Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/159/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209212859
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7209212859.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a z členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna
poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, IČO: 30 807 484, Festivalové námestie 1, Košice
proti povinnému: J.A.P. s.r.o., IČO: 36 568 759, naposledy so sídlom v Košiciach, Alejová 2, o vymoženie
2.800,07 eura a trov exekúcie vedenej pred súdnou exekútorkou JUDr. Zuzanou Papcunovou, Hlavná

68, Košice, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 22.4.2016, č.k.
48Er/1561/2009-13, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie o
d m i e t a.

V prevyšujúcej časti v r a c i a vec súdu prvej inštancie na rozhodnutie o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 22.4.2016, č.k.
48Er/1561/2009-13 (ďalej len „uznesenie“) exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť
poverenejsúdnejexekútorkeJUDr.ZuzanePapcunovej,sosídlomvKošiciach,Hlavná68trovyexekúcie
v sume 52,30 eura, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 25.6.2009 bola vykonaním exekúcie poverená
súdna exekútorka. Z obsahu spisu súdu vyplynulo, že povinný bol z obchodného registra vymazaný dňa
2.2.2010, t.j. po začatí exekučného konania a rozhodnutím súdu bola spoločnosť zrušená bez likvidácie,
t.j. zanikla z dôvodu zistenej nemajetnosti. Súd citoval § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a s poukazom na uvedené
ustanovenie exekúciu zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol v zmysle § 14 a nasl. vyhlášky č.

288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnej exekútorke
priznal náhradu trov exekúcie vo výške 52,30 eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného v zmysle §
203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby

odvolaniu podanému proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v celom rozsahu v zmysle § 374
O.s.p. vyhovel sudca a nahradil výrok o zastavení exekúcie výrokmi, ktorými by vyhlásil exekúciu za
neprípustnú, zastavil ju a nepriznal súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie.

4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že postup súdu, ktorý zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti
povinného vyplývajúcej z výmazu povinného z obchodného registra, bol nesprávny. Súd má totiž vždy

v priebehu konania skúmať procesnú spôsobilosť účastníkov konania. Súd mal vyhlásiť exekúciu za
neprípustnú a po právoplatnosti uznesenia ju mal zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučnéhoporiadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Vykonanie exekúcie proti
neexistujúcemu subjektu je z právneho hľadiska nemožné. Súd nemôže rozhodnúť o zastavení
exekúcie pre nemajetnosť povinného v čase, keď už povinný ako subjekt práva neexistuje. Zánik

povinného - právnickej osoby - bez právneho nástupcu znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom
exekučného konania a vzniká tým prekážka tohto konania, ktorá je neodstrániteľná. Neprichádza do
úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t.j. z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Posudzovanie majetku povinného z tohto hľadiska
prichádza do úvahy, len ak povinný právne existuje. Keďže bol oprávnený za to, že exekúcia mala byť

zastavená z dôvodu jej neprípustnosti, neexistovali podľa jeho názoru dôvody, pre ktoré súd zaviazal
oprávneného k náhrade trov exekúcie. Súd mal skúmať splnenie zákonných podmienok pre uloženie
takejto povinnosti oprávnenému, t.j. či oprávnený nejakým spôsobom zavinil zastavenie exekúcie alebo
je predpoklad, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v čase podania návrhu predvídať dôvod
zastavenia exekúcie. Samotnú okolnosť, že povinný bol vymazaný z obchodného registra nemožno
považovať za zavinenie oprávneného. Tiež nie je spravodlivo možné konštatovať, že oprávnený by

pri náležitej opatrnosti mohol predvídať zastavenie exekúcie, ktorej skutočnosť by mala potom za
následok rozhodnutie o náhrade trov konania s poukazom na § 203 Exekučného poriadku. Oprávnený
podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého procesné účinky zostali zachované, pretože oprávnený
navrhol v zákonnej lehote vykonanie exekúcie. Oprávnený teda uskutočnil všetky potrebné právne kroky
smerujúce k vymoženiu pohľadávky v lehote jej vykonateľnosti, pričom nemohol objektívne predvídať

zánik právnej subjektivity povinného. Na základe uvedeného oprávnený konštatoval nesplnenie
podmienok podľa § 203 Exekučného poriadku, za ktorých by bolo možné zaviazať na náhradu trov
oprávneného. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Účelom Exekučného poriadku je predovšetkým zabezpečiť oprávnenému možnosť núteného
výkonu právoplatných a vykonateľných rozhodnutí. Je nutné prihliadať na skutočnosť, že súdnych

exekútorov je potrebné považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného
rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú
činnosťvykonávajúsúdniexekútorizaúčelomdosiahnutiazisku,tedavpodnikateľskomrežime.Zároveň
oprávnený poukázal na to, že v exekučných konaniach môže nastať stav, že nebudú uspokojené všetky
nároky exekútora pri výkone exekúcie. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej

miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.

5. Vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 27.5.2016 súdna exekútorka navrhla uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdiť ako vecne a právne správne.

6. Na súde prvej inštancie vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

7.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok/ďalejlen„C.s.p./)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného je potrebné odmietnuť podľa § 358 s § 386 písm. c/ C.s.p..

8. Oprávnený podal odvolanie jednak proti výroku o zastavení exekúcie čo do uvedenia dôvodu jej
zastavenia a jednak proti výroku o náhrade trov konania, o ktorých bolo rozhodnuté v súvislosti so
zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

9. S účinnosťou od 1.7.2016 bol prijatý zákon č. 160/2015 Z.z. (C.s.p.) ako nový procesnoprávny predpis
upravujúci postup súdu v sporovom konaní.

10. V zmysle § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. V zmysle § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.12. Nakoľkovzmyslevyššiecitovaného§470ods.2C.s.p.,právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, odvolací súd posudzoval
otázku prípustnosti odvolania proti výroku o zastavení exekúcie a výroku o trovách exekúcie podľa

právnej úpravy účinnej v čase podania odvolania (dňa 17.5.2016), t.j. podľa ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 (ďalej len O.s.p.).

13. Čo sa týka prvého z napadnutých výrokov (výrok o zastavení exekúcie), oprávnený v podanom
odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal

napadnuté uznesenie zmeniť, exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju podľa § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného konania. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti odôvodneniu
napadnutého uznesenia.

14. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

15. Nakoľko oprávnený podal odvolanie proti odôvodneniu zastavenia exekúcie a podľa vyššie
citovaného zákonného ustanovenia takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací súd toto odvolanie v
zmysle § 386 písm. c) C.s.p. odmietol.

16. Čo sa týka druhého z napadnutých výrokov (výrok o povinnosti oprávneného nahradiť súdnej

exekútorke trovy exekúcie), oprávnený nesúhlasil s tým, aby bol na ich náhradu zaviazaný z dôvodu, že
exekúcia nemala byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

17. Možnosť podania odvolania proti uzneseniam v exekučnom konaní upravuje Občiansky súdny
poriadok v § 202 ods. 2 a jednotlivé ustanovenia Exekučného poriadku.

18. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní
podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní
o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom v zmysle cit.
zákonného ustanovenia je Exekučný poriadok.

19. Podľa § 58 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „Exekučný poriadok“) účinného v čase podania odvolania, proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

20. Z vyššie citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odvolanie nie je prípustné
proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon
neustanovuje inak. Týmto osobitným zákonom je Exekučný poriadok, ktorý nepripúšťal možnosť podať
odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. O takéto
rozhodnutie sa jedná aj v tomto prípade.

21. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak

odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

22. V prejednávanej veci o náhrade trov konania rozhodol vyšší súdny úradník, pričom proti takémuto

uzneseniu v zmysle § 58 ods. 6 Exekučného poriadku odvolanie prípustné nie je. Preto podaním
odvolania oprávneným došlo zo zákona k zrušeniu uznesenia súdu prvej inštancie vo výroku o trovách
konania, o náhrade ktorých sa vo veci opätovne rozhodne. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).