Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. august 2020

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 39P/143/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320206786
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Žabková
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2020:1320206786.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III, v právnej veci navrhovateľky/manželky/matky: G. Z., V. U., J.. XX.XX.XXXX,
Y. G. Č.. K. XXX/XX, G., prechodne bytom V. XXXX/XX, Q., aktuálne bytom K. S. XXX/Xa, Q.,
Česká republika, štátnej občianky SR, zastúpenej JUDr. Alenou Arbetovou, advokátkou so sídlom
v Holíči, Námestie sv. Martina 3A, proti manželovi/otcovi: Z. Z., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Č.N.. K.
XXX/XX, G., prechodne bytom V. XXXX/XX, Q., aktuálne bytom K. S. XXX/Xa, Q., Česká republika,

štátnemu občanovi SR, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po
rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: H. Z., J.. XX.XX.XXXX, štátnej občianke SR, zastúpenej
opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava,
takto

r o z h o d o l :

Súd nemá právomoc konať vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode
manželstva k maloletému dieťaťu: H. Z., J.. XX.XX.XXXX .

Súd z a s t a v u j e konanie v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode
manželstva k maloletému dieťaťu: H. Z., J.. XX.XX.XXXX .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 29.06.2020 sa navrhovateľka/manželka/
matka domáha rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas

po rozvode manželstva. V návrhu uviedla, že obaja s manželom sú slovenskí štátni občania, avšak
ich posledné spoločné bydlisko bolo v Ostrave na V. XXXX/XX I. Č. V., kde s nimi žije aj ich maloletá
dcéra, čo potvrdila súdu i telefonicky dňa 08.07.2020. Navrhovateľka v návrhu poukázala na to, že v
Českej republike má presunuté všetky svoje aktivity (škola, práca). Poukázala na to, že v októbri 2019
nadviazala známosť s V. I.. Manželstvo sa s manželom pokúsili zachrániť. Po dlhej hospitalizácii matky
a maloletej po jej narodení na Slovensku, sa vrátili späť do Českej republiky s nádejou, že sa ich vzťah

upraví. Po nedorozumeniach s manželom však manželka nadviazala kontakt opätovne s Radovanom
Valentom.

2/ Manžel/otec maloletej súdu dňa 15.07.2020 telefonicky oznámil, že spolu s manželkou/matkou a
maloletou bývajú v Českej republike, K. S. Xa, Q.. Uviedol, že maloletá má obvyklý pobyt v Českej
republike, kde má všetky sociálne a zdravotné väzby. Na adrese trvalého bydliska s manželkou/matkou

a maloletou nikdy spoločne nebývali, na tejto adrese bývajú otcovi rodičia. Manžel/otec výslovne uviedol,
že nesúhlasí, aby slovenský súd konal vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej,
keďže jej obvyklý pobyt je v Českej republike.

3/ Tunajší súd preto výzvou zo dňa 22.07.2020 vyzval matku, aby súdu oznámila, či trvá na podanom
návrhu s poukazom na zistené skutočnosti a aktuálny právny stav.4/ Matka podaním, doručeným súdu dňa 29.07.2020 oznámila, že obaja manželia sú slovenskými
štátnymi občanmi a na území Slovenskej republiky majú aj trvalý pobyt a najbližších rodinných
príslušníkov. Maloletá sa narodila na Slovensku, po narodení bola tri mesiace hospitalizovaná v

Národnom ústave detských chorôb na Kramároch. V Českej republike nemá rodinné ani sociálne väzby.
Vyslovilaprávnynázor,ževdanejvecimožnoaplikovaťNariadenie rady(ES)č. 2201/2003 apoukázala
na dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré podala samostatne a ktoré bolo vedené pod
sp. zn. 39P/146/2020 a bolo postúpené Okresnému súdu Bratislava II ako súdu miestne príslušnému.

5/ Manžel/otec doručil súdu dňa 05.08.2020 vyjadrenie na výzvu súdu, v ktorom uviedol, že skutočné
bydlisko maloletej je K. S. XXX/Xa, Q., Č. V., na ktorej adrese bývajú obaja manželia/rodičia i maloletá v
nehnuteľnosti, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov/rodičov maloletej a bola plánovaná
a postavená za účelom bývania a vychovávania detí (priložil list vlastníctva, kúpnu zmluvu a zmluvu o
dielo). Maloletá navštevuje v Českej republike v Ostrave špecializovaných lekárov, pediatričku má so
zameraním na predčasne narodených novorodencov tiež v Ostrave, o čom pripojil registráciu (zo dňa

17.06.2020) a lekárske správy (zo dňa 19.06.2020, 25.06.2020, 01.07.2020, 07.07.2020, 16.07.2020,
27.07.2020, 28.07.2020, 31.07.2020). Manžel/otec ďalej uviedol, že adresa ich trvalého bydliska
na Slovensku je adresa jeho rodičov, manželka sa na tejto adrese nezdržiava, trvalý pobyt na tejto
adrese bol poskytnutý len formálne z dôvodu korešpondenčnej adresy, o čom pripojil čestné prehlásenie
svojej matky S. Z. zo dňa 30.07.2020, ktorá poukázala na to, že manželia na danej adrese trvalo ani

obvykle nebývali, vzhľadom na prácu/školu v Českej republike, kde si stavali rodinný dom. Manžel/
otec doplnil, že s manželkou/matkou sa nedohodli na súdnej právomoci slovenských súdov. Výslovne
uviedol,ženesúhlasísprávomocouslovenskýchsúdovvovecistarostlivostiomaloletú,pretožemaloletá
má obvyklý pobyt v Českej republike, kde je vedené vo veci starostlivosti o maloletú konanie na
Okresnom súde v Opave ako príslušnom súde pod sp. zn. 14 Nc/189/2020, ktorú skutočnosť oznámil

aj Okresnému súdu Bratislava II, ktorému bola postúpená vec o nariadenie neodkladného opatrenia. V
pripojenom návrhu na vyslovenie medzinárodnej nepríslušnosti manžel/otec uviedol, že obaja manželia
študovali v Českej republike, dlhodobo tam žijú, majú tam registrovaný prechodný pobyt (o čom pripojil
potvrdenie) majú tam registrovanú živnosť na dobu neurčitú (o čom pripojil výpis zo živnostenského
registra). Aktuálne bývajú vo svojom rodinnom dome v Podvihovskom Mlýnku, kde sa presťahovali

dňa 16.06.2020. Manžel/otec poukázal tiež na skutočnosť, že maloletá sa síce narodila na Slovensku,
avšak išlo o neplánovaný, predčasný pôrod v 29. týždni tehotenstva, očakávaný termín pôrodu bol
až 26.05.2020 a pôrod mal prebehnúť v Českej republike, kde matka navštevovala gynekologickú
ambulanciu v Ostrave. V čase pôrodu bola na návšteve príbuzných. Matka s maloletou boli prepustené
z nemocnice dňa 11.06.2020 a spoločne odcestovali do Českej republiky do ich rodinného domu dňa

16.06.2020. Otec poukázal na to, že v rovnakom rozsahu ako matka vykonáva starostlivosť o maloletú.
Ďalej uviedol, že matka dňa 14.04.2020 požiadala príslušný úrad v Českej republike o priznanie dávky
štátnej sociálnej podpory, rodičovského príspevku, ktorý jej bol dňa 25.05.2020 poskytnutý (o čom priložil
oznámenie). Od 16.04.2020 je maloletá zdravotne poistená v Českej republike v Zdravotnej poisťovni
MV ČR. Na Slovensku poistená nie je (o čom priložil doklady). Na základe uvedeného má otec za to, že

pomery maloletej môže najlepšie upraviť Okresný súd v Opave, ktorý je najlepšie schopný zistiť pomery
maloletej a tieto rozhodnutím upraviť.

6/ Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení zákona
č. 137/2019 Z.z. (ďalej len „C.m.p.“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana
a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa
tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7/ Podľa § 92 C.m.p., na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali

manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak
je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť nemožno
určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

8/ Podľa § 9 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov

(ďalej len „C.s.p.“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.9/ Podľa § 14 C.s.p., všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba
adresu trvalého pobytu.

10/ Podľa § 161 ods. 1 a 2 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

11/ Podľa článku 1 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci

a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,
ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „nariadenie“), toto nariadenie sa uplatňuje
bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na a) rozvod, rozluku alebo
anulovania manželstva, b) nadobúdania, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatia rodičovských
práv a povinností.

12/ Podľa článku 1 ods. 3 písm. e) nariadenia, toto nariadenie sa nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť.

13/ Podľa článku 3 písm. b) nariadenia, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú
právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej
Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia „domicil“.

14/ Podľa článku 8 bod 1 nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských
práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

15/ Podľa článku 12 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia, súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci

podľa článku3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva majú právomoc v
každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak aspoň
jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a manželia a nositelia rodičovských práv a
povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia
konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

16/ V prípade samostatného konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností (bez spojenia
konania s rozvodom), podľa článku 12 bod 3 nariadenia, súdy členského štátu majú takisto právomoc
v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v odseku 1,
ak a/ dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že

jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že
dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu; a b/ všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne
alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

17/ Podľa článku 17 nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa

tohto nariadenia nemá právomoc konať a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného
členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

18/ Predchádzajúce nariadenie sa nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť. Podľa článku 1 písm. 1
Nariadenia rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o

spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len „nariadenie vo veciach vyživovacej povinnosti“),
toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva,
manželstva alebo švagrovstva.

19/ Podľa článku 3 nariadenia vo veciach vyživovacej povinnosti, v členských štátoch je právomoc

vo veciach vyživovacej povinnosti daná a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo b)
súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho
poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto
konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov,
alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a

povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto
právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.20/ Podľa článku 10 nariadenia vo veciach vyživovacej povinnosti, ak sa začalo konanie na súde
členskéhoštátuvoveci,vktorejnemápodľatohtonariadeniaprávomockonať,súdajbeznávrhuvyhlási,
že nemá právomoc.

21/ V danej veci súd skúmal svoju právomoc a príslušnosť na konanie po podaní návrhu manželkou/
matkou. Na základe zistenej skutočností, že manželia sú slovenskými štátnymi občanmi, dospel k
záveru, že je daná právomoc súdov slovenskej republiky vo veci rozvodu manželstva, aj keď manželia
žijú v Českej republike. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v Českej republike. Súd skúmal,

či má príslušnosť na konanie vo veci rozvodu manželstva, ktorý súd je všeobecným súdom manžela.
Dospel k záveru, že manžel má evidovaný trvalý pobyt na adrese Čsl. parašutistov 217/31 v Bratislave,
čo je v obvode Okresného súdu Bratislava III, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu. S konaním o
rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Súd na základe zistených skutočností dospel k záveru, že
maloletá má obvyklý pobyt v Českej republike, kde býva so svojimi rodičmi, je v Českej republike

zdravotne poistená, matka poberá sociálne dávky v Českej republike, maloletá je evidovaná u lekárov
v Českej republike. Na Slovensku nikdy nebývala, ani rodičia sa nedohodli na zmene bydliska maloletej.
Maloletá sa narodila na Slovenku, išlo o predčasný pôrod a od prepustenia z nemocnice, žije v Českej
republike. Na základe vyššie uvedených zistených skutočností súd dospel k záveru, že obvyklý pobyt
maloletej je v Českej republike, kde odchodu zo Slovenska po prepustení z nemocnice žije a kde je

centrum jej záujmov, žijú tam jej rodičia, je tam zdravotne poistená a má tam svojich ošetrujúcich lekárov.
Definícia pojmu obvyklý pobyt nie je obsiahnutá v žiadnom právnom predpise, súd pri posúdení otázky,
či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti
konkrétneho prípadu. Pre koncept obvyklého pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter, kde sa
osoba fakticky prevažne zdržiavala a kde bolo ťažisko jej každodenného života. V tomto smere je teda

významná skutočnosť, kde sa osoba zdržovala, kde boli jej dennodenné aktivity, kde sa vzdelávala. Pri
posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa
ako je to v danom prípade, keď ide o dieťa vo veku pár mesiacov aj skutočnosť, kde bol/je obvyklý pobyt
jeho rodičov, ktorí sa o dieťa starali, kde má svojich ošetrujúcich lekárov. Prihliadnuc na skutočnosť,
že rodičia maloletej žijú v Českej republike dlhodobo, študovali tu, majú tu živnostenské oprávnenia,

matka poberá štátne sociálne dávky v Českej republike, vlastnia v Českej republike rodinný dom, kde s
maloletou bývajú, možno konštatovať, že maloletá má obvyklý pobyt v Českej republike a nedošlo ani
k dohode o súdnej právomoci podľa nariadenia, čím nie je daná právomoc slovenského súdu konať vo
veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva. Navyše
v krajine obvyklého pobytu maloletej, to je v Českej republike podľa vyjadrenia otca prebieha konanie

o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Pretože jednou z podmienok konania je
právomoc súdov Slovenskej republiky konať vo veci, súd skúmal túto právomoc. Nedostatok právomoci
je neodstrániteľnou podmienkou konania, a preto keď súd dospel k záveru, že nie je daná právomoc
súdu Slovenskej republiky konať vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej,
konštatoval nedostatok právomoci a konanie zastavil ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

22/ Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a zákonným ustanoveniam, súd rozhodol tak ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 357 písm. a) C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.) v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).