Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. september 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/71/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6820010022
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriána Považanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6820010022.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Adriány Považanovej a
sudcov JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného Z. K., pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 22.
septembra 2021, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa 07.06.2021,
sp. zn. 2T/10/2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Z. K. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Revúca uznal obžalovaného Z. K. rozsudkom zo dňa 07.06.2021, sp. zn. 2T/10/2020
vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že

od 01.02.2019 do 03.06.2019, od 01.01.2020 do 28.02.2020 a od 01.02.2021 doposiaľ, keďže
bol zamestnaný, vykonával samostatne zárobkovú činnosť a mal dostatočný príjem na živobytie
a od 04.06.2019 do 31.12.2019, keďže nebol vôbec zamestnaný a ani si preukázateľne nehľadal
zamestnanie, čím sa zbavil možnosti poberať pravidelný príjem v A., v okrese Q. a inde vôbec
neprispieval na výživu svojim maloletým deťom Z. S., nar. XX.XX.XXXX a E. S., nar. XX.XX.XXXX, obe
trvalým bydliskom u svojej matky K. K. v S., na ul. S. č. XX, v U. republike, a to aj napriek tomu, že

mu táto povinnosť vyplývala priamo zo Zákona o rodine a k tejto bol navyše zaviazaný aj rozsudkom
OkresnéhosúduPlzeň-mestosp.zn.99Nc244/2017zodňa01.09.2017,ktorýnadobudolprávoplatnosť
06.10.2017 tak, že bol povinný prispievať vo vyššie uvedenom období na každé z maloletých detí sumou
rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného
predpisu mesačne vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám K. K., čím spôsobil dlh na
výživnom v sume 976,80 € a skutku sa dopustil aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu

Revúca sp. zn. 4T/22/2018 zo dňa 11.01.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 01.02.2019 bol uznaný
vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona.

Za to okresný súd obžalovanému Z. K. uložil podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., pri nezistení
žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zák. a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho na

výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, t. j. v zákonom stanovenej lehote odvolanie
obžalovaný,atoihneďpojehovyhlásenídozápisniceohlavnompojednávanízodňa07.06.2021,pričom
takto podané odvolanie bližšie nezdôvodnil, a to ani prípadným následným písomným podaním.

Na tomto mieste sa žiada pripomenúť, že krajský súd vykonal o odvolaní obžalovaného verejné
zasadnutie v jeho neprítomnosti, a to za splnenia procesných podmienok uvedených v ust. § 293ods. 5 Tr. por. O termíne verejného zasadnutia bol obžalovaný riadne a včas upovedomený, ako je
to zistiteľné z obsahu pripojenej doručenky. Tento bol poučený okrem možnosti zániku trestnosti činu
podľa § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák. aj o možnosti vykonať verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti.

Obžalovaný svoju neúčasť na ňom telefonicky ospravedlnil, písomne nepožiadal o jeho odročenie a
ani nepredložil vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone,
na ktorý bol predvolaný, bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z
dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, o čom bol v písomnom
predvolaní riadne poučený.

Odvolací súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to rozsudku
Okresného súdu Plzeň - mesto č. k. 11C/128/2017-26 zo dňa 29.11.2017, rozsudku Okresného súdu
Plzeň - mesto, č. k. 99Nc/244/2017-42 zo dňa 01.09.2017, trestného rozkazu Okresného súdu Revúca,
č. k. 4T/22/2018-115 zo dňa 11.01.2019, rodných listov maloletých detí, aktuálneho odpisu registra
trestov na obžalovaného, úradného záznamu zo dňa 22.09.2021, oznámenia zákonnej zástupkyne

mal. poškodených K. K. o neuhradení dlžného výživného zo dňa 22.09.2021 a úradného záznamu o
neuhradení dlžného výživného zo strany obžalovaného zo dňa 22.09.2021.
Na verejnom zasadnutí krajský prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania obžalovaného zistil, že toto bolo
podanéoprávnenouosobouvzákonnejlehote,protirozhodnutiu,protiktorémuboloprípustné.Následne

v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým tento odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo.Nachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadalipreprípad,akbytotoodôvodňovalo
podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného nebolo podané dôvodne.

Primárne je z pohľadu krajského súdu nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým
súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v
súlade s požiadavkami § 2 ods. 12 Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd v súlade
s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o

ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odvolací súd
poukazuje na odôvodnenie prvostupňového súdu najmä na stranách 4 a 5 napadnutého rozsudku.
V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní dňa 07.06.2021 vypočul obžalovaného a postupom

podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítal výpoveď svedkyne - zákonnej zástupkyne mal. poškodených
z prípravného konania K. K.. V zmysle § 269 Tr. por. boli prečítané aj jednotlivé listinné dôkazy
zadovážené a zadokumentované v obsahu spisového materiálu, a to najmä oznámenie svedkyne -
zákonnej zástupkyne mal. poškodených K. K., správy na obžalovaného, výpis z evidencie priestupkov,
odpis registra trestov, výpis zo živnostenského registra týkajúci sa osoby obžalovaného a rozhodol vo

veci napadnutým rozsudkom. Na základe takto vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané,
že obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete rozsudku prvostupňového súdu najmenej tri
mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal čin
hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, a to pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zák. trestným rozkazom Okresného súdu Revúca

sp. zn. 4T/22/2018 zo dňa 11.01.2019, právoplatným dňa 01.02.2019. Vzhľadom na skutočnosť, že
odvolanie proti napadnutému rozsudku podal len obžalovaný, krajský súd bol viazaný zásadou zákazu
reformatio in peius (§ 322 ods. 3, druhá veta Tr. por.), a preto musel vychádzať z okresným súdom
ustálenej povinnosti obžalovaného prispievať v rozhodnom období na každé z maloletých detí sumou
rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného

predpisu mesačne vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám zákonnej zástupkyne mal.
poškodených K. K..

Je potrebné pripomenúť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní nepoprel spáchanie skutku kladeného
mu za vinu. V konaní pred prvostupňovým súdom deklaroval snahu uhradiť dlžné výživné, z ktorého

dôvodu bolo hlavné pojednávanie opakovane odročené. Napriek tomu tak v priebehu konania pred
okresným súdom neurobil, pričom súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku na návrh prokurátora
z dôvodu existencie objektívnych dôvodov nemožnosti plnenia vyživovacej povinnosti obžalovaným,
ustálil obdobie neplnenia jeho vyživovacej povinnosti od 01.02.2019 do 28.02.2020 a od 01.02.2021do dňa 07.06.2021, t. j. do dňa vyhlásenia napadnutého rozsudku, za ktoré obdobie došlo k zvýšeniu
výšky dlžného výživného oproti podanej obžalobe zo sumy 683,86 Eur na sumu 976,80 Eur. Neplnenie
výživného v čase rozhodnutia okresného súdu potvrdila písomným oznámením aj svedkyňa - zákonná

zástupkyňa mal. poškodených K. K.. Táto zároveň písomne oznámila, že obžalovaný neuhradil dlžnú
sumu výživného v zmysle napadnutého rozsudku ani do dňa rozhodovania krajského súdu o jeho
odvolaní.

Odvolací súd konštatuje, že obžalovaný aj napriek počas konania pred okresným súdom opakovane na

hlavnom pojednávaní deklarovanej snahe zaplatiť dlžnú sumu výživného až do rozhodovania krajského
súdu o ním podanom odvolaní nezaplatil ani len časť z dlhu na výživnom, a to napriek tomu, že mal na to
nepochybne dostatočný časový priestor. Vykonané dôkazy vyznievajúce v neprospech obžalovaného
sa dopĺňajú, nadväzujú na seba a vo svojom súhrne preukazujú, že spáchal skutok ustálený súdom
prvého stupňa, právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.
3 písm. c) Tr. zák.

Pokiaľ ide o úvahy o druhu a výmere trestu uloženého obžalovanému, odvolací súd sa stotožnil s
výrokom prvostupňového súdu, ktorý obžalovanému uložil vyššie uvedený nepodmienečný trest odňatia
slobody, vrátane spôsobu jeho výkonu a v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku na
strane 4 a 5.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery

súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Z pohľadu krajského súdu sa žiada pripomenúť, že Trestný zákon v sankcii ust. § 207 ods. 3 Tr. zák.
umožňuje jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody v sadzbe od jedného roka do piatich rokov.

Správne prvostupňový súd nezistil u obžalovaného žiadne okolnosti, ktoré by mu v rámci úvah o výmere
trestu priťažovali, resp. poľahčovali.

Zákonné a primerané bolo uloženie obžalovanému nepodmienečného trestu odňatia slobody, ako
najprísnejšieho druhu trestu, na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov. Uloženie iného,

alternatívneho druhu trestu obžalovanému neprichádzalo do úvahy vzhľadom ku všetkým okolnostiam
prípadu a osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života. Podmienečný odklad výkonu tohto trestu
neprichádzal do úvahy aj vzhľadom na ust. § 49 ods. 2 Tr. zák., keď ako už správne konštatoval
okresný súd, tento sa páchania skutku dopúšťal počas plynutia dvadsaťmesačnej skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia uloženej mu za rovnakú trestnú činnosť a voči tým istým mal. poškodeným

ako v teraz súdenom prípade, a to trestným rozkazom Okresného súdu Revúca sp. zn. 4T/22/2018 zo
dňa 11.01.2019, právoplatným dňa 01.02.2019.

Súd prvého stupňa nepochybil ani v tom, keď obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.
zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože tento nebol

v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za
úmyselný trestný čin.

Takto uložený trest zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu a zároveň obsahuje v
primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie a takýto trest

zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a súčasne i z ďalších
ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody považoval krajský súd odvolanie obžalovaného za nedôvodné,
a preto pomerom hlasov 3:0 rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď
toto odvolanie podľa § 319 Tr. por. zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.