Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Elena Ondrišová
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/74/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104143790
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1104143790.13
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov
senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu Advokátska kancelária
Machová s.r.o., so sídlom Sasinkova 886/16, Skalica, IČO: 36 864 544, proti žalovanému VVMZ
spol. s r.o., so sídlom Gajova 4, Bratislava, IČO: 31 393 438, práv. zast. Advokátskou kanceláriou
Paul Q, s.r.o., so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 35 906 464 a Advokátskou kanceláriou
Budinský, s.r.o., so sídlom Pri Starej Prachárni 16/133, Bratislava, IČO: 47 247 339, o zaplatenie
22.318,66 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I
č.k. 31Cb/439/2004-560 zo dňa 18.2.2015, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/439/2004-560 zo dňa
18.2.2015 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a a žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
22.318,66 EUR s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % ročne od 28.10.2004 do zaplatenia,
v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia súd
uviedol, že sprostredkovateľskou zmluvou si zmluvné strany dojednali, že žalobca ako sprostredkovateľ
obstará žalovanému ako záujemcovi uzavretie zmluvy o predaji nehnuteľnosti a zabezpečí technicko-
administratívne kroky smerujúce ku vkladu vlastníckeho práva, pričom záujemca sa zaviazal
sprostredkovateľovi vyplatiť dohodnutú odmenu, ak dôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy na špecifikované
nehnuteľnosti pričinením sprostredkovateľa. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej
inštancie preukázané, že žalobca našiel lokalitu a vhodný pozemok a predstavil žalovanému spoločnosť
DOSS s.r.o. ako vlastníka pozemku. Žalobca ako sprostredkovateľ vynaložil snahu a úsilie, aby žalovaný
ako záujemca mohol uzatvoriť kúpnu zmluvu, pričom žalovaný mal dostatočné informácie o lokalite, o
predmetnom pozemku a o nákladoch na výstavbu, pričom odstúpenie žalovaného od zmluvy o budúcej
zmluve uzavretej so spoločnosťou DOSS s.r.o. - predmetom ktorej malo byť uzavretie zmluvy o prevode
nehnuteľností - pre nedostatok finančných prostriedkov v závere celého procesu vyhodnotil súd ako
účelové. Podľa názoru súdu pritom došlo i k naplneniu ustanovenia § 646 Obchodného zákonníka
a odstúpenie od zmluvy vyhodnotil ako porušenie povinnosti záujemcu, ktoré nemohol žalobca ako
sprostredkovateľ už ovplyvniť. Proti vyhovujúcej časti tohto rozsudku podal odvolanie žalovaný a
poukázal na to, že sprostredkovateľská zmluva v bode 1.2 upravuje, že právo žalobcu na províziu vzniklo
ak uzatvorením kúpnej zmluvy dôjde pričinením žalobcu. Konštatoval, že nie je sporné, že k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy nedošlo, podmienky na vznik práva žalobcu na províziu, ktorú si strany dohodli vsprostredkovateľskej zmluve teda naplnené neboli. Ďalej namietal, že ustanovenie § 646 Obch. zák.
na posudzovaný prípad nedopadá. Zdôraznil, že vôľa žalobcu a žalovaného nebolo priznať žalobcovi
právo na províziu, iba na základe obstarania príležitosti uzavrieť kúpnu zmluvu naopak ako jednoznačne
vyplýva so sprostredkovateľskej zmluvy, právo na províziu malo vzniknúť iba v prípade uzatvorenia
kúpnej zmluvy. Skutočnosť, že žalobca splnil všetky svoje povinnosti, ktoré mu so spotrebiteľskej zmluvy
vyplývali a že uzatvorenie kúpnej zmluvy ovplyvniť nemohol bolo vo svetle uvedeného pre vznik jeho
nároku na províziu irelevantné. Zdôraznil, že z dohody zmluvných strán bolo viazať vznik nároku na
províziu na skutočnú realizáciu zamýšľaného projektu, nie na možnosť jeho realizácie. Ďalej uviedol, že
aj postup žalovaného, ktorý po odstúpení od zmluvy o budúcej zmluve kontaktoval spoločnosť DOSS
nie je rozporný, ako to uviedol súd prvej inštancie, jeho postup mal jasnú ekonomickú motiváciu, keď pri
vytvorení spoločného podniku by žalovaný nemusel zaplatiť obstarávaciu cenu pozemkov, keďže nemal
finančné prostriedky. Taktiež poukázal na to, že v priebehu konania neargumentoval, že by výstavba na
pozemkoch nebola objektívne nemožná. Žalovaný akurát dospel k záveru, a to aj na základe informácii
od Ing. Valoviča, že výstavba na pozemkoch bude nákladnejšia a ťažšie realizovateľná v porovnaní so
stavom, z ktorého vychádzali pri uzatváraní sprostredkovateľskej zmluvy a zmluvy o budúcej zmluve.
Žalobca vyslovil názor, že zo strany žalovaného išlo skôr o špekulatívne konanie ako o obchodný vzťah.
Poukázal na to, že počas pojednávaní viackrát tvrdil, a to v rozpore s dobrými mravmi a zásadou
spravodlivosti, že on uhrádza druhej strane náklady súvisiace s jeho projektmi, len v tom prípade, keď
je jeho projekt ziskový a že on prevedie platbu druhej strane za jej vykonané práce.
2. O odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29.3.2017, č.k.
3Cob/164/2015-597, v spojení s opravnými uzneseniami z 4.7.2018 a 3.9.2018 tak, že rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdil a žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho
konania. V odôvodnení svojho rozsudku odvolací súd skonštatoval, že súhlasí s tvrdením žalovaného,
že ustanovenie § 646 Obchodného zákonníka na danú vec právne nedopadá, avšak podľa jeho
názoru je možné predmetné zákonné ustanovenie použiť analogicky. V zhode so súdom prvej inštancie
odvolací súd skonštatoval, že k nenaplneniu sprostredkovateľskej zmluvy uzavretej medzi stranami
sporu došlo z dôvodov na strane žalovaného. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že súčasťou
dobrých mravov je dobrá viera v zmysle poctivosti, vernosti dobrému slovu a mravnej povinnosti splniť
záväzok. Stálosť a pravdivosť v službách a dohodách bola už v rímskom práve chápaná ako základ
spravodlivosti. K odstúpeniu od zmluvy žalovaným krajský súd uviedol, že nie je možné ho považovať
za porušenie povinnosti, ale za splnenia podmienok predstavuje výkon práva. Aj odvolací súd - rovnako
ako súd prvej inštancie - po prihliadnutí na konanie žalovaného dospel k záveru, že aj keď zmluva o
predaji nehnuteľnosti (pozemku) predpokladaná v čl. I sprostredkovateľskej zmluvy nebola uzavretá,
nepriznanie provízie žalobcovi by odporovalo dobrým mravom a aj zásadám poctivého obchodného
styku.
3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, ktorým žiadal, aby dovolací súd
dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania videl žalovaný v ustanovení § 421 ods.
1 písm. b) C.s.p., nakoľko rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnych otázok,
ktoré ešte neboli v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešené. Najvyšší súd SR uznesením
sp.zn. 3Obdo/65/2018 zo dňa 12.2.2019 rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 29.3.2017, č.k. 3Cob/164/2015-597, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4.7.2018, č.k.
3Cob/164/2015-676 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 3.9.2018, č k. 3Cob/164/2015-680
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR uviedol, že nárok sprostredkovateľa na províziu
podľa § 644 Obchodného zákonníka vzniká jedine vtedy, ak je pričinením sprostredkovateľa uzavretá
zmluva medzi záujemcom a treťou osobou, ktorá je predmetom sprostredkovania. Ak k uzavretiu
sprostredkúvanej zmluvy nedôjde, nárok na províziu podľa predmetného ustanovenia nevznikne. Ak
nárok na províziu podľa § 644 Obchodného zákonníka nevznikne v dôsledku neuzavretia zmluvy, ktorá
bolapredmetomsprostredkovania,niejemožnénavzniknárokusprostredkovateľanaprovíziuaplikovať
ustanovenie § 646 prvá veta Obchodného zákonníka ani v prípadoch, kedy sprostredkúvaná zmluva
nebola uzatvorená z dôvodu, za ktorý zodpovedá záujemca, a to ani analogicky. S poukazom na
vyslovené právne závery dovolací súd konštatoval, že dovolateľ opodstatnene vytýkal odvolaciemu súdu
nesprávne právne posúdenie veci. Krajský súd nesprávne aplikoval (použitím analógie) ustanovenie §
646 Obchodného zákonníka na prípad, keď vznik nároku sprostredkovateľa na províziu bol viazaný na
uzavretie sprostredkúvanej zmluvy v zmysle ustanovenia § 644 Obchodného zákonníka, hoci k uzavretiu
zmluvy nedošlo z dôvodov na strane záujemcu. Napriek tomu, že neboli dané podmienky pre vzniknároku na províziu podľa § 644 Obchodného zákonníka, v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
prijal odvolací súd nesprávny záver o splnení podmienok pre priznanie práva (v podobe provízie)
žalobcovi ako sprostredkovateľovi. Rovnako bol nesprávny odvolacím súdom prijatý záver o tom, že
nepriznanie provízie žalobcovi by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Okrem absencie akéhokoľvek
odôvodnenia v rozsudku krajského súdu tento jeho záver nemôže obstáť, a to vzhľadom na skutočnosť,
že dojednanie provízie v sprostredkovateľskej zmluve spôsobom zodpovedajúcim zneniu ustanovenia
§ 644 Obchodného zákonníka bolo výrazom zmluvnej slobody zmluvných strán, a to so všetkými
dôsledkami z tohto dojednania vyplývajúcimi, vrátane rizika, že sprostredkovateľovi nárok na províziu
nevznikne, ak k uzavretiu sprostredkúvanej zmluvy nedôjde.
4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) opätovne prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 8.4.2020.
Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné zmeniť.
Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
Podľa § 455 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.
5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu
a odvolania žalovaného, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu dospel k záveru, že žalobu
žalobcu je potrebné zamietnuť. Vo svojom predošlom rozhodnutí vyslovil právny názor, že nevyplatenie
provízie by bolo v danom prípade v rozpore s dobrými mravmi, čo však negatívne vyhodnotil Najvyšší
súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní. V dovolacom rozhodnutí uviedol, že v prípade ak je
v zmluve o sprostredkovaní viazaný vznik nároku na províziu na uzatvorenie zmluvy, ktorá má byť
predmetom sprostredkovania podľa § 644 Obch. zák., uzatvorenie zmluvy s takýmto dojednaním
je prejavom zmluvnej voľnosti zmluvných strán. Pokiaľ zmluvné strany - teda aj sprostredkovateľ
- s takouto úpravou vzniku nároku na províziu vyslovili súhlas, prebrali na seba aj zodpovednosť
za to, že ak k uzavretiu sprostredkúvanej zmluvy nedôjde, nárok na províziu nevznikne a prípadné
sprostredkovateľom vynaložené náklady - ktoré by boli inak pokryté províziou - znáša sprostredkovateľ
sám. Tiež uviedol, že ak nedošlo k vzniku nároku sprostredkovateľa na províziu, teda nárok z právneho
hľadiska neexistuje, nemožno tento nedostatok nahradiť ani odkazom na dobré mravy, alebo na zásadu
poctivého obchodného styku a to ani v prípadoch, kedy sprostredkovateľ uskutočnil všetky úkony
potrebné na uzavretie zmluvy, ktorá je predmetom sprostredkovania, avšak k jej uzatvoreniu nedošlo z
dôvodovnastranezáujemcu.Keďževprejednávanejvecivzmyslezmluvyuzatvorenejmedzisporovými
stranami nárok na províziu nevznikol, odvolací súd bol povinný postupovať podľa názoru vyjadreného
v uvedenom dovolacom rozhodnutí.
6. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil z dôvodu právneho
názoru dovolacieho súdu - ktorým je odvolací súd viazaný - tak, že žalobu žalobcu zamietol.
7. O nároku na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací
súd podľa § 396 ods. 1 a § 453 ods. 3 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému
žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v
celom rozsahu keďže bol v konaní plne úspešný. O výške náhrady trov prvoinštančného, odvolacieho
a dovolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1,
C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.