Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. február 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Tos/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318010548
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8318010548.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov Mgr. Iva
Maruščáka a JUDr. Mariána Sninského, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 09.02.2021, v trestnej
veci odsúdeného H. Z., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. h/
Tr. zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/92/2018 zo
dňa 26.11.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného H. Z..

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Humenné zo dňa 26.11.2020 pod sp. zn. 1T/92/2018 bolo podľa § 50
ods. 4 Tr. zákona nariadené odsúdenému H. Z., nar.XX.XX.XXXX výkon nepodmienečného trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Humenné, sp. zn. 1T/92/2018 zo
dňa 04.02.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.02.2019 v trvaní 4 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2

písm. b/ Tr. zákona súd odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú následne
prostredníctvom obhajcu odôvodnil. V dôvodoch sťažnosti konštatuje, že uznesenie okresného súdu
zo dňa 26.11.2020 považuje za nesprávne. Súd konal a rozhodol s poukázaním na ust. § 36 ods.

4 Tr. poriadku, no on sa domnieva, že mu malo byť umožnené, aby využil odborné poradenstvo na
svoju obhajobu pri verejnom zasadnutí, keďže je neznalý práva. Tvrdí ďalej, že počas skúšobnej doby
sa nedopustil spáchania žiadneho trestného činu, iba drobných priestupkov nezávažného charakteru.
Rozhodnutie súdu preto považuje za neprimerane prísne a to najmä preto, lebo jeho konania, ktoré sa
mu kladú za vinu, sa týkajú jeho zlého vzťahu s jeho partnerkou, ktorá ho neustále provokuje, v súvislosti
s tým následne volá políciu a oznamuje polícii nepravdivé tvrdenia voči nemu, čo pochopiteľne neznáša

ľudsky ľahko a tieto klamstvá jej vyčíta. Jeho partnerka vlastne zneužíva iba to, že sa jej všetko verí, aj
keď klame a on je vždy ten zlý, ktorý jej vraj ubližuje, čo však ale nie je pravda. Vzhľadom na uvedené
navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a vrátil vec na ďalšie konanie a
rozhodnutie.

Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti odsúdeným podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal

správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie,
ktoré týmto výrokom napadnutého uznesenia predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného
nie je dôvodná.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa správy Obvodného oddelenia PZ v
Medzilaborciach, odsúdený v období od 20.02.2019 do 21.02.2020 nespáchal žiaden trestný čin a

lustráciou v Ústrednej evidencii priestupkov sú u neho evidované 4 priestupky zo dňa 23.07.2019 podľa
§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov riešený v blokovom konaní pokutou10,- eur, zo dňa 23.09.2019 podľa § 49 ods. 1 písm. e/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch riešený v
rozkaznomkonanívovýške70,-eur,dňa24.10.2019podľa§49ods.1písm.b/zákonač.372/1990Zb.o
priestupkochriešenývrozkaznomkonanívovýške70,-euradňa28.01.2020podľa§50ods.1zákonač.

372/1990 Zb. o priestupkoch riešený v blokovom konaní pokutou nezaplatenou na mieste vo výške 30,-
eur. Páchanie uvedených priestupkov plynie aj z pripojených priestupkových spisov Okresného úradu
Humenné a vzhľadom na tieto skutočnosti konštatoval, že odsúdený H. Z. neviedol počas skúšobnej
doby riadny život, preto nesplnil základnú podmienku, aby súd vyslovil, že sa v skúšobnej dobe osvedčil,
preto rozhodol o nariadení nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Vovzťahuksplneniuprocesnýchpodmienokprevykonanieverejnéhozasadnutiavdôvodochuznesenia
súd konštatuje, že nariadil vo veci verejné zasadnutie, ktoré sa uskutočnilo dňa 26.11.2020, splnenie
zákonných podmienok odôvodnil ustanovením § 36 ods. 4 Tr. poriadku, majúc za splnené podmienky pre
vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti odsúdeného a jeho obhajcu (§ 293 ods. 5 Tr. poriadku).

Otázkou splnenia zákonných procesných podmienok pre výkon najmä verejného zasadnutia dňa
26.11.2020 v predmetnej veci aj vzhľadom k sťažnostným námietkam obhajoby preskúmaval aj krajský
súd a zistil nasledovné. Samosudca v predmetnej veci termín verejného zasadnutia, na ktorom malo
byť rozhodnuté podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona, určil dňa 08.07.2020 na deň 07.09.2020. Upovedomenie
o tomto termíne bolo odsúdenému H. Z. doručené 03.08.2020. Neúčasť na tomto verejnom zasadnutí z

dôvodupráceneschopnostiodsúdenýospravedlnilpodanímzodňa03.09.2020asúdverejnézasadnutie
odročil na deň 29.10.2020, z dôvodu obmedzenia slobody pohybu a pobytu, zákazom vychádzania
vyhláseného uznesením Vlády SR pod č. 290/2020 Z.z. bol termín tohto verejného zasadnutia súdom
zrušený a určený nový termín verejného zasadnutia na deň 26.11.2020, pričom upovedomenie o tomto
termíne verejného zasadnutia odsúdený H. Z. prevzal 16.11.2020. Dňa 24.11.2020 osobne na podateľni

Okresného súdu Humenné predložil obhajca D.. R. podanie z toho istého dňa, kde konštatuje, že má
vedomosť o konaní verejného zasadnutia odsúdeného H. Z., ktorý ho splnomocnil toho istého dňa (teda
24.11.2020) na svoje právne zastúpenie, mieni vykonať nahliadnutie do spisového materiálu, preto prosí
o odročenie termínu verejného zasadnutia. Súčasťou tohto podania je aj splnomocnenie. Na verejné
zasadnutie konané pred Okresným súdom Humenné dňa 26.11.2020 sa bez ospravedlnenia nedostavil

odsúdený H. Z. a rovnako tak na toto verejné zasadnutie sa nedostavil ani zvolený obhajca D.. R. H..
V zhode s postupom súdu prvého stupňa aj podľa názoru krajského súdu boli v danom prípade splnené
podmienky pre vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti odsúdeného v zmysle § 293 ods. 5 Tr.
poriadku s odkazom aj na § 36 ods. 4 Tr. poriadku. Z vyššie citovaných skutočností je evidentné, že
odsúdený bol upovedomený o konaní verejného zasadnutia riadne a včas a bol poučený o možnosti

konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti. Vedomosť o tom, že sa bude konať v zmysle § 50
ods. 4 Tr. zákona, odsúdený mal už od 03.08.2020, napriek tomu zvoliť si obhajcu sa rozhodol až dňa
24.11.2020, teda 2 dni pred konaním verejného zasadnutia.

Vychádzajúc z platnej judikatúry v tejto oblasti je vecou obvineného, kedy a koho z osôb oprávnených

k poskytovaniu právnej pomoci formou obhajoby v trestnom konaní svojou obhajobou poverí, prípadne
či vôbec tohto svojho práva využije, avšak súd nie je povinný prispôsobovať režim konania pred súdom
a jeho priebeh predstavám odsúdeného a požiadavkám obhajcu. Za včasnú voľbu obhajcu zásadne
nesie zodpovednosť odsúdený. Je vecou profesionálnej zodpovednosti obhajcu, či a kedy prevezme
obhajobu, preto v zásade nie je dôvodom pre odvolanie už nariadených úkonov, o ktorých súd riadne

upovedomil obvineného (v danom prípade nie je zákonný dôvod nutnej obhajoby), teda podľa názoru
krajského súdu nebol dôvod ani na odročenie tohto verejného zasadnutia na účely oboznámenia sa
obhajcu s prejednávanou vecou. Navyše aj počas dvoch dní, ktoré mal obhajca pred konaním verejného
zasadnutia, bolo možné na oboznámenie využiť. V tomto prípade treba zdôrazniť aj skutočnosť, že
zákonodarca s možnosťou rozhodnutia v zmysle § 50 ods. 4 Tr. zákona spája aj povinnosť súdu

rozhodnúť do jedného roka od uplynutia skúšobnej doby.

Za takéhoto stavu potom považoval krajský súd, ako je to už aj vyššie konštatované, postup súdu prvého
stupňa z procesného hľadiska za zákonný a správny.

V prieskumnom konaní v otázke, či boli naplnené podmienky pre premenu uloženého podmienečného
trestu, sťažnostný súd v zhode so závermi súdu prvého stupňa prezentovaných v dôvodoch
napadnutého uznesenia zistil, že odsúdený H. Z. bol rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn.
1T/92/2018 zo dňa 04.02.2019, právoplatným dňa 20.02.2019 uznaný vinný zo spáchania prečinumarenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. h/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na
skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka. Skúšobná doba u odsúdeného začala plynúť dňa 21.02.2019

a uplynula 21.02.2020. Počas tejto skúšobnej doby vychádzajúc z odpisu z registra trestov nie je zrejmé,
že by sa H. Z. dopustil ďalšej trestnej činnosti, avšak mal sa dopustiť 4 priestupkov počas v podstate
krátkej skúšobnej doby jedného roka, ktoré sú vyššie popísané. Práve počet spáchaných priestupkov za
tak krátku dobu, ale tiež charakter priestupkov, ktorých sa mal dopustiť dňa 23.09.2019 a 24.10.2019,
odôvodňovali záver aj sťažnostného súdu o tom, že odsúdený v priebehu plynutia skúšobnej doby

podmienečného odsúdenia nežil riadnym spôsobom života, pretože sa opakovane dopustil ďalšieho
úmyselného protiprávneho konania, za ktoré bol aj priestupkovo postihnutý. Krajský súd sa nestotožnil
so sťažnostnými námietkami odsúdeného, že išlo iba o drobné priestupky nezávažného charakteru,
keďže dňa 23.09.2019 mal fyzicky napadnúť svoju manželku I. Z., dlaňou ruky udrieť do oblasti hlavy,
nohou kopnúť do oblasti brucha a dňa 24.10.2019 v pohostinstve J. v E. vulgárne vynadať E. J. do
kuriev a pič a následne ju opľuť, pričom práve tu treba zdôrazniť, že evidentne nepravdivá jeho námietka,

konštatujúca, že konania, ktoré sa mu kladú za vinu, sa týkajú len jeho zlého vzťahu s jeho partnerkou,
keďže evidentne z obsahu priestupkových spisov plynie, že mal napadnúť nielen svoju manželku, ale aj
čašníčku v pohostinstve, preto lebo bol opitý. V tomto smere nemožno prehliadnuť ani ďalšiu skutočnosť
plynúcu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, z ktorej je zrejmé, že sa mal aj po
uplynutí skúšobnej doby opakovane priestupkov nielen voči svojej manželke dopustiť.

Odsúdený teda podľa názoru krajského súdu nevyužil možnosť danú mu zo strany štátu, aby svojím
riadnym životom počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia preukázal polepšenie. Okresný
súd preto správne vyslovil, že odsúdený napriek predchádzajúcemu podmienečne odloženému trestu
nepreukázal, že by v skúšobnej dobe viedol riadny život a teda prvostupňový súd správne rozhodol,

keď vyslovil, že sa odsúdený neosvedčil a nariadil odsúdenému vykonanie nepodmienečného trestu
odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov. Možno teda v závere konštatovať, že aj napriek hrozbe
nariadenia výkonu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody, ktorý mu bol pôvodne uložený vo
veciOkresnéhosúduHumennésp.1T/92/2018zodňa04.02.2019,odsúdenýnerešpektovalprávoplatný
rozsudok a podmienečným trestom odňatia slobody sa jeho účel nedosiahol.

Zákonu zodpovedajúce je aj rozhodnutie prvostupňového súdu o spôsobe výkonu trestu, sťažnostný súd
konštatuje, že boli splnené zákonné podmienky pre výkon takéhoto trestu, vzhľadom na to, že odsúdený
v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený za úmyselný trestný čin a preto ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Na základe týchto podstatných dôvodov krajský súd považoval rozhodnutie okresného súdu za zákonné
a správne a sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú v zmysle § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.