Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/372/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108205405
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1108205405.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: N. G. , narodený dňa
XX.X.XXXX, bytom R., I. č. XX, zastúpený Mgr. Vladimírom Grauzelom, bytom Bratislava, Heyrovského
č. 13, proti žalovanému: UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia, a.s., Praha 4 - Michle 140
92, Želetavská č. 1525/1, Česká republika, organizačná zložka UniCredit Bank Czech Republic and

Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Bratislava 813 33, Šancová č. 1/A, Slovenská republika,
IČO: 47 251 336 (vo veci právneho predchodcu žalovaného UniCredit Bank Slovakia a. s., Bratislava
813 33, Šancová č. 1/A, IČO: 00 681 709, Slovenská republika), o zaplatenie sumy 31.335,06 €, s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 11. apríla
2013, č.k. 24 C 23/2008-154, takto

r o z h o d o l :

I. V konaní p o k r a č u j e s právnym nástupcom žalovaného UniCredit Bank Czech Republik
and Slovakia, a.s., Praha 4 - Michle 140 92, Želetavská č. 1525/1, Česká republika, organizačná zložka

UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Bratislava 813 33,
Šancová č. 1/A, Slovenská republika, IČO: 47 251 336.

II. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 11. apríla 2013, č.k. 24
C 23/2008-154, p o t v r d z u j e .

III. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

l.1. Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 11.4.2013, č.k. 24 C 23/2008-154, žalobu zamietol a
žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Po právnej stránke rozsudok odôvodnil ustanoveniami §
103, § 37 ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), § 101 Občianskeho zákonníka. V prvom rade sa zaoberal
otázkou aktívnej vecnej legitimácie. Vykonaným dokazovaním zostalo nesporné, že Exekútorský úrad
Bratislava, JUDr. Patricius Baďura - súdny exekútor, vydal dňa 17.3.2004 príkaz na začatie exekúcie

prikázaním pohľadávky z účtu v banke povinného Ignis s.r.o., Jarmočná č. 4, Hlohovec, IČO: 31 435
980, na základe (exekučného titulu) platobného rozkazu Krajského súdu Trnava zo dňa 2.3.2000, č.k.
17 Rob 601/1999-10, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.3.2000. Ním bola uložená
povinnosť povinnému zaplatiť pohľadávku v sume 1.000.000,-- Kč spolu s príslušenstvom oprávnenému
KeramiS s.r.o., Mlýnská č. 161, Luhačovice, IČO: 49 437 682, Česká republika. V priebehu exekučného
konania dňa 30.4.2004 oprávnený uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom

ktorej bola vyššie uvedená pohľadávka uplatnená oprávneným v predmetnom exekučnom
konaní. V prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať
exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešlo právo z exekučného titulu. Ak nastanúskutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv vyplývajúcich z exekučného
titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti súdnemu
exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv, návrh

na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa,
keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel a súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením.
Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v
exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla. V prípade, že k prevodu
alebo prechodu práv z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, ako je

tomu v prejednávanej veci, pokračuje súdny exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného
poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis
rozhodnutia. Pre prípad, že by súd zmenu účastníkov konania nepripustil, pokračuje exekútor v konaní s
pôvodnými účastníkmi. Z pripojeného exekučného spisu súd prvej inštancie nezistil, že by bolo súdnemu
exekútorovi účastníkmi exekučného konania oznámené, že došlo k postúpeniu vymáhanej pohľadávky
a následne žeby bolo rozhodované o zmene účastníkov konania na strane oprávneného a žeby bolo

vydané rozhodnutie súdu o pripustení tejto zmeny. Tieto skutočnosti žalobca a ani žalovaný netvrdili. Z
uvedeného jednoznačne vyplýva, že v exekučnom konaní naďalej ako oprávnený bol a mohol byť jedine
KeramiSs.r.o.,Mlýnskáč.161,Luhačovice,IČO:49437682,Českárepublika.Pretoženedošlokzmene
na strane oprávneného KeramiS s.r.o., Mlýnská 161, Luhačovice, IČO: 49 437 682, Česká republika,
len tento podľa § 103 Exekučného poriadku mohol podať predmetnú poddlžnícku žalobu, ktoré právo

prislúcha iba oprávnenému. O tom, že žalobca sa stal oprávneným v predmetnom exekučnom konaní
rozhodnuté nebolo, nemohol sa stať a ani sa nestal oprávneným v exekučnom konaní. Nadväzne na
uvedenéustálil,žežalobcaniejevtomtokonaníaktívnevecnelegitimovaný; vzmysleustanovenia
§103 Exekučného poriadku ak banka nepostupuje tak, ako jej to ukladajú ustanovenia § 95, § 96 ods.
3, § 97, § 98 a § 99, môže sa (len) oprávnený na súde domáhať, aby mu banka zaplatila sumu, na ktorú

by mal právo, keby banka postupovala správne.
1.2. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal žalovaným vznesenou námietkou premlčania a dospel k
záveru, že je dôvodná. Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou trojročnou
premlčacou dobou. Uvedená doba sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym
zákonníkom, alebo iným právnym predpisom, ustanovená osobitná premlčacia doba. Všeobecná

premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo môže byť vykonané
prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu. Tento okamih je daný objektívne a
nezávisle na subjektívnej okolnosti. Žalobca v konaní tvrdil, že o tom, že žalovaný poukázal finančné
prostriedky spoločnosti (povinnému) Ignis s.r.o., Jarmočná č. 4, Hlohovec, IČO: 31 435 980, sa dozvedel
až dňa 25.11.2005 a keďže žalobu podal dňa 15.2.2008, jeho právo premlčané nie je. Táto subjektívna

okolnosť na strane žalobcu spočívajúca v tom, že do 25.11.2005 nemal vedomosť o tom, že banka
vyplatila finančné prostriedky povinnému, a teda nevedel o svojom práve podať predmetnú žalobu,
nemá žiadny vplyv na plynutie premlčacej doby. K výplate finančných prostriedkov povinnému zo strany
žalovaného došlo dňa 13.4.2004, oprávnený tak mohol svoje právo voči žalovanému uplatniť na súde
v nasledujúci deň, dňa 14.4.2004, všeobecná trojročná doba uplynula dňa 14.4.2007 a žaloba bola

súdu prvej inštancie doručená (až) dňa 15.2.2008, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Teda
aj v prípade, že žalobca by bol v konaní aktívne vecne legitimovaný, nemohol by súd prvej inštancie
žalobe vyhovieť, pretože žalovaný úspešne vzniesol námietku premlčania (§ 100 ods. l Občianskeho
zákonníka).
1.3. V súvislosti s vyhlásením povinného zo dňa 7.4.2004 súd prvej inštancie uviedol, že v konaní

nebolo preukázané doručenie upozornenia súdneho exekútora zo dňa 12.3.2004, č.k. EX 260/2002-51,
žalovanému spolu s príkazom na začatie exekúcie zo dňa 17.3.2004 a ani neskôr do 13.4.2004,
kedy žalovaný vyplatil finančné prostriedky povinnému. Predmetné upozornenie neobsahuje označenie
adresáta, nie je z neho zrejmé, ktorému peňažnému ústavu bolo adresované. Taktiež ani samotný príkaz
na začatie exekúcie neobsahuje údaj o tom, že jeho prílohu tvorí upozornenie zo dňa 12.3.2004 a

ani z doručenky o zaslaní príkazu na začatie exekúcie žalovanému nevyplýva, že by toto upozornenie
bolo spolu s ním doručované. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalovaného ohľadne
vyhlásenia povinného, že je viazaný vyhlásením povinného a nemá právnu povinnosť preverovať
správnosť údajov uvedených vo vyhlásení, okrem toho, že má právo a povinnosť vyžadovať, aby
vyhlásenie obsahovalo náležitosti stanovené zákonom, pričom zodpovednosť za vyhlásenie nesie

povinný. Nadväzne na uvedené súd prvej inštancie sa už bližšie nezaoberal tvrdením žalovaného
ohľadne právnych následkov spojených s vyhlásením konkurzu na majetok povinného Ignis s.r.o.,
Jarmočná č. 4, Hlohovec, IČO: 31 435 980, a jeho následný výmaz z obchodného registra.1.4. Úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, hoci rozhodoval podľa ustanovenia § 142
ods. l O.s.p., keďže mu žiadne trovy nevznikli.

2.1. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/, f/
O.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Trvá na tom, že
je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie. Uplatnenie nároku podľa § 103 zákona č. 233/1995 Z.z. je
primárne založené na porušení zákonnej povinnosti banky v rámci uvedeného exekučného konania,

samotné uplatňovanie nároku je však už od podkladového exekučného konania hmotne a aj procesne
oddelené. Porušením povinnosti banky je v zmysle § 103 zákona č. 233/1995 Z.z. založená možnosť
oprávneného uplatňovať nárok na plnenie poddlžníckou žalobou, neexistuje však dôvod, prečo by tento
nárok nemohol byť, čo aj mimo exekučného konania, prevedený v režime ustanovenia
§ 524 Občianskeho zákonníka na inú osobu. V danej súvislosti poukázal na svoje ústne i písomné
vyjadrenia zo dňa 6.10.2012, 2.11.2009. Aj z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok

zo dňa 30.4.2004 a z valnej hromady KeramiS s.r.o. zo dňa 1.5.2004 možno vyvodiť, že takáto bola
aj vôľa strán pri uzavieraní zmluvy o postúpení pohľadávky a Valnej hromady KeramiS
s.r.o., že ňou mali byť postúpené všetky súvisiace práva vrátane exekvovanej pohľadávky založenej
právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom Krajského súdu Trnava č.k. 17 Rob 601/1999-10,
ako neskôr exekučným titulom v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn.

EX 260/2002, teda vrátane práva prípadného uplatňovaného nároku poddlžníckou žalobou. Nepriamo
jeho aktívnej vecnej legitimácii nasvedčuje nakladanie s dotknutou pohľadávkou. Exekučným konaním
dotknutá pohľadávka bola spoločnosťou KeramiS s.r.o., Česká republika (Luhačovice), postúpená na
neho (žalobcu) zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.4.2004. Jedná sa o vlastnú pôvodnú
pohľadávku z titulu zmluvy o exkluzivite uzavretej dňa 12.5.1993 fyzickou osobou (N. G.) podnikajúci v

Českej republike pod obchodným menom Obchodné stredisko Luhačovice, IČO 45 681 848, a právnym
predchodcom spoločnosti Ignis s.r.o. Hlohovec, Palma, š.p., Hlohovec, so zmluvne dojednanou pokutou
v sume 1.000.000,-- Kč v prípade porušenia zmluvy. Zmluvou o predaji podniku zo dňa 3.10.1995 N. G.,
IČO: XX XXX XXX, predal spoločnosti L. s.r.o., IČO 49 437 682, práva uvedené v prílohe
3 zmluvy o predaji podniku, obsahom ktorej boli aj práva zo zmluvy o exkluzivite a zmluvná pokuta v

sume 1.000.000,-- Kč. Zmluvou o spätnom postúpení pohľadávky na žalobcu voči týmto právam zmluvy
o exkluzivite so zmluvnou pokutou 1.000.000,-- Kč dňa 30.4.2004 prešli práva späť na fyzickú osobu (N.
G.). Dňom vstupu Českej republiky a Slovenskej republiky do ES dňa 1.5.2004 Valná hromada
spoločnosti KeramiS s.r.o., zastavila podnikanie dcérskej spoločnosti KeramiS s.r.o., v Českej republike.
Obaja konatelia KeramiS s.r.o., sa vzdali konateľstva. Valná hromada KeramiS s.r.o. poverila N. G.,

aby ako fyzická osoba zastupoval spoločnosť KeramiS s.r.o. Po tom, čo obaja konatelia KeramiS s.r.o.,
ukončili dňa 1.5.2004 konateľstvo v spoločnosti, Krajský súd Ostrava rozhodnutím zo dňa 25.10.2005,
č. j. 42 Cm 88/2005-39, s odôvodnením, že KeramiS s.r.o., nemala zvolené orgány spoločnosti, zrušila
KeramiS s.r.o. s likvidáciou. Na jeho odvolanie Vrchný súd Olomouc rozhodnutím zo dňa 25.6.2009, č. j.
8 Cmo 156/2009, zrušil dané uznesenie Krajského súdu Ostrava. Uvedené skutočnosti boli overované

aj vyšetrovateľmi polície, overované konaním prokuratúry po obdržaní podania trestného oznámenia
N. G., vrátane oznámenia o spáchaní trestného činu nezákonného odčerpania sumy 944.000,-- Sk
z bankového účtu Ignis s.r.o., vedenom v HVB Bank Slovakia, a.s. Ani orgány činné v trestnom
konaní, ani prokuratúra, nikdy nespochybnili jeho právo ako nositeľa pohľadávky KeramiS s.r.o., keďže
valná hromada KeramiS s.r.o., postúpila na neho všetky práva, záväzky a pohľadávky a súdy Českej

republiky (oba subjekty sa riadia českým právnym systémom) tieto práva akceptovali v množstve
rôznych súdnych konaní po dobu niekoľkých rokov. Obdobne slovenské prokuratúry i orgány činné
v trestnom konaní tieto práva k pohľadávke akceptovali. Má tak za to, že procesnoprávne konania
s obchodnými a registrovými súdmi Českej republiky, konanie orgánov činných v trestnom konaní,
Okresnej a Krajskej prokuratúry Trnave, v jednotlivých konaniach jeho aktívnu vecnú legitimáciu uznali, a

teda sú dostačujúcim dôvodom akceptovania jeho aktívnej vecnej legitimácie aj v predmetnom súdnom
konaní.
2.2. K otázke premlčania žalobca dôvodil, že súd prvej inštancie vychádzal z dátumu 13.4.2004, kedy
zrejme mali byť finančné prostriedky povinného uložené v banke a blokované súdnym
exekútorom JUDr. Patríciusom Baďurom uvoľnené v prospech povinného v zmysle § 104 ods. l zákona

č. 233/1995 Z.z. Svoj nárok podľa ustanovenia § 103 zákona č 233/1995 Z.z. mohol uplatniť až po tom,
čo sa dozvedel o skutočnostiach zakladajúcich možnosť uplatnenia tohto nároku. O nich sa dozvedel až
od súdneho exekútora JUDr. Patríciusa Baďuru tak, ako je to uvedené v trestnom oznámení podanom
na generálnej prokuratúre dňa 28.12.2005, teda až dňa 14.11.2005. Vyšetrovateľovi polície bolo trestnéoznámenie postúpené Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky a tento dňa 28.3.2006 uskutočnil
jeho výsluch (N. G.), ktorý obsahoval okrem písomného aj ústne podanie trestného oznámenia, ktorého
obsahom bolo i oznámenie o nezákonnom odčerpaní finančných prostriedkov z účtov vo VÚB, a.s., HVB

Bank Slovakia, a.s., a náhrada spôsobenej škody. Na základe zaprotokolovaného trestného oznámenia
a jeho výsluchu vyšetrovateľ polície začal šetrenie a/ u pracovníkov Ignis s.r.o., b/ u súdneho exekútora
JUDr.PatriciusaBaďuru,c/umanažmentuVÚB,a.s.,HVBBankSlovakia,a.s.PeňažnýústavHVBBank
Slovakia, a.s., opakovane odmietol podať informáciu vyšetrovateľovi polície s odôvodnením ochrany
bankového tajomstva; neoznámila, kedy a kým bolo z účtu Ignis s.r.o., v HVB Bank Slovakia, a.s.,

blokovaného súdnym exekútorom, odčerpaných 944.000,-- Sk, odmietla podať svedectvo o tom, ,,či
zisťovala, resp. či mala námietky proti vyplateniu uvedenej sumy, keď bola v príkaze na začatia exekúcia
upozornená, že spol. Ignis s.r.o., si už v mesiaci október 2002 uplatnila právo na výplatu miezd svojich
zamestnancov." Riaditeľ právnej divízie HVB Bank Slovakia, a.s., G.. H. U. zaslal vyšetrovateľovi
dňa 24.5.2007 iba kópie niektorých políciou požadovaných dokladov Ignis s.r.o.: a/ kópia čísla OP
B.. C. O. zo dňa 16.3.2004, b/ vyhlásenie v zmysle § 104 zákona č. 233/1995 Z.z. (nedátumované)

obsahujúce podpisy konateľov Ignis s.r.o., B.. C. W. a B.. C. O. s nečitateľným dátumom overenia
písomnosti bankou (pravdepodobne 8.4.2007), c/ dokladu hotovostného výberu sumy 944.000,-- Sk
dňa 13.4.2004 s podpisom „O. C. - majiteľ“. T. R. Slovakia, a.s., nepodala požadované informácie
ani na požiadanie prokuratúry. Súdny exekútor JUDr. Patrícius Baďura pred vyšetrovateľom uviedol,
že opätovne zablokoval účty povinného dňa 17.3.2004 (tento príkaz sa doručuje len bankám, nie

účastníkom konania) s doložkou, že povinný si v mesiaci október 2002 v zmysle ustanovenia § 104
Exekučného poriadku uplatnil právo na výplatu miezd svojich zamestnancov a z toho dôvodu uvoľnenie
ďalších finančných prostriedkov z toho istého titulu by bolo v rozpore so zákonom. Dňa 19.3.2004 HVB
Bank Slovakia, a.s., prevzala príkaz s prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktorého neoddeliteľnou
súčasťou bolo oznámenie o čerpaní finančných prostriedkov na mzdy zamestnancov v roku 2002.

Napriek tomu HVB Bank Slovakia, a.s., Bratislava, uvoľnila povinnému dňa 13.4.2004 sumu 944.000,--
Sk. Ďalej v odvolaní uvádzal skutočnosti zo spisu pred vyšetrovateľom o výsluchu svedkov, k listinným
dôkazom do spisu predloženým. Z nich vyplýva, že do 3.3.2010 mal vyšetrovateľ preukázané, že k
nezákonnému odčerpaniu exekútorom blokovaných finančných prostriedkov došlo, že ani polícia, ani
prokuratúra, ani KeramiS s.r.o., ani on sám, nemohli mať potvrdenú vedomosť o nezákonnom uvoľnení

prostriedkov pred dňom 3.3.2010, aby mohli voči HVB Bank Slovakia, a.s, podať poddlžnícku žalobu.
Skutočnosťou, že dňa 28.12.2005 podal trestné oznámenie vo veci a dňa 28.3.2006 bol vykonaný jeho
výsluch s uplatnením nároku na náhradu spôsobenej ujmy, odôvodňuje pri posudzovaní premlčania
aplikáciu ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka.
2.3. Tvrdenie súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalovanému nebolo

doručené upozornenie súdneho exekútora dátumované dňom 12.3.2004 na nemožnosť opakovaného
využitia práva povinného podľa § 104 zákona č. 233/1995 Z.z., že neobsahovalo označenie adresáta,
že nie je z neho zrejmé, ktorému peňažnému ústavu bolo adresované, ani samotný príkaz na začatie
exekúcie neobsahuje uvedenie, že jeho prílohu tvorí upozornenie zo dňa 12.3.2004 a ani z doručenky o
zaslaní príkazu na začatie exekúcie žalovanému nevyplýva, že toto upozornenie mu bolo doručované,

nemá oporu v dokazovaní. Súčasťou súdneho spisu je aj spis súdneho exekútora JUDr. Patríciusa
Baďuru sp.zn. EX 260/2002, v ktorom je uložená písomnosť na začatie exekúcie zo
dňa 17.3.2004, č.k. EX 260/2002-54, s vyznačeným doručením žalovanému na doručenke ku
dňu 19.3.2004. Upozornenie o už predchádzajúcom využití § 104 zákona č. 233/1995 Z.z. je k tomuto
príkazu na začatie exekúcie pevne neoddeliteľne zopnuté a zapečatené. Upozornenie dátumované

dňom 12.3.2004 neobsahuje adresu preto, že bolo pevne spojené zviazaním ku všetkým príkazom
na začatie exekúcie doručovaným v predmetnej veci jednotlivým bankám. Odvolaciemu súdu navrhol
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe vyhovieť.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

Žalobca v odvolaní neuvádzal žiadne nové skutočnosti ani právne odôvodnenie. Pripomenul absenciu
aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, že žalobca opiera svoje právo o zmluvu o postúpení
pohľadávok podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 30.4.2004, o ustanovenie § 103
Exekučného poriadku. Z citovaného zákonného ustanovenia ale vyplýva, že ak banka nepostupuje tak,
ako jej to ukladajú ustanovenia § 95, § 96 ods. 3, § 97, § 98 a § 99, môže sa oprávnený na súde

domáhať, aby mu banka zaplatila sumu, na ktorú by mal právo, keby banka postupovala správne, a to aj
vtedy, keď už na účte povinného nie je dostatok prostriedkov. Ide teda len o právo oprávneného, ktoré sa
pohľadávkou môže stať až po rozhodnutí súdu; takáto pohľadávka v čase podpísania predmetnej zmluvy
neexistovala, a teda ani nemohla byť predmetom postúpenia. Rovnako trvá na námietke premlčanianárokov podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pokiaľ nie je v ďalších
ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa
právo mohlo vykonať po prvý raz. Táto doba je objektívna, t.j. plynie bez ohľadu na skutočnosť, kedy sa

oprávnený o práve dozvedel a uplynula po 3 rokoch odo dňa vyplatenia predmetnej čiastky, najneskôr
však odo dňa 28.4.2004, kedy bol vyhlásený konkurzu na majetok povinného, nakoľko dňom vyhlásenia
konkurzu sa dlžníkov majetok stal súčasťou konkurznej podstaty, t.j. premlčacia doba uplynula dňa
28.4.2007, žaloba však bola podaná na súde až dňa 15.2.2008. Pripomenul, že banka môže poskytnúť
informácie spadajúce do bankového tajomstva bez súhlasu klienta len pri dodržaní všetkých náležitostí

a informácie poskytla polícii až po ich splnení, čo ale nie je predmetom tohto súdneho konania. Sám trvá
na tom, že splnil všetky povinnosti. Pokiaľ ide o vyhlásenie predložené povinným, na základe ktorého
boli povinnému vyplatené mzdy, takéto náležitosti nespĺňa, banka ho odmietne akceptovať a finančné
prostriedky nevyplatí. V takomto prípade povinný spravidla vyhlásenie opraví a doplní v ňom chýbajúce
náležitosti. Pokiaľ ide o vyhlásenie predložené povinným, na základe ktorého boli
povinnému vyplatené mzdy, banka trvá na dodržaní všetkých náležitostí. Preto ak vyhlásenie predložené

povinným takéto náležitosti nespĺňa, banka ho odmietne akceptovať a finančné prostriedky nevyplatí. V
takom prípade povinný spravidla vyhlásenie opraví a doplní v ňom chýbajúce náležitosti. Takéto konanie
nie je v rozpore s právnymi predpismi, preto sa dôrazne (žalovaný) ohradzuje voči obviňovaniu banky
z nekorektnosti, či dokonca manipulácie s dôkazmi. Nemohol vyplatiť mzdy na základe vyhlásenia,
ktoré nebolo datované, chýbal v ňom deň výplaty a požadovaná čiastka 1.533.559,-- Sk sa na účte

nenachádzala. To bol zrejme dôvod, prečo bolo banke predložené opravené vyhlásenie zo dňa 7.4.2004,
ktorého kópiu predložil v súdnom konaní ako prílohu č. 2 k svojmu vyjadreniu zo dňa 14.4.2008. Zároveň
zdôraznil, že obidve vyhlásenia obsahujú identické prehlásenie zástupcov povinného, že tento úkon
nevykonali v inej banke ani na iný účet. Pokiaľ sa jedná o upozornenie na vyplatenie miezd
v konaní vedenom pod sp.zn. EX 260/2002, s odstupom času nemôže potvrdiť, či mu bolo doručené

alebo nie, ale dátum na upozornení sa nezhoduje s dátumom na príkaze na začatie exekúcie, ktorý mu
bol doručený, ani v texte príkazu na začatie exekúcie, ktorý má k dispozícii, nie je o takomto upozornení
zmienka. Bez ohľadu na to ale zdôraznil ustanovenie § 104 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého
exekúcii odpísaním z účtu v banke nepodliehajú prostriedky na účte do výšky 99,58 € a prostriedky, ktoré
sú výslovným vyhlásením povinného určené na výplatu miezd jeho zamestnancov na výplatné obdobie

najbližšie dňu, keď bol banke doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v
banke. Zákon neupravuje obmedzenie, že v exekučnom konaní môžu byť finančné prostriedky na mzdy
vyplatené len raz, ale právo na výplatu miezd viaže na výplatné obdobie najbližšie ku dňu doručenia
príkazu na začatie exekúcie. Podmienku tohto ustanovenia vyplatenie prostriedkov bankou jednoznačne
spĺňalo, nakoľko vyplatila finančné prostriedky na mzdy za mesiac marec 2004 dňa 13.4.2004, čo bolo

najbližšie výplatné obdobie po doručení príkazu na začatie exekúcie banke dňa 19.3.2004. Okrem toho
za pravdivosť vyhlásenia zodpovedá povinný, nie banka. Opätovne zdôraznil, že v exekučnom konaní
vedenom pod sp.zn. EX 260/2002 nebol banke doručený exekučný príkaz, takže jej nevznikla povinnosť
uhradiťexekučnúpohľadávkuoprávnenému,čojetieždôvod,prečonemôžebyťžalobcavsporeaktívne
legitimovaný. Zároveň podľa § 14 ods. 1 písm. e/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení

platnom a účinnom v tom čase pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia,
viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať exekúciu na majetok patriaci do podstaty, ani nadobudnúť na
ňom právo na oddelené uspokojenie (§ 28). Ak sa v konaní o výkon rozhodnutia alebo
v exekučnom konaní prerušených podľa písm. d/ speňažil dlžníkov majetok a výťažok nebol vydaný
oprávnenému, stáva sa súčasťou podstaty. Vzhľadom k tomu, že všetok majetok, vrátane finančných

prostriedkovnaúčtepovinného,savyhlásenímkonkurzustalsúčasťoukonkurznejpodstaty,ajvprípade,
ak by nepostupoval (žalovaný) pri výkone exekúcie správne a nárok žalobcu by bol oprávnený, nevzniklo
by žalobcovi ako oprávnenému žiadne právo na zaplatenie žalovanej sumy. Povinný dlžník - spoločnosť
Igniss.r.o.,boladňa2.12.2006zrušenáadňa10.10.2007vymazaná zobchodného registra
bez právnych nástupcov. V zmysle § 20a Občianskeho zákonníka teda dlžník oprávneného zanikol, a

tým aj pohľadávka oprávneného, čo taktiež vylučuje možnosť domáhať sa splnenia dlhu poddlžníckou
žalobou.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu zdôraznil, že ustanovenie
§ 103 zákona č. 233/1995 Z.z. zakladá oprávnenému v exekučnom konaní voči banke samostatný

peňažný nárok, ktorý je odo dňa jeho vzniku od podkladového exekučného konania, v rámci ktorého
tento nárok vznikol, oddelený a musí sa uplatňovať v samostatnom konaní mimo pôvodného
podkladového exekučného konania. Nejde teda o situáciu dotknutú ustanovením § 37
ods. 3 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. práve preto, že nárok podľa § 103 zákona č. 233/1995 Z.z. jeuplatňovaný mimo pôvodného exekučného konania, v rámci ktorého tento nárok vznikol. Nejde ani o
vzťah medzi oprávneným a povinným, ale o vzťah medzi oprávneným a treťou osobou
(bankou). Ide teda o samostatné majetkové právo, prevod (postúpenie) ktorého žiadne z ustanovení

Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, resp. zákon č. 233/1995 Z.z., nezakazuje. Postúpenie
nárokuvyplývajúcehozustanovenia§103zákonač.233/1995Z.z.zmluvouzodňa30.4.2004uzavretou
medzi KeramiS s.r.o. (oprávnený v exekučnom konaní) a N. G. (žalobcom v konaní v predmetnej veci)
teda musí jeho (N. G.) aktívnu legitimáciu v predmetnom súdnom konaní nepochybne zakladať. Vo
vzťahu k žalovaným tvrdenej námietke premlčania jeho nárokov v podrobnostiach odkazuje na dôvody

uvedené v odvolaní. Zdôraznil len, že jeho nárok mohol byť uplatnený najskôr po dni 14.11.2005, teda
po dni, kedy súdny exekútor v exekučnom konaní oprávnenému oznámil porušenie povinnosti banky. K
argumentácii žalovaného, že upozornenie súdneho exekútora na už predchádzajúce vyplatenie miezd
zamestnancom povinného podľa § 104 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. nebolo žalovanému doručené,
resp. nebolo pripojené k príkazu na začatie exekúcie v predmetnej veci
zo dňa 17.3.2004, opätovne odkazuje na dôvody uvedené v jeho odvolaní. Ustanovenie § 104 ods. l

zákona č. 233/1995 Z.z. nepochybne vyníma z exekúcie peňažné prostriedky určené na výplatu miezd
zamestnancov povinného len raz a bez ohľadu na to, v ktorej banke boli tieto
prostriedkyuložené.Opačnývýkladbynedôvodnezasahovaldoprávaoprávnenéhoatakémutovýkladu
nepochybne odporuje aj formulácia vyhlásenia podľa § 104 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. vyžadovaná
bankou,žedanýúkon(vyhlásenie)nebolovykonanévinejbankeaaninainýúčet.Vyhláseniepovinného

podľa § 104 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. zo dňa 7.4.2004 nepochybne nemalo byť
žalovaným považované za relevantné v konkurencii s výslovným upozornením súdneho exekútora zo
dňa 17.3.2004 doručeným žalovanému dňa 19.3.2004, ktoré bolo neoddeliteľnou súčasťou príkazu na
začatieexekúcie.VyhláseniekonkurzunamajetokpovinnéhoIgniss.r.o.,nemánanárokpodľa §
103 zákona č. 233/1995 Z.z. žiadny vplyv. Uplatňovanie nároku podľa tohto zákonného ustanovenia

je vo vzťahu k pôvodnému podkladovému exekučnému konaniu samostatné, je založené porušením
povinnosti banky a existuje len vo vzťahu medzi oprávneným (v prejednávanej
veci ním ako žalobcom) a bankou. Suma nároku uplatňovaného podľa § 103 zákona č. 233/1995 Z. z.
teda nijakým spôsobom nevstupuje do majetkovej podstaty povinného v prípade vyhlásenia konkurzu
na majetok povinného. Ani zánik povinného Ignis s.r.o., ku dňu 10.10.2007 nemá na nárok uplatňovaný

v konaní v predmetnej veci podľa § 103 zákona č. 233/1995 Z.z. žiadny vplyv, ide o samostatný vzťah
medzi žalobcom a bankou, hoci zánik povinného má v danej situácii negatívny dopad na banku.

5. Žalovaný sa už k vyjadreniu odvolateľa k jeho vyjadreniu nevyjadril.

6. V predmetnom súdnom konaní sa žalobca domáha peňažného plnenia proti žalovanému: UniCredit
BankSlovakiaa.s.,Bratislava81333,Šancováč.1/A,IČO: 00681709.Vodvolacomkonaní
nastala podstatná právna skutočnosť, a síce tá, že spoločnosť UniCredit Bank Slovakia a. s., Bratislava
813 33, Šancová č. 1/A, IČO: 00 681 709, zanikla dňa 1.12.2013 v dôsledku zlúčenia.
Jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia, a.s., Praha

4 - Michle 140 92, Želetavská č. 1525/1, Česká republika, organizačná zložka UniCredit Bank Czech
Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Bratislava 813 33, Šancová č. 1/A, Slovenská
republika, IČO: 47 251 336. Postupom podľa ustanovenia § 64 veta prvá C.s.p. [zákon č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.)], podľa ktorého ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa

konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom, nadväzne
tiež na ustanovenie § 470 ods. l, ods. 2, § 378 ods. l C.s.p., odvolací súd rozhodol tak, že v konaní
pokračuje s právnym nástupcom žalovaného označeného vo výroku I. tohto rozsudku. Keďže teda
pôvodný žalovaný zanikol s právnym nástupcom, nemožno postupovať podľa ustanovenia § 378 ods.
l, § 64 veta druhá C.s.p. (a konanie zastaviť).

7. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§
470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od
1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to

dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať
úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31. mája 2017; o termíne verejného vyhlásenia
rozsudku boli strany sporu, zástupca žalobcu, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219
ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie
dôvodyneobsahuje.Nazdôrazneniesprávnostirozsudkusúduprvejinštancieodvolacísúdalepovažuje
za potrebné uviesť ešte nasledovné.

8. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli
najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania [za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
(zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou
od 1.7.2016], majúc na zreteli ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované
(predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 205a, § 212 ods. 1, ods. 3, § 213 ods. l
O.s.p.). Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli
skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne
existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Napokon táto zákonná zásada platí aj po 1.7.2016 (§ 383
C.s.p.). Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by

odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť
rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania, keďže žalobca nesprávnosť rozsudku
v uvedenom rozsahu vôbec nenamietal a žalovaný odvolanie nepodal. Na tomto mieste odvolací súd
zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania.

9. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.)
a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom

rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.).

10. Súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne
legitimovaný na podanie žaloby. Žalobca si uplatňuje nárok na základe § 103 zákona č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Podľa uvedeného ustanovenia ak

banka nepostupuje tak, ako jej to ukladajú ustanovenia § 95, § 96 ods. 3, § 97, § 98 a § 99
Exekučného poriadku, môže sa oprávnený na súde domáhať, aby mu banka zaplatila sumu, na ktorú
by mal právo, keby banka postupovala správne, a to aj vtedy, keď už na účte povinného nie je dostatok
finančných prostriedkov. Z toho vyplýva, že aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby môže byť
(len) oprávnený z exekučného konania. V praxi však nemožno vylúčiť prechod povinností alebo práv z

exekučného titulu na inú fyzickú alebo právnickú osobu, prípadne aj na štát. Zostalo nepochybné, že
účastníkmi exekučného konania boli spoločnosti Ignis s.r.o. ako povinný a KeramiS s.r.o. ako oprávnený.
Spoločnosť KeramiS s.r.o. dňa 30.4.2004 uzatvorila so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, na
základe ktorej postúpila žalobcovi peňažnú pohľadávku. Následne na to bolo povinnosťou KeramiS
s.r.o. a žalobcu v zmysle ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku túto skutočnosť oznámiť

súdnemu exekútorovi na ďalší procesný postup (podať na súd návrh na zmenu účastníkov exekučného
konania na strane oprávneného). Prechod alebo prevod práv a povinností je právnou skutočnosťou,
ktorá má za následok, že do práv a povinností nastupuje namiesto pôvodného subjektu iný subjekt.
K právnym dôsledkom prechodu, prevodu však dochádza iba vtedy, ak sa uskutočnil v súlade s
právnym poriadkom. V súvislosti s týmto odvolací súd uzatvára, že v súvisiacom exekučnom konaní

postupca a postupník zmenu urobenú medzi nimi podľa hmotného práva (postúpenie pohľadávky)
nepreniesli do procesnej roviny, keď nevykonali úkony smerujúce k zmene účastníka exekučného
konania na strane oprávneného. Aktívna vecná legitimácia je striktne určená podľa ustanovenia § 103
Exekučného poriadku, ktorú nemožno nijako nahradiť a ani zmeniť. Pokiaľ žalobca nebol zákonom
uloženým spôsobom oprávneným v exekučnom konaní, nemôže teraz podať poddlžnícku žalobu v tomto

sporovom súdnom konaní ako oprávnený. Postavenie oprávneného a povinného v exekučnom konaní
má výlučne procesný charakter, podobne ako postavenie žalobcu a žalovaného v civilnom procese.
Príslušný právny predpis určuje podmienky, za ktorých postavenie účastníkov vzniká, mení sa a zaniká.
Rozhodujúce je to, či boli alebo neboli tieto podmienky splnené, čo sa v danom prípade, vo vzťahu k
procesnémupostaveniužalobcu,nestalo.Vzhľadomnavyššieuvedenésaodvolacísúdvcelomrozsahu

stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby
v predmetnom súdnom konaní.11. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že žalobu podal včas (dňa 15.2.2008), keď mohol svoj nárok uplatniť
až potom, čo sa dozvedel o skutočnostiach zakladajúcich možnosť uplatnenia tohto nároku, teda až dňa
14.11.2005, keď mu to oznámil súdny exekútor JUDr. Patricius Baďura. Ustanovenie § 101 Občianskeho

zákonníka upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá platí vo všetkých prípadoch, keď zákon
pre jednotlivé práva neráta s osobitnou (kratšou či dlhšou) premlčacou dobou. Všeobecná
premlčacia doba je ustanovená v dĺžke troch rokov. Vzhľadom na kogentný charakter ustanovení § 101
až § 110 Občianskeho zákonníka treba uzavrieť, že zákonnú premlčaciu dobu nemožno jednostranne,
ale ani dohodou, medzi stranami sporu, predĺžiť či skrátiť. Námietky premlčania sa nemožno ani vopred

vzdať (§ 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Preto dohody, podľa ktorých by si subjekty týchto vzťahov
dohodli dlhšiu alebo kratšiu premlčaciu dobu, než je zákonom ustanovená premlčacia doba, alebo
by menili právne účinky premlčania alebo začiatok plynutia premlčacej doby ustanovený zákonom,
alebo ktorou by sa dlžník vopred zaviazal, že neuplatní námietku premlčania, by boli vzhľadom na
existujúcu právnu úpravu absolútne neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka). Z praktického hľadiska má
účinky predĺženia premlčacej doby len uznanie záväzku dlžníkom podľa § 110 Občianskeho zákonníka.

Zákonodarca zakotvil, že všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne
posudzované-vykonať(uplatniť)poprvýraz.Týmjeobjektívnevymedzenýzačiatokplynutiapremlčacej
doby od slova „mohlo", a nie od slova „mohol". Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné
odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde, teda keď je actio nata. Preto nie je rozhodujúce, z akého
dôvodu, či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil (napr. preto, že o svojom

práve nevedel, že mu vo vykonaní práva bránila určitá prekážka, akou je choroba, a pod.). Aj v tejto
časti sa tak odvolací súd plne stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že právo sa mohlo
vykonať po prvý raz deň potom, čo banka vyplatila finančné prostriedky povinnému, teda dňa 14.4.2004,
premlčacia doba uplynula dňa 14.4.2007, žaloba bola podaná na súde prvej inštancie dňa 15.2.2008,
a teda žalovaný úspešne vzniesol námietku premlčania. Nadväzne na všetko vyššie uvedené sa už

odvolací súd nezaoberal vecnou stránkou odvolania.

12. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami

sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos

VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, §
255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech,

priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.; § 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).