Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. september 2021

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2T/80/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219010186
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Tomašková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2021:8219010186.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Zdenkou Tomaškovou, v trestnej veci vedenej proti

obžalovanému Y. N., W.. XX.XX.XXXX, pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní dňa 30.09.2021 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Y. N. Ú. Č. , W.. XX.XX.XXXX U. F., M. F.
F., N.. W. Č.. XXXX/XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

v presne nezistený deň v čase asi o 13.00 hod. v mesiaci apríl 2018 na otočisku autobusov,
nachádzajúcom sa na ul. Poštárka v Bardejove v smere na obec Lukavica, okr. Bardejov prevzal od
poškodenej Y. V., W.. XX.XX.XXXX, F. F., G.. T. Č.. XXXX/XXX, bez akéhokoľvek potvrdenia finančnú
hotovosť vo výške 400,- € a dňa 08.05.2018 v popoludňajších hodinách na totožnom mieste od

poškodenej Y. V., bez akéhokoľvek potvrdenia prevzal ďalšiu finančnú hotovosť vo výške 300,- €, ktorej
mal za prevzatú finančnú hotovosť v celkovej výške 700,- € prostredníctvom osoby vystupujúcej pod
menom U. T., bez podpísania akýchkoľvek zmlúv, sprostredkovať prácu v Rakúsku s nástupom do
zamestnania v mesiaci máj 2018, čo doposiaľ nebolo zrealizované, čím takto na škodu cudzieho majetku
seba obohatil tým, že uviedol poškodenú Y. V. do omylu a spôsobil jej celkovú škodu vo výške 700,- €

teda

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu

čím spáchal

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona

Za to mu súd ukladá:Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona a
§ 56 ods. 1 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 400,- €.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad marenia výkonu uloženého trestu ukladá aj náhradný
trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovaný zaväzuje nahradiť poškodenej Y. V., W..
XX.XX.XXXX U. F., F. F., T.M. XXXX/XXX spôsobenú škodu vo výške 700,- €.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra v Bardejove podala na obvineného Y. N. obžalobu pre prečin podvodu podľa §
221 ods.1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v presne nezistený deň v čase asi o 13.00
hod. v mesiaci apríl 2018 na otočisku autobusov, nachádzajúcom sa na ul. Poštárka v Bardejove v
smere na obec Lukavica, okr. Bardejov prevzal od poškodenej Y. V., W.. XX.XX.XXXX, F.Y. F., G.. T.
Č.. XXXX/XXX, bez akéhokoľvek potvrdenia finančnú hotovosť vo výške 400,- € a dňa 08.05.2018 v

popoludňajších hodinách na totožnom mieste od poškodenej Y. V., bez akéhokoľvek potvrdenia prevzal
ďalšiu finančnú hotovosť vo výške 300,- €, ktorej mal za prevzatú finančnú hotovosť v celkovej výške
700,- € prostredníctvom osoby vystupujúcej pod menom U. T., bez podpísania akýchkoľvek zmlúv,
sprostredkovať prácu v Rakúsku s nástupom do zamestnania v mesiaci máj 2018, čo doposiaľ nebolo
zrealizované, čím takto na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol poškodenú Y. V. do

omylu a spôsobil jej celkovú škodu vo výške 700,- €

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Y. N., výsluchom svedkyne Y. V., E. V., R. N., C.
F., prečítaním výpovede svedka Y. R., ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi spisu a zistil tento

skutkový stav.

Obžalovaný Y. N. na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods.1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že
je nevinný a ďalej k veci uviedol, že s poškodenou Y. V. sa zoznámil niekedy začiatkom roka 2018,
začali sa stretávať a niekedy v mesiaci apríl mu menovaná povedala, že má možnosť zamestnať sa

v Rakúsku, ale nato potrebuje peniaze a tak ho požiadala o 300,- € a keďže nemal toľko peňazí v
hotovosti, dohodli sa, že peniaze jej prinesie v ďalší deň, čo sa aj stalo s tým, že 300,- € jej odovzdal
bez akéhokoľvek dokladu, pretože poškodená mu povedala, že peniaze mu vráti zo svojej výplaty. Asi
o týždeň ho poškodená požiadala za účelom vybavenia nejakých ďalších dokladov o požičanie sumy
100,- €, ktoré peniaze jej dal v ten istý deň s tým, že ani teraz nebol vystavený žiaden doklad. Následne

nato ho začala kontaktovať osoba pod menom U. T., ktorá pre poškodenú zabezpečovala prácu s tým,
že poškodenej sa nevie dovolať. Po tom, čo sa jemu podarilo poškodenú skontaktovať, povedala mu,
aby peniaze odovzdal U. T. , čo on aj urobil s tým, že peniaze v sume 300,- € odovzdal menovanej
v Bratislave tiež bez akéhokoľvek dokladu. Uviedol, že pri odovzdávaní peňazí totožnosť menovanej
neoveroval, stretli sa na dohodnutom mieste, predstavila sa mu ako Vierka s tým, že ide o peniaze Y. V..

Obžalovaný uviedol, že poškodená mu vrátila časť peňazí v sume 300,- € s tým, že mu povedala, že sú
to peniaze jej mamy. Tiež uviedol, že pri odovzdávaní a prevzatí peňazí nikdy nebola prítomná tretia
osoba, nemá uchovanú žiadnu konverzáciu zo sociálnych sietí a nemá ani kontakt na Vierku , aj keď
ho menovaná kontaktovala.

Svedkyňa Y. V. uviedla, že v priebehu roku 2018 sa na benzínovej pumpe, kde pracovala, zoznámila s
obžalovaným, ktorého dovtedy nepoznala a neskôr sa začali stretávať. Obžalovanému hovorila, že ju
jej práca nebaví a on jej povedal, že jeho známa má v Rakúsku zabehnutý podnik, kde by mohla robiť
čašníčku s tým, že je potrebné vybaviť poistenie, čo bude stáť 300,- € - 400,- € a tiež jej povedal, že

jej zabezpečí byt, čo bude stáť asi 10.000,- €. Obžalovanému tak dala 300,- € na vybavenie poistenia
a ďalších 400,- € ako zálohu na kľúč od bytu. Peniaze mu vyplatila na 2krát, dôkaz o tom nemá žiadny,
pretože mu ich vyplatila iba v prítomnosti ich dvoch . Po tom, čo peniaze obžalovanému odovzdala, dlhší
čas sa nič nedialo a tak prestala veriť tomu, čo jej obžalovaný sľúbil a následne sa stretla s majiteľkou
zariadenia, kde mala pracovať, ktorá sa je predstavila pod menom U. T., ktorú dovtedy ona nikdynevidela, bola však milá a urobila na ňu dobrý dojem . Po tom, čo sa porozprávali, odviezli menovanú
do nejakého penziónu v Bardejove, či tam menovaná bývala alebo nie, svedkyňa uviesť nevedela.

Svedkyňa ďalej uviedla, že obžalovaný od nej požadoval aj zálohu vo výške 10.000,- € na byt, ale keďže
takúto sumu peňazí nemala, dala sa presvedčiť, že požiada o úver, čo jej však banka, kde mala zriadený
účet zamietla, rovnako tak aj Poštová banka. Možnosť poskytnutia úveru sa naskytla v Slovenskej
sporiteľni, kde mal obžalovaný nejakého kamaráta, kde s ňou za ním aj išiel , napokon však k poskytnutiu
úveru ani tu nedošlo, pretože jej mama našla doma všetky papiere týkajúce sa práce, ktorú jej mal

vybaviť obžalovaný. S obžalovaným sa prestala kontaktovať, ale on ju stále vyzýval na zloženie zálohy
10.000,- €.

Uviedla, že celú konverzáciu s obžalovaným mala v mobile, ale keď s obžalovaným sedela v aute,
časť z nej jej vymazal. Tiež uviedla, že aj jej mama komunikovala s obžalovaným a ako jej povedala,
obsahom tejto konverzácie boli aj nejaké vyhrážky zo strany obžalovaného a tak začala vec riešiť

podaním trestného oznámenia. . Po podaní trestného oznámenia ju už obžalovaný viac nekontaktoval.

Svedkyňa E. V. uviedla, že jej dcéra Michaela jej povedala, že obžalovaný jej má sprostredkovať prácu
niekde v zahraničí s tým, že jeho teta je tam majiteľkou nejakého hotela, v ktorom je bar, kde bude
robiť spoločníčku. Uviedla, že ona sa nevie vyjadriť k presnej sume peňazí, ktorú jej dcéra vyplatila

obžalovanému, ale vie, že sa mala stretnúť aj s tetou obžalovaného, ktorej tiež mala vyplatiť nejaké
peniaze vo výške 300,- € alebo 400,- €. Tiež uviedla, že jej dcéra mala založený účet v UniCredit
bank, ktorý jej založili oni ako rodičia, tento účet však zrušila a založila si účet v Slovenskej sporiteľni.
Keď sa dcéry pýtali na dôvod prečo tak urobila, povedala, že obžalovaný má nejakého kamaráta v
Slovenskej sporiteľni a ten jej povedal, že ak si tam otvorí účet, bude je poskytnutý úver, ale nakoniec

k poskytnutiu úveru nedošlo. Neskôr zistili, že dcéra sa pokúšala získať úver aj iným spôsobom, ale
nikde jej poskytnutý nebol.

Svedkyňa uviedla, že jej dcéra sa s obžalovaným zoznámila na čerpacej stanici, kde pracovala a
pravdepodobne mu povedala, že má záujem o prácu v zahraničí. Tiež uviedla, že ona dcére nedávala

žiadne peniaze za účelom vybavenia práce a dcéra jej ani žiadne peniaze nevzala. Keďže videla, že
dcéra jej z celej situácie nešťastná, ona prostredníctvom sociálnych sieti kontaktovala obžalovaného a
vyzvala ho, aby jej dcére dal pokoj s tým, že žiadna práca v zahraničí sa konať nebude. Ako uviedla,
obžalovaný chcel aj ďalšie peniaze.

Svedkyňa R.N.uviedla,žejesestrouobžalovanéhoapokiaľideoskutokkladenýmuzavinuobžalobou,
nevie o tom nič, ona osobne nebola prítomná pri žiadnom odovzdávaní a preberaní peňazí, od svojho
brata vie, že Y. V. , ktorú ona nepozná a nikdy ju nevidela, mal jej brat požičať nejaké peniaze a naopak,
nejaké peniaze mala bratovi poskytnúť poškodená a keď jej matka zistila, že nemá žiadne peniaze,
donútila dcéru podať trestné oznámenie. Svedkyňa tiež uviedla, že osobu pod menom U. T. nepozná.

Svedok C. F. uviedol, že Y. V. pozná osobne, je jej bratranec, ale ako uviedol, tento problém bol riešený
už v prípravnom konaní, kedy bola vznesená námietka jeho zaujatosti, kde on sa vyjadril, že sa zaujatým
byť necíti. Proti tomuto rozhodnutiu bola podaná sťažnosť, ktorú jeho nadriadený zamietol. Uviedol, že
pri vybavovaní veci postupoval nestranne, nezaujate, rovnako ako v iných jemu pridelených veciach .

Svedok Y. R., ktorého výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná uviedol, že telefónne číslo
0918254637, ktoré má byť vedené na jeho meno, nikdy nepoužíval a ani nepoužíva. Pripustil, že je
možné, že ho dal zaregistrovať na svoje meno v dobe, kedy predával mobilné telefóny so SIM kartami.
Tiež uviedol, že nepozná osoby menom Y. N., R. N., Y. V. E. E. U. T., ohľadne sprostredkovania práce
v Rakúsku nemá žiadnu vedomosť.

Z obsahu oboznámenej internetovej komunikácie medzi obžalovaným a poškodenou je zrejme, že
medzi nimi bol nejaký - kamarátsky, či priateľsky vzťah, stretávali sa spolu , čo je aj v súlade s
tvrdeniami obžalovaného a poškodenej . Obsahom ich pripojenej internetovej komunikácie je hlavne
sprostredkovanie práce pre poškodenú.

Predmetom internetovej komunikácie medzi obžalovaným a matkou poškodenej bolo hlavne vrátenie
poskytnutých peňazí.Takto vykonaným dokazovaním mal teda súd za preukázané tieto skutočnosti.

Obžalovaný Y. N. popiera spáchanie skutku kladeného mu za vinu obžalobou, keď uvádza, že

poškodená mu po nejakom čase, čo sa zoznámili povedala, že má možnosť zamestnať sa v Rakúsku,
ale na vybavenie dokladov potrebuje nejaké peniaze, ktoré ona nemá a tak jej on požičal najprv 300,-
€, následne ďalších 100,- €. Po nejakej dobe, čo poškodenej požičal peniaze, začala ho kontaktovať
osoba menom U. T. s tým, že poškodená jej nedvíha telefón a tak on neskôr v Bratislave odovzdal 300,-
€ menovanej s tým, že jej totožnosť nijakým spôsobom neoveroval a nežiadal ani doklad o vyplatení

peňazí.

V rozpore s touto výpoveďou obžalovaného je výpoveď poškodenej Y. V. , ktorá naopak tvrdí, že
obžalovaný sa ponúkol, že má možnosť jej zabezpečiť zamestnanie v Rakúsku prostredníctvom osoby
menom U. T., ale nato potrebuje peniaze za účelom vybavenia poistenia a bytu a tak mu vyplatila
najprv 300,- € a potom ďalších 400,- € s tým, že obžalovaný ju žiadal ešte o ďalších 10.000,- € na

účelom vybavenia bytu a keďže peniaze nemala, pomáhal jej vybaviť úver. Keďže jej banka, v ktorej
mala zriadený účet, úver odmietla poskytnúť, rovnako tak aj Poštová banka, spoločne s obžalovaným
boli v Slovenskej sporiteľni, kde mal obžalovaný kamaráta, ktorý s poskytnutím úveru súhlasil s tým, že
poškodená si tam musí založiť účet, čo aj ona urobila.

Obžalovaný Y. N. tvrdí, že bola to práve poškodená, ktorá mu tvrdila, že si našla prácu v Rakúsku, čo je,
akobolouvedenévyššie,vrozporestvrdenímpoškodenej,ktoránaopaktvrdí,žeobžalovanýjejponúkol
možnosť vybavenia práce v Rakúsku a toto tvrdenie poškodenej je podporené obsahom internetovej
komunikácie medzi ňou a obžalovaným, z ktorej komunikácie je zrejme, že práve obžalovaný bol osobou
vybavujúcou prácu pre poškodenú. Z internetovej komunikácie tiež vyplýva, že keď poškodená začala

uvažovať o tom , že do práce nenastúpi, práve obžalovaný bol tým, ktorý jej tvrdil, že sa nemá čoho báť
a že všetko je vybavené s tým, že mu už aj volala U. T., že jej prišli papiere od poškodenej, aj keď vo
svojej výpovedí tvrdil, že U. T. nepozná . Aj keď obžalovaný tvrdil, že U. T. nepozná, menovaná osoba
mala na neho telefonický kontakt , tejto osobe, o ktorej tvrdil, že ju nepozná, odovzdal peniaze bez
toho, aby mu uvedená osoba preukázala svoju totožnosť a aby od nej žiadal doklad o vyplatení peňazí

a s tou osobou prišiel do Bardejova, kde je predstavil poškodenej , čo vzbudzuje vážne pochybnosti
o tvrdeniach obžalovaného na hlavnom pojednávaní.

Nepriamym dôkazom o podvodnom konaní obžalovaného je aj výpoveď svedkyne E. V., ktorá uviedla,
že od dcéry sa dozvedela, že obžalovaný jej vybavuje prácu spoločníčky v Rakúsku a že na tento účel

mu poslala nejaké peniaze a tiež zistila, že dcéra si zrušila účet v UniCredit bank, ktorý jej založili oni
ako rodičia a otvorila si účet v sporiteľni, čo je v súlade s tvrdením poškodenej, ktorá uviedla, že pre
poskytnutie úveru v Slovenskej sporiteľni bolo nevyhnutné zriadiť si tam účet.

Zobsahuinternetovejkomunikáciemedzisvedkyňouaobžalovanýmjezrejme,žesvedkyňapožadovala

od obžalovaného vrátenie peňazí, ktoré mala jej dcéra vyplatiť obžalovanému s tým, že v opačnom
prípade sa obráti na políciu, načo obžalovaný reagoval tým spôsobom, že peniaze dlží poškodená jemu
a že on sa obráti na políciu . Internetová komunikácia medzi matkou poškodenej a obžalovaným je plná
vulgarizmov a vyhrážok zo strany obžalovaného.

Ajkeďobžalovanýtvrdil,žepodátrestnéoznámenieohľadnepeňazí,ktorépožičalpoškodenej,doposiaľ
tak neurobil .

V prejednávanej veci obžalovaný Y. N. tvrdí, že poškodená si vybavila zamestnanie v Rakúsku a on jej
na ten účel požičal peniaze.

Na druhej strane poškodená Y. V. tvrdí, že obžalovaný sa ponúkol, že jej vybaví zamestnanie v Rakúsku
a na tento účel mu ona vyplatila sumu 700,- €.

Proti sebe tak stoja dve rozdielne tvrdenia, ďalších priamych dôkazov niet.

V neprospech obžalovaného sú však nepriame dôkazy vyplývajúce jednaj z výpovede svedkyne E. V.
týkajúce sa založenia účtu v Slovenskej sporiteľni jej dcérou za účelom vybavenia úveru tak, ako to
tvrdí poškodená a ďalšie nepriame dôkazy vyplývajú z internetovej komunikácie medzi obžalovanýma poškodenou, ktoré vyvracajú tvrdenia obžalovaného , keď uvádza, že on prácu pre poškodenú
nevybavoval, avšak v internetovej komunikácii tvrdí, že mu volala „Vierka“, že papiere ohľadne
poškodenej už dostala a ďalej, keď poškodená tvrdí, že sa bojí nastúpiť do tejto práce, v internetovej

komunikácii je to práve obžalovaný, ktorý poškodenú utešuje, aby sa nebála, že všetko je už vybavené
a teda touto internetovou komunikáciou je vyvrátené aj tvrdenie obžalovaného, že osobu pod menom
„U. T.“ nepozná.

Z obsahu výpovede poškodenej je tiež zrejme, že aj keď obžalovaný tvrdí, že osobu menom „. T.

nepozná, bol to práve obžalovaný, ktorý menovanú osobu priviezol svojim autom a predstavil ju
poškodenej a následne ju spolu odviezli do nejakého penziónu v Bardejove.

Z internetovej komunikácie vyplýva, že obžalovaný mal tiež podľa jeho tvrdenia požičať nejaké peniaze
poškodenej s tým, že uvádzal, že v prípade ich nevrátenia bude podávať trestné oznámenie, čo doposiaľ
neurobil, naopak v tejto komunikácii sa vulgárne vyhrážal poškodenej pre prípad podania trestného

oznámenia z jej strany.

Vzhľadom na uvedené tak dal súd v tejto veci za pravdu práve poškodenej Y. V., ktorá zhodne
vypovedalatakvprípravnomkonaní,akoajvkonanínasúdeaneobstojítvrdenieobhajcuobžalovaného,
že poškodená nemal záujem vec riešiť, pretože práve poškodená sa chcela zúčastniť súdneho

pojednávania , avšak po celý čas bola pracovne v zahraničí a súčasná epidemiologická situácia jej
neumožňovala pricestovať a zúčastniť sa súdneho pojednávania.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, a to hlavne výpoveďou svedkyne Y. V., čiastočne aj
výpoveďou svedkyne E. V., ako aj listinnými dôkazmi spisu mal súd za preukázané, že obžalovaný

Matúš Lúč tým, že v presne nezistený deň v čase asi o 13.00 hod. v mesiaci apríl 2018 na otočisku
autobusov, nachádzajúcom sa na ul. Poštárka v Bardejove v smere na obec Lukavica, okr. Bardejov
prevzal od poškodenej Y. V., W.. XX.XX.XXXX, F. F., G.. T. Č.. XXXX/XXX, bez akéhokoľvek potvrdenia
finančnú hotovosť vo výške 400,- € a dňa 08.05.2018 v popoludňajších hodinách na totožnom mieste
od poškodenej Y. V., bez akéhokoľvek potvrdenia prevzal ďalšiu finančnú hotovosť vo výške 300,- €,

ktorej mal za prevzatú finančnú hotovosť v celkovej výške 700,- € prostredníctvom osoby vystupujúcej
pod menom U. T., bez podpísania akýchkoľvek zmlúv, sprostredkovať prácu v Rakúsku s nástupom do
zamestnania v mesiaci máj 2018, čo doposiaľ nebolo zrealizované, čím takto na škodu cudzieho majetku
seba obohatil tým, že uviedol poškodenú Y. V. do omylu a spôsobil jej celkovú škodu vo výške 700,-
€, čím takto svojím konaním naplnil znaky prečinu podvodu podľa § 221 ods.1 Trestného zákona, zo

spáchania ktorého ho súd uznal vinným.

Obžalovaný Y. N. je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne, má 5 záznamov o spáchaní
priestupku, doposiaľ nebol súdne trestaný.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z okolností uvedených v § 34 ods.4 Trestného
zákona , pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ale aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho
nápravy.

V danom prípade obžalovaný úmyselným konaním narušil záujem spoločnosti spočívajúci v ochrane
cudzieho majetku pred neoprávneným zásahom zo strany jeho nevlastníka, čím takto svojím konaním
spôsobil škodu na cudzom majetku.

Súd u obžalovaného prihliadol na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l Trestného zákona, t.j. že

doposiaľ viedol riadny život; priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona nemal za preukázané
a keďže obžalovaný sa podvodným spôsobom snažil získať majetkový prospech, uložil mu súd za jeho
konanie peňažný trest vo výmere 400,- € a pre prípad marenia výkonu peňažného trestu aj náhradný
trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov.
Súd má zato, že uložený trest postačí pre nápravu a prevýchovu obžalovaného a že aj uložením tohto

druhu trestu sa u obžalovaného dosiahne účel trestu vyjadrený v § 34 ods.1 Trestného zákona.Poškodená Y. V. si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 700,- € a keďže výška tohto
nároku je odôvodnená, zaviazal súd obžalovaného k náhrade škody tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
na tunajšom súde. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech i v neprospech

obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní v

priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor tak môže urobiť aj proti
vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu v prospech obžalovaného aj proti jeho vôli podať zákonný zástupca obžalovaného a
jeho obhajca, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť

na právne úkony obmedzená.

Odvolanie môže podať aj štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať aj poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať aj zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.