Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/417/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5407201280
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5407201280.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Mesto Námestovo, zastúpený
splnomocneným zástupcom JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom J. W., ul. G. č. XXXX,
proti odporcom: JUDr. T. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., ul. K. W. č. XX/XX, 2/ Q. U., nar. XX. XX.
XXXX, bytom B., ul. K. W. č. XX/XX, odporcovia 1/ a 2/ zastúpení splnomocneným zástupcom BUKNA,
advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Dolný Kubín, Hviezdoslavovo námestie č. 1683, IČO: 36 865

044, o určenie, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností, o odvolaní odporcov 1/ a 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo č. k. 3C/134/2008-97 zo dňa 13. októbra 2011, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV
č. XXXX kat. úz. B. ako KN parc. č. 2051/56 ostatné plochy o výmere 570 m2 v celosti. Zároveň rozhodol,

že o trovách konania bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rozhodnutie odôvodil vykonaným dokazovaním, z ktorého na základe zisteného skutkového stavu
vyvodil žalobu ako dôvodnú. Ako predbežnú otázku súd riešil platnosť zámennej zmluvy zo dňa 04. 05.
2004 uzavretej medzi účastníkmi konania, ktorej predmetom bola práve zámena spornej nehnuteľnosti
a na základe, ktorej boli odporcovia 1/ a 2/ zapísaní ako jej vlastníci. Predmetom zámennej zmluvy
bol zo strany navrhovateľa pozemok v kat. úz. B. parc. č. 2051/56 ostatné plochy vo výmere 570 m2,

ktorý bol vytvorený GP č. 91/2004 zo 07. 04. 2004 oddelením od KN parc. č. 2051/12 a zo strany
odporcov 1/ a 2/ pozemky v kat. úz. B. parc. č. 2051/39 ostatné plochy o výmere 190 m2, parc. č.
2051/40 ostatné plochy o výmere 190 m2 a parc. č. 2051/41 ostatné plochy o výmere 190 m2. Súd
dospel k záveru, že predmetná zámenná zmluva zo dňa 04. 05. 2004 uzavretá medzi účastníkmi
konania je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože tak
zamenené ako aj zamieňané pozemky, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, boli vo výlučnom vlastníctve

navrhovateľa. Navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k týmto pozemkom na základe § 2 ods. 1 zákona
o majetku obcí, dňom 01. 05. 1991 (t. j. dňom účinnosti zákona). Keďže navrhovateľ bol odo dňa 01.
05. 1991 vlastníkom predmetných pozemkov, len navrhovateľ ako vlastník bolo v medziach zákona
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním (§123
Občianskeho zákonníka). Odporcovia 1/ a 2/ nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k prevádzaným
nehnuteľnostiam parc. č. 2051/39, 2051/40 a 2051/41 na základe kúpnej zmluvy od predávajúcich W.

V. a P. Q., pretože obe predávajúce kúpili pozemky od nevlastníka Slovenskej republiky, Okresného
úradu Námestovo v zastúpení odporkyňou 2/ dňa 20. 08. 1998, vklad povolený dňa 28. 10. 1998.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného aj v tomto prípade sa jednalo o absolútne neplatné právne úkony.
Kúpnu zmluvu môže ako predávajúci platne uzavrieť zásadne len vlastník veci, lebo iba on je oprávnený
s vecou disponovať. Všeobecne platí občianskoprávna zásada, že nikto nemôže nadobudnúť vlastnícke
právo k veci od nevlastníka. teda zásada, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než sám má.

Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka občiansky zákonník dovoľuje „expressis verbis“ iba
ako výnimku v záujme ochrany dobrej viery nadobúdateľa - nadobudnutie veci od nepravého dediča(§ 486 Občianskeho zákonníka). V nadväznosti na uvedené, v súvislosti s tvrdením, že pozemky v
kat. úz. B. parc. č. 2051/56 ostatné plochy vo výmere 570 m2, parc. č. 2051/39 ostatné plochy o
výmere 190 m2, parc. č. 2051/40 ostatné plochy o výmere 190 m2 a parc. č. 2051/41 ostatné plochy

o výmere 190 m2 prešli ex lege dňom 01. 05. 1991 do vlastníctva navrhovateľa súd ďalej uvádza, že
predmetné parcely vznikli odčlenením z parc. č. 2051/12 a parc. 2051/12 vznikla z pozemnoknižných
parciel č. 1036, 3692 a 3695, zapísaných v pozemkovej knihe pod prot. č. 1152, 1153 a 1154. Predmetné
pozemky nadobudol Československý štát v správe KNV, odbor výstavby v Žiline v celosti, na základe
právoplatného vyvlastňovacieho výmeru ONV Námestovo z 13. 11. 1956, č. j. Výst. 1330/56. Bolo tak

nepochybné, že na uvedené pozemky, ktoré boli vo vlastníctve štátu sa vzťahovali ust. zákona č.
138/1991 Zb. o majetku obcí a predmetné pozemky tak nadobudol dňa 01. 05. 1991 navrhovateľ. K
námietke odporcov 1/ a 2/, že parc. KN č. 2051/12 právne neexistovala v čase účinnosti zákona o
majetku obcí a nemohla tak byť predmetom zákonného prechodu vlastníckeho práva súd uvádza, že
tak ako to uviedol právny zástupca navrhovateľa, túto námietku aj súd považuje za irelevantnú, pretože
v danej veci významným boli údaje v pozemkovej knihe a z týchto zápisov a údajov aj bolo vychádzané.

V ďalšom odporcovia namietali, že sporné parcely č. 2051/39 až 41 resp. parc. č. 2051/56 boli vylúčené
z predmetu prechodu majetku na obec, pretože podľa pozemnoknižných protokolov č.1153, č. 1154 a
č. 1153, z ktorých boli vytvorené sa jedná o vodné plochy, lesy a cesty a podľa § 3 písm. a/ zákona
o majetku obcí sa tento zákon nevzťahuje na pozemky, ktoré môže byť výlučne vo vlastníctve štátu
(čl. 10 Ústavy ČSFR 100/1960 Zb.) a keďže dotknuté pozemky boli les, cesty a vodné toky nemohli

s účinnosťou zákona o majetku obci prejsť zo zákona do vlastníctva navrhovateľa. Ust. § 3 písm. a/
zákona o majetku obcí skutočne taxatívnym výpočtom stanovuje, že tento zákon sa nevzťahuje na
majetok, ktorý môže byť výlučne vo vlastníctve štátu s odkazom na čl. 10 Ústavy ČSFR č. 100/1960 Zb.
v znení neskorších právnych predpisov. Podľa čl. 10 Ústavy ČSFR č. 100/1960 Zb. v znení neskorších
právnych predpisov sa vlastníctvom obcí nemohlo stať nerastné bohatstvo, základne zdroje energie,

základný lesný pôdny fond, prírodné zásoby podzemných vôd, vodné toky a prírodné liečivé zdroje.
Takto vymedzený majetok môže byť výlučne vo vlastníctve štátu. Odporcovia síce uvedené namietli, ale
v tom prípade, ak by predmetné pozemky zodpovedali svojou klasifikáciou ustanoveniu čl. 10 Ústavy
ČSFRč.100/1960Zb.,nemohlibybyťanipredmetomkúpnychzmlúvuzavretýchdňa20.08.1998medzi
kupujúcimi V. P. a Q. W. a predávajúcim SR, Okresného úradu Námestovo, zastúpeného odporkyňou

2/. Odporcovia v tejto súvislosti poukázali na vyjadrenia MP SR zo dňa 18. 10. 1995 a MF SR zo dňa 28.
09. 1995, z obsahu uvedených vyjadrení, však nevyplynuli žiadne konkrétne závery ohľadom riešenia
vlastníckeho práva k dotknutým parcelám. Zároveň odporca 1/ jednoznačne vypovedal pred súdom, že
pozemky, ktoré boli predmetom zámennej zmluvy majú byť použité na výstavbu parkoviska a investičnú
výstavbu. Aj z uvedeného vyjadrenia odporcu vyplynulo, že označené pozemky, ktoré boli predmetom

zámennej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, zodpovedajú údajom uvedeným v príslušnom
katastri, kde sú podľa druhu začlenené medzi ostané plochy (§ 9 písm. j/ Zákona č. 162/1995 Zb. o
katastri nehnuteľnosti). Podľa § 70 ods. 2 Zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľnosti v platnom
znení údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie
nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, (...) sú hodnoverné

a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako
parcela registra „E“.
Navrhovateľ zároveň preukázal, že má na určení vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti naliehavý
právny záujem s poukazom na ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“),
nakoľko zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti svedčí v prospech odporcov 1/ a 2/ (LV č.

XXXX na č. l. 6), takýto zápis nezodpovedá právnemu stavu a právne postavenie navrhovateľa bez
takéhoto rozhodnutia je neisté.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O. s. p. tak, že o ich náhrade rozhodne až po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V zákonnej lehote proti rozsudku podali odvolanie odporcovia 1/ a 2/. Navrhli, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal im náhradu
trov konania.
Vyjadrili presvedčenie, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má vadu podľa ust. § 221 O. s. p.

Tvrdili, že zmluvy, ktoré prejudiciálne preskúmaval prvostupňový súd a mal za to že sú neplatné,
podľa nich dôvod, aby tieto zmluvy boli považované za neplatné, neexistuje. Boli uzatvárané slobodne,
vážne, zrozumiteľne, sú určité, spĺňajú všetky zákonom stanovené náležitosti a vychádzajú z platného
stavu katastra nehnuteľností. Domnievali sa, že neexistencia vlastníckeho práva k veci, ktorej prevodje predmetom zmluvy, sama o sebe neplatnosť takejto zmluvy nespôsobuje. To, že súd zastáva
takýto názor podľa nich vychádza z nesprávneho a zjednodušeného chápania nemožnosti plnenia
ako dôvodu neplatnosti zmluvy a jej súčasného zamieňania za rozpor so zákonom podľa § 39

Občianskeho zákonníka. Súd naviac vôbec nerozlišuje medzi vecno-právnymi a záväzkovo-právnymi
účinkami zmluvy. Neexistencia vlastníckeho práva k veci, ktorá má byť predmetom prevodu, totiž ešte
vôbec neznamená, že záväzok vec previesť je v rozpore so zákonom. Práve naopak. Zmluva týkajúca
sa takejto veci zakladá práva a povinnosti ak každá iná zmluva (záväzkovo právne účinky) a je vecou
dlžníka vykonať opatrenia potrebné na to, aby svoj záväzok mohol splniť, aby nastali aj účinky vecno-

právne (napr. predmetnú vec včas získať). To, že si prevodca svoj platný záväzok nesplní a vlastnícke
právo neprevedie, nenastanú vecno-právne účinky, má potom samozrejme svoje právne následky napr.
v ust. § 503 Občianskeho zákonníka. Avšak neplatnosť zmluvy ako takej to nespôsobuje. Ak hovoríme
o nemožnosti plnenia, musí tu ísť o nemožnosť objektívnu, t. j. splnenie dojednaného záväzku nemôže
byť za daného stavu poznanie objektívne možné. Tvrdili, že zámenná zmluva, ako aj všetky spomínané
v konaní považujú za platné. To, či na ich základe došlo k prevodom vlastníckeho práva závisí od

posúdenia ďalšej predbežnej otázky, či zamieňané pozemky prešli účinnosťou zákona o majetku obcí
na navrhovateľa alebo nie, na platnosti týchto zmlúv to však nič nezmenilo. Prinajhoršom by sa zistilo,
že záväzky z týchto zmlúv nebolo doposiaľ riadne splnené a ich účastníkom by navzájom vznikali nároky
z vadného plnenia, nedošlo by k prevodu vlastníckeho práva a nenastali by vecno-právne účinky týchto
zmlúv.

V tejto súvislosti upozornili na nález Ústavného súdu SR č. I. ÚS 242/07, podľa ktorého je potrebné sa
v prípade pochybností ohľadne platnosti právneho úkonu prikloniť k výkladu, ktorý úkon zhodnotí ako
platný. Tento nález je vyjadrením rešpektu Ústavného súdu voči zmluvnej autonómii strán a prejavom
jeho snahy dať priechod ich vôli a umožniť im realizáciu ich zámerov. Výklad preferujúci neplatnosť
by bol podľa Ústavného súdu v rozpore so zásadami, na ktorých stojí súkromné právo a viedol by k

neprimeranému zasahovaniu súdov do náležitostí účastníkov právnych vzťahov.
V nadväznosti na to uvádzali, že súd mal pri riešení predbežnej otázky platnosti príslušných zmlúv
hľadať dôvody, pre ktoré by ich mohol „ponechať v platnosti“. Tak by sa potom ich prípadné nesplnenie
riešilo prostriedkami zasahujúcimi do života zúčastnených v menšom rozsahu. Namiesto toho však súd
paušálne všetky zmluvy vyhlásil za neplatné a spôsobil tak pomerne výrazný a nezvratný zásah do ich

práv. Argumenty, na ktoré poukazovali, a to zrozumiteľnosť, určitosť, t. j. platnosť príslušných zmlúv, súd
nechal nepovšimnuté a vôbec sa s nimi nevyrovnal.
Ak by aj vychádzajúc z argumentu nemo plus iuris bolo pravdou, že zmluvy, ktorými oni nadobudli
zamieňané pozemky boli neplatné, je neplatná ako celok aj zámenná zmluva? Vyjadrili presvedčenie,
že tomu tak nie je a prinajmenšom prevod sporného pozemku na ich osoby je platný. V konaní pred

súdom I. stupňa uvádzali, že prevody uskutočnené na základe zámennej zmluvy je potrebné skúmať
ako dva samostatné právne úkony, pričom neplatnosť jedného ešte automaticky nemôže spôsobiť
neplatnosť druhého. Vzhľadom na to, že navrhovateľ bol v čase uzavretia zámennej zmluvy vlastníkom
sporného pozemku, nemá preto zámenná zmluva ohľadne sporného pozemku žiadne vady. To, že súd
nepreskúmal možnosť oddelenia častí zámennej zmluvy týkajúcej sa sporného pozemku od jej zvyšku (§

41 Občianskeho zákonníka), považovali poukazujúc na nález Ústavného súdu za neprijateľné. Ak je súd
napriek tomu toho názoru, že neplatnosť časti zámennej zmluvy týkajúcej sa zamieňaných pozemkov
spôsobuje aj neplatnosť prevodu sporného pozemku, mal tento svoj záver riadne odôvodniť.
V súvislosti so zámennou zmluvou upozornili ešte na skutočnosť, že sporný pozemok, a tiež zamieňané
pozemky boli všetky vytvorené oddelením z pozemku KN-C parc. č. 2051/12 kat. úz. B.. Ak už

mal navrhovateľ v čase uzatvárania zámennej zmluvy k dispozícii právoplatné rozhodnutia súdov,
podľa ktorých predmetný pozemok prešiel účinnosťou zákona o majetku obcí na jeho osobu, javilo
sa im uzavretie zámennej zmluvy navrhovateľom ako nepochopiteľné. Spomínané rozsudku potvrdili
vlastnícke právo žalobcu k pozemku KN-C parc. č. 2051/12 a mohlo a malo mu byť v čase uzavretia
zámennej zmluvy jasné, že tiež vlastníkom zamieňaných pozemkov. Na účely získania zamieňaných

pozemok preto s odporcami žiadnu zámenu robiť nemusel. Ak túto zámennú zmluvu uzavrel a sporný
pozemok na nich previedol, je podľa ich názoru potrebné posúdiť prevod sporného pozemku ako platný,
a to bez ohľadu na platnosť zvyšnej časti zámennej zmluvy. Vôľa navrhovateľa totiž smerovala celkom
jednoznačne k scudzeniu sporného pozemku.
Nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov spočíva podľa nich v tom, že oni v priebehu uvádzali, že

pozemky, z ktorých neskôr vznikol pozemok KN-C parc. č. 2051/12 boli v čase nadobudnutia účinnosti
zákona o majetku obcí ako základný lesný pôdny fond vyňaté z režimu uvedeného zákona a nemohli
preto na navrhovateľa nikdy prejsť. Súd sa s týmto názorom nestotožnil a na odôvodnenie uviedol,
že predmetné pozemky lesom nikdy neboli , preto voči ich prechodu na navrhovateľa nemožno ničnamietať. Takéto vyhodnotenie priložených dôkazov nepovažovali za správne. To, že pozemok je alebo
nie je základným lesným fondom totiž nemôže byť určené jeho faktickým užívaním, ale jedine keďže k
vyvlastneniu predmetných pozemkov v prospech štátu došlo v súvislosti s výstavbou oravskej priehrady

- úradným rozhodnutím. Účelom spomínaného vyvlastnenia nebolo len získanie pozemkov, ktoré mali
byť Oravskou priehradou priamo zatopené, ale aj vytvorenie príslušných ochranných lesných pásiem.
Prípadné neskoršie nevysadenie tohto ochranného lesa nič nemení na tom, čo potvrdzuje aj vyjadrenie
Okresného úradu v Námestove, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č.
758/1997 zo dňa 22. 04. 1997. Z tohto vyjadrenia zreteľne vyplýva, že pozemky uvedené v pozemno-

knižných protokoloch č. 1152, 1153 a 1154 kat. úz. B., z ktorých bol vytvorený pozemok KN-C č. 2051/12
predstavovali okrem iného ochranný lesný pás. Tento ochranný lesný pás okolo Oravskej priehrady je
evidovaný v porastových mapách a v lesnom hospodárskom pláne ako ochranný les s brehoochrannou
funkciou. Súd však tieto skutočnosti ignoroval a namiesto toho sa zaoberal úvahami, či by v takomto
prípade mohli sami odporcovia nadobudnúť zamieňané pozemky. Takéto úvahy podľa nich však sú
irelevantné a presahujú rámec tohto konania vymedzený žalobou. Jedinou otázkou, ktorú súd mal

skúmať v tomto konaní bolo, či vlastníkom sporného pozemku je navrhovateľ. Ak sa na pozemky, z
ktorých vznikol pozemok KN-C č. 2051/12 vzťahovala výnimka uvedená v ust. § 3 zákona o majetku
obcí je zrejmé, že navrhovateľ vlastníkom sporného pozemku nie je. To, či ním sú v danom prípade
odporcovia nie je podstatné.
Vyjadrili, že otázka prípustnosti prechodu pozemkov plniacich funkciu ochranného lesného pásu na obce

je po právnej stránke otázkou zásadného významu, a preto v prípade ak by odvolací súd rozsudok
okresného súdu potvrdil žiadali, aby v tejto veci vyslovil prípustnosť dovolania.
Vadu v zmysle ust. § 221 ods. 1 O. s. p. podľa ich názoru mal rozsudok z toho dôvodu, že po nazretí
do spisu vyjadrili pochybnosti o tom, či vo veci konal rozhodoval zákonný sudca a či súd bol správe
obsadený, lebo z prvého potvrdenia podateľne Okresného súdu Námestovo z 13. 06. 2008 vyplýva,

že podaní žaloby bola vec pridelená na rozhodnutie JUDr. Jagnešákovi. Podľa ďalšieho potvrdenia,
dátum sa nedá zistiť, bol spis pridelený na prejednanie a rozhodnutie JUDr. Kurjakovej. Z ďalších dvoch
následných dokladov príslušnej podateľne vyplýva, že vec bola 09. 02. 2009 pridelená na prejednanie
JUDr. Srogončíkovej a nakoniec 23. 02. 2010 Mgr. Pilarčíkovej, ktorá vo veci aj ďalej konala a vydala
napadnuté rozhodnutie. Zo spisu pritom nie je zistiteľný dôvod niekoľkonásobnej zmeny zákonného

sudcu. Podľa ich názoru opierajúc sa nielen o zaužívanú judikatúru, ale aj príslušné právne predpisy,
a to najmä zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a sudcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ak v priebehu súdneho konania dôjde k zmene zákonného sudcu, zo spisového materiálu musí byť
zrejmé z akého dôvodu a na základe čoho k zmene došlo. Súčasťou spisového materiálu musí byť nielen
potvrdenie o prevzatí a pridelení veci inému sudcovi, ale aj zmeny zákonného sudcu, ktorým spravidla je

dodatok k rozvrhu práce, resp. opatrenie predsedu súdu ak zlyhali technické a programové zariadenia
alebo uznesenie o vylúčení sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. V tejto súvislosti poukázali na
nález Ústavného súdu II. ÚS 283/2009, podľa ktorého iba taký sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý
je sudcom vecne a miestne príslušného súdu ustanovenému zákonom, je zákonným sudcom v zmysle
čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, resp. nezávislým a nestranným sudcom podľa čl. 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vzhľadom na absenciu relevantných dokladov v spise,
z ktorých by nepochybne vyplývali dôvody, na základe ktorých k tejto zmene došlo sa domnievali, že v
danom prípade bolo porušené aj ich základné právo vyplývajúce z ust. § 48 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6
ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcov 1/ a 2/ navrhol rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdiť s tým, že argumenty a tvrdenia žalovaných nie sú spôsobilé zvrátiť ani
skutkové, ani právne posúdenie veci uskutočnené súdom I. stupňa.
Predložený nález Ústavného súdu SR I. ÚS 242/2007 o priorite takéhoto výkladu úkonu, ktorý úkon
zhodnotí ako platný na posudzovaní prípad nedopadá a nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou

týmto rozhodnutím. Uvedené rozhodnutie je aplikovateľné len na prípady, v ktorých vzniknú pochybnosti
ohľadne platnosti právneho úkonu. Dané pochybnosti môžu byť spôsobilé najmä pri námietkach
neplatnosti v súvislosti s právom vôle, zrozumiteľnosti či slobody právneho úkonu. V posudzovanom
prípade je však neplatnosť spôsobená takými skutkovými okolnosťami, ktoré nepripúšťajú žiadne
pochybnosti o ich danosti a právnych dôsledkoch, a teda v posudzovanom prípade nie je možný iný

záver než záver o neplatnosti predmetných právnych úkonoch, ktorý uskutočnil súd I. stupňa.
Pokiaľ žalovaní spochybňovali vlastnícke právo žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam, v tomto smere
žalobca poukázal na spätnú identifikáciu Správy katastra Námestovo zo dňa 05. 01. 2007, z ktorej je
zrejmé, že parc. č. 2051/12 bola vytvorená z parciel pôvodne evidovaných v PK protokoloch ako parc.č. 3692 (z protokolu 1153), č. 1036 (z protokolu 1152), č. 3695 (z protokolu 1154), ktoré parcely v čase
účinnosti zákona o majetku obcí spĺňali tam uvedené kritériá pre prechod vlastníckeho práva na obec
(Mesto Námestovo). To znamená, že Mesto Námestovo sa ku dňu účinnosti zákona o majetku obcí, t. j.

ku dňu 01. 01. 1991 stalo ex lege vlastníkom týchto pozemkov. Nesprávne je tiež tvrdenie žalovaných, že
pozemky, z ktorých neskôr vznikol pozemok KN-C č. 2051/12 bol v čase nadobudnutia účinnosti zákona
o majetku obcí základným lesným pôdnym fondom. Predmetné pozemky napriek označeniu „les“ tvorili
časťcentraMestaNámestovaaďalšiečastimestavrátanekomunikácievedúcejkSlanickémuostrovu,a
teda predmetné pozemky nielenže netvorili základný lesný pôdny fond, ale ani nemali charakter lesných

pozemkov, čo v konečnom dôsledku potvrdili aj žalovaní vo svojej výpovedi.
SúdI.stupňatedadospelna základevykonanýchdôkazovksprávnymskutkovýmzisteniamanazistený
skutkový stav aplikoval príslušnú právnu normu. K námietke žalovaných ohľadne pochybností o tom, či
vo veci konal a rozhodoval zákonný sudca žalobca doplnil, že tieto námietky považuje za účelové, a to
s ohľadom na skutočnosť, že obsadenie súdu bolo zistiteľné zo spisu kedykoľvek a účastníkom bolo od
začiatku konania vo veci samej známe, pričom vo veci žalovaní nevzniesli žiadne námietky a zákonný

sudca, ktorý vo veci konal, pridelenú vec aj rozhodol.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa ust. § 202 O. s. p., bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa §
221 ods. 1, 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu

žiadal, aby súd určil, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. B., ako KN parc.
č. 2051/56 ostatné plochy o výmere 570 m2 v celosti. Žalobný návrh odôvodnil, že navrhovateľ uzatvoril
s odporcami dňa 04. 05. 2004 zámennú zmluvu, ktorej predmetom bola zámena nehnuteľností, a to zo
strany navrhovateľa pozemok v kat. úz. B. parc. č. 2051/56 ostatné plochy vo výmere 570 m2, ktorý bol
vytvorený GP č. 91/2004 zo 07. 04. 2004 oddelením od KN parc. č. 2051/12 a zo strany odporcov 1/

a 2/ pozemky v kat. úz. B. parc. č. 2051/39 ostatné plochy o výmere 190 m2, parc. č. 2051/40 ostatné
plochy o výmere 190 m2 a parc. č. 2051/41 ostatné plochy o výmere 190 m2. Vklad vlastníckeho práva
na základe vyššie uvedenej zámennej zmluvy bol povolený Správou katastra Námestovo dňa 09. 08.
2004 pod č. V 547/2004. Na základe uvedeného boli odporcovia zapísaní ako vlastníci nehnuteľnosti v
kat. úz. B. k pozemku parc. č. 2051/56 ostatné plochy o výmere 570 m2. Pozemky v kat. úz. B., ktoré

boli predmetom zámennej zmluvy parc. č. 2051/39, parc. č. 2051/40, parc. č. 2051/41 a parc. č. 2051/56
vznikli odčlenením z parc. č. 2051/12 (zapísaná na LV č. XXXX), a to GP č. 145/98, GP č. 146/98, a GP
147/98. Parc. č. 2051/12 vznikla z PK parc. č. 1036, č. 3692 a č. 3695 zapísaných v pozemkovej knihe
mesta Námestovo, prot. č. 1152, č. 1153, č.1154. Vlastníkom vyššie označených PK parciel č. 1036
(les), č. 3692 (vodná nádrž) zapísané v PKN 1153 kat. úz. B. a parc. č. 3695 (cesta) zapísanej v PKN

1154 kat. úz. B. bol Československý štát, v správe KNV, odbor výstavby v Žiline v celosti. Odporcovia
mali nadobudnúť vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam (parc. č. 2051/39, parc. č. 2051/40,
parc. č. 2051/41) na základe kúpnej zmluvy od predávajúcich W. V. a P. Q., ktorej vklad povolila Správa
katastra Námestovo dňa 13. 11. 1998 pod č. V 953/98. P. Q. mala nadobudnúť vlastnícke právo k parc.
č. 2051/39 a parc. č. 2051/40 na základe kúpnej zmluvy V 885/98 z 28.10.1998 od Okresného úradu

Námestovo. W. V. mala nadobudnúť vlastnícke právo k parc. č. 2051/41 na základe kúpnej zmluvy V
884/98 z 28. 10. 1998 od Okresného úradu Námestovo. Z takto zisteného skutkového stavu je zrejmé,
že pôvodným vlastníkom predmetných nehnuteľností bol Československý štát a v súlade s ust. § 2
ods. 1, 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, dňom 01. 05. 1991 prešlo vlastnícke právo k týmto
nehnuteľnostiam na navrhovateľa. Keďže okresný úrad nebol vlastníkom nehnuteľností, nemohol platne

uzavrieť kúpne zmluvy s inými osobami (p. P. a p. W.) a obdobne ani odporcovia nemohli nadobudnúť
vlastnícke právo kúpnou zmluvou V 953/98 od evidovaných právnych predchodcov - nevlastníkov.
Na základe uvedeného vychádzajúc z nedostatkov prevodov vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam -
pozemkom v kat. úz. B. parc. č. 2051/39, parc. č. 2051/40 a parc. č. 2051/41, odporcovia v 1/ a 2/ rade
v dobe uzatvárania zámennej zmluvy dňa 04. 05. 2004 neboli vlastníkmi zamieňaných nehnuteľností,

a teda tieto nemohli platne scudziť formou zámeny. Naliehavý právny záujem navrhovateľ odôvodnil,
že bez rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva je právne postavenie navrhovateľa k sporným
nehnuteľnostiam ohrozené a neisté, pretože v rozpore s právnym stavom sú v katastri nehnuteľnostíevidovaní ako vlastníci sporných nehnuteľností odporcovia 1/ a 2/. Zároveň poukázali, že v obdobnom
prípade už rozhodovali súdy a rozhodnutia priložili k podanému návrhu.
Odporcovia1/a2/sakžalobnémunávrhuvyjadrili,ževdanomprípadeaknavrhovateľpredalzámennou

zmluvou nehnuteľnosť KN parcelu 2051/56 ostatné plochy vo výmere 570 m2 kat. úz. B. zo svojho
vlastníctva odporcom 1/ a 2/ slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a zároveň z vlastníctva odporcov
kúpil tou istou zámennou zmluvou nehnuteľnosti o ktoré mal záujem, potom tu absentuje naliehavý
právny záujem na tom, aby súd určil, že navrhovateľ je vlastníkom veci, ktorú platne scudzil zámennou
zmluvou. Naliehavý právny záujem nie je daný ani vo veci prevodu pozemkov KN parc. č. 2051/39, parc.

č. 2051/40 a parc. č. 2051/41 z vlastníctva odporcov do vlastníctva navrhovateľa, pretože navrhovateľ
vo vzťahu k týmto pozemkom má evidovaný vlastnícky vzťah. Preskúmavaním platnosti zámennej
zmluvy by sa na právnom postavení navrhovateľa v tejto časti nič nezmenilo. Zámenná zmluva je bez
akýchkoľvek právnych a faktických vád, ktoré by ju mali robiť neplatnou.

Okresný súd vo veci pojednával, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a vo

veci dňa 13. 10. 2011 rozhodol.

Podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., odvolací súd zruší rozhodnutie prvostupňového súdu, ak
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O. s. p., odvolací súd zruší rozhodnutie prvostupňového súdu, ak
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát.

Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu

ustanoví zákon“.

Odvolací súd zo spisového materiálu prvostupňového súdu sp. zn. 3C/134/2008 mal zistené, že na
Okresný súd v Dolnom Kubíne napadla žaloba žalobcu Mesto Námestovo proti žalovaným 1/, 2/ dňa
20. 02. 2007. Na č. l. 23 spisu sa nachádza potvrdenie elektronickej podateľne Okresného súdu

Dolný Kubín, podľa ktorého potvrdenia vec bola pridelená sudcovi Okresného súdu Dolný Kubín JUDr.
Rastislavovi Plutinského. Na č. l. 46 spisu sa nachádza potvrdenie elektronickej podateľne Okresného
súdu v Námestove zo dňa 20. 02. 2007, podľa ktorého bol prijatý návrh na začatie konania v právnej
veci navrhovateľa Mesto Námestovo proti odporcovi JUDr. T. U. o určenie, že žalobca je vlastníkom
nehnuteľností. Vec bola pridelená na rozhodnutie sudcovi Okresného súdu Námestovo JUDr. Monike

Kurjakovej. Na č. l. 47 spisu sa nachádza potvrdenie elektronickej podateľne Okresného súdu v
Námestovo zo dňa 20. 02. 2007, kedy o 14.43.57 hod bol prijatý návrh na začatie konania v právnej
veci navrhovateľa Mesto Námestovo proti odporcovi JUDr. T. U. o určenie, že žalobca je vlastníkom
nehnuteľností. Vec bola pridelená na rozhodnutie sudcovi Okresného súdu Námestovo JUDr. Monike
Kurjakovej. Na potvrdení je uvedené, že spis dostal sp. zn. 3C/134/2008.

Na č. l. 47 spisu sa nachádza potvrdenie elektronickej podateľne Okresného súdu Námestovo, podľa
ktorého dňa 13. 06. 2008 bola vec navrhovateľa Mesto Námestovo proti odporcovi JUDr. T. U. a
spol. o určenie, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, pridelená do občiansko-právneho oddelenia
pod sp. zn. 3C/134/2008 a bola pridelená na prejednanie sudcovi Okresného súdu Námestovo JUDr.
Miroslavovi Jagnešákovi. Na č. l. 49 spisu sa nachádza potvrdenie elektronickej podateľne Okresného

súdu Námestovo, podľa ktorého v právnej veci navrhovateľa Mesto Námestovo proti odporcovi JUDr.
T. U. a spol. o určenie, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, bol dňa 29. 09. 2008 spis pridelený
do občiansko-právneho oddelenia, je vedený pod sp. zn. 3C/134/2008 a bol pridelený na prejednanie
sudcovi Okresného súdu Námestovo Mgr. Daniele Pilarčíkovej. Na č. l. 50 spisu sa nachádza potvrdenie
elektronickej podateľne Okresného súdu Námestovo, podľa ktorého dňa 09. 02. 2009 bola vec pridelená

na prejednanie sudcovi Okresného súdu v Námestove JUDr. Miriam Srogončíkovej.
Na č. l. 51 spisu sa nachádza potvrdenie elektronickej podateľne Okresného súdu Námestovo, z ktorého
potvrdenia vyplýva, že vec dňa 23. 02. 2010 bola pridelená na prejednanie sudcovi Okresného súdu
Námestove Mgr. Daniele Pilarčíkovej.

Zobsahuspisu odvolacísúdnezistilzakéhodôvodubolavykonanániekoľkonásobnázmenazákonného
sudcu. Okresný súd nepostupoval v zmysle zákona č. 757/2004 Z. z. o sudcoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ani podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. (Spravovací
poriadok). Súčasťou spisového materiálu nie je potvrdenie o prevzatí a pridelení veci z Okresného súduDolný Kubín Okresnému súdu Námestovo a zároveň ani rozhodnutie o pridelení veci inému sudcovi
dôvod takejto zmeny, či táto zmena bola uskutočnená v zmysle rozvrhu práce okresného súdu.

Odvolací súd sa priklonil k odvolaciemu dôvodu žalovaných 1/, 2/ a mal za to, že v danej veci takýmto
postupom súdu došlo k porušeniu základných ústavných práv účastníkov konania v zmysle § 48 ods.
1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tomto smere
správne žalovaní 1/, 2/ poukázali na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 283/2009, podľa ktorého iba taký
sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne a miestne príslušného súdu ustanoveného

zákonom, je zákonným sudcom v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.

S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Pre túto vadu bolo nutné zrušiť rozhodnutie prvostupňového súdu s tým, že ďalšími dôvodmi sa odvolací
súd pre nevyriešenie tejto základnej otázky nezaoberal.

V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu odstrániť uvedené nedostatky a pripojiť rozvrh
práce Okresného súdu Námestovo za roky 2007, 2008, 2009 a 2010, prípadne opatrenia predsedu súdu
v danej veci, z akého dôvodu vec bola prideľovaná viacerým sudcom Okresného súdu Námestovo.

Po odstránení uvedených nedostatkov súd vo veci opätovne rozhodne a vec predloží odvolaciemu súdu,
pričom v novom rozhodnutí rozhodne o trovách prvostupňového a odvolacieho konania (§ 224 ods. 3
O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .