Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. september 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Co/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120211914
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Bajánková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:5120211914.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej

a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu: EuroSpotrebiteľ,
so sídlom Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké Nové Mesto, IČO: 51 428 148, proti žalovanému:
Stredoslovenská energetika, a. s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467, v
konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 15C/1/2020-94 zo dňa 31. marca 2021 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok krajského súdu p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd prvej inštancie“, resp. „súd“)
rozsudkom zo dňa 31. marca 2021 zamietol žalobu o určenie, že: a) tvrdenie, že v relevantnom
období 2016 a nasl. dodávateľ elektrickej energie ako zmluvná strana nie je povinná rešpektovať
platne zmluvne dohodnutú individuálnu zľavu 79 % z ceny dodávok elektrických energií, resp. zmluvné
podmienky ako také, s odberateľom ako spotrebiteľom, napriek tomu, že zmluvné strany v zmluve
zľavu akceptovali bolo a je nekalou obchodnou praktikou v neprospech spotrebiteľa; b) tvrdenie, že
z dodávateľom akceptovaného návrhu zmluvy spotrebiteľa ako odberateľa nešlo o platne zmluvne

dohodnutú individuálnu zľavu 79 % z ceny dodávok elektrických energií, resp. zmluvné podmienky ako
také,napriektomu,žezmluvnéstranyvzmluvezľavuazmluvuakceptovali,boloajenekalouobchodnou
praktikou v neprospech spotrebiteľa; c) v relevantnom období 2016 a nasl. nezákonné neposkytnutie
aleboupieraniedohodnutejindividuálnejzľavy79%zcenydodávokelektrickýchenergiídodávateľomel.
energie a nerešpektovanie zmluvných podmienok ako takých, s odberateľom ako spotrebiteľom, napriek
tomu, že ich zmluvné strany v zmluve akceptovali, bolo a je nekalou obchodnou praktikou v neprospech
spotrebiteľa a o uloženie zákazu žalovanému používať vyššie špecifikované nekalé obchodné praktiky

(I. výrok). V II. výroku rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
1.1. Krajský súd ako súd prvej inštancie (§ 31 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku, ďalej
aj „CSP“) zistil, že žalobca je právnická osoba, založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa,
evidovaná na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky od 23.02.2018 pod č. VVS/1-900/90-53198.
Žalobu odôvodnil žalobca tým, že žalovaný si ako dodávateľ elektrickej energie na trhu uplatnil nekalú
spotrebiteľskú praktiku v právnej veci spotrebiteľa - odberateľa elektrickej energie D. Š. na základe
zmluvy z 19.11.2015, v ktorej si individuálne písomne dojednali zľavu 79 % z ceny za energie.

Spotrebiteľka v r. 2015 z iniciatívy žalovaného požiadala o zmenu dodávateľa elektrickej energie.
Po doručení nepodpísaného návrhu zmluvy a všeobecných obchodných podmienok nesúhlasila s
predformulovanou zľavou 9 % za dodávky z ceny energií, zmenila ju na 79 % na 24 mesiacov a
takto zmenenú zmluvu na formulári vlastnoručne podpísala 14.11.2015 a zaslala poštou žalovanému.Ten zmluvu akceptoval a podpísal a zaslal rovnopis alebo kópiu spotrebiteľke v znení 79 % zľavy.
Následne začal dodávať energie v zmysle zmluvy, no spotrebiteľke svojvoľne upieral zmluvné výhody.
Tvrdenie žalovaného, že ako zmluvná strana nie je povinný rešpektovať platne zmluvne dohodnutú

individuálnu zľavu 79 % z ceny dodávok elektrických energií, tvrdenie, že nešlo o platne zmluvne
dohodnutúindividuálnuzľavu79%zcenydodávokelektrickýchenergií,akoajneposkytnutiedohodnutej
individuálnej zľavy 79 % z ceny dodávok elektrických energií a nerešpektovanie zmluvných podmienok
ako takých napriek tomu, že ich zmluvné strany v zmluve akceptovali, žalobca označil za nekalú
obchodnú praktiku v neprospech spotrebiteľa, čo je nezákonnou praktikou v rozpore s právami

spotrebiteľa.VdoplneníaopravežalobyžalobcapoukázalnaustanoveniaCivilnéhosporovéhoporiadku
upravujúce konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach a rozhodnutia Ústavného súdu SR,
ktoré sa zaoberali ochranou práv spotrebiteľa, odcitoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o úprave
spotrebiteľských zmlúv aj ustanovenia zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s poukazom aj
na jeho prílohu 1. ohľadne obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé.

1.2. Aplikujúc ustanovenie § 301 a nasl. CSP krajský súd zdôraznil, že v konaní o abstraktnej
kontrole v spotrebiteľských veciach skúma neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky
nezávisle od okolností konkrétneho prípadu. K vysloveniu neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo
nekalej obchodnej praktiky teda nedochádza v individuálnom spotrebiteľskom spore, ktorého stranami
sú dodávateľ a spotrebiteľ. Právna úprava abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach predstavuje

implementáciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23.04.2009 o súdnych príkazoch
na ochranu spotrebiteľských záujmov. Ide o osobitný typ konania, ktorého zmyslom a účelom je vysloviť
neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách alebo určiť obchodnú praktiku za
nekalú mimo rámca konkrétneho sporu medzi spotrebiteľom a dodávateľom, na podnet špecificky
legitimovaných subjektov a so špecifickými účinkami rozsudku. Pokiaľ sa žalobca ako špecificky

legitimovaný subjekt na podanie žaloby v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach môže
domáhať vyslovenia neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve a nekalých obchodných
praktík, okolnosti týkajúce sa neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo nekalých obchodných praktík
musia vyplývať zo zmlúv alebo iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
alebo z konania v rámci uplatňovania nekalých obchodných praktík vo vzťahu k ich používaniu,

vo vzťahu k vopred neurčenému okruhu spotrebiteľov, nie v závislosti od okolností individuálneho
konkrétneho prípadu. Žalobca videl nekalé obchodné praktiky, označené v žalobe, vo vzťahu k zmluvne
dohodnutej individuálnej zľave 79 % z ceny dodávok elektrickej energie, nedomáhal sa vyslovenia
nekalej obchodnej praktiky dodávateľa vo vzťahu k vopred neurčenému okruhu spotrebiteľov. Rovnako
sa domáhal súdneho rozhodnutia v závislosti od okolností konkrétneho prípadu (79 % zľava z ceny

dodávok elektrickej energie bola uvedená iba v individuálnej zmluve o združenej dodávke elektriny
uzavretej medzi žalovaným dodávateľom a odberateľkou D. Š.).
1.3. Krajský súd konštatoval, že aj v prípade konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach
možné vychádzať z definovania nekalých obchodných praktík ako je uvedené v § 7 zák. č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z. z. obchodná praktika sa považuje

za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo
môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku
ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná
praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Aj z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že
používanie nekalých obchodných praktík musí byť orientované na určitú skupinu spotrebiteľov, nie

na individuálny prípad, pričom práve v dôsledku nekalej obchodnej praktiky by sa mal spotrebiteľ
dostať do zhoršenej situácie z dôvodu konania dodávateľa. Za nekalú obchodnú praktiku v zmysle
§ 7 ods. 4 uvedeného zákona sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania
podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých
okolností považujú za nekalé, obsahuje príloha č. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. Klamlivé konanie a

klamlivé opomenutie možno všeobecne charakterizovať ako obchodnú praktiku, pod vplyvom ktorej
spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, alebo v dôsledku klamlivého
opomenutia prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal. Pri agresívnej obchodnej
praktike sa vo vzťahu k spotrebiteľovi zo strany dodávateľa používa najmä obťažovanie, nátlak vrátane
použitia fyzickej sily alebo neprimeraný vplyv. Žiadna takáto okolnosť zo žaloby vo vzťahu k žalovanému

dodávateľovi nevyplýva. V tomto smere nekalá obchodná praktika žalobcu zo strany žalovaného nebola
ani konkretizovaná a špecifikovaná, a už vôbec nie vo vzťahu ku klamlivým obchodným praktikám alebo
agresívnym obchodným praktikám, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé tak, ako to vyplýva
z prílohy č. 1 k zák. č. 250/2007 Z. z.1.4. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v nadväznosti na § 255 ods. 1
CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci). Žalovaný ako strana

v konaní, ktorá mala úspech vo veci, by mala nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak
žalovanému žiadne trovy konania nevznikli [za žalovaného konal zamestnanec žalobcu (správne ma
byť žalovaného, pozn. odvolacieho súdu), pojednávanie vo veci nebolo nariadené, so zabezpečením
a predložením dôkazov žalovanému nevznikli výdavky a pod.], preto súd žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.

2. Žalobca podal proti rozsudku krajského súdu odvolanie tvrdiac nesprávne právne posúdenie veci,
s návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie tak ako je
uvedené v žalobe alebo zabstraktní enunciát; inak aby tento rozsudok zrušil a vrátil vec na nové konanie
a rozhodnutie. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
2.1. Nesprávne právne posúdenie veci žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) videl vyriešenie otázky nekalej

praktikyaprocesnejprípustnostižalobyoabstraktnejkontrole.Zanespochybniteľnéoznačil,žežalovaný
uplatňuje na trhu nekalú praktiku a účelovo klame spotrebiteľov v platnosti zmluvných podmienok. Nie je
významné, či ide o praktiku nekalo uplatnenú proti jednému spotrebiteľovi alebo viacerým, na vyšetrenie
všetkých potencionálne poškodených spotrebiteľov žalobca a obdobné subjekty nemajú personálne
kapacity alebo vyšetrovacie kompetencie. Za denegatio iustitiae odvolateľ označil skutočnosť, že v

danej veci súd odmietol meritórne preskúmať riadne identifikovanú nekalú praktiku. Ak by bolo cieľom
zákonodarcu abstraktnú kontrolu podriadiť a sprístupniť len skupinovej ochrane, potom spotrebiteľ
vystavený individuálnemu neoprávnenému útoku by nemal oprávnenie na ochranu pred porušovaním
práv spotrebiteľa. Nekalá praktika alebo nekalá zmluvná podmienka je nekalá ex lege, nie z dôvodu či je
uplatnená raz alebo viackrát, jedenkrát proti spotrebiteľovi (jednotlivcovi) alebo jedenkrát proti skupine.

Aj CSP je postavený na tom, že ak súd hoci v individuálnom žalovanom prípade zistí nekalé praktiky a
neprijateľné zmluvné podmienky, ex offo ich vysloví v rozsudku.
2.2. Odvolateľ namietol aj zmätočnosť enunciátu, lebo boli zamietnuté zjavne nekalé praktiky a v
dôsledku enunciátu sa táto aprobuje ako legálna, čo je v rozpore so zákonom. Aj okolnosť uplatnenia
nekalej praktiky v žalovanej veci údajne len proti jednému spotrebiteľovi je rovnako zakázaná ako proti

skupine. Rovnako ide o okolnosť, na ktorú súd nemá prihliadať, pretože súd má konať a rozhodovať bez
závislostí od okolností konkrétneho prípadu, a preskúmavať „žalovanú praktiku“ v kolízií s objektívnym
právom, nie „kolíziu práv skupiny spotrebiteľov s dodávateľom“, na čo existujú hromadné žaloby
spotrebiteľov. Zákon o ochrane spotrebiteľa chráni spotrebiteľa individuálne, nie ako skupiny, aj hlavným
atribútom kolektívnej ochrany je docielenie ochrany jednotlivca, nie skupiny.

2.3. Odvolateľ nesúhlasil s odôvodnením krajského súdu, že vo vzťahu k žalovanému ako dodávateľovi
nebolo preukázané používanie neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky, ktoré by
boli orientované na určitú skupinu spotrebiteľov, bez závislostí od okolností konkrétneho prípadu. Za
dôvodnú označil odvolateľ žalobu aj v prípade, ak bola v konaní preukázateľne uplatnená nekalá praktika

hociajlenvjedinomprípade;podmienkaskupinovéhoútokudodávateľavyžadovanásúdomjesvojvoľná
a v rozpore so zákonom aj logikou.
2.4. Odvolateľ uviedol, že „nekalé (protiprávne) obchodné praktiky podnikateľov voči
spotrebiteľom“ (ďalej tiež „nekalé obchodné praktiky“) sú akékoľvek nekalé konanie, opomenutie, nekalý
spôsob správania alebo nekalé vyjadrenie, nekalá obchodná komunikácia vrátane nekalej reklamy alebo

nekalého marketingu obchodníka, priamo spojené s podporou, predajom alebo dodávkou produktu
spotrebiteľom v zmysle relevantných smerníc EÚ. Zdôraznil, že prevenčnú povinnosť v zmysle § 415
Občianskeho zákonníka má aj štát a súd. Žaloba o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach nie
je len žaloba o abstraktnej kontrole v „kolektívnych veciach spotrebiteľov“, ale ide o širší a rozsiahlejší
ochranný prostriedok na zabránenie nekalých praktik v prospech spotrebiteľa/ľov aj ako preventívny

inštitút.
2.5. Po citácii §§ 7 a 8 zákona o ochrane spotrebiteľa odvolateľ zdôraznil, že „zjavné nekalé
protiprávne činnosti (postupy), spochybňovanie platnosti hoci aj len časti platnej zmluvy i zľavy v
zmluve, nekalé nevykonanie zmluvy, nekalé neuplatnenie zľavy v neprospech spotrebiteľa v rozpore
so zmluvou, klamlivé nekalé tvrdenia o obsahu a čiastočnej ne/platnosti zmluvy jednoznačne napĺňajú

konanie contra legem v neprospech spotrebiteľa, ktorý nemohol napr. riadne a včas využiť právo na
odstúpenie k doručovanej zmluve v čase jej uzatvárania a po ňom, resp. mal nesprávne informácie
od dodávateľa o akceptovaní zmluvy, informácie nevyhnutné a potrebné k zmene dodávateľa energie,
keďže žalovaný toto využil zjavne vo svoj prospech a neprospech spotrebiteľa v rozpore s požiadavkamiodbornej starostlivosti, dobrými mravmi, i zásadami poctivého obchodného styku. Súdom nesprávne
nevzhliadnutá údajná žiadna takáto okolnosť však zo žaloby žalobcu vo vzťahu k žalovanému ako
dodávateľovi údajne nevyplýva a žalobcom v tomto smere nekalá obchodná praktika zo strany

žalovaného nebola ani konkretizovaná a špecifikovaná, nie je správna ani pravdivá, nakoľko bola nad
mieru abstraktnosti konkretizovaná v petite i žalobe, a v tomto rozsahu je napadnutý rozsudok vecne
nesprávny, zmätočný, nevyporiadaný s dôvodmi žaloby“.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku krajského

súdu uplatniac si nárok na náhradu trov konania. Zotrval na dovtedajších stanoviskách a prednesoch.
Postup odberateľky, ktorá bez upozornenia žalovaného ako druhej zmluvnej strany zmenila zmluvný
formulár označil za postup priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ktorým
žalovaného uviedla do omylu. Stanovenie výšky poskytnutej zľavy nediskriminačne, jednotne pre určitú
skupinu odberateľov žalovaným nie je nekalou obchodnou praktikou. Namietol charakter konania ako
konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach v zmysle § 301 a nasl. CSP, lebo zo strany

žalovaného nejde o uplatňovanie podmienok, ktoré by mali byť nekalými obchodnými praktikami, ktoré
súd skúma nezávisle od okolností konkrétneho prípadu. Zľava vo výške 79 % bola, ako uvádza samotný
žalobca, uvedená individuálne v zmluve uzavretej s odberateľkou D. Š..

4. Odvolacia duplika podaná nebola (§ 374 ods. 2 CSP).

5. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359, § 362 CSP) najvyšší súd ako súd odvolací (§ 31 ods. 2 CSP) vec prejednal v rozsahu určenom
ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia §
177 ods. 2 písm. c/ a § 304 CSP. Z dôvodu, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa

pri posudzovaní sporu zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní žalobcu a procesným postupom
súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, a to z hľadiska, či v konaní
(ne)došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 CSP). Dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok krajského súdu s poukazom na § 387 ods. 1, 2
CSP ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v zásade stotožnil so skutkovými a právnymi závermi

súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a
svoje rozhodnutie, logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Na
zdôraznenie správnosti rozsudku krajského súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami
žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

6.Žalobca,vychádzajúcajzobsahujehoodvolania(§124CSP),tvrdilexistenciunesprávnehoprávneho
posúdenia veci, čo je odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
6.1. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo/222/2009zodňa26.februára2010).Nesprávnymprávnymposúdením(§365ods.1písm.h/CSP)

sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá
v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne
posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval
správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil,
ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 2MCdo/4/2009).

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteniami krajského súdu, ktorý dospel k správnym
skutkovým aj právnym záverom týkajúcim sa predmetu konania. Súd prvej inštancie v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods.

2 CSP) podrobne vysvetlil, že žalobca, ktorého žalobou sú súdy viazané, sa domáhal abstraktnej
kontroly v spotrebiteľskej veci. Najvyšší súd ako súd odvolací na zdôraznenie správnosti odvolaním
napadnutého rozhodnutia dopĺňa, že špecifikom konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských
veciach, ako vyplýva z označenia tohto procesného inštitútu („abstraktný“) je, že na rozdiel od
„klasického“ spotrebiteľského sporu s ochranou slabšej strany sporu (v ktorom sú procesnými sporovými

stranamidodávateľaspotrebiteľ),prebiehamimorámcakonkrétnehosporuoprávo.AkouvádzaSlovník
cudzích slov (akademický), abstraktum je niečo neživotné, vzdialené od skutočnosti, nejestvujúce, fikcia;
opakom je konkrétum (in Kol. Slovník cudzích slov (akademický). Bratislava: Slovenské pedagogické
nakladateľstvo - Mladé letá, s. r. o., druhé, doplnené a upravené slovenské vydanie, 2005, 1054 strán,str. 21). Ide teda o abstraktnú kontrolu v pravom slova zmysle, kde sa pojmovo nevyžaduje existencia
sporu o právo (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a
kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 1042).

8. Žalobca je ako právnická osoba založená na ochranu spotrebiteľa nositeľom aktívnej legitimácie na
podanie žaloby o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach (§ 302 CSP). Pri plnení povinnosti
pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1
CSP) v žalobe a v konaní pred súdom prvej inštancie, ale aj v odvolacom konaní žalobca poukazoval

na a zdôrazňoval individuálne písomné dojednanie zľavy z ceny dodávaných energií vo výške 79 %
uvedené v individuálnej zmluve žalovaného a spotrebiteľky D. Š.. Zdôrazňoval, že poskytnutie takejto
zľavy navrhla práve táto spotrebiteľka.

9. Základný rozdiel medzi individuálnym spotrebiteľským sporom a konaním o abstraktnej kontrole
v spotrebiteľských veciach (ktoré sú obidve systematicky zaradené v prvom diele druhej hlavy

tretej časti Civilného sporového poriadku) spočíva v účinkoch rozsudku súdu. Kým rozsudok súdu
v súkromnoprávnom individuálnom spotrebiteľskom spore (v ktorom má súd tiež právo vysloviť
neprijateľnosť dojednanej zmluvnej podmienky, a to aj bez návrhu v zmysle § 298 ods. 1 CSP) má účinky
inter partes (t. j. voči stranám konkrétneho sporu), rozsudok vyhlásený v konaní o abstraktnej kontrole
v spotrebiteľských veciach má účinky erga omnes (teda je záväzný pre každého).

10. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolateľ v žalobe, v konaní pred súdom prvej
inštancie ani v odvolacom konaní neuviedol také skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že
účinky požadovaného rozsudku (v prípade vyhovenia žalobe v znení navrhovanom v opise skutkových
okolností a v žalobnom petite žalobcu) by malo účinky erga omnes. Naopak, z priebehu celého konania

je zrejmé, že žalobca sa snaží ochrániť individuálne záujmy spotrebiteľky D. Š. vyplývajúce z ním
samotným tvrdenej individuálne dojednanej zľavy vo výške 79 % z ceny dodávaných energií. Z obsahu
spisu je zrejmé, že odvolateľ opomenul, že vpísanie číslice 7 pred žalovaným predtlačenú číslicu
9 v rubrike formulárovej zmluvy upravujúcej výšku zľavy z ceny dodávanej energie do žalovaným
predtlačenéhozmluvnéhoformulárazmluvybyvinomtypesúdnehosporuvyvolalopotrebudokazovania

o platnosti takéhoto individuálneho zmluvného dojednania, ktoré však v konaní o abstraktnej kontrole
v spotrebiteľských veciach automaticky nemohlo mať účinok na iné, hoci aj prípadne individuálne
dojednané zľavy. Dôvod je ten, že takúto výšku zľavy (číslicu 7 pred číslicu 9) do (návrhu) zmluvy
vpísala spotrebiteľka, nie žalovaný. Z podstaty právnej úpravy ale vyplýva, že nekalú obchodnú praktiku
v zmysle § 7 ods. 2 a § 8 zákona o ochrane spotrebiteľa nemôže použiť spotrebiteľ voči dodávateľovi, ale

naopak, môže ju použiť dodávateľ voči spotrebiteľovi. Skutočnosť, či v dôsledku uvedeného správania
spotrebiteľky bola individuálna zmluva uzatvorená platne, alebo sa tak nestalo, však nie je predmetom
dokazovania v žalobcom vymedzenom type (tohto) súdneho konania.

11. Odvolací súd poukazuje aj na čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, ktorý v odseku 1 ustanovuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
V odseku 2 dopĺňa, že podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne

formulovanou štandardnou zmluvou. V prejednávanom spore to ale bola spotrebiteľka, ktorá sa pokúsila
individuálne, napriek (dodávateľom) predbežne formulovanej štandardnej zmluve, ovplyvniť podstatu
(výšku) zľavy z ceny dodávanej elektrickej energie, a to nie ku svojej škode, ale vo svoj prospech.

12. Ak žalobca v odvolaní naznačil svoj nesúhlas s odôvodnením rozsudku krajského súdu ako súdu

prvej inštancie, k tomu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd uvádza, že odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia
postačuje pre záver, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka (od 01.07.2016
strany sporu, pozn. odvolacieho súdu) na spravodlivý proces (pozri rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.
zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Odvolací súd poznamenáva, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek

na riadne odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska prípadnej namietanej vady v zmysle § 365 ods. 1 písm.
b/ CSP vychádzal z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej iba skutočnosť,
že sa dovolateľ (v prejednávanom spore strana sporu, pozn. odvolacieho súdu) s právnym názorom
odvolacieho súdu (v prejednávanom spore s názorom súdu prvej inštancie, pozn. odvolacieho súdu)nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia
(napr. I. ÚS 188/06).

13. Iné odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný, odvolateľ netvrdil, a to ani vo vzťahu k výroku
o trovách konania (II. výrok), hoci aj tento odvolaním formálne napadol. Nakoľko ide o závislý výrok
(§ 379 písm. a/ CSP) od výroku vo veci samej, odvolací súd ho podrobil odvolaciemu prieskumu a po
zistení jeho vecnej správnosti aj súladu s právnou úpravou aj tento výrok potvrdil.

14.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1
CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu proti žalobcovi právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Odvolací súd preto žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o
výške náhrady trov konania (§ 262 ods. 1 CSP).

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP (§ 447 písm. e/ CSP).