Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. máj 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14Csp/185/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116228919
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4116228919.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: Tatra banka, a.s. IČO: 00 686 930, so sídlom Bratislava -

Hodžovo námestie 3, zastúpený: advokátska kancelária MCGA legal s.r.o. IČO: 36 715 662, so sídlom
Bratislava - Partizánska 2, proti žalovaným: 1. J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. R. - Y. 9, 2. D. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. R. - Y. XXXX/X, obe zastúpené JUDr. Roman Jurík, advokát, so sídlom Nové
Zámky - M. Flengera 4, v konaní o zaplatenie sumy 4.833,93 eura s príslušenstvom, sudcom JUDr.
Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v prvom a druhom rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
4.631,08 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobcovi súd voči žalovaným v prvom a druhom rade spoločne a nerozdielne priznáva náhradu
trov konania v rozsahu 91,06%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanej v prvom rade a pôvodne žalovanému v druhom
rade zaplatenia sumy 4.833,93 eura s príslušenstvom spoločne a nerozdielne z titulu neuhradeného
úveru. Žalovaný sa dostali do omeškania s platením na základe čoho bola vyhlásená predčasná
splatnosť ku dňu 13.01.2015. Žalobca si uplatňuje len nesplatenú istinu.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaní odpor s odôvodnením. Namietali, že
ideospotrebiteľskúvec,másaposudzovaťpodľaobčianskehozákonníka,namietalineplatnedojednanú
dohodu o zrážkach a rozhodcovskú zmluvu, veľkosť písma. Namietali, že žalobca poskytol úver
bez odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopností žalovaných ho splácať. Vyhlásenie predčasnej
splatnosti je tak neplatný právny úkon.

3. V priebehu konania zomrel žalovaný v druhom rade a dedičia podľa uznesenia 11D/82/2018 sú
žalovaná v 1 rade a súčasná žalovaná v druhom rade. Súd vo veci pokračoval s uvedenými žalovanými.
Obe žalované zdedili po nebohom 1/4 podiel na nehnuteľnosti. Hodnota dedenej časti nehnuteľnosti
predstavovala sumu 17.500 eur, teda obe zdedili samostatne väčšiu hodnotu ako je žalovaná suma.

4. Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 21.11.2019. zaviazal žalované na zaplatenie
sumy 4.631,08 eura a trovy konania v rozsahu 91,60%. Na základe odvolania žalovaných Krajský

súd v Nitre rozhodnutie prvostupňového súdu v uvedených výrokoch zrušil a vrátil mu na ďalšie
konanie. Konštatoval, že vzhľadom na zistené skutočnosti sa javí, že k mimoriadnej splatnosti nedošlo,
námietku premlčania nemožno považovať za dôvodnú. Bolo preukázané, že žalované ako dedičkyvstúpili do solidárneho dlhu. V ďalšom konaní bude potrebné posúdiť či prišlo a kedy k zosplatneniu
celej pohľadávky, kedy sa žalovaní dostali do omeškania, opätovne premlčanie nároku.

5. Do prvého rozhodnutia prvostupňový súd zistil tento skutkový a právny stav: .Žalobca uzavrel s
pôvodnými žalovanými ako dlžníkmi zmluvu o úvere dňa 22.05.2012 na základe ktorej im poskytol sumu
6.600 eur. Pred uzavretím zmluvy s žalovanými vyplnil tlačovo nová žiadosť( č.l. 105-108), kde uviedli
všetky svoje údaje (sociálne a majetkové) a dávali súhlas na preskúmanie ich finančnej situácie. Spísali
záznam o sprostredkovaní a dostali štandardné informácie o úvere ( č.l. 11-14). Žalobca bral do úvahy

príjmy dlžníkov a výdavky ( výpočet na č.l. 75). Celková suma ktorú mali zaplatiť bola vo výške 12.060,96
eura, pozostávala zo 72 splátok po 162,68 eura a 3 eurového poplatku za správu úveru. Podľa žalobcu
poistné v sume 8,13 eura nebolo nad rámec uvedenej sumy a žalovaný ho podľa prehľadu splátok
naviac neplatili. V roku 2014 ( 15.11.2014) sa dostali do omeškania splateným a po výzve na úhradu
žalobca pristúpil z zosplatneniu dlhu dňa 13.01.2015. Žalobca predložil výzva na úhradu a vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti zasielané žalovaným aj do zamestnania ( č.l. 92-99) a predložil podacie hárky

o zasielaní uvedenej pošty ( č.l. 100-102), doručenky či neprevzaté zásielky nepredložil. Žalovaní
mali úver splatiť do 22.05.2017. Žaloba bola podaná dňa 27.10.2016. Aj voči aktuálnym žalovaným
sa žalobca domáhal splatenia dlhu pozostávajúceho len z istiny bez úrokov a úrokov z omeškania
spoločne a nerozdielne. Podaním zo dňa 07.03.2018 zobral žalobca v časti o zaplatenia sumy 202,85
eura žalobu späť. Rozrátanie splátok bolo dojednané v článku 3 bod 3 zmluvy. Žalované ( aj pôvodný

žalovaný) namietali že ide o spotrebiteľskú vec, má sa posudzovať podľa občianskeho zákonníka.
Namietali neplatne dojednanú dohodu o zrážkach a rozhodcovskú zmluvu, veľkosť písma. Namietali,
že žalobca poskytol úver bez odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopností žalovaných ho splácať.
Vyhlásenie predčasnej splatnosti je tak neplatný právny úkon. Cestou právneho zástupcu namietali, že
podľa špecifikácie z č.l. 91 uhradili viac ako 10.000 eur, že žaloba neobsahuje náležitosti podľa § 132

CSP, nie je jasné ako bola suma určená, že žalovaný nepreukázal doručenie zosplatnenia žalovaným, že
žaloba je premlčaná. Vzhľadom na zmenu žalovaných prišlo k zmene charakteru pohľadávky a nemôžu
byť žalované zaviazané spoločne a nerozdielne. Žalobca nemal oprávnenie zarátavať platby na úroky.
Namietal, že v žalobe je uvedená nesprávna výška celkovej sumy ktorú majú uhradiť.

6. Právny zástupca žalobcu uvádzal, že vie dokladovať odoslanie oznámenia o zosplatnení z 01/2015.
V prípade, že by nedošlo k zosplatneniu, tak dlh žalovaných by bol podstatne väčší, pretože išlo o
38 neuhradených splátok pod 162,68 Eur, čo by bolo vyše 6000 Eur. Bol prístupný dohode v tom
zmysle, že by uplatnená suma bola uhrádzaná v splátkach čo však musí odkonzultovať so žalobcom.
Žalovaní sa dostali do omeškania so splátkami v mesiaci jún a august 2014, pričom žalovaným bolo

doručené oznámenie o vyhlásení splatnosti úveru v nadväznosti na čo prebehla ešte medzi stranami
komunikácia a žalovaní sa zaviazali dlžné splátky uhradiť. Keďže k tomuto nedošlo a so splátkou úveru
za mesiac august 2014 t.j., splatné 15.08.2014, boli žalovaní v omeškaní aj naďalej, žalobca im zaslal
dňa 07.01.2015 oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru. Toto bolo odoslané 07.01.2015, o čom sme
predložili aj podací hárok z pošty v zmysle všeobecných obchodných podmienok sa toto oznámenie

považuje za doručené dňa 10.01.2015, v tom čase boli žalovaní v omeškaní so splátkou viac ako 3
mesiace. Mám preto za to, že zosplatnenie úveru bolo uskutočnené riade v prípade, že by súd mal za to,
že nebolo, tak poukazuje na skutočnosť, že konečná splatnosť úveru mala nastať v 15.06.2018, pričom
žalovaní by v takom prípade boli v omeškaní z celkovo so 42 splátkami vo výške 162,68 eur t.j., celkovo
nezaplatená časť úveru predstavuje 6669,88 eur. Výzva pred zosplatnením bola zo dňa 15.12.2014

išlo o oznámenie o zosplatnení spolu s výzvou na úhradu. Táto sa v zmysle všeobecných obchodných
podmienok považuje za doručenú dňa 18.12.2014. Ako už uvádzal následne veriteľ čakal na úhradu.
Možnosť odstúpenia od zmluvy je priamo v zmluve čl. 5, odsek 5, písm. b. Splatnosť splátok bol vždy k
15temu v mesiaci. Vylučuje sa tak možnosť zosplatnenia do najbližšej splátky, ktorá mala byť v 09/2014,
keďže podľa zákona môže k zosplatneniu dôjsť až po 3 mesiacoch. V novembri uhradili žalovaní splátku

len čiastočne a v decembri vôbec.

7. Právny zástupca žalovaných uvádzal, že bude tieto skutočnosti s klientami konzultovať, prípadne sa
vyjadrí k možnosti splátok.

8. Strany si vedeli predstaviť ukončenie sporu súdnym zmierom, k čomu súd navrhol, že tento by sa
mohol vzťahovať aj na trovy, ktoré by si súd vedel predstaviť znížené o 10 max. 15%, ako to bolo v
prvom rozhodnutí.9. Súd doplnil dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými a to: odvolanie žalovaných na č.l.149,
vyjadrenie žalobcu z č.l.178, uznesenie KS na č.l.186-206, vyjadrenie žalobcu na č.l. 211, prehľad
splátok č.l.213, vyjadrenie žalobcu na č.l. 10.05.2021, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

žalovaným I. a II., podací hárok a zistil tento skutkový a právny stav:

10. Na základe rozhodnutia odvolacieho súdu žalobca doplnil svoje vyjadrenia a uviedol, že žalované
( právny predchodcovia) sa dostali do omeškania so splátkami v mesiaci jún a august 2014. Dňa
15.10.2014 im bola zaslaná výzva pred mimoriadnou splatnosťou ( č.l. 92,93), doručovanie zásielky však

žalobca nedokladoval. Listom zo dňa 15.12.2014 ( č.l. 94,95) vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť
a uvedený list bol aj za výzvu na úhradu. Doručovanie zásielky žalobca dokladoval (č.l. 100,101). Na
list žalovaní reagovali a mali záujem dlžné splátky uhradiť uhradiť na čo im žalobca poskytol lehotu.
Dlh neuhradili a tak žalobca listom zo dňa 07.01.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť dlhu k 05.01.2015
( č.l. 96,97), doručovanie žalobca dokladoval (č.l. 101,102). Možnosť odstúpenia od zmluvy je priamo
v zmluve čl. 5, odsek 5, písm. b. splatnosť splátok bol vždy k 15temu v mesiaci. V listinách žalobca

uvádzal identifikačný údaj pričom žalovaní iný úver u žalobcu nemali, na výzvu z 15.12.2014 reagovali.
Vo výzvach resp. zosplatnení zo dňa 15.12.2014 a 07.01.2015 bolo uvedené aj číslo úverovej zmluvy.
Žalovaní neuhradili splátku aj za mesiac august 2014, september 2014, december 2014 a január 2015
( č.l. 213). Podľa všeobecných obchodných podmienok žalobcu sa oznámenie zo dňa 07.01.2015
považovalo za doručené dňa 10.01.2015, kedy nastala splatnosť celého dlhu. Žalovaní nové skutočnosti

neuvádzali. Konečná splatnosť úveru mala nastať 15.6.2018, pričom žalovaní by v takom prípade boli v
omeškaní z celkovo so 42 splátkami vo výške 162,68 eur t.j. celkovo nezaplatená časť úveru predstavuje
6669,88 eur. Ak by sa súd nestotožnil s mimoriadnou splatnosťou žalobca poukazoval na uvedenú
skutočnosť pričom aj v tomto prípade žiadal priznať iba žalovanú čiastku a na prevyšujúcej časti netrval.

11. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

17. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

18. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19. Podľa § 103 O.z. ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.20. Podľa § 488 O.z. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

21. Podľa § 559 ods. 1 O.z. splnením dlh zanikne.

22. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákona dlh musí byť splnený riadne a včas.

23. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

24. Podľa § 657 Občianskeho zákona, zmluvou o pôžičke prenechá veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

25. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákona pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

26. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

27. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

28. Podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom úvere
okremvšeobecnýchnáležitostípodľaObčianskehozákonníka18)musíobsahovaťtietonáležitostiročnú

percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov

29. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

30. Podľa § 132 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,

pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh ( ods.1). Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy
(ods. 2). Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez
svojej viny pripojiť ( ods. 3).

31. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52 a
nasledujúcich. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou
spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to

pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I
v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim
spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavnéhopráva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané
pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši
od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva

dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy
povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na
ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález Ústavného
súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010,

uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp. zn.
6Co 254/2008).

32. Korigujúcim ustanovením však v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu,
ktorým je aj prejednávaný prípad, je už vyššie spomínané ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho
zákonníka. Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach

Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v
Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca
s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č. 102/2014 Z.z.) precizoval dovtedy účinné ustanovenie § 52
ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je

to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj
toto znenie: Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa
názoru súdu účinná právna úprava stanovuje povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj

vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných
podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona
a zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli priamo uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú
primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co/312/2010,

rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co/284/2010). Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden
logický právny záver, prečo by mala byť zmluva uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Žalovaní
neboli podnikatelia, peniaze neboli poskytované pre podnikateľské účely. Súd posudzoval vec podľa
Občianskeho zákonníka.

33. Všeobecný súd poskytuje spotrebiteľovi zvýšenú ochranu. Narúša sa rovnosť strán pred zákonom.
Takétozvýhodňovaniespotrebiteľovbolopotrebnévzhľadomnazneužívanieveriteľovsvojhopostavenia
v zmluvnom vzťahu. Išlo o prípady kedy si veriteľ uplatňoval úhrady v rozsahu 200% a viac poskytnutej
sumy. Slovenské súdy tieto prípady riešili a takýmto praktikám sa zamedzilo. K zneniu zákonov často
neboli jednotné stanoviská a tieto nie sú ani v súčasnosti. Treba podľa súdu brať túto skutočnosť tiež

do úvahy, teda, že veriteľ v tomto prípade žalobca tiež nemusí vedieť ako si vykladať znenie zákona
resp. ako sa má správne vykladať. Prichádzali však aj rozhodnutia ktoré poskytovali až neprimeranú
ochranu spotrebiteľom. Následne sa takéto rozhodnutia obmedzila aj na základe rozsudku Súdneho
dvora v Luxembursku zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15. Súlad zmluvy a postupov veriteľa skúma i
bez námietky dlžníka. Nemožno však toto právo považovať za bezbrehé a nemožno ho zneužívať. Tak

ako si dlžník finančné prostriedky požičal je jeho povinnosť podľa dojednaných podmienok v súlade
so zákonom ich zaplatiť. V tomto konaní sa súd s námietkami žalovaných nestotožnil, mal za to, že
zmluva bola uzavretá v súlade so zákonom a veriteľ sa oprávnene domáhal požadovaných prostriedkov.
Žalobca si neuplatňoval ani úrok z omeškania. Podľa súdu prehnaná a i nedôvodná obrana žalovaných
v spore škodia samotným spotrebiteľom zvyšujúc ich náklady so sporom. Súd m byť vždy za to aby

sa právna neistota strán čo najskôr vyriešila. Ani odvolací súd nemal za to, že na základe uvedenej
zmluvy nemá žalobca nárok na vrátenie dlžnej sumy. Vytkol len konkrétne nejasnosti. Prvostupňoví súd
vychádzal z predmetného rozhodnutia, zvažoval či má vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu,
že nedošlo k mimoriadnej splatnosti dlhu, teda či bol jednoznačne konštatovaný, ale podľa bodu 42.2
odôvodnenia mal prvostupňový súd za to, že túto otázku treba skúmať, teda je otvorená. Možno dodať,

že ak by nedošlo k platnému zosplatneniu, zdôvodnenie by bolo oveľa jednoduchšie a na výroku by to
nič nemenilo. V priebehu konania v máji 2018 nastala splatnosť všetkých splátok, súd pri rozhodovaní
nie je viazaný právnym názorom strany sporu. V čase rozhodnutia teda žalované boli dlžné minimálne
žalovanú sumu ( 42 splátok vo výške 162,68 eur t.j. celkovo nezaplatená časť úveru predstavuje6669,88 eur) a k premlčaniu nemohlo prísť, pretože ich čiastočná splatnosť nastala až po podaní žaloby
pričom žalobca si úrok z omeškania neuplatňoval.

34. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti v zmysle cit. zák. ust. súd zaviazal žalovaných na
zaplatenie dlžnej sumy 4.631,08 eura žalobcovi spoločne a nerozdielne. Súd mal za to, že žalobca
dokladoval doručovanie zosplatnenia a predchádzajúcej výzvy dlžníkom. Podacie hárky považoval súd
za dostatočný dôkaz i bez predloženia doručeniek od listov. V zmluve mali strany dojednanú ( čl. V,
odsek 5, písm. b.) mimoriadnu splatnosť dlhu v súlade s článkom VI. Zmluvy. Doručovanie výzvy z

15.10.2014 žalobca nepreukázal, ale z 15.12.2014 áno. Dokonca žalovaní na výzvu reagovali a žalobca
čakal na splatenie dlžnej sumy a následne po viac ako 15 dňoch im zaslal vyhlásenie o mimoriadnej
splatnosti dlhu. Podľa identifikačného údaju nemohlo prísť k zámene zmluvného vzťahu, žalovaní ako
už bolo konštatované vedeli ktorá zmluva je predmetom komunikácie. To znamená, že komunikácia bola
zasielaná na adresu kde mali žalovaní možnosť ju prevziať. Podľa č.l. 4.5 VOP písomnosti sa považovali
za doručené tretí deň od ich odoslania ak sa tak nestalo skôr. V komunikácii z decembra 2014 a januára

2015 bola už uvedené aj číslo úverovej zmluvy. Zosplatnenie zo 7. januára 2014 odosielané 07.01.2014
sa považovalo za doručené 10.01.2015, k tomuto dňu súd považoval úver za zosplatnený, nie ku dňu
vyhlásenia, ale ku dňu doručenia zosplatnenia. Zákonný postup veriteľa je takto dostatočne preukázaný,
vzhľadom na povahu veci. Ako už bolo konštatované nie je vylúčený iný právny názor, ale potom
takáto právna neistota nemôže byť na neprospech žiadnej strane sporu, teda ani žalobcovi. V prípade

spotrebiteľa môže veriteľ pre neplatenie žiadať splatnosť celého dlhu najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky, pričom zmluvne táto možnosť bola dojednaná. Povinnosť veriteľa
zosplatniť dlh nie je zákonom striktne daná, môže tak urobiť aj pri inej ako prvej neuhradenej splátke. Ak
tak žalobca urobil listom zo dňa 07.01.2015 stalo sa tak po troch mesiacoch od splatnosti neuhradenej
splátky za mesiac september 2014 a po 15 dňoch od výzvy na úhradu dlžných splátok. Dlh žalovaných

tak bol nepopierateľne splatný. Dlžníci sa do omeškania so splácaním dostali 15.06.2014,keď dovtedy
boli platby uhradené, do podania žaloby 27.10.2016 od omeškania so splácaním neubehla trojročná
premlčacia doba. Dlžná suma v čase rozhodovania bola ako celok splatná a nebola premlčaná. Aj
v prípade, že nedošlo k zosplatneniu splátky od októbra 2013 neboli premlčané, neuhradené za jún,
august, september, december 2014, január 2015, apríl 2015 až do mája 2018 teda vo väčšom rozsahu

ako žalovaná suma.

35. Súd skúmal platnosť samotnej zmluvy. Veľkosť písma bola primeraná, zmluva bola čitateľná,
podrobné podmienky veľkosti písma boli upravené až po jej uzavretí novelou zákona č. 141/2014 Z.z.
účinnou dňa 01.01.2015. Dohoda o zrážkach bola samostatnou zmluvou, pričom nebola ani žalobcov

aplikovaná tak ako ani rozhodcovská doložka. Súd mal za to, že tieto dojednania sa nevzťahovali na
základne dojednania strán o výške dlhu, jeho splácaní. Teoretická neplatnosť týchto dojedaní nerobila
zmluvu neplatnou podľa občianskeho zákonníka resp. bezúročnou a bez poplatkov podľa zákona č.
129/2010 Z.z. V zmluve bol dojednaný spôsob splácania pohľadávky, pričom po zosplatnení si už
veriteľ úrok nepožadoval. Súd mal za preukázané, že veriteľ venoval dostatočnú pozornosť schopnosti

dlžníkov splácať úver. Informoval sa o situácii dlžníkov spísal o tom záznam a vyhodnotil ho ako je to
konštatované v skutkovom stave. Podľa súdu išlo zo strany žalovaných o zneužitie práva. Žalované,
ani pôvodný žalovaný neboli pozbavení spôsobilosti na právne úkony, vedeli čo robia, poznali svoje
finančné možnosti, ktoré aj žalobcovi prezentovali. Prečo, ak majú skutočne ten pocit, už pri uzavretí
zmluvy a pred prevzatím peňazí nenamietali, že veriteľ nedostatočne vyhodnotil ich finančné možnosti,

bez odbornej starostlivosti? Z podanej žaloby boli jasné rozhodné skutočnosti. Čoho sa žalobca domáha
na základe akej právnej skutočnosti. Zo zmluvy bola jasná celková výška úveru, žalobca jej výpočet
zdôvodnil a tento sedel aj s uhradenými platbami dlžníkov. Možno však dodať, že zákon č. 129/2010
Z.z. následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti spája s neuvedením celkovej čiastky, nie s nesprávnym
uvedením ( rozhodnutie KS v Nitre sp. zn. 12Co/192/2018 zo dňa 30.09.2019). V časti o zaplatenie

sumy 202,85 eura súd už konanie právoplatne podľa § 145 CSP zastavil. Na základe úmrtia pôvodného
žalovaného v 2 rade došlo k zmene žalovaných. Žalovaná v druhom rade bola do konania pribratá ako
dedička, pričom dedila polovičku majetku nebohého. Podľa súdu to na charakter pohľadávky z pohľadu
spôsobu plnenia dlžníkov nemalo vplyv. Ako bolo konštatované aj žalovaná v druhom rade dedila v
rozsahu väčšom ako bola žalovaná suma. Pôvodní žalovaní uzatvárali zmluvu ako dlžníci. Zaviazaní by

tak boli spoločne a nerozdielne, teda žalobca si mohol uplatniť celú dlžnú sumu len aj od jedného z nich.
Žalovaná v druhom rade vstúpila do týchto práv a povinností po jednom dlžníkovi v rozsahu prijatého
dedičstva. Teda aj voči nej výlučne by si mohol žalobca uplatňovať celý dlh. Súd tak obe žalované
zaviazal spoločne a nerozdielne v celom rozsahu dlžnej pohľadávky.36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, úspešnému žalobcovi priznal
pomerné právo na náhradu trov konania v rozsahu 91,60 %. Žalobca bol úspešný v sume 4.631,08 eura

- 95,80 % a žalovaní v sume 202,85 eur (späťvzatá časť) - 4,20 %. Súd priznal žalobcovi náhradu trov
v rozsahu 91,60 % (95,80 - 4,20) uplatnených trov. Súd zohľadňoval právoplatné čiastočné zastavenie
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.