Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 32C/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118390259
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Dolníková Žabková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:6118390259.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou, LL.M., v právnej

veci žalobcu: SetCar sk, a. s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189,
právne zastúpený: JUDr. Tomáš Zboja, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42072905, proti
žalovanému:KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545 , so sídlom
Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, právne zastúpený: AK Felix Neupauer & Parners, IČO: 37928422, so
sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 96,09 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 96,09 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, postúpenou z Okresného súdu Banská Bystrica tunajšiemu súdu dňa 14.02.2019, sa
žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 96,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne z uvedenej sumy od 14.03.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Na odôvodnenie svojho nároku žalobca uviedol, že na základe škodovej udalosti evidovanej u
žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený
užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním náhradného vozidla u
žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, priloženú v prílohe, ktorú si tento
uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení, priloženom v prílohe, žalovaný
oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený

následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu
škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na
prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému, oznámenie je súčasťou
návrhu. Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods.
1 zákona o PZP v zmysle § 442 ods. 1 OZ. Keďže žalovaný aj napriek vyššie uvedenému nereagoval
na výzvu žalobcu špecifikovanú ako upomienku, priloženú v prílohe, žalobca si svoj nárok uplatnil touto
žalobou.

3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. 31Up/1123/2018
zo dňa 17.12.2018.4. Žalovaný v odpore na svoju obranu uviedol, tým, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá
požadovanéustanovením§132ods.1a2Civilnéhosporovéhoporiadku.Podľažalovanéhomalžalobca
v žalobnom návrhu v časti Opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť

a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera, t.j. presne špecifikovať údaje
- o akú škodovú udalosť ide, kto bol poškodený, údaje zmluvy o nájme, vystavenej faktúry, zmluvy
o postúpení pohľadávok a pod. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol,
tieto vyplývajú len z príloh, čo absolútne nie je s poukazom na ust. § 132 ods. 2 Civilného sporového
poriadku, postačujúce. Ďalej žalovaný uviedol, že okrem toho, že žalobca nešpecifikoval dôkazy,

na ktoré sa odvoláva, niektoré ani len nepredložil spolu so žalobným návrhom. Konkrétne neboli
predložené všeobecné obchodné podmienky žalobcu, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy o
nájme. Zároveň zo zmluvy o nájme nie zrejmý počet najazdených kilometrov prenajatého náhradného
motorového vozidla, tento údaj je len dopísaný ručne na Faktúre č. 180108 zo dňa 16.02.2018, čo
žalovaný považuje za nedôveryhodné. Žalovaný tiež namieta, že žalobca nemá ako predmet svojho
podnikania v obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting či nadobúdanie pohľadávok,

ani obdobnú činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok. Na základe vedomosti o existencii
ďalších zmlúv o postúpení pohľadávok z iných súdnych konaní, v ktorých žalobca žaluje žalovaného,
má žalovaný za to, že takúto činnosť žalobcu možno považovať za neoprávnené podnikanie. Uviedol, že
žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizuje nárok, hoci sa odvoláva na konkrétne ustanovenia zákona,
avšak podľa žalovaného nárok uplatnený žalobcom zákon o povinnom zmluvnom poistení vyslovene

neuvádza a takisto nevyplýva z Občianskeho zákonníka. Žalovaný namietol pasívnu legitimáciu, podľa
predloženej faktúry poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. V zmysle uvedenej
faktúry bol subjektom zaviazaným na plnenie práve poškodený a nie žalovaný. Nakoľko poškodený
predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky.
Uzatvorení zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na

žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda
mu ak pohľadávka nevznikla, ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného,
ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Podľa žalovaného tak došlo
k postúpeniu pohľadávky žalobcu medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom,
čo je však v rozpore s ust. § 524 Občianskeho zákonníka. V uvedených súvislostiach preto nemohlo

dôjsť k úhrade faktúr ani na základe vzájomného zápočtu, realizovaného žalobcom. Žalovaný zároveň
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára
2008. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení
pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti
uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky

malobyť(podľtvrdenížalobcu)postúpeniepohľadávkyzostranypoškodeného,ktorúžalobcaakoveriteľ
eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t.j. neexistujúci predmet postúpenia), považuje žalovaný takýto
úkon za absolútne neplatný podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný zároveň poukázal na
Oznámenie o poistnom plnení, ktoré bolo predložené zo strany žalobcu, v zmysle ktorého bolo žalobcovi
zo strany žalovaného, bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti, poukázané plnenie vo výške 131,91

Eur. Na základe vyššie uvedených skutočností je žalovaný toho názoru, že akékoľvek ďalšie nároky
žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôveryhodné.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že k škodovej udalosti došlo dňa 15.01.2018 na
Ľavobrežnej ulici v meste Žilina na motorovom vozidle Ford Focus, ev. č. B. XXXEB, spôsobenej

poškodenému A. N.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Volkswagen
Golf, ev. č. H. XXXEC, poisteného v poisťovni žalovaného. Poistnú udalosť žalovaný eviduje pod č.
8005708071. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie
svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla KIA Ceed, ev. č. S. XXX I. u žalobcu v zmysle
zmluvy o nájme č. 101 zo dňa 12.02.2018. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č.

180108 zo dňa 16.02.2018, s dátumom splatnosti 02.03.2018 na celkovú sumu 228,- Eur. Oznámením
o poistnom plnení zo dňa 26.02.2018 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie poistnej udalosti tak, že
neuznal celkovú dobu prenájmu náhradného vozidla a tiež odpočítal prevádzkové náklady poškodeného
vozidla počas doby nájmu, čím priznal náklady v sume 131,91 Eur. Listinné dôkazy preukazujúce
skutočnosti, uvedené v návrhu, boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody

v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia
poistnej udalosti. Náhrada škody má podľa názoru žalovaného plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú
kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej
udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla. V tejto súvislosti žalovaný poukázal nastanovisko Krajského súdu v Bratislave, podľa ktorého škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil
vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na
prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať

za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov
(R7/1992).
Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola
spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k
porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného

motorového vozidla. (ďalej rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/189/2014). V rozsudku
Krajského súdu v Košiciach sa súd priklonil k vyjadreniu žalobcu, zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax
súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť
akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k
nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Zároveň žalobca uviedol, že neexistuje
zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu resp. robil

preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú. (rozsudok Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 27Cb/39/2012). Rovnaký záver zaujal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn.
13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. V opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie
poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou
udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Čo sa týka tvrdenia, že zo zmluvy

o nájme nie je zrejmý počet najazdených kilometrov prenajatého vozidla, toto považuje žalobca za
neopodstatnené a účelové, nakoľko tento údaj vyplýva z iného dokumentu, a síce z predloženej
faktúry č. 180108. Pokiaľ ide o námietku neuvedenia počtu najazdených kilometrov pri prevzatí vozidla
poškodeným, v danom smere žalobca uvádza, že vozidlo je zapožičiavané na dni, nezávisle od počtu
najazdených kilometrov. Pokiaľ ide o nepredloženie všeobecných obchodných podmienok žalobcu spolu

so žalobným návrhom, žalobca uviedol, že tieto sú riadne zverejnené na webovom sídle spoločnosti
SetCar sk, a.s. a poškodený ich má k dispozícii vždy pri podpise zmluvy. Nakoľko však v predmetnom
konaní nie je sporná samotná skutočnosť prenájmu vozidla v zmysle zmluvy o nájme, čo žalovaný sám
potvrdil v oznámení o poistnom plnení zo dňa 26.02.2018, námietku žalovaného považuje žalobca za
irelevantnú. Zároveň žalobcu súdu predložil predmetné všeobecné obchodné podmienky.

Akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, aktívnej vecnej legitimácii,
rozpore s ust. § 524 OZ, či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky považuje žalobca za
neopodstatnené a účelové. Takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe
všeobecných súdov SR neodporuje zákonu. Zmluva o postúpení pohľadávky je tak v obdobných
prípadochpovažovanázaplatneuzatvorenú.Vdanomsmeresažalobcaplnestotožňujesodôvodnením

rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb/32/2018 zo dňa 03.05.2018, podľa ktorého žalobca
v konaní preukázal, že škoda v uplatnenom rozsahu poškodenému reálne vznikla, a to na základe
dohody o započítaní podľa čl. 5 zmluvy o postúpení pohľadávky. Rovnako aj Krajský súd v Prešove
vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cob/2/2018, námietku žalovaného ohľadne absolútnej neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky v obdobnom prípade neakceptoval. Skutočnosť, že došlo k úhrade

predmetnej faktúry za nájom a súčasne aj k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným tak
rozhodne neodporuje zákonu a nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.
Aj zo samotného Oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej
platnosť žalovaný namieta nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení
likvidácie poskytol žalobcovi na jeho účet čiastočné poistné plnenie. Ak by mal žalovaný akékoľvek

pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky nepoukázal by predsa krátené poistné plnenie na
účet žalobcu. V danom smere tak došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného
nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom
na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení tak nebolo
postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Rovnako

tak tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a až následne k
započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného považujeme za nepodložené a účelové.
V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil
predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody, a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj
nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Námietku

žalovaného týkajúcu sa činnosti súvisiacej s nadobudnutím a správou pohľadávok považuje žalobca za
neopodstatnenú. Uvedené nemožno v tomto, ani v obdobných prípadoch považovať za neoprávnené
podnikanie žalobcu, nakoľko žalobca nepodniká za týmto účelom. V danom prípade ide iba o štandardné
postúpenie pohľadávky. Poškodený za týmto účelom uzatvoril so žalobcom dňa 16.02.2018 zmluvu opostúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo
dňa 15.01.2018 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré
poskytolpoškodenémužalobca.Vzmyslebodu5.predloženejzmluvyopostúpenípohľadávkyjezrejmé,

že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a
povinnostípoškodeného.Keďžežalovanýnenahradilvzniknutúškoduvuplatnenomrozsahu,žalobcasa
namiesto poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených
na prenájom náhradného vozidla. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ ide o dĺžku prenájmu náhradného
vozidla priznanú žalovaným, túto považujeme za neoprávnené krátenie poistného plnenia, nakoľko

práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať odo dňa, kedy bolo
vozidlo prevzaté autoservisom za účelom opravy, až do ukončenia predmetnej opravy a odovzdania
opraveného vozidla poškodenému, pretože až vtedy pominie faktické obmedzenie poškodeného
spôsobené dopravnou nehodou. V takýchto prípadoch je náhrada za prenájom náhradného motorového
vozidla priznávaná do dňa nasledujúceho po
dni ukončenia opravy. Rovnako tak považujeme za neoprávnený odpočet tzv. prevádzkových nákladov,

ktorébypoškodenýinakvynaložilnaprevádzkusvojhovozidlaakbykjehopoškodeniunedošlo,nakoľko
prevádzkové náklady nie sú súčasťou nájomného a poškodený ich musí vynaložiť rovnako aj počas
doby prenájmu náhradného vozidla.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.05.2020, na ktorom vec prejednal a rozhodol v

neprítomnosti žalovaného, jeho právneho zástupcu a žalobcu, za účasti právneho zástupcu žalobcu.
Právny zástupca žalovaného v podaní doručenom súdu dňa 25.05.2020 ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. Zároveň
navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval
na skutočnostiach uvedených v písomných podaniach, ktoré sú súčasťou spisu a žiadal, aby súd

žalobe vyhovel. Súd následne na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise.

7. Na posudzovaný prípad súd aplikoval nasledujúce zákonné ustanovenia:

Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) veriteľ môže svoju

pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

Podľa § 525 ods. 1 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo
ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.

Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo

dohode s dlžníkom.

Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla:
(1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.(2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,

d) ušlého zisku.

Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovým vozidlo: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní

po skončenie prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatné rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota.

Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný

zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje na § 517
ods.2 Občianskeho zákonníka/.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný

tento nárok preukázať.

Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) uhrádza sa skutočná
škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ust. § 517 ods. 1 zákon č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej
mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie
veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľaust.§517ods.2OZakideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

8. K námietke nedostatku pasívnej legitimácie žalobcu z dôvodu postúpenia neexistujúcej pohľadávky

z poškodeného na žalobcu súd uvádza, že na základe predložených dokladov dospel k záveru, že
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.02.2018 je daná aktívna legitimácia žalobcu.
Postúpenie bolo oznámené žalovanému listom poškodeného zo dňa 16.02.2018. Z predmetnej zmluvy
vyplýva predmet - pohľadávka vo výške 228,- Eur voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu
4 je odplatné za odplatu vo výške 288,- Eur, ktorá zodpovedá faktúre č. 1880108. V bode č. 5. zmluvy

sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty a úhrada nájomného, započítavajú.
Žalovanému bolo preukázateľné oznámené postúpenie pohľadávky z poškodeného na žalobcu, nakoľko
oznámenie o poistnom plnení už žalovaný adresoval priamo žalobcovi. Postúpená môže byť iba
existujúca pohľadávka, aj premlčaná, a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá, identifikovateľná.„Podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku“ (citované z
Uznesenia ÚS SR sp.zn. II ÚS 165/2017 ).

9. V konaní bolo nesporné, že k škodovej udalosti došlo dňa 15.01.2018 na Ľavobrežnej ulici v meste
Žilina na motorovom vozidle Ford Focus, ev. č. B. XXXEB, spôsobenej poškodenému A. N.. Škodová
udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Volkswagen Golf, ev. č. H. XXXEC, poisteného
v poisťovni žalovaného. Poistnú udalosť žalovaný eviduje pod č. XXXXXXXXXX. V dôsledku uvedeného
bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si

náhradného vozidla KIA Ceed, ev. č. S. XXX I. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 101 zo dňa
12.02.2018.

10. Zo zmluvy o nájme č. 101 zo dňa 12.02.2018 vyplýva, že si prenajal motorové vozidlo zn. KIA Ceed
od12.02.2018naobdobie„počasnevyhnutnéhočasuopravy“,sdennýmnájomným45,60EursDPH,t.j.
po dobu opravy poškodeného vozidla a jeho vydania. Po skončení doby nájmu vystavil dňa 16.02.2018

prenajímateľ (žalobca) nájomcovi (poškodenému) faktúru č. 180108 za prenájom vozidla v dĺžke 5 dní.
V zmysle uvedenej faktúry za prenájom predmetného vozidla v trvaní jedného dňa si žalobca vyúčtoval
dojednanú výšku nájomného v sume 38,- Eur bez DPH, t.j. spolu 228,- Eur.

11. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.02.2018 došlo k postúpeniu budúcej pohľadávky

z poškodeného na žalobcu v celkovej výške 228,- Eur, t.j. v celkovej sume vyúčtovanej žalobcom.
Postúpenie pohľadávky poškodený oznámil žalovanému.

12. Z listiny na č.l. 13 p.v. mal súd preukázané, že žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa

28.02.2018, že žalovaný ukončil dňa 22.02.2018 šetrenie poistnej udalosti. Z uvedeného oznámenia
ďalej vyplýva, že poisťovňa priznáva náklady na prenájom vozidla počas doby nevyhnutnej opravy
- priznané 3 dni, neprimerané náklady na náhradné vozidlo v trvaní 2 dní, odpočítané prevádzkové
náklady na prenajatom vozidle, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla podľa najazdených
kilometrov na prenajatom vozidle. V zmysle uvedeného žalovaný poukázal žalobcovi sumu 131,91 Eur.

Z uvedeného listu mal súd za preukázané, že k oznámeniu o ukončení prešetrovania poistnej udalosti
došlo v zákonnej lehote, t.j. do 3 mesiacov od poistnej udalosti, čím je splnená povinnosť žalovaného
vyplývajúca z § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z.. Súd zároveň považoval za nesporné, že uvedenú
sumu poistného plnenia, t.j. 131,91 Eur, žalovaný žalobcovi vyplatil.

13. Súd zameral dokazovanie vo vzťahu k spornej skutočnosti, ktorou bolo krátenie plnenia vo výške
žalovanej sumy, t.j. sumy 96,09 Eur.

14. Súd konštatuje, že poškodený mal vozidlo v nájme 5 dní opodstatnene, t.j. od 12.02.2018 do
16.02.2018, a preto žalovaný bol povinný zaplatiť náklady nájmu za 5 dní a nie za 3 dní, ako on

si sám určil. Je nepochybné, že žalovaný v rámci povinne zmluvného poistenia je povinný nahradiť
žalobcovi náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla, keďže poškodené vozidlo bolo poškodené
v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej vozidlom poisteným u žalovaného. Tieto náklady však musia
byťnutneaúčelnevynaložené.Súdskonštatoval,ženákladybolivynaloženéajnutne,ajúčelne,nakoľko
boli vynaložené počas vykonávania opravy poškodeného vozidla a boli vynaložené vo výške určenej v

zmysle cenníka prenajímateľa náhradného vozidla za obdobné vozidlo.

15. „Skutočnou škodu podľa ustálenej súdnej praxe je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové
vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovne o možnej (predpokladanej) výške
nájomného v náhodne vybratom okruhu požičovní prostredníctvom internetu,...“ (rozsudok OS BA I

zo dňa 06.06.2017, č.k. 27Cb/39/2012, rozs. KS v BA zo dňa 05.05.2015, sp.zn. 2Cob/134/2014,...).
Podľa názoru súdu ide v danom prípade o náklady vynaložené nutne, keďže poškodený si prenajal
vozidlo v dôsledku poškodenia jeho vlastného vozidla a tieto náklady spojené s prenájmom sú kryté
povinne zmluvným poistením žalovaného. K dôvodnosti a účelnosti samotného prenájmu náhradného
vozidla súd konštatuje, že poškodený je ten, ktorý bol následkom škodovej udalosti, ktorú sám

nespôsobil, ukrátený na svojom majetku a musel znášať jeho následky spojené so zabezpečovaním
náhradného vozidla, obstaraním jeho opravy a prevzatia. Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov
spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z
titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, podľa názoru súdu bola žalobcompreukázaná. Poškodený, teda právny predchodca žalobcu, z titulu škodovej udalosti nemohol svoje
motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so
zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané, že bolo zaplatené, patrí

do právneho nároku poškodenia. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného, je škodou
v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnou
škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bol poškodený donútený
poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený
vynaložil náklady na zapožičanie osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s

nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku
poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu
nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda v majetkovej sfére poškodeného ako
právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo
forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla
nereparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo.

Pokiaľ išlo o výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za
skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie prenájom náhradného motorového vozidla sa
považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v
konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodený v danom prípade právny predchodca
žalobcu preukázal, že z titulu poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo

v oprave, a preto počas celej nevyhnutej doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady
za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak
nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. Vyžadovať od poškodeného ďalšie
preukazovanie potreby užívania náhradného vozidla by bolo podľa názoru súdu ďalším neúnosným
zaťažovaním poškodeného. Navyše v situácii, keď poškodený nemohol vlastné vozidlo využívať nie

vlastným zavinením, ale v dôsledku zavinenia inou osobou.

16. Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že nárok žalobcu je v časti o
zaplatenie istiny dôvodný (výrok I.).

17. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania súd konštatuje, že žalobca si uplatnil úroky z
omeškania odo dňa 14.03.2018, t.j. 15 dní odo dňa, kedy bolo vydané oznámenie o poistnom plnení,
teda odkedy sa skončilo šetrenie, až do zaplatenia. Súd dospel k záveru, že nárok na úrok z omeškania
žalobcovineprináleží,nakoľkožalovanýsisplnilsvojupovinnosťvzmysle§11ods.6zákonač.381/2001
Z.z., pričom súd vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018,

v zmysle ktorého peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č.
381/2001 Z.z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo
b) zákona č. 381/2001 Z.z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom
tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob
vybavenia jeho poistnej udalosti. Zákonodarca totiž v § 11 ods. 8 uvedeného zákona jasne a zreteľne

formuluje podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania
podľa osobitného predpisu (OZ). Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11
ods. 6 uvedeného zákona. Z dikcie tohto ustanovenia (§ 11 ods. 6 písm. a/, b/) je zrejmé, že zákonodarca
povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti. V tomto prípade si
žalovaný preukázateľne splnil svoju zákonnú povinnosť a žalovaného informoval a výsledku šetrenia a

kráteniapoistnéhoplnenia,ktorémunásledneuhradilnajehobankovýúčet.To,žežalovanýneodôvodnil
odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv žalobcu, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto
povinnosť nesplnil vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostal v zmysle §
11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. do omeškania. Na základe uvedeného právneho názoru vyjadreného
v rozhodnutí NS SR súd konštatuje, že žalobca nemá nárok na úroky z omeškania z priznanej istiny,

nakoľko povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o
výškenáhradyškody,ažalovanýbysadoomeškaniamoholdostaťažvprípadenesplneniasipovinnosti,
ktorá mu bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Na
základe týchto skutočnosti súd žalobu v časti príslušenstva, t.j. úrokov z omeškania, zamietol (výrok II).

18. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
19. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.20. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

21. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Žalobca bol úspešný v konaní o zaplatenie istiny, na základe čoho mu súd proti žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).