Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Mária Kašíková
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoCsp/42/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120254904
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:6120254904.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpená: Remedium
Legal, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: S. Y. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom mesto V., o zaplatenie 4.460,74 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
platobnému rozkazu Okresného súdu Čadca č.k. 4Csp/30/2020-113 zo dňa 04.mája 2021, čo do výroku
o trovách konania, takto
r o z h o d o l :
Platobný rozkaz súdu prvej inštancie vo výroku II. p o t v r d z u j e .
Platobný rozkaz súdu prvej inštancie vo výroku I. zostáva n e d o t k n u t ý .
Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým platobným rozkazom súd prvej inštancie zaviazal výrokom I. žalovanú, aby do 15 dní odo
dňa doručenia platobného rozkazu zaplatila žalobcovi istinu vo výške 4.460,74 EUR, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 2.281,10 EUR od 25.06.2019 do zaplatenia, alebo aby v tej istej lehote
podala odpor. Výrokom II. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v trovách
právnehozastúpeniazadvaprávneúkonyvovýške411,91EURasúdnypoplatokvovýške133,50EUR.
2. V zákonom stanovenej lehote proti výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca. Návrhom
na vydanie platobného rozkazu sa domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie istiny vo výške
4.460,74 EUR s príslušenstvom, náhrady trov za uhradený súdny poplatok vo výške 133,50 EUR a
za trovy právneho zastúpenia vo výške 617,85 EUR s DPH za tri účelne vykonané úkony právnej
služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby a predžalobná výzva; vrátane troch režijných
paušálov). Súd prvej inštancie mu nepriznal účelne vykonaný úkon právnej služby - predžalobná výzva,
na ktorú má zo zákona právo. V konaní vykonal len také úkony, ktoré boli nevyhnutne potrebné pre
dosiahnutie úspechu vo veci. Pokus o zmier, ktorý zaslal žalovanej, spĺňa podmienky kvalifikovanej
predžalobnej výzvy, pričom žalovanú upozornil na výšku pohľadávky, jej príslušenstvo a ďalšie možné
poplatky súdneho a exekučného konania s uvedením platobných údajov na splnenie povinnosti a
mimosúdne vyriešenie záležitosti. Poukázal na skutočnosť, že dňa 15.06.2019 nadobudla účinnosť
vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej
len ,,vyhláška“) a v zmysle § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky sa za samostatný úkon právnej služby
považuje aj predžalobná výzva. V zmysle dôvodovej správy k vyhláške, predžalobná výzva je úkon,
ktorý je spôsobilý odvrátiť súdne konanie a má svoj účel, preto by zaň mala byť advokátom priznávaná
odmena. Keďže súd prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu trov za predžalobnú výzvu ako úkon
právnej služby s odkazom na § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) uviedol, že samotný
CSP v čl. 7 uprednostňuje zmierlivé riešenie sporu, preto je dôvodné priznať náhradu aj za tento úkon.Uvedené podporil aj tvrdením, že § 251 CSP neupravuje na rozdiel od vyhlášky náhrady a odmeny
advokátov, čím sa vylučuje aplikácia CSP ako nadriadeného právneho predpisu. Na podporu svojej
argumentácie poukázal na rozhodnutia slovenských súdov, ktoré priznávajú tri úkony právnej služby
v podobných prípadoch. Žiadal napadnutý výrok o trovách konania zmeniť tak, že zaviaže žalovanú
okrem iného aj na náhradu predžalobnej výzvy vo výške 193,21 EUR s DPH spolu s režijným paušálom,
prípadneabyplatobnýrozkazzrušilavrátilvecsúduprvejinštancievnapadnutejčastinaďalšiekonanie.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
4. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 CSP, po zistení, že odvolanie podala včas
sporová strana proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m/,
§ 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
preskúmal rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP a napadnutý platobný rozkaz
vo výroku o trovách konania v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že žalobcovi priznal trovy
právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby vo výške 617,85EUR s DPH.
5. Žalobca si spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatnil aj trovy konania, ktoré zároveň
vyčíslil ako trovy právneho zastúpenia a zaplatený súdny poplatok. Súd prvej inštancie vo veci vydal
platobný rozkaz, ktorým návrhu vyhovel, avšak trovy konania nepriznal vo výške, ako boli uplatnené.
6. Procesná prípustnosť odvolania proti výroku o trovách konania platobného rozkazu, i keď toto
rozhodnutie, ktoré v zmysle § 265 ods. 1 CSP má formu uznesenia, je vo svojej podstate zároveň
rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania, proti ktorému je prípustné odvolanie podľa § 357 písm.
m/ CSP a zároveň rozhodnutím o výške trov konania, proti ktorému naopak odvolanie prípustne nie je
(§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 CSP a contrario). Vzhľadom na zákonom predpokladané rozhodnutie
o nároku aj výške trov konania v platobnom rozkaze súčasne (§ 265 ods. 1 CSP) v takejto jednote je
potrebné rozhodnutie o nároku a o výške trov konania vnímať aj z hľadiska odvolania a toto považovať
za prípustne už len preto, že prípustným je odvolanie proti jeho procesne neoddeliteľnej časti.
7. „Podľa novej právnej úpravy (§ 251 CSP) sa za trovy konania považujú len také výdavky, ktoré vznikli
v konaní, t. j. v období od začatia konania (§ 156 CSP) do jeho skončenia (právoplatnosťou súdneho
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí). Jednotlivé úkony právnej služby musia byť posudzované
samostatne zo zreteľom na to, či išlo o odôvodnený a účelne vynaložený výdavok, ktorý strane sporu
vznikol v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“ (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 26. 9. 2019, sp. zn. I. ÚS 207/2019)
8. „Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému
účastníkovi náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo
bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred
všeobecným súdom (pozri sp. zn. II. ÚS 31/2004). Pri kumulatívnom splnení všetkých podmienok
uvedených v ustanovení § 251 CSP (preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva) možno každý výdavok zaradiť
medzi trovy konania. V sťažovateľkinom prípade, teda v prípade nákladov predžalobnej výzvy okresný
súd konštatoval absenciu časovej súvislosti s konaním, teda nesplnenie posledného z uvedených
predpokladov. Ústavný súd poukazuje ako na relevantnú skutočnosť, ktorú bolo pri posúdení veci
sťažovateľky potrebné zohľadniť na tú okolnosť, že okresný súd prezentovaným výkladom citovaného
ustanovenia CSP sťažovateľku o možnosť uplatnenia si nákladov predžalobnej výzvy nijako neobral.
Účinnú možnosť jej totiž poskytovalo spomenuté ustanovenie Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením a prostredníctvom ktorého mohla
sťažovateľka svoj nárok účinne uplatniť. Za uvedených okolností sa tak ústavnému súdu z hľadiska
materiálnejochranyústavnostiprávnyzáverokresnéhosúduonepriznanínáhradyoznačenéhovýdavku
v žiadnom prípade nejaví ako excesívny a teda arbitrárny, porušujúci sťažovateľkou v ústavnej sťažnosti
označené práva.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 18. marca 2021 sp.zn. II. ÚS
112/2021)
9. „Ústavný súd konštatuje, že podľa § 251 CSP sa za trovy konania považujú len také výdavky, ktoré
vznikli v konaní, t.j. v období od začatia konania (§ 156 CSP) do jeho skončenia (právoplatnosťou
súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí). Hotové výdavky za vypracovanie súkromnéhoznaleckého posudku vyhotoveného pred začatím súdneho konania nie sú trovami konania v zmysle
ustanovenia § 251 CSP, keďže vznikli pred začatím konania pred súdom prvej inštancie. Hotové výdavky
za vypracovanie súkromného znaleckého posudku vyhotoveného pred začatím súdneho konania je
potrebné považovať za náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Tieto náklady spojené s uplatnením pohľadávky sa v súdnom konaní uplatňujú v petite žaloby
ako hmotnoprávny nárok, ktorý je odlišný od trov konania.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 28. 10. 2020 sp.zn. IV. ÚS 536/2020)
10. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
11. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
12. Civilný sporový poriadok
obsahuje exaktnú definíciu trov konania, ktorej naplnenie je podmienené súčasným
(kumulatívnym) splnením všetkých zákonných znakov v zmysle § 251 CSP . Každý výdavok v konaní
je zo strany súdu posudzovaný osobitne a pri absencii niektorého z týchto znakov nemôže
byť strane priznaná jeho náhrada v rámci trov konania podľa § 255 CSP . Za trovy konania sú
považované iba tie výdavky, ktoré boli súdu riadne preukázané, účelne vynaložené, pričom
trovami konania sú iba tie výdavky, ktorá majú priamu súvislosť s uplatňovaním alebo bránením
práva. Zákon súčasne stanovuje, že výdavky musia vzniknúť v konaní. Časový interval, v
rámci ktorého možno uvažovať o trovách konania, je teda striktne ohraničený začatím konania
(§ 156 CSP ) a
právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
13. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
14. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením
pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku, cestovné a iné
obdobné náklady súvisiace s uplatnením pohľadávky). Tieto náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky
a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny
nárok odlišný od trov konania. Výnimočne môžu byť náklady spojené s uplatnením pohľadávky totožné
s trovami súdneho konania.
15. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky v súdnom konaní nemožno priznať bezvýnimočne.
Z ustanovenia § 251 CSP možno vyvodiť, že trovami konania sú len také preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Za
náklady spojené s uplatnením pohľadávky v konaní pred súdom možno považovať len také, ktoré boli
nevyhnutné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva a z časového hľadiska vznikli v konaní, t.
j. časový interval je striktne ohraničený začatím konania a právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí. Z uvedeného dôvodu sa napríklad v súvislosti s trovami právneho zastúpenia za účelné
považujú len tie náklady, ktoré zodpovedajú a sú v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
v znení neskorších predpisov. Pokiaľ tak ustanovuje osobitný predpis, možno za príslušenstvo
pohľadávky považovať aj náklady, ktoré vznikli v štádiu predsúdneho konania, a to najmä vtedy,
pokiaľ povinnosť vykonať pokus o mimosúdne vyriešenie veci ustanovuje Občiansky zákonník alebo osobitný predpis.
16. Rovnako tak rozhodol NS SR v konaní sp. zn. 3 M Obdo 2/2010 zo dňa 09. 06. 2010, v ktorom
uviedol, že príslušenstvom pohľadávky sú aj vyložené náklady na odmenu a právnu službu poskytnutú
mimo súdneho konania v súvislosti s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka
).17. Podľa § 13a ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. účinného od 15. 06. 2019 odmena vo výške základnej sadzby
tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: d) predžalobná výzva. Podľa dôvodovej správy
k bodu 3 (§ 13a ods. 1 písm. c)) sa navrhuje úprava ustanovenia § 13a ods. 1 písm. c), s cieľom
zabezpečiť,abyadvokátomboloumožnenévyúčtovaťsiakoúkonprávnejslužbyvobčianskomkonaníaj
predžalobnú výzvu, nakoľko kvalifikovanou predžalobnou výzvou možno v konečnom dôsledku odvrátiť
súdne konanie a teda má svoj účel, v dôsledku čoho by advokátom mala byť priznávaná odmena za
takýto úkon v rámci náhrady trov právneho zastúpenia.
18. To, že do vyhlášky č. 655/2004 Z. z. bola ako úkon právnej pomoci zakotvená aj predžalobná výzva, neznamená
záver, že (keďže Civilný sporový poriadok neupravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady
za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom) nie je možné nepriznať náhradu
odmeny advokáta za predžalobnú výzvu ako úkon právnej služby, nakoľko predmetné ustanovenie
zákona v žiadnom prípade neupravuje spornú problematiku na rozdiel od vyhlášky, čím sa vylučuje
aplikácia nadradeného zákonného právneho predpisu. Zakotvenia tohto samostatného úkonu právnej
služby však spočíva v tom, že si tieto náklady možno jednoznačnejšie uplatniť ako príslušenstvo
pohľadávky.
19. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sa považujú za príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121
ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Medzi tieto náklady možno zaradiť aj predžalobnú výzvu. Keďže náklady na predžalobnú
výzvu predstavujú príslušenstvo pohľadávky, možno si ich uplatniť priamo v žalobe popri istine, úrokoch,
čiúrokochzomeškania.Novelavyhláškytedaodstránilapochybnosťotom,čimožnopredžalobnúvýzvu
považovať za príslušenstvo pohľadávky tým, že tento úkon zaradila samostatne medzi úkony, za ktoré
patrí advokátovi odmena.
20. Pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu odvolací súd vychádzal aj z vyššie citovaných rozhodnutí
Ústavného súdu SR.
21. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd platobný rozkaz vo výroku o náhrade trov
konania a ich výške podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
a v odvolacom
konaní úspešnej žalovanej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,
avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalovanej sa
náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a
podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii
ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis
alebo iuris).
Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku
na náhradu trov odvolacieho konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania
žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom
z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní
žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu,
rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom
najskôrpodľa§262CSPvspojenís§396ods.1CSPopriznanínárokustranenanáhradutrovkonaniaa
následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne
trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti
civilného súdneho sporu (napr. rozhodnutie NS SR sp.zn. 5 Cdo 12/2018, 7Cdo 22/2018).
23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolaniesapodávavlehotedvochmesiacovoddoručeniarozhodnutiaodvolaciehosúduoprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.