alebopreprijatieuzneseniaomenovaníďalšiehokonateľapostačujejednoducháväčšinahlasov

prítomných spoločníkov, ako to vyplýva z ustanovenia § 127 odsek 3 Obchodného zákonníka a z článku
7 odsek 5 spoločenskej zmluvy žalovaného. Žalovaný opäť poukázal na svoje podanie z 3.10.2011.
Skutočnosť, že v spoločenskej zmluve žalovaného je uvedené meno prvého konateľa sama osebe
neznamená, že sa jedná o obmedzenie maximálneho počtu konateľov. Ak by tomu tak malo byť, muselo
by to vyplývať zo všeobecne záväzného právneho predpisu.

Žalobkyňa poukázala na uznesenia Vrchního soudu v Prahe sp. zn. X U. XXX/XXXX z čoho vyvodila
záver, že by mohla byť druhá spoločníčka - Bc. P. menovaná do funkcie konateľky len v prípade, keby jupredtým z funkcie odvolala, alebo kedy došlo k zmene spoločenskej zmluvy žalovanej. Avšak žalovaný
s poukazom na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Československej republiky č. XXXX z roku
1923 je toho názoru, že na menovanie ďalšej konateľky žalovanej spoločnosti nebola potrebná zmena

spoločenskej zmluvy, t.j. že na toto menovanie postačovala jednoduchá väčšina hlasov prítomných
spoločníkov. Právny názor Najvyššieho súdu Československej republiky vyjadrený v zmienenom
rozhodnutí, je plne aplikovateľný aj na podmienky dnešnej právnej úpravy spoločnosti s ručením
obmedzením obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Súčasná právna úprava nezaznamenala oproti
prvorepublikovej žiadne zmeny, ktoré by odôvodňovali potrebu prikloniť sa k logicky neodôvodniteľnému

názoru žalobkyne, ktorý je v rozpore nielen s pozitívnym právom ale aj dlhoročnou právnou praxou.

Podľa ustanovenia § 110 odsek 1 písm. e) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
spoločenskej zmluvy žalovaného, bolo podstatnou náležitosťou spoločenskej zmluvy spoločnosti s
ručením obmedzeným iba určenie mien a bydlísk prvých konateľov spoločnosti a spôsob, akým konajú

v mene spoločnosti. Podstatnou náležitosťou spoločenskej zmluvy v tom čase nebolo a v súčasnosti
naďalej nie je uvedenie počtu konateľov. Zámer zákonodarcu neurčiť uvedenie počtu konateľov za
podstatnú náležitosť spoločenskej zmluvy spoločnosti s ručením obmedzeným je zrejmý aj z obsahu
iných - obdobných ustanovení Obchodného zákonníka. Žalovaná už v podaní zo dňa 20.01.2012
pre účely porovnania poukázala na ustanovenie § 173 odsek 1 písm. f) Obchodného zákonníka

a § 226 odsek 1 písm. e) Obchodného zákonníka, ktoré za podstatnú náležitosť stanov akciovej
spoločnosti, resp. družstva, vyslovene určujú aj uvedenie počtu členov predstavenstva. V zmienených
ustanoveniach akciovej spoločnosti a družstva je teda explicitne vyjadrená vôľa zákonodarcu, že
podstatnou náležitosťou príslušného zakladateľského dokumentu musí byť aj uvedenie počtu členov
štatutárneho orgánu právnickej osoby. Pri spoločnosti s ručením obmedzeným takáto vôľa zákonodarcu

chýba.

Právne závery vyjadrené v uznesení Vrchního soudu v Prahe sp.zn. XCmo/XXX/XXXX, na ktorý
poukazuje žalobkyňa považuje žalovaný za neaplikovateľné v podmienkach slovenského práva a to z

viacerých dôvodov:
-právnyzáveronutnostiuvedeniakonkrétnehopočtukonateľovspoločnostisručenímobmedzenýmako
podstatnejnáležitostispoločenskejzmluvy,jevrozporesustanovením§110ods.1písm.e/Obchodného
zákonníka;
- záver Vrchního soudu v Prahe o tom, že prípadné ustanovenie spoločenskej zmluvy, je pre neurčitosť

neplatné, z logických dôvodov neobstojí a neslúži ani potrebám praxe. Žalovaný je toho názoru,
že ustanovenie spoločenskej zmluvy v znení štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac
konateľov (prípadne iné ustanovenie obdobného obsahu a účelu), je dostatočne určité pre adresátov
tohto dojednania a zmluvné strany touto, v praxi prevažujúcou formuláciou, dávajú najavo svoju vôľu
neobmedziť počet konateľov spoločnosti do budúcna. Takéto dojednanie (prejav vôle) zakladateľov

nezakazuje ustanovenie žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu, práve naopak, právny
predpis to umožňuje a pozitívne ustanovuje. Žalovaný považuje za nezákonný implicitný zákaz takého
dojednania zo strany všeobecného súdu. Kto je prvým konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným
musí vyplývať zo spoločenskej zmluvy (§ 110 odsek 1 písm. e) Obchodného zákonníka). Z tohto údaja
potom vyplýva iba počet prvých konateľov spoločnosti a nie obmedzenie počtu následne menovaných

konateľov. Kto sú konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným a aký je ich počet počas ďalšieho
trvania spoločnosti, je totiž zrejmý zo zápisu v obchodnom registri, prípadne spoločnosti, spoločníkom
a členom dozornej rady je do zápisu tohto údaja do obchodného registra zrejmý z uznesenia valného
zhromaždenia. Preto absencia takého údaja v spoločenskej zmluve nemôže byť nikomu na ujmu. Ani
spoločníkom, ani spoločnosti, tobôž nie tretím osobám, ktoré si tento údaj môžu zistiť z obchodného

registra. Neurčitosť právneho úkonu, ako vlastnosť podmieňujúca určenie jeho absolútnej neplatnosti
(§ 39 Občianskeho zákonníka), nie je v právnom poriadku samoúčelná. Úvaha o neurčitosti právneho
úkonu má svoj zmysel až potom, keď jeho neurčitosť spôsobuje ťažkosti v praktickom živote. Úvaha o
neurčitosti spoločenskej zmluvy, ktorá neobsahuje uvedenie počtu konateľov je nezmyselná a absurdná.

Preto žalovaný zotrval na svojom stanovisku, že v spoločenskej zmluve sa nenachádza žiadne
dojednanie spoločníčok, ktoré by vyjadrovalo ich vôľu obmedziť počet konateľov spoločnosti na jedného.
Takáto vôľa mohla byť pri založení spoločnosti prejavená výlučne súhlasným, jasným, určitým azrozumiteľným písomným prejavom zakladateliek o tom, že spoločnosť má len jedného konateľa, čo
sa však nestalo. Právny záver súdu prvého stupňa o tom, že menovanie druhej spoločníčky do funkcie
konateľky žalovaného bolo súčasne zmenou spoločenskej zmluvy, za neodôvodnený a vo svojich

dôsledkoch za nezákonný, nakoľko popiera zmysel ustanovenia § 110 odsek 1 písm. f), § 125 odsek 1
písm. f) a § 127 odsek 3 a 4 Obchodného zákonníka.

Odôvodnenie určitej skutkovej, resp. skutkovo-právnej otázky je iba odkazom na rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, v ktorom bola riešená diametrálne odlišná právna otázka, s odlišnými
okolnosťami prípadu, v rozpore s právom žalovanej na spravodlivé súdne konanie.

Z odôvodnenia napádaného rozhodnutia nie je možné jednoznačne a objektívne zistiť, prečo súd
prvého stupňa právne posúdil vec tak ako ju posúdil a ako sa vysporiadal s konfliktom vyjadreného

právneho názoru s ustanoveniami Obchodného zákonníka, na ktoré poukázal žalovaný, preto považuje
rozhodnutie súdu prvého stupňa za arbitrárne a porušujúce ústavné právo žalovaného na súdnu
ochranu.

V odvolaní ďalej poukázal na relevantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. J. ÚS
SR IV. ÚS XX/XX, J. ÚS SR IV. ÚS XX/XXXX), na závery Ústavného súdu SR vyjadrené v jeho Náleze
ÚS SR IV. ÚS XX/XXXX.

Ďalším dôvodom, prečo žalobkyňa žiadala určiť neplatnosť napádaných uznesení je, že podľa jej názoru
podmienky pre konanie mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného dňa 27.07.2011 o 08:30 hod.,
neboli splnené. Podľa pozvánky na valné zhromaždenie vyhotovenej Bc. P., sa zasadnutie MVZ malo
konať v sídle spoločnosti o 08:00 hod. Zasadnutie MVZ o 08:30 hod. v advokátskej kancelárii právneho
zástupcu zvolávateľky, sa malo konať iba v prípade, že žalobkyňa ako konateľka a bezpodielová

spoluvlastnícka nehnuteľnosti (bytu), v ktorom je zriadené sídlo žalovaného, toto pre účely konania MV
Z nesprístupní. Podaním z 27.10.2011 žalobkyňa rozšírila dôvody neplatnosti napádaných uznesení aj
o skutočnosť, že 27.07.2011 o 08:00 hod. sídlo spoločnosti sprístupnila, pričom tam mala byť prítomná
právna zástupkyňa žalobkyne - JUDr. Z. X. a konateľka spoločnosti D. K., s.r.o. - F.. D. H.. Žalobkyňa
na preukázanie svojich tvrdení predložila v konaní aj dôkaz - Zápis vykonaný v sídle spoločnosti M. EM,

s.r.o., spísaný JUDr. Z. X., a podpísaný aj F.. D. H.. Tieto svedkyne potvrdili skutočnosti vyplývajúce
z dôkazu - Zápisu vykonaného v sídle spoločnosti M. EM, s.r.o. aj vo svojej svedeckej výpovedi na
pojednávaní dňa 24.02.2012. Žalovaný na vyvrátenie skutočností tvrdených žalobkyňou a vyplývajúcich
zo svedeckých výpovedí Z.. X. a F.. H., predložil konajúcemu súdu po výpovediach svedkýň -Z.. X. a
F.. H. verejnú listinu - Notársku zápisnicu spísanú notárkou S.. S. N. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX J.

XXXXX/XXXX a skutočnosti z nej vyplývajúce potvrdili vo svojich svedeckých výpovediach aj svedkovia
- Z.. V. A. a Z.. V. G..

S poukazom na ustanovenie § 134 O.s.p. a vykonané dôkazy k tejto skutkovej okolnosti, žalovaný

uviedol,žežalobkyňanepredložilažiadnydôkaz,ktorýmbyspochybnilaskutočnostiuvedenévoverejnej
listine a teda nepreukázala, že sídlo žalovanej spoločnosti dňa 27.07.2012 8 08:00 hod. sprístupnila.
Tým neuniesla dôkazné bremeno o tejto skutočnosti v konaní.

Napriek tomu, že súd prvého stupňa v závere svojho rozhodnutia skonštatoval, že na samotné
rozhodnutievecitonemalovplyv,žalovanýnamieta,žedôkaznúnúdzunastranežalobkynenevyhodnotil
jednoznačne v prospech žalovaného, čím postavil na roveň dôkaznú silu Zápisu vykonaného v sídle
žalovaného svedkyňami - Z.. X. a F.. H. a verejnej listiny - notárskej zápisnice predloženej žalovanou.

Žalovaný v priebehu konania tiež poukázal na absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne pre
podanie žaloby, a to z dôvodu, že s odkazom na ustanovenie § 131 ods.2 Obchodného zákonníka žiadne
z napádaných uznesení neobmedzuje jej práva. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že vprípade, keď návrh na určenie neplatnosti podáva spoločník, súd môže o takomto návrhu rozhodovať
iba v prípade, keď napadnutým uznesením boli obmedzené práva spoločníka, ktorý žalobu o určenie
neplatnosti podal. Súd prvého stupňa sa s námietkou absencie vecnej legitimácie žalobkyne vysporiadal

tak, že nakoľko je žalobkyňa súčasne aj konateľkou, stačí, že žalobu o určenie neplatnosti uznesení
valného zhromaždenia žalovaného odôvodní rozporom so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo
stanovami.

S týmto záverom súdu prvého stupňa taktiež žalovaný nesúhlasí, nakoľko ustanovenie § 131 odsek 2
Obchodnéhozákonníkaješpeciálnymustanovenímvovzťahukustanoveniu§131odsek1Obchodného
zákonníka, ktoré deroguje možnosť jeho aplikácie. Preto pokiaľ žalobu o určenie neplatnosti podáva
spoločník, bez ohľadu na to, či ide o konateľa alebo iné osoby uvedené v § 131 odsek 1 Obchodného
zákonníka, musí sa na neho vzťahovať ustanovenie § 131 odsek 2 Obchodného zákonníka. Zákon v
ustanovení § 131 odsek 2 Obchodného zákonníka neobsahuje formuláciu, podľa ktorej sa nevzťahuje

na spoločníka, ktorý je inou osobou uvedenou v § 131 odsek 1. Ak zákon hovorí o spoločníkoch, má tým
na mysli každého spoločníka, bez ohľadu na jeho iné postavenie v spoločnosti s ručením obmedzeným.
Žalobkyňa v zákonnej lehote troch mesiacov od prijatia napádaných uznesení valného zhromaždenia,
ani neskôr v priebehu celého súdneho konania neuviedla, ktoré jej práva spoločníčky boli napádanými
uzneseniami obmedzené. Z vyššie uvedených dôvodov má žalovaný za to, že žalobkyňa neuniesla

ani bremeno tvrdenia vo vzťahu k podmienkam pre určenie neplatnosti napádaných uznesení podľa
ustanovenia § 131 odsek 2 Obchodného zákonníka.

Napriek uvedenému je zrejmé, že uznesenie o menovaní konateľa spoločnosti ani uznesenie o

povinnosti sprístupniť doklady spoločnosti k nahliadnutiu, nie je v rozpore so žiadnym právom
spoločníka.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa a uviedla, že napadnutý rozsudok je vecne správny, súd
prvého stupňa správne a úplne zistil skutkový stav, vykonal všetky potrebné dôkazy, vec správne právne
posúdil a svoje rozhodnutie presvedčivo, jasne a zrozumiteľne odôvodnil.

Žalovaný v podanom odvolaní namieta, že nedodržanie zákonného spôsobu zvolania valného
zhromaždenia z dôvodu nedodržania zákonnej lehoty na zvolanie valného zhromaždenia nemôže byť
dôvodom pre neplatnosť uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia z dôvodu, že pozvánka bola
žalobkyni doručená okamihom uloženia zásielky na pošte, k čomu došlo dňa 11.7.2011, teda 16 dní

pred termínom konania valného zhromaždenia, a preto má za to, že 15-dňová lehota na zvolanie
mimoriadneho valného zhromaždenia bola dodržaná. Žalobkyňa má však za to, že uloženie zásielky
na pošte nie je možné považovať za riadne doručenie pozvánky na valné zhromaždenie, a teda ani za
zákonný spôsob zvolania valného zhromaždenia, a to ani s poukázaním na súdne rozhodnutia, pretože
ani z týchto súdnych rozhodnutí nemožno vyvodiť všeobecný záver o tom, že včasným odoslaním

zásielky, obsahujúcej pozvánku spoločníkovi sa má vždy za to, že valné zhromaždenie bolo riadne
zvolané bez ohľadu na konkrétne dôvody oneskoreného prevzatia zásielky. Súdne rozhodnutia, na
ktoré poukazuje žalovaný, majú svoje opodstatnenie tam, kde spoločník bez akéhokoľvek objektívneho
dôvodu neprevezme pozvánku na valné zhromaždenie, resp. ju cielene odmieta prevziať, aby sťažoval
chod spoločnosti, čo však nebol prípad žalobkyne. Z rozhodnutia NS SR, sp.zn. 1 Q. V XX/XXXX

(obdobne aj z uznesenie NS ČR sp.zn. XX Q. XXXX/XXXX) vyplýva, že v každom individuálnom prípade
je potrebné zisťovať dôvody, pre ktoré k včasnému prevzatiu pozvánky zo strany spoločníka nedošlo,
pričom nemožno hovoriť o riadnom zvolaní valného zhromaždenia v prípade, ak spoločník pozvánku v
lehote na zvolanie valného zhromaždenia neprevzal z dôvodu, že sa v mieste doručovania nezdržiaval,
pričom túto skutočnosť vopred oznámil spoločnosti. Z rozsudku NS SR sp.zn. Q. V XX/XXXX vyplýva, že

otázku neprevzatia pozvánky na valné zhromaždenie včas je potrebné posúdiť aj z pohľadu zavinenia
spoločníka. Ak, spoločník včas oznámil spoločnosti, že sa v určitom čase nebude zdržiavať v mieste
doručovania, nemožno mu pričítať zodpovednosť za nedodržanie zákonnej lehoty na zvolanie valného
zhromaždenia v jeho neprospech.Žalobkyňa v konaní preukázala, že v čase doručovania predmetnej zásielky sa v mieste doručovania

nezdržiavala z dôvodu čerpania dovolenky v dňoch 8.7. až 15.7.2011, pričom túto skutočnosť vopred
oznámilaspoločnostiazásielkusiprevzalahneďponávratezdovolenkydňa16.7.2011,atedarozhodne
svojím konaním nespôsobila nesplnenie povinnosti podľa § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Námietka žalovaného, že oznámenie žalobkyne o čerpaní dovolenky spoločnosti sa nemôže vzťahovať
na spoločníčku Bc. Máriu P. ako zvolávateľku valného zhromaždenia nie je opodstatnená, pretože
v zmysle § 129 ods. 2 Obchodného zákonníka aj spoločník zvolávajúci valné zhromaždenie má
rovnaké povinnosti ako spoločnosť vo vzťahu k dodržaniu zákonného spôsobu a lehoty zvolania
valného zhromaždenia podľa ust. § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. vrátane povinnosti včasného
oznámenia termínu valného zhromaždenia všetkým spoločníkom a zistenia poslednej známej adresy

spoločníkov, oznámenej spoločnosti. Ustanovenie § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka neurčuje
rozdielny spôsob, či lehotu na zvolanie valného zhromaždenia v prípade jeho zvolania spoločnosťou
alebo spoločníkom. Z toho vyplýva, že ak sa spoločníčka Bc. Mária P. rozhodla pre zvolanie valného
zhromaždenia, prevzala tým aj zodpovednosť za jeho riadne zvolanie v rovnakom rozsahu ako
spoločnosť a za tým účelom bola povinná si u spoločnosti okrem iného zistiť poslednú známu adresu

spoločníka, resp. či spoločník podľa svojho oznámenia spoločnosti sa na tejto adrese aj skutočne
zdržiava, opačný záver by znamenal neprípustné zvýhodnenie jedného spoločníka (zvolávateľa) pred
ostatnými spoločníkmi na úkor práv ostatných spoločníkov, čo by v konečnom dôsledku znamenalo
zneužitie práva spoločníka zvolať valné zhromaždenie. Ak by spoločníčka Bc. S. P. bola dodržala vyššie
uvedené povinnosti pri zvolávaní valného zhromaždenia, k danej situácii by nebolo došlo.

K tvrdeniu žalovaného, že doručenie pozvánky na valné zhromaždenie dňa 11.7.2011 Z.. S. G. malo
mať právne účinky aj pre žalobkyňu bez ohľadu na odvolanie plnomocenstva na zastupovanie Z.. S.
G. žalobkyňou z dôvodu, že toto odvolanie nemalo byť vo vzťahu k zvolávateľke účinné, pretože jej

nebolo oznámené v zmysle § 33b ods. 5 Občianskeho zákonníka, žalobkyňa uviedla, že ust. § 33b ods.
5 Občianskeho zákonníka by mohlo mať význam pri posudzovaní otázky riadneho doručenia pozvánky
na valné zhromaždenie len v prípade, ak by žalobkyňa ako splnomocniteľka aj skutočne oznámila
spoločníčke Bc. S. P., že Z.. S. G. udelila plnomocenstvo na prevzatie pozvánky na valné zhromaždenie,
zvolané spoločníčkou, k čomu však nedošlo, čo si uvedomovala aj spoločníčka Bc. S. P., ktorá pozvánku

samostatne zaslala žalobkyni, pričom pozvánku Z.. S. G. posielala len na vedomie.

Podstatné však je, že žalovaný v konaní pred súdom prvého stupňa ničím nepreukázal, že by žalobkyňa
mala oznámiť udelenie plnomocenstva Z.. S. G. na prevzatie pozvánky na valné zhromaždenie, zvolané

spoločníčkou, spoločníčke Bc. S. P., čoho následkom malo byť vyvolanie účinkov podľa ust. § 33b
ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom žalobkyňa poukázala na to, že tieto dodatočné námietky majú
povahu neprípustného uplatňovania nových skutočností alebo dôkazov podľa ust. § 205a O.s.p., na
ktoré odvolací súd nemôže prihliadať.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že rozhodnutie o menovaní ďalšieho konateľa, ktorým dochádza k zvýšeniu
počtu konateľov oproti stavu uvedenému v spoločenskej zmluve, je rozhodnutím o zmene spoločenskej
zmluvy, pre prijatie, ktorého sa vyžaduje dvojtretinová väčšina všetkých hlasov spoločníkov, čo v danom
prípade nebolo dodržané. Žalovaný v tejto súvislosti namieta, že toto ust. § 110 ods. 1 písm. e)

Obchodného zákonníka nehovorí výslovne o počte konateľov, a preto má za to, že takúto povinnú
náležitosť zmluvy nemožno dovodiť. K tomuto tvrdeniu žalobkyňa uvádza, že ani v ust. § 110 ods.
1 písm. b.) Obchodného zákonníka - určenie spoločníkov sa výslovne neuvádza, že obligatórnou
náležitosťou spoločenskej zmluvy má byť počet spoločníkov, avšak to neznamená, že ich počet
zakotvený v spoločenskej zmluve uvedením údajov prvých spoločníkov (zakladateľov) je irelevantný

a že ho možno meniť inak ako zmenou spoločenskej zmluvy. Určenie počtu konateľov patrí medzi
podstatné náležitosti spoločenskej zmluvy aj z toho dôvodu, že počet konateľov určuje spôsob ich
konania menom spoločnosti, keďže viacerí konatelia môžu konať každý samostatne alebo spoločne,
pričom toto určenie spôsobu konania je vecou dohody spoločníkov a podstatným spôsobom určujespôsob vystupovania spoločnosti v právnych vzťahoch s tretími osobami ako aj možnosti kontroly
konateľov zo strany spoločníkov. V prípade zmeny počtu konateľov z jedného na viacerých sa podstatne
menia pomery, z ktorých spoločníci vychádzali pri určení pôvodného spôsobu ich konania menom

spoločnosti, a preto v prípade zníženia alebo zvýšenia počtu konateľov je dôležité nanovo riešiť aj otázku
spôsobu ich konania, či vôbec pôvodný spôsob konania konateľov v zmenenej situácii môže obstáť.

Žalobkyňa opätovne poukázala na uznesenia Vrchného súdu v Prahe, sp.zn. X U. XXX/XXXX, s tým, že

právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí nie je len ojedinelým názorom právnej praxe, ako sa snaží
žalovaný prezentovať, ale jedná sa ustálený právny názor, ktorý vyplýva aj z komentára k ust. § 110
ods. 1 písm. e) Obchodného zákonníka.

Taktiež nemožno súhlasiť ani s názorom žalovaného, že absencia počtu konateľov v spoločenskej

zmluve nemôže byť nikomu na ujmu, lebo mená konateľov sa zapisujú do obchodného registra, pretože
zápis konateľa do obchodného registra má len deklaratórne účinky, teda v mene spoločnosti môže konať
aj konateľ, ktorý ešte nie je zapísaný v obchodnom registri, čo v konečnom dôsledku znamená, že údaj
vyplývajúci z obchodného registra nemôže určovať skutočný počet konateľov spoločnosti a ak by takýto
údaj neobsahovala aspoň spoločenská zmluva znamenalo by to porušenie princípu právnej istoty a

neistotu vo vnútorných vzťahoch spoločnosti ako aj právnych vzťahoch s tretími osobami.

Čo sa týka námietky žalovaného, že prvostupňové rozhodnutie nie je podľa jeho názoru v časti
týkajúcej sa druhého dôvodu neplatnosti uznesenia č. 2 prijatého na valnom zhromaždení, dostatočne

odôvodnené, žalobkyňa uvádza, že táto námietka nie je opodstatnená, pretože prvostupňový súd svoje
rozhodnutia riadne, dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil, vysporiadal sa aj právne relevantnou obranou
žalovaného. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd vyhodnotil počet
konateľov spoločnosti ako podstatnú náležitosť zmluvy, pričom pre určenie počtu konateľov spoločnosti
postačuje uvedenie mien prvých konateľov zmluvy, a preto každé zvýšenie alebo zníženie počtu

konateľov oproti stavu v spoločenskej zmluve, je zmenou spoločenskej zmluvy, ktorá musí byť schválená
aspoň 2/3 všetkých hlasov spoločníkov. Nie je povinnosťou všeobecného súdu dať v odôvodnení
rozhodnutia odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam bez toho, aby zachádzal do zbytočných detailov a podrobnosti (napr. rozhodnutie US
SR sp.zn. IV. US XXX/XXXX.).

Žalobkyňa ďalej uviedla, že s predmetnou obranou žalovaného sa dostatočným spôsobom vysporiadal
prvostupňový súd, keď v odôvodnení rozsudku uviedol, že ,,obrana žalovaného v konaní o tom, že podľa
ust. § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, môže súd na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia

valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť
práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha, neobstojí, pretože žalobkyňa je súbežne aj
konateľkou spoločnosti a podľa ods. 1 citovaného zákona, stačí, že konateľ podá takýto návrh, ak je
uznesenie valného zhromaždenia v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami." Z
uvedeného vyplýva, že prvostupňový súd v danom prípade nemusel skúmať ohrozenie či porušenie práv

spoločníka ako podmienku pre vyslovenie neplatnosti daných uznesení.

Žalobkyňa nesúhlasí s výkladom ust. § 131 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ktorý prezentuje
žalovaný a ktorého podstatou je, že v prípadoch, ak podáva návrh na určenie neplatnosti uznesenia

valného zhromaždenia konateľ spoločnosti, ktorý je zároveň spoločníkom, potom sa naňho vždy musí
vzťahovať ust. § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka. Takýto výklad ustanovenia by viedol k absurdným
situáciám, kedy by konateľ, ktorý je zároveň spoločníkom, nemohol úspešne sa domáhať neplatnosti
takého uznesenia, ktorého sa ho bezprostredne netýka ako spoločníka, avšak je v rozpore so zákonom,
spoločenskou zmluvou či stanovami, na rozdiel od konateľa, ktorý nie je spoločníkom, ktorému by také

právo bolo zachované, čo je nezmyselné a bezdôvodné diferencovanie a vytváranie akýchsi dvoch
kategórii konateľov, ktoré nemá oporu v zákone. Navyše práva žalobkyne ako spoločníčky boli nielen
ohrozené, ale priamo porušené z dôvodu oneskoreného zvolania valného zhromaždenia a s ohľadom
na skutkové okolností, keď sa v daný deň 27.7.2011 konali v podstate tri valné zhromaždenia, pričomúčelom ust. § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka nie je len oznámenie termínu konania valného
zhromaždenia spoločníkovi (táto podmienka by bola splnená aj v prípade, ak by bol spoločníkovi
termín konania oznámený v deň konania valného zhromaždenia), ale predovšetkým oznámenie termínu

konania valného zhromaždenia s dostatočným časovým predstihom tak, aby spoločník sa mohol
oboznámiť s programom konania valného zhromaždenia, riadne sa na neho pripraviť, zariadiť si veci tak,
aby sa reálne mohol zúčastniť valného zhromaždenia s tým, že mu na to bude poskytnutá minimálne
čas garantovaný zákonom.

Niet pochýb o tom, že práva žalobkyne boli porušené aj z dôvodu nemožnosti riadneho výkonu
hlasovacieho práva na valnom zhromaždení, výsledkom ktorého bolo prijatie uznesení, ktorých cieľom je
nezákonné prebratie kontroly v spoločnosti spoločníčkou Bc. Máriou P. na úkor práv druhej spoločníčky
- žalobkyne. Protiprávne menovanie konateľa spoločnosti je vždy vážnym zásahom do práv spoločníka,
pretože konateľ s ohľadom na svoje postavenie v spoločnosti môže podstatným spôsobom ovplyvňovať

chod spoločnosti a tým aj hodnotu podielu spoločníka. Ostatné následky v podobe obmedzenia a
porušenia svojich práv uviedla žalobkyňa už v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Riešenie otázky, či boli alebo neboli splnené podmienky na konanie valného zhromaždenia o 8:30 hod.

v kancelárii právneho zástupcu zvolávateľky, ktoré sa malo na tomto mieste konať len v prípade, ak by
žalobkyňa odmietla sprístupniť sídlo spoločnosti o 8:00 hod. pre účely konania valného zhromaždenia
je v danom prípade nadbytočné, na čo poukázal aj prvostupňový súd, keďže boli zistené iné dôvody pre
určenie neplatnosti predmetných uznesení.

Notárska zápisnica S.. S. N. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, na ktorú sa odvoláva žalovaný ako na
dôkazsdôkaznousilouverejnejlistiny,preukazujúciskutočnosť,žeprávnyzástupcazvolávateľkysamal
do sídla v rozhodný čas dostaviť, nie je hodnoverným dôkazom už len z toho dôvodu, že bola vyhotovená
dodatočne dňa 7.9.2011, teda s odstupom skoro dvoch mesiacov od konania valného zhromaždenia,

účelovo pre dôkazné potreby tohto konania. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na ust. § 134 134
O.s.p.

Žalobkyňa však má za to, že dostatočným spôsobom preukázala, že spoločníčka Bc. S. P. ani jej

zástupca sa dňa 27.7.2011 o 8:00 hod. nedostavili do sídla spoločnosti, čo dosvedčili svedkovia Z.. Z. X.
a F.. H., a preto neboli splnené podmienky na konanie valného zhromaždenia v sídle právneho zástupcu
zvolávateľky o 8:30 hod.

Preto žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobkyni náhradu trov
odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zásad uvedených v ust. § 212

O.s.p. aj s konaním, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti zvolania mimoriadneho valného
zhromaždenia obchodnej spoločnosti M. EM s.r.o., ktoré sa konalo 27.7.2011 ako aj neplatnosti

uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia o menovaní Bc. S. P. do funkcie konateľky a o uložení
povinnosti konateľke.

Súd prvého stupňa však napadnutým rozsudkom určil len neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia.Prvým dôvodom, pre ktorý podľa žalobkyne malo byť uznesenie neplatné je tvrdenie, že predvolanie na
mimoriadne valné zhromaždenie prevzala len 11 dní pred jeho konaním a súd prvého stupňa týmto aj
odôvodnil svoje rozhodnutie.

Výsledky doteraz vykonaného dokazovania však jednoznačne túto skutočnosť nepreukazujú.

Žalobkyňa mala mať v čase od 8.7.2011 až 15.7.2011, t.j. v čase doručovania pozvánky vypísanú
dovolenku a túto skutočnosť aj preukazuje. Okrem toho mala odvolať plnomocenstvo svojmu právnemu
zástupcovi Z.. S. G., ktorému bola pozvánka tiež doručená.

Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že právni zástupcovia oboch spoločníčok navzájom v ich

mene komunikovali, t.j. zasielali si a prijímali písomnosti týkajúce sa konania valných zhromaždení a
zúčastňovali sa týchto valných zhromaždení, ktoré sa mali konať v ich kanceláriách.

Za takejto situácie bude povinnosťou súdu prvého stupňa nepochybne zistiť, akým spôsobom a v akom

rozsahu boli právni zástupcovia splnomocnení spoločníčkami na zastupovanie. Pritom treba brať do
úvahy aj ich predchádzajúce správanie sa a konania.

Treba poznamenať, že odvolanie plnomocenstva má vo vzťahu k tretej osobe právny význam len vtedy,
ak jej toto odvolanie bolo oznámené (§ 33b ods. 5 Občianskeho zákonníka). Samotné uloženie zásielky

na poštovom úrade nemá za následok fikciu doručenia. Preto bude potrebné skúmať, či predvolanie na
mimoriadne valné zhromaždenie nebolo riadne doručené oprávnenému právnemu zástupcovi.

Ďalším dôvodom neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia mala byť podľa žalobkyne

skutočnosť, že na rozhodnutie bola potrebná 2/3 väčšina, pretože išlo o zmenu spoločenskej zmluvy.

Podľa čl. 8 bod 2 spoločenskej zmluvy prvým konateľom spoločnosti ustanoveným zmluvou pri jej
založení je žalobkyňa.

Táto spoločenská zmluva neuvádza počet konateľov, resp. iné obmedzenia vo vzťahu k ich menovaniu
alebo odvolávaniu.

Vtakomtoprípadevalnézhromaždenierozhodujejednoduchouväčšinouhlasovprítomnýchspoločníkov
(čl. 7 bod 5 spoločenskej zmluvy), pretože nejde o zmenu spoločenskej zmluvy.

Súd prvého stupňa sa nedostatočne vyporiadal aj s rozpornými tvrdeniami o konaní mimoriadneho
valného zhromaždenia v sídle spoločnosti 27.7.2011 o 8.00 hod. a s tým súvisiace ďalšie konanie
mimoriadneho valného zhromaždenia, zvolané spoločníčkou, ktorá predložila ako dôkaz notársku
zápisnicu.

Je nepochybné, že notárska zápisnica je verejnou listinou a táto potvrdzuje určité skutočnosti, ak nie je
preukázaný opak i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje (§ 134 O.s.p.).

Spoločníčka dala podnet na začatie trestného stíhania pre krivú výpoveď a krivú prísahu proti
svedkyniam, ktoré mali byť v sídle spoločnosti v deň konania mimoriadneho valného zhromaždenia o

8.00 hod..

V prípade potreby bude vhodné zistiť výsledok v tejto trestnej veci.Len po takomto postupe bude možné zhodnotiť vykonané dôkazy a vec po právnej stránke posúdiť v
súlade so zákonom.

Odôvodnenie rozsudku musí byť v súlade s ust. § 157 O.s.p. a musí byť ním rozhodnuté o celej
prejednávanej veci.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm.f/, h/ O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.