Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. jún 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313010702
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8313010702.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov Mgr.

Iva Maruščáka a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa
29.06.2021 v trestnej veci obžalovaného V. G.Š., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr.
zákona, o odvolaní poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/173/2013 zo dňa
05.06.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade
škody.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanému V. G. L. F. Š. N. A. W. U. , nar. XX.XX.XXXX O. N., T..
M., trv. bytom K.,
N. XXXX/XX,

u k l a d á :

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku povinnosť nahradiť poškodenému N. Z., nar. 17.XX.XXXX O. K., trvale
bytom K., T. XXXX/X, škodu vo výške 3.350,50 eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného N. Z., nar. XX.XX.XXXX O. K., trvale bytom K., T. XXXX/2,
so zvyškom nároku na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného V. G. za vinného z prečinu ublíženie
na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 22.06.2013 v čase okolo 10.00 hod. v Humennom po ulici Kukorelliho viedol osobné motorové
vozidlo zn. Ford Mondeo ev. č. K. XXXBB, ktorého vedeniu a situácii v cestnej premávke nevenoval
náležitú pozornosť a prednou časťou vozidla vo svojom jazdnom pruhu zrazil chodca N. Z., ktorý
prechádzal v tom čase po priechode pre chodcov z ľavej strany na pravú a ktorý pri nehode utrpel
zranenie, a to zlomeninu tela ihlice pravého predkolenia, reznú ranu ľavého predkolenia, pomliaždenie
a odreniny hlavy vpravo, ako aj ďalšie poranenia s dobou liečenia v trvaní 4 až 6 mesiacov.

Za to súd obžalovanému uložil podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. d/, j/, § 38 ods. 2, 3
Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/ mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil a podľa
§ 50 ods.1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 1 /jedného/ roka.Poškodeného N. Z., nar. XX.XX.XXXX podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku s jeho nárokom na náhradu
škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, avšak len čo do výroku o náhrade škody podal, v zákonom stanovenej lehote,
odvolanie poškodený N. Z.. Podané odvolanie odôvodňoval prostredníctvom svojho splnomocnenca tak,
že poškodený si v zmysle ustanovenia § 46 ods. 3 Tr. poriadku riadne uplatnil nárok na náhradu škody
v celkovej výške 3.865,50 eur do skončenia vyšetrovania dňa 19.11.2013. Zo znaleckého posudku W..

V. Z. zo dňa 29.08.2013 vyplýva nárok na náhradu škody vo výške 3.350,50 eur. Tento nárok je podľa
odvolateľa nepochybný a preukázaný, na základe čoho súd v trestnom rozkaze dňa 11.12.2013 uložil
obvinenému povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške 3 350,50 eur a iba so zvyškom jeho
nárokov odkázal poškodeného na občianske súdne konanie v súlade s ustanovením § 288 ods. 1, 2 Tr.
poriadku, keďže na preukázanie ostatných nárokov by bolo potrebné vykonávať dokazovanie a trestné
konanie by sa tak predĺžilo. Z týchto dôvodov aj pri opätovnom prejednaní uvedenej veci splnomocnenec

poškodeného na hlavnom pojednávaní dňa 05.06.2020 navrhol, aby súd uložil obžalovanému v
odsudzujúcom rozsudku povinnosť nahradiť poškodenému nepochybne preukázanú škodu vo výške
3.350,50 eur a aby ho iba so zvyškom jeho nároku odkázal na civilný proces. Súd uznal obžalovaného
za vinného, preto mal postupovať v zmysle ustanovenia § 287 ods. 1 Tr. poriadku s poukazom na
ustanovenie § 288 ods. 1 Tr. poriadku, pričom v § 288 ods. 1 Tr. poriadku uvedené predpoklady v

tomto prípade neboli naplnené, keďže minimálne vo výške 3.350,- eur bol nárok poškodeného riadne
uplatnený a preukázaný. Súd však aj pri opätovnom prejednaní veci ohľadom nároku poškodeného na
náhradu škody pochybil rovnako ako pri prvom prejednaní veci a dňa 05.06.2020 v rozsudku, ktorým
uznal obžalovaného za vinného, neuložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému spôsobenú a
riadne preukázanú škodu, ale odkázal poškodeného s celým jeho nárokom na náhradu škody na civilný

proces. Poškodený, prostredníctvom svojho splnomocnenca, preto navrhol, aby odvolací súd zmenil
výrok napadnutého rozsudku v časti o náhrade škody a obžalovaného zaviazal povinnosťou nahradiť
poškodenému škodu spôsobenú mu trestným činom vo výške 3.350,50 eur a vo zvyšku poškodeného
odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Vzhľadom na to, že vychádzajúc z ustanovenia § 307 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku je poškodený
oprávnený podať odvolanie len čo do výroku o náhrade škody, krajský súd ani nebol oprávnený
preskúmavať, či v danom prípade existujú také chyby týkajúce sa aj ďalších výrokov napadnutého

rozsudku, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a preskúmaval len
napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o náhrade škody a po takomto preskúmaní dospel k záveru, že
odvolanie poškodeného N. Z. je dôvodné.

Podľa § 288 ods. 1, veta prvá Tr. poriadku, súd odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody

na občianske súdne konanie, ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti
na náhradu škody, alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.

Z obsahu spisu krajský súd zistil, že poškodený svoj nárok na náhradu škody uplatňoval z titulu

bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 3.350,50 eur, ako aj za výdavky a to za
cestovné k odborným lekárom vo výške 56,- eur, cestovné na rehabilitácie vo výške 80,- eur, výdavky
za rehabilitácie ako samoplatca v sume 171,- eur, doplatky na lieky v sume 180,- eur, a výdavky za
opatrovateľskú službu pre manželku vo výške 28,- eur, spolu teda požadoval sumu 3.865,50 eur. Takto
vyčíslenú škodu si poškodený uplatnil riadne a včas v súlade s ustanovením § 46 ods. 3 Tr. poriadku v

prípravnom konaní dňa 19.11.2013. Škodu z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo
výške 3.350,50 eur si uplatnil aj pri svojom výsluchu dňa 03.10.2013.Krajský súd len v krátkosti rekapituluje priebeh doposiaľ vykonaného trestného konania. V tomto prípade
ide v poradí o druhé rozhodnutie krajského súdu, ktorému predchádzalo zrušujúce uznesenie Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 3To/22/2016 zo dňa 27.09.2017, v ktorom krajský súd konštatoval potrebu

odstraňovania rozporov medzi vykonanými dôkazmi a predovšetkým medzi závermi dvoch znaleckých
posudkov z odboru cestná doprava, ktoré posudky dospeli k rôznym záverom, pokiaľ ide o príčinu
vzniku dopravnej nehody a zrážky chodca Z.. Okresný súd po vrátení veci vykonal opätovný výsluch
znalcov a vykonal aj previerku výpovedí na mieste dopravnej nehody v prítomnosti oboch znalcov z
odboru cestná doprava, ktorí dospeli na základe tejto previerky k záveru, že k zrážke chodca došlo

na priechode pre chodcov v pravom jazdnom pruhu dvojpruhovej jednosmernej komunikácie, čiže v
jazdnom pruhu, v ktorom jazdilo motorové vozidlo, ktoré viedol obžalovaný, ktoré vozidlo sa pohybovalo
rýchlosťou nižšou ako je dovolená v tomto úseku. K samotnej príčine vzniku dopravnej nehody znalci
ustálili dve rovnocenné možnosti, ako k nehode došlo, a to prvú verziu, podľa ktorej, pokiaľ jazdili v ľavom
jazdnom pruhu ďalšie motorové vozidlá tak, ako to tvrdil obžalovaný, potom by poškodený vyšiel pred
vozidlo obžalovaného spoza vozidla a nachádzal sa v strede jazdného pruhu, potom by obžalovaný

ako vodič reagoval včas. V druhom prípade, ak by v ľavom jazdnom pruhu nejazdili iné vozidlá, potom
obžalovaný reagoval na chodca oneskorene. Znalci nevedeli určiť, ktorý priebeh nehodového deja je
pravdepodobnejší. Okresný súd v odvolaním napadnutom rozsudku ustálil skutkový stav tak, že sa
priklonil k druhej verzii, a teda neuveril obžalovanému v tom, že v ľavom jazdnom pruhu sa pohybovali
pred zrážkou s chodcom dve motorové vozidlá a že obžalovaný vyšiel spoza jedného z nich.

Keďže okresný súd ustálil otázku priebehu nehodového deja a príčiny vzniku dopravnej nehody tak,
že k zrazeniu chodca Z. došlo oneskorenou reakciou vodiča - obžalovaného, ktorý neskoro reagoval
na chodca Z. prechádzajúceho cez cestu, potom nemal dôvod nerozhodnúť o uplatnenom nároku
poškodeného na náhradu škody, ktorú si tento uplatnil riadne a včas, teda pred skončením vyšetrovania,

ktorá pozostávala z bolestného, ktoré znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia,
traumatológia ohodnotil 205 bodmi.

Pokiaľ okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku uvažoval o tom, že poškodený v čase nehody
bol pod vplyvom alkoholu, znalci z odboru doprava nekonštatovali príčinnú súvislosť medzi požitým

alkoholomupoškodenéhoavznikomdopravnejnehody.Navyšezoznaleckéhoposudkuznalcazodboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia) plynie,
že poškodený N. Z. sa po dopravnej nehode podrobil dychovej skúške s výsledkom merania 1,12 mg/
l alkoholu vo vydychovanom vzduchu, čo zodpovedá hodnote 2,33 alkoholu v krvi, v čase nehody
bola spätným prepočtom určená hladina alkoholu v krvi poškodeného Z. na 2,37-2,39(1,14-1,15 mg/l).

Zo všeobecného súdnolekárskeho hľadiska bol poškodený, podľa záverov posudku, v čase dychovej
skúšky v stave opilosti ťažkého stupňa. V danom prípade ide, podľa záverov znaleckého posudku
znalca, u poškodeného Z. o muža, ktorý je nepochybne zvyknutý požívať alkohol, ktorý sa nachádzal v
eliminačnej fáze, preto v čase nehody bol len v stave opilosti mierneho stupňa.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c),e),f) zákona číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, vodič je povinný c)
venovať sa plne vedeniu motorového vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, e) dbať na zvýšenú
opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči
osobám,ktorépoužívajúbielupalicuastarýmosobám,f)daťprednosťchodcovi,ktorývstúpilnavozovku
a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť; to neplatí pre vodiča električky.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (z. č. 40/1964 Zb., ďalej len Obč. zák.), každý je povinný počínať
si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods.1 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 441 Obč. zák., ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne;
ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením znáša ju sám.

Podľa § 444 Obč. zák., pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie

jeho spoločenského uplatnenia.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o výrok o nároku na náhradu škody,
tento odôvodnil tak, že poškodeného v rozsahu ním uplatneného nároku odkázal na civilný proces zdôvodu, že v danom prípade ide o spôsobenie škody nedbanlivostným konaním v súvislosti s vedením
motorového vozidla a táto škoda môže byť uhradená aj z povinného zmluvného poistenia motorového
vozidla, ktoré obžalovaný mal v čase dopravnej nehody uzavreté s Komunálnou poisťovňou, a. s., o

čom svedčí záznam na č.l. 129 a č.l. 142 trestného spisu. S týmito závermi súdu prvého stupňa však
nie je možné súhlasiť.

Podľa výroku o vine, poškodený konaním obžalovaného utrpel pri nehode zranenie, a to zlomeninu tela
ihlice pravého predkolenia, reznú ranu ľavého predkolenia, pomliaždenie a odreniny hlavy vpravo, ako aj

ďalšie poraneniasdobouliečeniavtrvaní4až6mesiacov.ZoznaleckýchzisteníznalcaW..V.Z.,znalca
v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - traumatológia, v zmysle záverov znaleckého
posudku č.14/2013, škoda na zdraví poškodeného predstavuje poškodenie, bodovo ohodnotené podľa
zákona č. 437/2004 Z. z. z 30.06.2004 o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, v
dôsledku roztrieštenej zlomeniny hlavice v hodnote 40 bodov, ďalej úplnej zlomeniny ihlice v hodnote
40 bodov, chirurgicky ošetrenej povrchovej rany v hodnote 10 bodov, k poradeniu dôležitých periférnych

nervov v bodovej hodnote 85 bodov a k otrasu mozgu ľahšieho stupňa v hodnote 30 bodov, bez
hodnotenia ostatných povrchových poranení ako sú odreniny a pomliaždeniny malého rozsahu. Znalec
škodu vyčíslil v hodnote spolu 205 bodov á 16,10 eur, t. j. v sume 3.350,50 eur.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,

sa výška náhrady za bolesť určuje podľa výšky náhrady určenej za kalendárny rok predchádzajúci roku,
v ktorom vznikol nárok na náhradu.

Súd prvého stupňa mal teda k dispozícii všetky podklady umožňujúce mu o nároku poškodeného
rozhodnúť a pre takéto rozhodnutie už nebolo potrebné žiadne ďalšie dokazovanie vykonať v časti

týkajúcej sa bolestného.

Situácia predpokladaná citovaným ustanovením § 288 ods. 1, veta prvá, Tr. poriadku, teda pokiaľ ide
o škodu z titulu bolestného, nenastala, a preto ani nebol dôvod, aby súd prvého stupňa o nároku na
náhradu škody poškodeného v tejto časti rozhodol tak, že ho odkázal s jeho nárokom na občianske

súdne konanie.

Naopak z ustanovenia § 287 ods. 1 Tr. poriadku vyplýva, že ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný
čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1 Tr. poriadku, uloží mu spravidla v rozsudku,
aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený.

Ako už bolo vyššie uvedené, poškodený si svoj nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnil. Preto
krajskému súd nezostávalo nič iné, len toto pochybenie súdu prvého stupňa napraviť a o uplatnenom
nároku poškodeného na náhradu škody rozhodnúť.

Z týchto dôvodov krajský súd zrušil napadnutý výrok o náhrade škody a po uznaní viny obžalovaného
zo skutku v zmysle odsudzujúceho rozsudku rozhodol o riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu
škody vo vzťahu k obžalovanému podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku, ktorému uložil povinnosť nahradiť
poškodenému škodu vo výške 3 350,50 eur.

Pokiaľ obhajca obžalovaného navrhol, aby krajský súd zaviazal poškodeného Z. k náhrade trov
právneho zastúpenia a hotových výdavkov za obe verejné zasadnutia, teda za verejné zasadnutie zo
dňa 20.05.2021, z ktorého neúčasti sa ospravedlnil splnomocnenec poškodeného z dôvodu náhlych
zdravotných problémov, tu krajský súd konštatuje, že verejné zasadnutie bolo odročené z dôvodu, že
obžalovaný uviedol, že Komunálna poisťovňa a.s. už poškodenému N. Z. škodu uhradila, krajský súd

považoval za potrebné túto skutočnosť preveriť, pričom zistil, že poisťovňa škodu poškodenému Z.
nezaplatila,bolauhradenálenškodaDôverezdravotnejpoisťovni,a.s.Ztohtodôvodu,pokiaľpoškodený
trval na tom, aby o jeho nároku na náhradu škody rozhodol krajský súd, neboli splnené podmienky
uvedené v § 554 ods.1 Tr. poriadku, z tohto dôvodu potom krajský súd nerozhodol o priznaní trov a
nákladov obžalovanému.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasnePoučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je rípustný.