Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. jún 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16Csp/81/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116222655
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Šiška, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4116222655.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: Union poisťovňa, a.s., so sídlom Bajkalská 29A, Bratislava, IČO: 31

322 051 , právne zastúpená Advokátska kancelária Mgr. Peter Németh, so sídlom Hlavná 45, Šamorín
proti žalovanému: P. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, A., v konaní o zaplatenie 70,14 eur
s príslušenstvom , sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o zaplatenie sumy vo výške 70,14 eura zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 18,14 eura, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

IV. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 10.8.2016 doručenou Okresnému súdu Nitra (ďalej len „súd“) dňa
25.8.2016požadujeodžalovanéhozaplateniesumy70,14euraspríslušenstvomanáhradutrovkonania
titulom poistnej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. V žalobe uviedol, že žalovaný neuhradil riadne a včas poistné za poistné obdobie

ku dňu jeho splatnosti, preto poistenie zaniklo uplynutím 45 kalendárnych dní odo dňa jeho splatnosti,
t. j. dňa 3.11.2014. Uplatnil si nárok na poistné za obdobie od 17.3.2014 do 3.11.2014.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č.k. 16Csp/81/2016-17 zo dňa 19.10.2016, ktorý bol žalovanému
spolu so žalobou doručený dňa 26.10.2016.

3. Proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v

ktorom uviedol, žalobca žiadnym listinným dôkazom nepreukázal, že korešpondencia - zánik poistenia
mu bola aj skutočne doručená a z tohto je zrejmé, že žalovaný sa nemohol dostať do omeškania s
plnením " údajného dlhu". Platnosť poistného v prvom poistnom období bola do 17.3.2014 a ak poistenie
nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu splatnosti poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím
tejto lehoty, v danom prípade do 17.4.2014, čo je výška poistného 37,00 eur. Žalobca bol tiež podľa
žalovaného pred podaním žaloby povinný pokúsiť sa o zmier a vyzvať žalovaného k úhrade jeho dlhu.
Vzhľadom na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno je jeho žaloba právne irelevantná a žalovaný

súdu navrhol platobný rozkaz zrušiť a žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Uznesením č. k. 16Csp/81/2016-20 zo dňa 24.11.2016 súd platobný rozkaz, v dôsledku podaného
odporu, zrušil.5. Žalobca sa podaním zo dňa 05.12.2016 vyjadril k žalovaným tvrdeným skutočnostiam v odpore
a uviedol, že poistenie zaniklo v zmysle zmluvne dohodnutého ustanovenia dohodnutého v poistnej

zmluve, a to uplynutím 45 kalendárnych dní odo dňa jeho splatnosti, t. j. odo dňa 3.11.2014. Splatnosť
poisteného za poistné obdobie nastala dňom 17.9.2014, t. j. dňom splatnosti poslednej 4. splátky
poisteného za obdobie a keďže posledný deň uplynutia 45-dňovej lehoty pripadol na deň pracovného
voľna ( sobota 1.11.2014), je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň , t. j. pondelok
3.11.2014. Ustanovenie o lehote pre zánik poistenia je obsiahnuté priamo v zmluve v časti s názvom :

" Vyhlásenie poistníka ( ods. 3) ". K zániku poistenia došlo ex lege na základe zákonného ustanovenia §
9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, a preto nie je povinnosťou žalobcu ako
poisťovateľa mať riadne vykázané doručenie oznámenia o zániku poistenia zodpovednosti žalovanému
ako poistníkovi. Rovnako žiadny právny predpis neukladá povinnosť žalobcovi ako poistníkovi vyzývať
svojho dlžníka ako poistníka na úhradu jeho dlhu formou uzavretia zmieru.

6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu zo dňa 05.12.2016 vyjadril podaním zo dňa 17.3.2017, v ktorom
poprel tvrdenie, že splatnosť poistného nastala dňa 17.9.2013 nezaplatením poslednej splátky a
následne zmluva zanikla uplynutím 45-dňovej lehoty a uviedol, že sám žalobca v poistnej zmluve, v
časti poistná doba/poistné uvádza splatnosť poistného - splátka poistného v prvom poistnom období

17.12.2013 do 17.3.2014. Ak poistenie nebolo zaplatené odo dňa splatnosti zanikne uplynutím tejto
lehoty, v danom prípade 17.4.2014 a výška poistného je 37,00 eur nie 70,14 eura. Tvrdeniu žalobcu,
že žiadny predpis mu neukladá povinnosť vyzvať svojho dlžníka na úhradu formou zmieru podľa neho
nie je správne s poukazom na § 170 ods. 2 zákona č. . 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok , ktorý
odporúča stranám, aby sa pokúsili vyriešiť spor zmierom.

7. Súd vo veci rozhodol rozsudkom, č. k. 16Csp/81/2016-50 zo dňa 05.02.2018 (ďalej len „rozsudok“) tak
že konanie sa v časti istiny vo výške 27,75 eura s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavil (výrok I.),
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 42,39 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 70,14 eura od 04.11.2014 do 04.02.2018, úrokom z omeškania vo výške 5,00 %

ročne zo sumy 42,39 eura od 05.02.2018 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
(výrok II.), žalobcovi proti žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.)

8. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, výslovne uvádzajúc, že
odvolanie smeruje proti výroku II. a III. predmetného rozsudku.

9. O odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením, č. k. 15Co/112/2018-88 tak že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (zrušený bol aj výrok, ktorý odvolaním napadnutý nebol). Odvolací
súd vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a

vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie, nakoľko napadnutý rozsudok vykazuje znaky
zmätočnosti a z uvedeného dôvodu je nepreskúmateľný. Odvolaciemu súdu tak ako aj odvolateľovi,
nedáva odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k predmetu sporu a výroku rozsudku dostatočne zrozumiteľný
podklad. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, keď z odôvodnenia rozsudku
jednoznačnenevyplývaakýbolsúdomposudzovanýrozsahžalobcomuplatňovanéhonároku.Zpodanej

žaloby je zrejmé, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 70,14 eura s príslušenstvom a nie nárok
na sumu 135,45 eura s príslušenstvom, ktorý uviedol súd prvej inštancie v bode 21. odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Nie je zrejmé, na základe akých úvah sa súd prvej inštancie pri skutkovom a
právnom posúdení spravoval, keď v bode 21. odôvodnenia rozsudku uviedol, vzájomne si odporujúce
skutočnosti a to jednak týkajúce sa výšky uplatňovaného nároku, jednak časového obdobia, za ktoré

mal žalobca nárok na plnenie, ako aj priznaného úroku z omeškania. Podľa názoru odvolacie súdu,
súd prvej inštancie v prvom odseku bodu 21. odôvodnenia uviedol, že „žalobca má nárok na zaplatenie
poistného za obdobie od 17.03.2014 do 03.11.2014 v sume 70,14 eura s príslušenstvom predstavujúcim
úrok z omeškania, pričom žalovaný na pojednávaní preukázal, že žalobcovi na účet a variabilný symbol
totožný ako v oznámení o zániku zmluvy uhradil dňa 04.05.2018 sumu 27,75 eura, a preto v tejto časti

žalobcovi uplatnenú pohľadávku nepriznal, a žalovaného zaviazal zaplatiť mu rozdiel uplatnenej sumy
70,14euraažalovanýmuhradenejsumy27,75eura,t.j.sumu42,39eurasúrokomzomeškaniavsúlade
s § 517 ods. 1 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka“. Z tohto vyplýva priznanie úroku z omeškania vo výške 5,05 %,resp. 5 % ročne. V druhom odseku bodu 21. odôvodnenia súd prvej inštancie uvádza, že „v súlade
s ustanovením § 9 ods. 4 ZoPZP poistenie zaniklo v lehote jedného mesiaca od nezaplatenia splátky
ročného poistného splatnej dňa 11.12.2012, tzn. že poistenie zaniklo ku dňu 11.01.2012 a že žalobca

predloženými dôkazmi dostatočne preukázal nárok na zaplatenie poistného do doby zániku poistenia, t.j.
od 11.03.2011 do 11.01.2012 vo výške 135,45 eura.“ Z podanej žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáhal
zaplatenia sumy 70,14 eura na poistné za poistnú dobu od 17.03.2014 do 03.11.2014, keď poistné
zaniklo jeho neuhradením v lehote 45 dňoch odo dňa splatnosti, t. j. dňa 03.11.2014. Vyhodnotením
skutkového stavu tak, ako ho súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení, že predmetom žaloby bol nárok

135,45 eura s príslušenstvom, že poistenie zaniklo v lehote 1 mesiaca a nie v lehote 45 dní, ako to
bolo dohodnuté v zmluve č. 12-901-71969572 ako aj uvedením nesprávneho poistného obdobia a výšky
úrokovej sadzby úroku z omeškania, došlo k pochybeniu, ktoré zaťažilo rozsudok súdu prvej inštancie
vadou nepreskúmateľnosti. Nepreskúmateľnosť rozsudku, ktorú žalovaný namietal v odvolaní, vzhliadol
po preskúmaní veci i odvolací súd a na základe toho, že nepreskúmateľné rozhodnutie nie je možné
potvrdiť, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v

ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa ustanovenia § 391 ods. 2 CSP
viazaný a opätovne rozhodnúť, pričom v novom rozhodnutí sa súd správne vysporiada so skutkovými
tvrdeniami žalobcu ako aj žalovaného, svoje rozhodnutie dostatočne zrozumiteľným a vzájomne si
neodporujúcim spôsobom odôvodní.

10. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať
žalobu späť.

11.Podľa§145ods.2CSP,akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

12.Podľa§146ods.1CSP,súdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžalobyzvážnychdôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

13. Pretože žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy
vo výške 70,14 eura z dôvodu úhrad zo strany žalovaného a žalovaný výslovne vyjadril súhlas s
čiastočným späťvzatím žaloby v uvedenej časti, súd konanie v tejto časti zastavil. Súhlas žalovaného
s čiastočným späťvzatím bol nevyhnutný, pretože k späťvzatiu došlo po pojednávaní, respektíve po
zrušení napadnutého rozsudku odvolacím súdom.

14. Po čiastočnom späťvzatí zostalo predmetom konania iba príslušenstvo, t. j. úroky z omeškania, ktoré
žalobca vyčíslil v sume 18,22 eura, pričom navrhol, aby súd uložil žalovanému aj povinnosť nahradiť
trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

15. Žalovaný vo vzťahu k žalobcom vyčíslenému úroku z omeškania vo výške 18,22 eura uviedol,
že žiada súd, aby žalobu v celom rozsahu zamietol, namietajúc, že predmetná žaloba bola podaná
zbytočne, zmätočne a nadbytočne, pretože ak by žalobca poslal žalovanému pokonávku pred
súdnym konaním, žalovaný by uvedenú sumu 70,14 eura zaplatil a nemuselo dôjsť k zbytočnému
súdnemu konaniu. Poznamenal, že žalobca žiadnym relevantným listinným dôkazom nepreukázal súdu

(doručenkou), že korešpondencia - zánik poistenia bolo aj žalovanému skutočne doručená, preto sa
nemohol dostať do omeškania s platením úrokov vo výške 18,22 eura. Namietal aj uplatnenú náhradu
trov konania zo strany žalobcu.

16. Na prejednanie veci nariadil súd opätovne pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil žalobca, ani jeho

právny zástupca, rovnako ani žalovaný. Žalovanému bol termín pojednávania doručený podľa § 111 ods.
3 CSP, pričom zásielka sa vrátila súdu ako neprebratá v odbernej lehote dňa 26.05.2021, v dôsledku
bola preukázateľne zachovaná 5 dňová lehota na prípravu na pojednávanie. V tejto súvislosti súd ešte
nevyhnutne poznamenáva, že žalovaný s istotou vedel o nariadenom termíne pojednávania, pretože
mu súd pred samotným pojednávaním doručil podanie právneho zástupcu žalobcu ako reakciu na

jeho predchádzajúce podanie, pričom toto prevzal dňa 04.06.2021, z ktorého musel mať pozitívnu
vedomosť o termíne a mieste konania pojednávania, vzhľadom na to, že žalobca v predmetnom
podaní presne uviedol, z ktorého termínu pojednávania sa ospravedlňuje. Právny zástupca žalobca
svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnil, z dôvodu hospodárnosti navrhol, aby súd rozhodol vzmysle priložených listinných dôkazov. V uvedenom písomnom podaní zároveň reagoval na námietky
žalovaného, vyjadrujúc nesúhlas s tvrdeniami žalovaného obsiahnutými v jeho poslednom vyjadrení
(zo dňa 05.05.2021). Poukázal na to, že strany konania sa dohodli v poistnej zmluve na 45 dňovej

lehote pre zánik poistenia a to v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, pričom táto bola obsiahnutá
priamovpoistnejzmluveč.12-901-71969572zodňa17.12.2013včastivyhláseniepoistníka.Lehotapre
zánik poistenia v zmysle § 9 ods. 4 zákona o PZP začína plynúť okamihom, kedy je splatné celé poistné

plnenie za príslušné poistné obdobie, resp. poistnú dobu. Je teda nepochybné a zrejmé, že k zániku
poistnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným došlo ex lege na základe vyššie uvedeného
zákonného ustanovenia, preto nie je povinnosťou žalobcu ako poisťovateľa mať vykázané doručenia
oznámenia o zániku poistenia zodpovednosti žalovanému ako poistníkovi. Žalobca ako poisťovateľ
nebol a nie je povinný za účelom unesenia dôkazného bremena predložiť v konaní doklad o doručení
oznámenia o zániku poistenia žalovanému ako poistníkovi a zákonná úprava s jeho doručovaním

nespája žiadne právne účinky so zánikom poistenia zodpovednosti za škodu. Keďže mal súd zato,
že účasť strán sporu (zástupcu žalobcu) na pojednávaní nebola potrebná vykonal pojednávanie v
ich neprítomnosti, majúc na zreteli hospodárnosť konania, v ktorom už viackrát došlo k odročovaniu
pojednávania z rôznych dôvodov.

17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, poistnou zmluvou, oznámením o zániku
poistenia z poistnej zmluvy , vyjadreniami strán, poštovým poukazom a zistil nasledovný skutkový a
právny stav :

18. Žalobca ako poisťovateľ a žalovaný ako poistený uzatvorili dňa 17.12.2013 poistnú zmluvu č.

12-901-71969572 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorovéhovozidla(ďalejlenPZP), ktorejpredmetombolopoisteniemotorovéhovozidlazn.DAEWOO
NEXIA, rok výroky 1997. Účastníci zmluvy dohodli poistné krytie/ poistnú sumu na škode na zdraví vo
výške 5 000 000,00 eur a na škode na majetku 3 000 000,00 eur a poistné ( poistnú dobu) si dohodli so
začiatkom poistenia od 17.12.2013 na dobu neurčitú s ročným poistným vo výške 111,00 eura. Plnenie

bolo dohodnuté v splátkach štvrťročne s lehotným poistením vo výške 27,75 eura splatným 17.12.2013,
17.3.2014,17.6.2014 a 17.9.2014. Posledná strana poistenej zmluvy obsahuje vyhlásenia, okrem iného
aj také, kde si účastníci zmluvy dohodli v zmysle § 9 ods. 4 zákona , že poistenie zanikne , ak poistné
nebolo zaplatené do 45 kalendárnych dní od dátumu jeho splatnosti. Listom zo dňa 10.11.2014 žalobca
oznámil žalovanému, že jeho poistenie zaniklo dňom 3.11.2014 pre nezaplatenie poistného. Zároveň

ho upozornil, že v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z., má poisťovateľ právo na pomernú časť poistného
ku dňu, keď poistenie zaniklo. Z uvedeného dôvodu ho vyzval na úhradu dlžného poistného vo výške
70,14 eura do 24.11.2014.Tiež ho upozornil, že v prípade zániku poistnej zmluvy pre neplatenie by bol
v zmysle § 9 ods. 5 zákona povinný uzavrieť poistnú zmluvu na zostávajúcu časť poistného obdobia
s doterajším poisťovateľom a poistná zmluva uzavretá na zostávajúcu časť poistného obdobia s iným

poisťovateľom by bola zo zákona neplatná.

19. Podľa § 788 zákona č. 40/1964 Zb. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej
len „OZ“ ) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane
náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú

zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

20. Podľa § 801 ods. 2 OZ poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo
zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo
poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie

zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

21. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

22. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ( ďalej len " ZoPZP") v znení ku dňu 17.12.2013 ( ku dňu
uzatvorenia zmluvy) poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie.Spôsob platenia poistného, dĺžka poistného obdobia a splatnosť poistného určujú všeobecné poistné
podmienky.

23. Podľa § 9 ods. 4 ZoPZP v znení účinnom ku dňu 17.12.2013 poistenie zodpovednosti zanikne tiež,
ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola
v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti
zanikne uplynutím tejto lehoty.

24. Podľa § 9 ods. 5 ZoPZP v znení účinnom ku dňu 17.12.2013 ak poistenie zodpovednosti zanikne
počas poistného obdobia pre neplatenie poistného, osoba, ktorá má povinnosť uzavrieť poistnú
zmluvu podľa § 3 tohto zákona je povinná uzavrieť poistnú zmluvu na zostávajúcu časť poistného
obdobia s doterajším poisťovateľom. Poistná zmluva uzavretá počas tohto poistného obdobia s iným
poisťovateľom je neplatná.

25. Podľa § 11 ods. 11 ZoPZP v znení účinnom ku dňu 17.12.2013 ak zanikne poistenie zodpovednosti
pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok
na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného
je poisťovateľ povinný poistníkovi vrátiť, ak suma presiahne 50 Sk.

26. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Súd prvej inštancie viazaný právne záväzným pokynom odvolacieho súdu, aby vo veci znovu konal

a rozhodol (avšak pri zjavnej absencii vysloveného pre súd záväzného právneho názoru) opätovne
vec prejednal, oboznámil sa s písomnými podaniami strán sporu, pričom na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru a mal za preukázané, že medzi stranami dňa 17.12.2013 došlo k
uzatvoreniu poistenej zmluvy, v ktorej sa žalovaný zaviazal platiť poistné v štyroch splátkach vo
výške 27,75 eura, čo predstavuje 111,00 eur ročne. Zo skutočností tvrdených žalobcom, ktoré neboli

žalovaným popreté, mal súd za preukázané, že žalovaný neuhradil splátku poistného zo dňa 17.3.2014
ani nasledujúce splátky poistného, čím porušil svoje zmluvné povinnosti, ku ktorým sa zaviazal. Túto
skutočnosť žalovaný nepoprel, naopak potvrdil, že poistenie nehradil, nakoľko auto malo byť pokazené
a následne predané, čo však žiadnym dôkazom nepreukázal. Sporným v konaní bola skutočnosť, kedy
došlo k zániku poistenia, keď žalobca tvrdil, že k zániku došlo ku dňu 03.11.2014 a žalovaný mal za

to, že poistenie zaniklo ku dňu 17.4.2014 a od toho sa odvíjajúca alikvótna čiastka poistného. Žalovaný
však v priebehu konania uhradil dlžnú istinu v sume 70,14 eura, čím legitimizoval predmetný nárok
žalobcu, následkom čoho došlo k čiastočnému späťvzatiu v uvedenej časti (súd konanie v uvedenej
časti zastavil), preto sa súd týmto nárokom už ďalej nezaoberal.

29. Súd opätovne a nemenne zotrváva na svojom pôvodne vyslovenom právnom názore, ktorý nebol
spochybnený ani odvolacím súdom a to vo vzťahu prezentovanému tvrdeniu žalovaného ohľadne
skutočnosti, že žalobca nepreukázal, že mu doručil oznámenie o zániku poistenia súd uvádza, že
ustanovenie§9ods.4ZoPZPjelexspecialiskustanoveniu§801ods.2OZ,atotoustanovenie(§9ods.
4 ZoPZP ) upravuje spôsob zániku poistenia pre nezaplatenie poistného a tiež určuje aj presný okamih

zániku poistného vzťahu, čím presne, zrozumiteľne a úplne formuluje spôsob a okamih zániku právneho
vzťahu, a nie je tak daný dôvod na subsidiárne použitie ustanovenia § 801 ods. 2 OZ, z ktorého vyplýva
požiadavka o doručení, tzv. kvalifikovanej výzvy poisťovateľa poistenému ( uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo 8/2013 zo dňa 9.7.2014). Vzhľadom na uvedené žalobca v
konaní nemusel preukázať doručenkou doručenie oznámenia o zániku poistenia žalovanému. Rovnako

žalobca nebol povinný žalovaného pred podaním žaloby na súd vyzývať k uhradeniu dlhu a pokúsiť sa o
uzavretie zmieru, nakoľko takáto povinnosť mu nevypláva zo žiadneho právneho predpisu a ako uvádza
sám žalovaný vo svojom podaním zo dňa 17.3.2017 aj ustanovenie § 170 ods. 2 zákon č . 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok odporúča stranám spor vyriešiť zmierom. Takéto konanie však nie jepovinnosťoužalobcu.Čosatýkanámietkyžalovanéhovznesenejnapojednávaní,žežalobcapoužilproti
nemunekalúpraktiku,nakoľkoformulárzmluvybolvopredpripravený,tútonepovažovalsúdzadôvodnú,
pretože pri uzatváraní poistných zmlúv je bežné, že žalobca má tieto vo všeobecných častiach vopred

naformulované a v zásadných otázkach týkajúcich sa zmluvy sú tieto do zmlúv vpisovaného podľa
dohody zmluvných strán, pričom z predloženej zmluvy sa súdu javí, že išlo o individuálne dojednané
podmienky, čo v konečnom dôsledku potvrdzuje aj fakt, že žalovaný hradil prvú splátku poistného bez
námietok a len v dôsledku skutočnosti, že jeho auto malo byť pokazené sa rozhodol, že poistné nebude
platiť, lebo nemôže spôsobiť žiadnu škodu. Ďalšou nekalou praktikou , ktorú mal žalobca použiť bolo

to, že poistenie zaniklo až po 45 dňoch , pričom ZoPZP hovorí, že poistenie zanikne do 30 dní po
neuhradení poisteného. Ja pravdou tvrdenie žalovaného, že ZoPZP stanovuje pre zánik poistenia lehotu
jedného mesiaca jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, avšak umožňuje účastníkom zmluvného
vzťahu určiť si aj dlhšiu lehotu, tak ako to bolo v tomto prípade, kde sa strany dohodli na lehote 45 dní,
s čím žalovaný podpisom zmluvy vyslovil súhlas. Tiež nemožno považovať za nekalú praktiku to, že si
poisťovňa „ vynucovala „ uzatvorenie zmluvy len s ňou, nakoľko táto povinnosť pre poisteného vyplývala

priamo zo ZoPZP platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy ( § 9 ods. 5) .

30. Najzásadnejšia námietka žalovaného sa týkala zániku poistnej zmluvy , resp. dňa, od ktorého mala
začaťplynúťlehotaprezánikpoistenia.Žalovanýtvrdil,želehota(čiuž30dňová,alebo45dňová)začala
plynúť dňom 17.3.2014, t. j. neuhradením druhej splátky poistného, naopak žalobca za deň splatnosti

považoval deň 17.09.2014, t. j. deň neuhradenia poslednej splátky . Z vykonaného dokazovania mal
súd za to, že táto lehota začala plynúť dňom 17.09.2014, t. j. nezaplatením poslednej splátky, nakoľko v
konaní nebolo preukázané, že by sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli o strate výhody splátok podľa
§ 565 OZ a za daných okolností, nastáva splatnosť až po nezaplatení poslednej splátky ( uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6M Cdo/48/2012 zo dňa 29.5.2014) . Lehota teda začala

plynúť dňa 17.9.2014 a uplynula po 45- dňoch t.j. 03.11.2014 (keďže posledný deň lehoty pripadol na
sobotu, posledným dňom bol najbližší nasledujúci pracovný deň).

31. Pretože sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku (plnenie poistného)
vo výške 70,14 eura od 04.11.2014 do 07.02.2018 (kedy uhradil sumu vo výške 27,75 eura (resp.

kedy bola táto suma pripísaná na účet žalobcovi)), patrí žalobcovi v zmysle § 517 ods. 1 OZ a § 3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka aj úrok z omeškania z uvedenej sumy, pričom úroková sadzba v čase, keď sa žalovaný
dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku bola výške 5,05 %, ktorý v materiálnom
vyčíslení za uvedené obdobie omeškania (04.11.2014 do 07.02.2018) predstavuje sumu 11,56 eura.

Následne sa vzhľadom na úhradu (27,75 eura) žalovaný dostal do omeškania s plnením sumy 42,39
eura a to od 08.02.2018 do 18.03.2021 (kedy uvedenú sumu uhradil, resp. bola pripísaná na účet
žalobcu), preto žalobcovi patrí z vyššie uvedenej sumy aj úrok z omeškania, pričom úroková sadzba
bola v čase omeškania žalovaného vo výške 5% ročne, v dôsledku čoho žalobcovi za uvedené
obdobie patrí vyčíslený úrok z omeškania vo výške 6,58 eura. S poukazom na uvedené, tak súd uložil

žalovanému zaplatiť vyčíslený úrok z omeškania vo výške 18,14 eura (6,58 eura + 11,56 eura) do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keďže nezistil žiadne dôvody na uloženie dlhšej lehoty na plnenie
(paričná lehota), ako aj vzhľadom na výšku vyčísleného doposiaľ neuhradeného úroku z omeškania.
Vo zvyšku súd žalobu zamietol, pretože žalobca si nesprávne vyčíslil úroky z omeškania z dlžnej
sumy, pravdepodobne opomínajúc výšku úroku z omeškania vo výške 5% ročne (v čase omeškania

žalovaného s plnením peňažného dlhu vo výške 42,39 od 08.02.2018 do 18.03.2021).

32. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.36. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 256 ods. 1, § 255 ods. 1 a 396 ods. 3
CSP a žalobcovi, ktorý mal podľa názoru súdu plný úspech vo veci priznal proti žalovanému nárok na
náhradu trov konania (ide o trovy prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania) v rozsahu 100%. Súd
pritom zohľadnil procesné zavinenie žalovaného na zastavení konania (v sume 70,14 eura), pretože
tento uhradil žalovanú istinu až po podaní žaloby a minimálne merateľný materiálny neúspech žalobcu

a to v časti o zaplatenie sumy 0,08 eura, čo z celej uplatnenej sumy (88,36 eura), vyčíslený úrok z
omeškania pritom nevynímajúc predstavuje len 0,09 %, čo možno považovať za mizivý, zanedbateľný
neúspech žalobcu (ergo nejedná sa ani o nepatrnú časť neúspechu). V uvedenom kontexte súd na
podporu svojej argumentácie poukazuje na Rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 9Co/318/2018, v
ktorom odvolací súd uviedol, že aj keď Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana mala
vkonaníneúspechvpomernenepatrnejčasti(pôvodneust. §143ods.3OSPvznenído30.6.2016)ana

daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona (analogia
legis alebo juris), nič to nemení na tom, že aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu
trov konania, musí to byť prevažujúci úspech, teda aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch strán
zostala ešte suma opodstatňujúca záver o čo i len čiastočnom, ale úspechu jednej zo strán. Odvolací
súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods.2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu

trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy,
ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že hoci má strana
v konaní neúspech v nepatrnej časti, v danom prípade 0,20 %, priznal jej plnú náhradu trov konania,
keď rozhodnutie postupom najskôr podľa § 255 ods. 2 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov
konania v rozsahu 99,20 %, by odporovalo súdnej praxi, ktorá vychádza z výkladu, že pomerne nepatrná

časť predstavuje 5 % až 10 % z uplatneného nároku vyjadreného v peniazoch. Keďže v posudzovanom
prípade nemožno použiť žiadne ustanovenie Civilného sporového poriadku (ktoré upravuje obdobnú
situáciu) pod ktoré by bolo možné vzniknutú procesnú situáciu analogicky aplikovať, súd pristúpil k
aplikácií čl. 4 ods. 2 CSP, ktorý precizuje dotváranie práva súdom. Súd preto vzhľadom na absenciu
normy upravujúcej konkrétnu vzniknutú situáciu, použil normu fiktívnu, teda takú, ktorú by zvolil, ak by

bol zákonodarcom. Nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že pre zákonodarcu je nesplniteľnou
úlohou každý jeden všeobecný zákonný princíp vyjadriť vo vete s takou jasnosťou a jednoznačnosťou,
aby bolo možné odvodiť z tejto vety jednoduchým úsudkom dôsledky pre všetky osobitne uspôsobené,
dotknutým princípom ovládané prípady. Nevyhnutnosť dotvárania práva súdom vyplýva najmä z toho, že
v právnej realite neexistuje zákon, ktorý by na každú mysliteľnú právnu otázku dával uspokojivú odpoveď

a v každom jednotlivom prípade nachádzal záujmovo spravodlivé riešenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku (výroky I. až IV.) je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany aleboďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.