Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. október 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6S/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200032
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8019200032.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v právnej veci žalobcu MITBAU SK
s.r.o., so sídlom Hniezdne 24, IČO: 46 388 672, právne zastúpeného JUDr. Mariánom Gelenekym,
advokátom so sídlom Stará Ľubovňa, Garbiarska 20, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce,
so sídlom Košice, Masarykova 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa
7. januára 2019 č.: PO/BEZ/XXXX/XXXX, O-XXX/XXXX v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce
Prešov zo dňa 7. novembra 2018 č.k.: P: XXX/XXXX-R, S/XXXX/XXX/XXXXX, na základe správnej
žaloby vo veciach správneho trestania jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 07.01.2019 rozhodol odvolací orgán (žalovaný) ako príslušný
orgán podľa § 6 ods. 1 písm. b/ a ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a
o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o inšpekcii práce“) vo veci
odvolania zo dňa 28.11.2018, ktoré podal účastník konania MITBAU SK s.r.o., 065 01 Hniezdne 24,
IČO 46 388 672, (ďalej „účastník konania, kontrolovaný subjekt, žalobca“) proti rozhodnutiu Inšpektorátu
práce Prešov č.k.: P: XXX/XXXX-R, S/XXXX/XXX/XXXXX zo dňa 07.11.2018 (ďalej len „rozhodnutie

inšpektorátu práce“), ktorým správny orgán uložil na základe oprávnenia daného mu ustanovením § 19
ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce účastníkovi konania pokutu vo výške 2 000,- eur za porušenie
povinnosti vyplývajúcej zo zákona o inšpekcii práce, a to konkrétne § 16 ods. 2 písm. a/ zákona o
inšpekcii práce tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej „Správny poriadok“) odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie inšpektorátu
práce potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že dňa 12.06.2018 v
doobedňajších hodinách inšpektori práce v snahe zahájiť inšpekciu práce vykonali miestne šetrenie na
adrese sídla kontrolovanej spoločnosti - účastníka konania vo dvore rodinného domu, pričom snahy
o zistenie, či sa niekto v sídle kontrolovanej spoločnosti nachádza, boli neúspešné. Inšpektorát prácenásledne zistil, že konateľ kontrolovanej spoločnosti sa často nachádza v zahraničí, z toho dôvodu
inšpektor práce zaslal dňa 13.06.2018 účastníkovi konania žiadosť o predloženie dokladov.

3. Odvolací orgán ďalej v odôvodnení rozhodnutia poukázal, že inšpektorát práce v dôsledku porušenia
právnych predpisov začal správne konanie vo veci uloženia pokuty. Oznámenie o začatí správneho
konania zo dňa 05. 09. 2018 bolo účastníkovi konania preukázateľne doručené dňa 10.09.2018.
Účastník konania listom zo dňa 11.09.2018 požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k začatému
správnemu konaniu. Inšpektorát práce listom zo dňa 18.09.2018 oznámil účastníkovi konania, že

povoľuje predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k začatému správnemu konaniu do 10.10.2018. Odpoveď
na žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k začatému správnemu konaniu sa vrátila na inšpektorát
práce dňa 12.10.2018 s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.

4. Inšpektorát práce rozhodnutím zo dňa 07.11.2018, ktoré bolo účastníkovi konania preukázateľne
doručené dňa 20.11.2018, uložil pokutu účastníkovi konania vo výške 2 000,- eur. Sankcia bola uložená

za porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona o inšpekcii práce a to konkrétne § 16 ods. 2 písm.
a/ zákona o inšpekcii práce spočívajúcej v tom, že účastník konania porušil povinnosť na požiadanie
inšpektorátu práce alebo inšpektorke práce poskytnúť všetky podklady a informácie potrebné na
výkon inšpekcie práce, ktoré boli od účastníka konania vyžiadané listom zo dňa 13.06.2018, ktorý bol
preukázateľne prevzatý dňa 21.06.2018 splnomocnencom účastníka konania.

5. Účastník konania sa v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu o uložení pokuty odvolal. V
odvolaní uviedol, že podľa jemu dostupných informácií mu nikdy nebol doručený list zo dňa 13.06.2018,
ktorým bol vyzvaný poskytnúť všetky potrebné podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie
práce. Z toho dôvodu považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Ďalej

uviedol, že v rozhodnutí nebolo uvedené, ktorému splnomocnencovi bol doručovaný list. Poukázal na
to, že splnomocnencovi bolo vypovedané udelené plnomocenstvo, a preto z právneho hľadiska nebol
oprávnený prebrať akúkoľvek poštu, a teda napadnuté rozhodnutie mu nebolo nikdy doručené. Uviedol
tiež, že rozhodnutie trpí procesnou vadou, pretože správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci,
pretože si nepreveril základné skutočnosti, a to také, že či list bol doručený účastníkovi konania, resp.

splnomocnencovi, ktorý bol oprávnený na preberanie pošty. Poukázal na neprimerane krátku 5 dňovú
lehotu, ktorá bola určená v rozpore s dobrými mravmi. Účastník konania namietal aj to, že mu inšpektorát
práce nezaslal odpoveď na žiadosť o predĺženie lehoty, alebo ju zaslal na nesprávnu adresu sídla alebo
pochybila pošta. Zároveň namietal to, že prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia uviedol aj
časť odôvodnenia, ktorá formálne má byť umiestnená v časti odôvodnenie rozhodnutia, a nie vo výroku

rozhodnutia. Účastník konania má za to, že inšpektorát práce porušil svoje oprávnenia a povinnosti
dané mu zákonom o inšpekcii práce a z toho dôvodu zodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla. Porušením
ustanovenia § 10 ods. 3 veta posledná zákona o inšpekcii práce zasiahol inšpektorát práce do ústavného
práva na slobodné, ničím dôvodne nerušené podnikanie účastníka konania. Vyslovil tiež podozrenie zo
spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa v štádiu pokusu. Na základe vyššie

uvedených skutočností účastník konania navrhol, aby sa odvolací správny orgán zaoberal všetkými jeho
námietkami, dostatočne zistil skutkový stav a určil dostatočne primeranú lehotu na to, aby sa účastník
konania mohol k predmetnej veci vyjadriť, pričom za primeranú lehotu považuje lehotu troch mesiace
vzhľadom na rozsiahlosť požadovaných dokumentov. V závere požiadal, aby odvolací správny orgán
rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 07.11.2018 zrušil.

6. Odvolací orgán v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu, zhodnotil právny a skutkový stav, vyhodnotil predložené dôkazné listiny a posudzoval
či inšpektorát práce pri svojom konaní a rozhodovaní postupoval v súlade s platnými hmotnoprávnymi
a procesnoprávnymi ustanoveniami. Dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa jednoznačne

preukázal, že zo strany účastníka konania došlo k porušenia § 16 ods. 2 zákona o inšpekcii práce
tým, že účastník konania na základe žiadosti o predloženie podkladov na výkon inšpekcie práce zo
dňa 13.06.2018, ktorý bol preukázateľne prevzatý dňa 21.06.2018 splnomocnencom účastníka konania
nepredložil inšpektorátu práce požadované doklady v stanovenom termíne do 5 kalendárnych dní od
doručenia žiadosti, t.j. do 26.06.2018.

7. Následne sa odvolací orgán vysporiadal s odvolacími námietkami.8. K argumentácii účastníka konania, že v rozhodnutí nebolo uvedené, ktorému splnomocnencovi bol
doručovaný list, a že splnomocnencovi bolo vypovedané udelené plnomocenstvo, a preto z právneho
hľadiska nebol oprávnený prebrať akúkoľvek poštu, a teda napadnuté rozhodnutie účastníkovi konania

nebolo nikdy doručené, odvolací správny orgán argumentoval, že splnomocnenou osobou môže byť
ktokoľvek komu právnická osoba udelila splnomocnenie na preberanie zásielok. V prípade, že účastník
konania splnomocnil svojho otca na preberanie zásielok, prejavil tak vôľu, aby pri preberaní poštových
zásielok bol zastúpený ním zvoleným zástupcom. Keďže zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti
priamo zastúpenému subjektu, sú právne dôsledky rovnaké, ako keby zastúpený účastník konal sám.

Ak teda na základe riadnej plnej moci doručujúca pošta odovzdala zásielky z inšpektorátu práce
splnomocnenému zástupcovi účastníka konania, nastali rovnaké právne účinky, ako keby zastúpený
účastník konania predmetné zásielky prevzal osobne.

9. K námietke účastníka konania, že v rozhodnutí nebolo uvedené, ktorému splnomocnencovi bol
doručovaný list, odvolací orgán poukázal na § 25 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého správny

orgán doručuje písomnosti na adresu, ktorú právnická osoba uviedla alebo je známa podľa obchodného
registra. Ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa,
ani na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná a
jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia
nedoručenej zásielky správnemu orgánu, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú

osobu, sa o tom nedozvie. Ak účastník konania vypovedal splnomocnencovi udelené plnomocenstvo,
odvolací orgán zdôraznil, že pošta nevydá zásielku pre právnickú osobu tomu, kto nemá na preberanie
zásielky splnomocnenie.

10. K námietke, že inšpektorát práce stanovil na predloženie dokladov neprimerane krátku 5 dňovú

lehotu, ktorá bola určená v rozpore s dobrými mravmi, odvolací správny orgán konštatoval, že lehota
5 dní nie je v rozpore s dobrými mravmi a je primeraná vzhľadom na rozsiahlosť požadovaných
dokladov pre výkon inšpekcie práce, nakoľko ide o doklady ktorými zamestnávateľ disponuje. V
prípade, ak účastník konania potreboval viac dní na predloženie dokladov, mohol požiadať inšpektora
práce o predĺženie lehoty na predloženie dokladov. Odvolací orgán zároveň konštatoval, že účastník

požadované doklady nepredložil ani do vydania rozhodnutia inšpektorátu práce.

11. K námietke účastníka konania, že mu inšpektorát práce nezaslal odpoveď na žiadosť o predĺženie
lehoty, alebo ju zaslal na nesprávnu adresu sídla alebo pochybila pošta, odvolací orgán poukázal,
že inšpektorát práce súhlasil s predĺžením lehoty na vyjadrenie sa k začatému správnemu konaniu a

odpoveď na žiadosť o predĺženie lehoty bola účastníkovi konania doručovaná doporučene s poznámkou
do vlastných rúk. Zásielka sa vrátila na inšpektorát práce dňa 12.10.2018 s poznámkou „zásielka
neprevzatá v odbernej lehote“. Odvolací orgán k tejto námietke zároveň poukázal na § 25 ods. 2
Správneho poriadku.

12. K námietke účastníka konania, že správny orgán vo výroku rozhodnutia uviedol aj časť odôvodnenia,
ktorá formálne má byť umiestnená v časti odôvodnenie rozhodnutia, a nie vo výroku rozhodnutia,
odvolací orgán poukázal, že vo výroku rozhodnutia je uvedené sankcionované konanie účastníka
konania tak, aby nebolo zameniteľné s iným konaním a aby účastníkovi konania bolo hneď z výroku
rozhodnutia jasné akého správneho deliktu sa dopustil, pričom napadnuté rozhodnutie spĺňa náležitosti

v zmysle § 47 Správneho poriadku.

13. K argumentácii účastníka konania, že inšpektorát práce porušil svoje oprávnenia a povinnosti dané
mu zákonom o inšpekcii práce, odvolací orgán konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval v
súlade s platnými procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi ustanoveniami a nedošlo zo strany inšpektorátu

práce k žiadnemu porušeniu oprávnenia ani k žiadnemu porušeniu povinností, ktoré sú mu dané
zákonom o inšpekcii práce. Napadnuté rozhodnutie inšpektorátu práce nevykazuje žiadne známky
nezákonnosti.Účastníkkonanianepredložilnijakédôkazy,ktorébyspochybnili,prípadnevyvrátilizistené
porušenie povinnosti inšpektorátom práce.

14. K výške uloženého sankčného postihu odvolací orgán argumentoval, že inšpektorát práce pri
určovaní výšky pokuty prihliadal na zákonné relevantné skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia
§ 19 ods. 1 písm. a/ a ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je
evidentné, že inšpektorát práce uložením pokuty vo výške 2 000,- eur sledoval najmä jej výchovné apreventívne pôsobenie, pričom citoval z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 2Sž-
oKs 56/2006 a konštatoval, že sankcia vo výške 2 000,- eur je primeraná, plniaca preventívnu funkciu
a nakoľko bude citeľná aj v majetkovej sfére účastníka konania, splní aj svoju represívnu funkciu a

odradí účastníka konania od ďalšieho nezákonného konania v budúcom období. Zároveň poukázal, že
inšpektorát práce uložil pokutu v dolnej hranici zákonnej sadzby.

15. V závere odôvodnenia sa odvolací orgán stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce, ktorý
na základe zistených nedostatkov rozhodol o uložení pokuty tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

napadnutého rozhodnutia a v jeho odôvodnení.

II.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
16. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmal preskúmania zákonnosti rozhodnutia

žalovaného, aj rozhodnutia inšpektorátu práce a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil
si právo na náhradu konania. Zároveň žiadal súd o priznanie odkladného účinku správnej žaloby podľa
§ 185 písm. a/ Správneho súdneho poriadku. Žiadal vo vecí nariadiť pojednávanie. Navrhol vykonať
dôkazy- výsluch poštového doručovateľa a výsluch údajného splnomocnenca žalobcu, ktorý podľa
názoru inšpektorátu práce oprávnene preberal poštu.

17. Poukázal, že už v podanom odvolaní voči rozhodnutiu inšpektorátu práce namietal nesprávne
právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav veci. Žalobca okrem iného namietal, že mu
nikdy nebol doručený list zo dňa 13.06.2018, v ktorom inšpektorát práce žiadal od žalobcu poskytnúť
všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce. Avšak žalovaný sa vôbec nezaoberal

touto námietkou a neodôvodnil na základe akej skutočnosti dospel k tomu, že išlo o preukázateľné
doručenia, a najmä žiadnym spôsobom neodôvodnil prečo námietky žalobcu v rámci svojho rozhodnutia
nevzal do úvahy.

18. Ďalej žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a

nedostatok dôvodov. Argumentoval, že žalobca vo dvore rodinného domu, ani v rodinnom dome nemá
žiadnu prevádzku, ani kanceláriu, len sídlo spoločnosti. Naopak, inšpektori práce porušili domovú
slobodu, že boli vo dvore rodinného domu. Takéto odôvodnenie žalobca považuje za nepreskúmateľné
a nezrozumiteľné. Žalovaný vzal za základ skutkového stavu - skutkový stav, ktorý popísal na 2. strane
napadnutého rozhodnutia. Nepomenoval však základný fakt, a to, že žalobca žiadal o predĺženie lehoty

do 11.12.2018, a to žiadosťou o predĺženie lehoty zo dňa 11.09.2018, pričom dĺžku predĺženia lehoty
aj náležite odôvodnil. Správny orgán uviedol len to, že povolil predĺženie lehoty do 10.10.2018. Z toho
dôvodu je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť.

19. Žalobca ďalej namietal postup odvolacieho orgánu, pretože nevykonal dokazovanie v sporných

otázkach a je zrejmé, že dôsledne nepreskúmaval nič. Žalobca namietal tú skutočnosť, nech správny
orgán uvedie, kto je splnomocnencom žalobcu, a že splnomocnenec nebol oprávnený na preberanie
zásielok, a aby sa žalovaný touto spornou otázkou zaoberal. Správny orgán neskúmal či pošta vydala
alebo nevydala zásielku osobe, ktorá nebola splnomocnená na preberanie zásielok. Taktiež neskúmal
námietku žalobcu spočívajúcej v tom, že mu nebola doručená odpoveď na žiadosť o predĺženie lehoty

na vyjadrenie sa k začatému správnemu konaniu. Správny orgán len uviedol, že sa zásielka vrátila ako
nedoručená. V poštovej schránke žalobca nemal ani žltý ani modrý ani inej farby lístoček od pošty, preto
nevie akým spôsobom žalovaný doručoval predmetný list žalobcovi, a správny orgán ani nezisťoval
či v skutočnosti bol list doručovaný alebo nie. Žalobca čakal, či mu bude lehota predĺžená, a ak by
mu oznámenie bolo riadne doručované, tak by vyžiadané podklady žalovanému predložil. Navyše sa

správny orgán nevysporiadal ani s námietkou účastníka, že žalovaný zasielal odpoveď na nesprávnu
adresu sídla alebo pochybila pošta.

20. Žalobca namietal, že odvolací orgán vo výroku rozhodnutia uviedol aj časť odôvodnenia, ktorá
formálne má byť umiestnená v časti odôvodnenia rozhodnutia, a nie vo výroku rozhodnutia a z toho

dôvodu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.21. Ďalej žalobca citoval ust. § 47 ods. 4 Správneho poriadku a argumentoval, že poučenie v rozhodnutí
druhostupňového orgánu neobsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné. Taktiež žalovaný nevykonal
dokazovanie - a to vypočutie poštového doručovateľa a splnomocnenca na preberanie pošty. Z toho

dôvodu nedôsledne zistil skutkový stav a rozhodol protizákonne, pretože sa nezaoberal spornými
otázkami v predmetnom konaní. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia,
teda aj samotné uloženie pokuty je nesprávne a v rozpore so zákonom. Navyše podľa názoru žalobcu
správny orgán postupoval prehnane formalisticky v rozpore s účelom a zmyslom zákona právnych
princípov, ako aj logiky pri ich výklade.

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
22. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.03.2019 k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii
uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Navrhol, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a

žalobu v celom rozsahu zamietol.

23. K návrhu žalobcu, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok z dôvodov, že okamžitým
výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi značná hospodárska škoda, finančná škoda a
závažná ujma v podnikaní, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k ohrozeniu podnikateľskej činnosti,

vyplácania miezd zamestnancom žalobcu a taktiež aj k ohrozeniu úhrady splatných faktúr, žalovaný
konštatoval, že žalobca existenciu závažnej ujmy žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal a
neoznačil ani žiadne konkrétne dôkazy smerujúce k tomu, že by takýto stav mal resp. mohol u žalobcu
vzniknúť. S ohľadom na uvedené skutočnosti navrhol súdu nepriznať správnej žalobe odkladný účinok.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

24. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“).

25. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

27. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

28. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

29. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

30.Uznesenímzodňa08.04.2019sp.zn.6S/5/2019-30správnysúdzamietolnávrhžalobcunapriznanie
odkladného účinku správnej žalobe z dôvodov, že neboli splnené podmienky podľa § 185 písm. a/ SSP.

31. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd
preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, vypočul povereného zástupcu
žalovaného, konal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.32. Predmetom preskúmania je rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 2 000,- eur podľa § 19 ods.
1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce a podľa § 46 Správneho poriadku za porušenie povinnosti

vyplývajúcej zo zákona o inšpekcii práce, a to konkrétne § 16 ods. 2 písm. a/ zákona o inšpekcii práce
v tom, že zamestnávateľ porušil povinnosť na požiadanie Inšpektorátu práce Prešov alebo inšpektorke
práce poskytnúť všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, ktoré boli od
zamestnávateľa vyžiadané listom zo dňa 13.06.2018, ktorý bol preukázateľne prevzatý dňa 21.06.2018
splnomocnencom zamestnávateľa, a to konkrétne podklady, ktoré sú špecifikované na strane 1 a 2

rozhodnutia inšpektorátu práce. V stanovenom termíne do 5 kalendárnych dní od doručenia žiadosti,
t.j. do 26.06.2018 účastník konania, a ani iný zamestnanec alebo splnomocnený zástupca nepredložili
požadované doklady. Takisto zamestnávateľ nereagoval na výzvu a prerokovanie protokolu zo dňa
03.07.2018, ktorá bola preukázateľne prevzatá dňa 09.07.2018 splnomocnencom zamestnávateľa.
Predmetné doklady neboli doložené ani do vypracovania protokolu zo dňa 03.07.2018, ktorý bol
zamestnávateľovi zaslaný dňa 23.07.2018, a tým došlo zo strany zamestnávateľa k zmareniu inšpekcie

práce. Doklady neboli doložené ani dodatočne. Uvedené bolo zistené pri výkone inšpekcie práce a
účastníka konania v období od 12.06.2018 do 23.07.2018.

33. Právny rámec v prejednávanej veci t.j. zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení
zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o inšpekcii práce).

34. Podľa zákona o inšpekcii práce v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia,
tento zákon

a/ upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a
výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce,
b/ vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone
dohľadu podľa osobitného predpisu,
c/ ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby.

35. Podľa § 2 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce je

a) dozor nad dodržiavaním
1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a

skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok
žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili
15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,
3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,

4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

36. Podľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného
zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,

je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním
povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené
alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

37. Podľa § 14 ods. 4 zákona o inšpekcii práce, protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak
sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a
nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho
nepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole.

38. Podľa § 16 ods. 2 písm. a/ zákona o inšpekcii práce, zamestnávateľ je na požiadanie povinný
poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce všetky podklady a informácie potrebné na výkon
inšpekcie práce, vrátane prvopisov dokladov a technických nosičov údajov.39. Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ po čiarku zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je oprávnený uložiť
pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona.

40. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pred ukladaním pokuty podľa odsekov
1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na

a/ závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,

b/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti
zamestnávateľa,
c/ počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa ods. 2 písm. a) prvého
bodu
d/ skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany
práce u zamestnávateľ alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e/ opakované zistenie toho istého

nedostatku.
e/ opakované zistenie toho istého nedostatku.

41. Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1 písm. b/, d/
a e/, § 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a s/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/- f/, § 19 a § 20 sa

vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (Správny poriadok), ak tento zákon neustanovuje inak.
Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia preukazu, osvedčenia
a povolenia podľa tohto zákona.

42. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

43. Podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania,

sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na
preberanie zásielok.

44. Podľa § 25 ods. 1 Správneho poriadku, písomnosti určené do vlastných rúk adresované orgánom
a právnickým osobám sa doručujú ich zamestnanom povereným prijať písomnosti. Ak nie je určený

zamestnanec na prijímanie písomnosti, doručí sa písomnosť určená do vlastných rúk tomu, kto je
oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať.

45. Podľa § 25 ods. 2 Správneho poriadku, ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu,
ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri,

v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje za
doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený
konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.

46. Podľa § 25 ods. 5 Správneho poriadku, ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé

konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1
až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať,
doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.

47. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

48. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými

možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.49. Podľa § 34 ods. 4, ods. 5 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti.

50. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými predpismi,
musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí
obsahovať prepísané náležitosti.

51. Podľa § 47 ods. 1 veta prvá, ods. 2, ods. 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať
výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti
nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny
orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení
rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami

bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami
k podkladom rozhodnutia.

52. Z Protokolu č.R.-XX-XX-X.X/P-EXX,AXX,XX-XX zo dňa 03.07.2018 o výsledku inšpekcie práce
vykonanej v dňoch 12.06.2018, 03.07.2018 a 23.07.2018 u žalobcu (zamestnávateľa) vyplýva, že výkon
inšpekcie práce u zamestnávateľa bol zameraný na dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov v zmysle
zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, zákona č. 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
a právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa zákona

č. 82/2005 o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov.

53. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že správne delikty právnických osôb sú
postihované bez ohľadu na zavinenie (zodpovednosť za výsledok), nakoľko zavinenie nie je pojmovým
znakom správneho deliktu právnickej osoby. Podstatné je iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo

alebo nie (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžo/230/2015 zo dňa 25.01.2017.) Subjektom deliktu je
právnická osoba spôsobilá na protiprávne konanie (tzv. deliktuálna spôsobilosť, ktorá je spojená s jej
vznikom a existenciou). Z toho vyplýva záver, že žalobca zodpovedá za porušenie povinnosti založenej
na objektívnej zodpovednosti za správny delikt.

54. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že správny súd preskúmava zákonnosť právoplatných
správnych rozhodnutí, to znamená, že súdne konanie nepredstavuje „predĺženie“, resp. „pokračovanie“
správneho konania. Aj podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR je v správnom súdnictve
nevyhnutné prihliadať na špecifiká vyplývajúce z postavenia a právomocí všeobecných súdov, ktoré
nie sú pri preskúmavaní postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy súdmi skutkovými, ale súdmi,

do právomocí ktorých patrí predovšetkým preskúmanie právnych otázok týkajúcich sa postupu a
rozhodnutia tohto orgánu (napr. I.ÚS 217/2015).

55. Žalobné námietky vznesené žalobcom v hmotnoprávnej aj v procesnoprávnej rovine sú podľa názoru
správneho súdu nedôvodné.

56. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že inšpektorát práce vykonal
v období od 12.06.2018 do 23.07.2018 v zmysle § 7 ods. 3 písm. a/ v nadväznosti na § 13 ods.
2 a § 14 zákona o inšpekcii práce inšpekciu práce u zamestnávateľa: MITBAU SK s.r.o., Hniezdne
24. Z dôvodu, že zamestnávateľ sa dňa 23.07.2018 nezúčastnil na prerokovaní protokolu v zmysle

výzvy zo dňa 03.07.2018, odmietol oboznámiť sa s protokolom a vyjadriť sa k nemu a vzhľadom
k tomu, že zamestnávateľ neoznámil Inšpektorátu práce Prešov písomnou formou náhradný termín
na prerokovanie protokolu v lehote do 20.07.2018, inšpektorka práce považovala protokol zo dňa
03.07.2018 č. R.-XX-XX-X.X/P-EXX,AXX,XX-XX (Protokol) v zmysle § 14 ods. 4 zákona o inšpekcii
práce za prerokovaný. Pokuta sa ukladá za nedostatok, ktorý je uvedený v predmetnom Protokole

v časti pracovnoprávne vzťahy B (1). Na základe takto zisteného skutkového stavu bolo listom zo
dňa 05.09.2018 začaté správne konanie pod č.: P:XXX/XXXX-Z vo veci uloženia pokuty účastníkovi
konania. Oznámenie o jeho začatí bolo účastníkovi konania doručované doporučene s poznámkou „do
vlastných rúk“ a bolo preukázateľne doručené dňa 10.09.2018. Dňa 17.09.2018 bolo na Inšpektorátpráce Prešov doručené písomné vyjadrenie účastníka konania k začatému správnemu konaniu v zmysle
§ 33 ods. 2 Správneho poriadku, v ktorom uviedol, že sa dlhodobo zdržiava v zahraničí. Na adrese
sídla spoločnosti osobne poštu nepreberá z dôvodu neprítomnosti, a preberá ju jeho otec, ktorý je

staršieho veku. Taktiež poznamenal, že požiadal externú účtovnú firmu o prípravu podkladov, ktoré
žiadal Inšpektorát práce Prešov, a to jej bude trvať značný čas, pretože ide o rozsiahlu dokumentáciu. V
závere uviedol, že v priebehu mesiaca september 2018 plánuje splnomocniť advokátsku kanceláriu na
zastupovanie v tejto veci. Na základe týchto skutočností žiadal inšpektorát Prešov o predĺženie lehoty
na vyjadrenie sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia. Listom zo dňa 18.09.2018 Inšpektorát práce

Prešov súhlasil s predĺžením lehoty na vyjadrenie sa k začatému správnemu konaniu do 10.10.2018
s poukazom na § 49 Správneho poriadku, nakoľko musí vydať rozhodnutie o uložení pokuty vo zvlášť
zložitých prípadoch v lehote najneskôr do 60 dní, t.j. v lehote do 09.11.2018. Zároveň v tomto liste
Inšpektorát práce Prešov uviedol, že marenia výkonu inšpekcie práce sa nemôže zamestnávateľ zbaviť,
nakoľko sa dopustil porušenia správneho deliktu tým, že počas inšpekcie práce v zmysle Žiadosti o
predloženie dokladov a poskytnutie informácií zo dňa 13.06.2018 nepredložil požadované doklady a

informácie v stanovenej lehote do 5 kalendárnych dní od doručenia žiadosti, t.j. v lehote do 26.06.2018.
V prípade, že tento termín nevyhovoval, mal zamestnávateľ možnosť sa obrátiť na inšpektorku práce
aj telefonicky, nakoľko jej kontakt bol uvedený v predmetnej žiadosti a požiadať o predĺženie lehoty na
predloženie dokladov pred uplynutím lehoty na predloženie dokladov potrebných pre výkon inšpekcie
práce. Inšpektorát práce Prešov tiež poznamenal, že prípadné zaslanie požadovaných dokladov v

rámci vyjadrenia sa k začatému správnemu konaniu nezbavuje zodpovednosti zamestnávateľa za
spáchanie správneho deliktu. V prípade doloženia požadovaných dokladov bude zvážené zo strany
Inšpektorátu práce Prešov vykonanie ďalšej inšpekcie práce, v ktorej budú vyhodnotené dodatočne
zaslané doklady potrebné k inšpekcii práce a následne vyvodená zodpovednosť za prípadné porušenie
pracovnoprávnych predpisov. Odpoveď na žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie k začatému

správnemu konaniu bola doručovaná doporučene s poznámkou „do vlastných rúk“. Zásielka sa vrátila
na Inšpektorát práce Prešov dňa 12.10.2018 s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.
V zmysle § 25 ods. 2 Správneho poriadku uvedená odpoveď na predĺženie lehoty sa tak považuje za
doručenú dňa 12.10.2018.

57. K námietke žalobcu, že mu nikdy nebol doručený list inšpektorátu práce zo dňa 13.06.2018
správny súd argumentuje, že v mene právnickej osoby môže preberať zásielky aj splnomocnená osoba.
Splnomocnená osoba môže byť ktokoľvek komu právnická osoba udelila splnomocnenie na preberanie
zásielok. V prípade, že žalobca splnomocnil svojho otca na preberanie zásielok prejavil tak vôľu, aby pri
preberaní poštových zásielok bol zastúpený ním zvoleným zástupcom. Zo zastúpenia vznikajú práva a

povinnosti priamo zastúpenému subjektu, t.j. žalobcovi, právne dôsledky sú rovnaké ako keby zastúpený
účastník konal sám. Pri doručovaní písomností má podstatný význam adresa, na ktorú sa písomnosť
doručuje a to aj z hľadiska účinkov nastupujúcich pri fiktívnom doručení.

58. Správny poriadok upravuje tri možnosti používania adries právnických osôb - a/ adresa, ktorú uviedla

právnickáosobavpodaní,b/adresauvedenávobchodnomregistrialeboinomregistri,c/adresa,ktoráje
správnemu orgánu známa. Ak sa nepodarí doručiť písomnosť na žiadnu z uvedených adries právnickej
osoby, písomnosť sa považuje za doručenú po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky, a to aj
vtedy, ak sa subjekty oprávnené konať za právnickú osobu o tom nedozvedeli.

59. Doručovanie písomností v správnom konaní je úkon, prostredníctvom ktorého správny orgán
oznamuje určité skutočnosti účastníkovi konania alebo iným osobám. Pokiaľ ide o spôsob doručovania
rozlišujeme doručenie do vlastných rúk a doručenie iné, t.j. obyčajné, ktoré môže mať rôzne formy
a napokon doručenie verejnou vyhláškou. Doručenie možno vykonať najmä prostredníctvom pošty,
prostredníctvom zamestnanca správneho orgánu, osobným prevzatím písomnosti na správnom orgáne,

prostredníctvom kuriérskej služby a pod. Zákon č. 324/2011 Z.z. o poštových službách ustanovuje, že
vyberanie a distribúciu úradných zásielok zabezpečuje na základe poštovej licencie jeden alebo viac
poštových podnikov. V zmysle § 5 citovaného zákona úradnou zásielkou sa rozumie zásielka určená do
vlastných rúk účastníkom konania pred orgánmi verejnej moci.

60. Doručovanie do vlastných rúk je kvalifikovanou formou doručenia. Výnimkou zo zásady, že
zásielku adresovanú do vlastných rúk nemožno vydať náhradnému prijímateľovi, je ustanovenie o
splnomocnencovi na preberanie zásielok. V súlade s § 31 až 33b OZ môže adresát splnomocniťktorúkoľvek plnoletú osobu, aby za neho prijímala jemu adresované zásielky. Plnomocenstvo musí byť
overené buď oprávneným orgánom alebo poštou.

61. Ak správny orgán potrebuje mať doručenie preukázané, nechá zásielku doručiť s doručenkou.
Doručenka riadne vyhotovená a vrátená správnemu orgánu osvedčuje vo forme listiny, že doručenie
bolo vykonané. V dôsledku tejto skutočnosti má doručenka povahu verejnej listiny.

62. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že Žiadosť o predloženie dokladov a poskytnutie

informácií potrebných pre výkon inšpekcie práce zo dňa 13.06.2018 bola zaslaná doporučene do
vlastných rúk na adresu žalobcu, ktorá je uvedená ako sídlo žalobcu v obchodnom registri oddiel: Sro,
vložka číslo:XXXXX/P a bola prevzatá splnomocnencom dňa 21.06.2018, čo preukazuje doručenka
vrátená na Inšpektorát práce Prešov dňa 26.06.2018 založená v administratívnom spise.

63. K námietke účastníka konania, že v rozhodnutí nebolo uvedené ktorému splnomocnencovi bola

zásielka vydaná, správny súd argumentuje, že táto námietka je irelevantná. V § 25 ods. 2 Správneho
poriadku je uvedené, že správny orgán doručuje písomnosti na adresu, ktorú právnická osoba
uviedla alebo je známa v zmysle Obchodného registra. Splnomocnenec môže preberať zásielky na
doručovacom mieste, t.j. v byte i na pošte. K námietke účastníka konania, že bolo splnomocnencovi
vypovedané plnomocenstvo, správny súd konštatuje, že žalobca tak začal tvrdiť až keď voči nemu bolo

začatésprávnekonanievoveciuloženiapokuty.Tútoskutočnosťžiadnymspôsobomnedoložilasprávny
súd má za to, že pošta nevydá zásielku pre právnickú osobu tomu, kto nemá na preberanie zásielky
splnomocnenie.

64. Aj námietka účastníka konania, že lehota 5 dní na predloženie dokladov potrebných pre výkon

inšpekcie práce je v rozpore s dobrými mravmi, je nedôvodná. Vzhľadom na rozsiahlosť požadovaných
dokumentov pre výkon inšpekcie práce je podľa názoru správneho súdu primeraná, nakoľko tieto
doklady mal žalobca k dispozícii. A ak potreboval viac dní, mohol byť aktívnejší, mohol inšpektorke
práce zavolať a požiadať aj telefonicky o predĺženie tejto lehoty ešte pred jej uplynutím. Správny orgán
reagoval na žiadosť žalobcu na predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k začatému správnemu konaniu,

avšak zásielka sa vrátila na inšpektorát práce dňa 12.10.2018 s poznámkou „zásielka neprevzatá v
odbernej lehote“. Správny orgán postupoval v zmysle § 25 ods. 2 Správneho poriadku. Odpoveď na
predĺženie lehoty sa považuje za doručenú dňa 12.10.2018 v súlade s § 25 ods. 2 Správneho poriadku.

65. K námietke žalobcu, že správne orgány vydali rozhodnutie na základe nedostatočne zisteného

skutkového stavu, správny súd uvádza, že inšpektorát práce pri vydaní svojho rozhodnutia a pri svojom
konaní vychádzal z listinných dôkazov, ktoré tvoria spisovú zložku a jednoznačne potvrdzujú spáchaný
správny delikt, ktorý je uvedený vo výroku rozhodnutia zo strany žalobcu. Vo výroku rozhodnutia
je uvedené sankcionované konanie účastníka konania aj keď rozsiahlo, ale z dôvodu, aby nebolo
zameniteľné s iným konaním, a aby bolo účastníkovi konania hneď z výroku jasné akého správneho

deliktu sa dopustil. Rozhodnutie spĺňa náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, v zmysle ktorého
v odôvodnení správne orgány uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka konania a s ich vyjadreniami k
podkladom rozhodnutia.

66. Podľa názoru správneho súdu inšpektorát práce v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným
spôsobom odôvodnil uloženie pokuty vo výške 2 000,- eur. Správny orgán má zo zákona vyplývajúcu tzv.
diskrečnú právomoc, kedy zákon pripúšťa uplatnenie správneho uváženia správneho orgánu. V takomto
prípade je správny orgán oprávnený rozhodnúť v rámci rozpätia určeného právnou normou. V danom

prípade podľa § 19 ods. 1 písm. a/ (po čiarku) zákona o inšpekcii práce bol inšpektorát práce oprávnený
uložiť pokutu zamestnávateľovi (žalobcovi) za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona až
do 100 000,- eur. Uloženie pokuty za zistené porušenie je v tomto prípade len oprávnením správneho
orgánu, nie je povinnosťou, ale vzhľadom na závažnosť porušenia a vzhľadom na odôvodnenie správny
orgán zvážil, že žalobcovi bolo potrebné uložiť túto pokutu. Správny orgán hodnotil porušenie zo strany

žalobcu ako závažné, nakoľko ako zamestnávateľ neposkytol všetky doklady a informácie v stanovenej
lehote uvedenej vo výrokovej časti rozhodnutia, čo malo za následok úplné zmarenie výkonu inšpekcie
práce. Správny orgán zohľadňoval, že sa jednalo o prvú inšpekciu práce, a už samotná existencia
nedostatku zo strany účastníka konania bola dostatočným dôvodom pre uloženie pokuty. Vyššia pokutaako 2 000,- eur by podľa názoru správneho orgánu nebola účelná. Nižšia pokuta by neviedla k vyššej
opatrnosti a pozornosti, k väčšej zodpovednosti, nepôsobila by ako výchovný prostriedok. Inšpektorát
práce v obdobných prípadoch za porušenie § 16 ods. 2 písm. a/ zákona o inšpekcii práce ukladá pokutu

v rozpätí od 2 000 do 3 000,- eur.

67. K námietke žalobcu, že správny orgán nevykonal dôkazy, ktoré navrhol žalobca ako výsluch
poštového doručovateľa splnomocnenca na preberanie poštových zásielok správny súd poukazuje,
že v zmysle § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, je

oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy treba, či netreba vykonať. Výsluchom poštového doručovateľa resp.
splnomocnenca na preberanie zásielok by nedošlo k zmene skutku, ktorého sa žalobca ako právnická
osoba dopustila,

68. Žalobca namietal aj v procesnoprávnej rovine, že obsah protokolu nebol prerokovaný so
spoločnosťou MITBAU SK s.r.o. a neoboznámil sa so závermi uvedenými v protokole. Správny súd

k tejto námietke uvádza, že v závere Protokolu zo dňa 03.07.2018 inšpektorát práce v súlade s §
14 ods. 4 zákona o inšpekcii práce uviedol, že žalobca na výzvu na prerokovanie protokolu zo dňa
03.07.2018 nereagoval, svoju účasť neospravedlnil a nepožiadal o nový termín prerokovania. Výzva
na prerokovanie protokolu bola doručená dňa 09.07.2018 splnomocnencovi žalobcu, o čom svedčí
aj priložená doručenka. Práve z dôvodu, že žalobca sa dňa 23.07.2018 o 10.00 hod. nezúčastnil

na prerokovaní protokolu, a tým sa odmietol oboznámiť s protokolom a vyjadriť sa k nemu, tiež
Inšpektorátu práce Prešov neoznámil písomnou formou náhradný termín na prerokovanie Protokolu v
stanovenej lehote, inšpektor práce považoval Protokol v súlade s § 14 ods. 4 zákona o inšpekcii práce za
prerokovaný a uzatvorený. O týchto skutočnostiach bol žalobca vo výzve na prerokovanie Protokolu zo
dňa 03.07.2018 oboznámený. Z uvedených skutočností vyplýva, že inšpektorát práce neodňal žalobcovi

žiadne z jeho procesných práv.

69. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov nielen v
rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov, posudzujúc či v konaní nie sú vady

uvedené v § 195 písm. a/ až e/ SSP. Súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je
viazaný rozsahom žaloby, nezistil. Naopak, má jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo
dostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia je v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej
lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Súd nezistil

porušenie žiadnych zásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané zásady
ukladania trestov. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom
verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné
na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, alebo opatrenia, alebo na rozhodnutie vo veci.
V zmysle uvedeného ustanovenia SSP správny súd v zásade vykonáva dokazovanie oboznámením

sa s obsahom administratívneho spisu, ktorý konfrontuje s dôkazmi označenými žalobcom. V súdnej
praxi spravidla nebýva sporná otázka právnej povahy a kvality dôkazov, ale otázka ich správneho
vyhodnotenia, t.j. či správny orgán verejnej správy dôkazy vyhodnotil v súlade s administratívnymi
procesnými pravidlami.

70. Správny súd zdôrazňuje, že rozhodnutia správnych orgánov oboch inštancií tvoria jeden celok
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Asan/2/2016 zo dňa 27.03.2019).

71. Pre súd je potom v súlade s § 27 ods. 2 a 3 SSP rozhodujúce, či také rozhodnutie vydané na základe

zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom neposudzuje
účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia správneho orgánu. Na podporu tejto argumentácie
správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v uznesení
sp. zn. 6Sžo/227/2010 zo dňa 26.10.2011... „ Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je jeho
obsahovou náležitosťou, ktorá plní viacero funkcií. Jednak má presvedčiť účastníkov o správnosti

postupu správneho orgánu a jednak o zákonnosti jeho rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov je ovládané
zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení
všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny
orgándospelnazákladevoľnejúvahy,trebavrozhodnutídostatočneodôvodniť,abybolozrejmé,čobolopodkladom rozhodnutia, ako sa zhodnotili vykonané dôkazy ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto
svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok,
ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je potom v súlade s ustanovením § 245 ods. 2 O. s.

p. rozhodujúce, či také rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a
hľadísk ustanovených zákonom, pričom neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia... Nie
je nevyhnutné, aby sa správny orgán zaoberal každou vznesenou námietkou, avšak musí byť z neho
zrejmé, na základe čoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí“.

72.Správnyorgándostatočneavpotrebnomrozsahuzistilskutkovýstavatentosprávneprávneposúdil,
rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil. Nepochybil ani žalovaný, ak po náležitom vysporiadaní
sa s odvolacími námietkami žalobcu odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu potvrdil.

73. Správny súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria

bdelým“(pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým)teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a
výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a
predvídavosťou V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva
bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové,
osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení.

74. Správny súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.
rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo
veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených
pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná

podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať
na zásadné relevantné námietky prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu zákonnosti
a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov.

75. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú

zamietol.

76. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP tak, že náhradu trov
konania účastníkom nepriznal; žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený
v § 168 SSP.

77. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia
krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods.

2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné

body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,

ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebohozastupuje,vysokoškolsképrávnickévzdelanieII.stupňa;
ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).