Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. september 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16Pc/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120205204
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Šiška, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4120205204.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: K. X., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom O.,

zastúpená: U. X., bytom P. V. 8, O., proti povinnej osobe: E. X., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. XX,
O., zastúpený: JUDr. Peter Havlík, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Damborského 13, Nitra, IČO:
50 361 864, v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o zvýšenie výživného o sumu 400 eur zastavuje.

II. Vyživovacia povinnosť povinnej osoby (otca) na navrhovateľku sa s účinnosťou odo dňa 04.05.2020
zvyšuje zo sumy 320 eur na sumu 370 eur mesačne, ktoré je povinná osoba (otec) platiť vždy do

15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Nitra, č.
k. 13P/128/2014-187 zo dňa 18.09.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.11.2014 a to v časti
vyživovacej povinnosti povinnej osoby (otca) na navrhovateľku - K. X..

III. Vo zvyšnej časti sa návrh na zvýšenie výživného zamieta.

IV. Zročné výživné za obdobie od 04.05.2020 do 30.09.2021 vo výške 845,08 eura sa

zaväzuje povinná osoba zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka podala dňa 04.05.2020 na Okresný súd Nitra návrh na zvýšenie výživného na plnoleté
dieťa, a to zo sumy 320 eur na sumu 800 eur mesačne, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k
rukám navrhovateľky počnúc dňom podania návrhu. Svoj návrh odôvodnil tým, že v čase pôvodného
rozhodnutiabolaštudentkounazákladnejškoleTopoľová8,Nitra,avšakvroku2018nastúpiladoprvého

ročníka na Univerzite Konštantína Filozofova v Nitre. Keďže sa štúdiom na vysokej škole pripravuje
na svoje budúce povolanie a nemá stály príjem, ani iný majetok, vyživovacia povinnosť povinného ako
jej otca trvá až do doby, pokiaľ sa nebude schopná sama živiť. Jej matka si voči nej plní vyživovaciu
povinnosť dobrovoľne a to predovšetkým zabezpečovaním stravy, ubytovania, uhrádzaním školských
výdavkov, zdravotnej starostlivosti, dovoleniek a celkového kultúrneho vyžitia. Taktiež jej matka zaplatila
vodičský preukaz jej a jej bratovi (každý v hodnote 700 eur) a Cambridge certifikát v jazykovej škole
(každý v hodnote 200 eur). Obom im matka platí paušál za telefón, tiež každý v hodnote 30 eur.

Otec okrem stanoveného výživného vo výške 320 eur nikdy ničím neprispel navyše. Jej mesačné
výdavky vzrástli nasledovne : 350 eur stravné, 100 eur cestovné (+ 100 eur parkovacia karta), študijné
materiály a pomôcky 100 eur, ošatenie cca 200 eur, hygienické potreby + kozmetika cca 100 eur
mesačne, voľnočasové aktivity 250 eur, zabezpečenie lekárskej starostlivosti min. 150 eur, telefón 30eur a jazyková škola 200 eur/ semester. Ako prílohu predložila rozsudok Okresného súdu Nitra, sp. zn.
13P/128/2014-187 zo dňa 18.09.2014 a potvrdenie o návšteve školy.

2. Povinná osoba vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na zvýšenie výživného uviedla, že nesúhlasí
so zvýšením výživného na sumu vo výške 800 eur mesačne, pričom predložil potvrdenia o príjme vydané
spoločnosťou Alarm system, s.r.o., TL Mont, s.r.o., RUBS, s.r.o., daňové priznanie spoločnosti TL Mont
s.r.o. a Alarm system, s.r.o., zároveň poukazujúc na hospodárske výsledky uvedených spoločností.
Podľa jeho názoru nie je zrejmé, z čoho navrhovateľka vychádzala pri uvedený výšky jej mesačných

výdavkov, kedy je zrejmé, že ani on nemá také vysoké mesačné výdavky. Poukázal na ustanovenia §
62 ods. 1, 2 a 5 a § 75 ods. 1 zákona o rodine. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať
z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná k úhrade odôvodnených potrieb dieťaťa. Miera týchto
potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom, ak
to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách,
ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Akcentoval na informačnú povinnosť dieťaťa spolupracovať s rodičom

v otázke výživného, ktorá podľa jeho názoru vyplýva z ustanovenia § 43 ods. 3 Zákona o rodine. Navrhol
zamietnuť návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom v danom prípade bolo nevyhnutné vzhľadom na značne
vysoko obštrukčné správanie účastníkov konania potrebné vykonať viac pojednávaní. V tejto súvislosti

súd nevyhnutne poznamenáva, že medzi účastníkmi sú nielen veľmi napäté, vyostrené, ale toho
času až nepriateľské vzťahy, pričom súd má o uvedených skutočnostiach bezprostrednú pozitívnu
vedomosť z konania, ktoré bolo vedené pred tým istým zákonným sudcom pod spisovou značkou
16C/270/2015 (ktorého predmetom konania bolo vyporiadanie BSM). V tomto kontexte, neopomínajúc
pritom zásadu bezprostrednosti a ústnosti možno poznamenať, že pozornosti súdu neuniklo, že značná

animozita účastníkov konania sa preniesla aj do predmetného konania, keď sa účastníci snažili účelovo
oddialiť rozhodnutie súdu bez zjavnej príčiny, sledujúc svoj cieľ znepríjemniť procesnú situáciu, ale aj
samotný priebeh konania protistrane a súčasne aj súdu samotnému. Z tohto uhla pohľadu tendencie
uškodiť tomu druhému neostali ani skryté, pretože účastníci v samotnom priebehu konania otvorene
a recipročne demonštrovali svoje nenávistné a nepriateľské nastavenie. Súd v konaní ani nevypočul

navrhovateľku a to práve z dôvodu, že sa matka snažila ospravedlňovať jej neprítomnosť z dôvodu
nepriaznivého zdravotného stavu, podľa názoru z dôvodu ochrániť ju pred priamymi prejavmi animozity
jej a povinného ako jej rodičov, ktoré boli imanentnou súčasťou každého pojednávania. Navrhovateľka
sa osobne zúčastnila jediného pojednávania a to dňa 31.05.2021, avšak toto bolo zmarené obštrukčným
návrhom právneho zástupcu povinného (otca), ktorý sa snažil dosiahnuť, aby zástupca navrhovateľky

ako jej matka, navrhovateľku nezastupovala pre rozpor záujmov, ktorý v predmetnom prípade ani
neexistoval. Ostatné pojednávania súd vykonal v jej neprítomnosti, avšak z dôvodu, že táto mala svojho
zástupcu, bolo možné vec prejednať a rozhodnúť aj v jej neprítomnosti. Súdu je zjavné, že po termíne
pojednávania, ktoré sa konalo dňa 31.05.2021 sa navrhovateľka odmietla zúčastniť ďalších nariadených
termínov pojednávaní, hoci nepredložila súdu žiaden doklad o jej nepriaznivom zdravotnom stave,

a to pravdepodobne práve pre otvorený konflikt na uvedenom pojednávaní. Následne bolo úlohou
súdu v konaní rozhodnúť aj z hľadiska princípu hospodárnosti, pretože viacnásobným odročovaním
pojednávania by prišlo k zbytočným prieťahom, ktoré však aj tak zavinili samotní účastní, pretože súd
vo veci riadne konal.

4. Na pojednávaní zástupkyňa navrhovateľky zobrala svoj návrh čiastočne v časti o zvýšenie výživného
o sumu 400 eur späť a to oboznámení súdu s jej vyjadrením vo veci vedenej pred Okresným súdom
Nitra, sp. zn. 10Pc/11/2020, pričom zotrvala na návrhu v ostatnej časti - v časti o zvýšenie výživného
o 80 eur. Dcéra je teraz stále unavená. Vo vzťahu k výživnému uviedla, že výživné chodí na jej účet,
pričom toto dcéra minie podľa vlastného uváženia, nedáva jej z neho nič. Výdavky na stravu sú cca.

250 eur, avšak výdavky na cestovné momentálne nevie vyčísliť, pretože nevie za koľko si kupuje dcéra
parkovaciu kartu. Dcéra ma zvýšené výdavky na lieky, pretože užíva nutridrink, ako aj vitamíny na
zlepšenie zdravotného stavu. Mesačne na vitamíny minie 30 eur, na nutridrink 30-50 eur. Dcéra ma
výdavky na študijné materiály, pretože si chodí tieto prefocovať, čo nie je lacná záležitosť. Do jazykovej
školy momentálne nechodí, pretože už má certifikát. Čo sa týka ostatných jazykov tie si rieši v rámci

školy, tieto náklady nepredstavujú veľké náklady. Náklady na bývanie dcéra nemá, pretože ona platí 550
eur, pričom od dcéry nepožaduje žiadne peniaze ohľadne bývania.. Obidve deti vychovala rovnako, žiaľ
povahové črty sa zmeniť nedajú tieto majú deti po obidvoch rodičoch.. Vo vzťahu k trestnému konaniu,
ktoré bolo vedené na OSNR, uviedla, že v uvedenom konaní sa na polícii stratili kamerové záznamy.Dcéra má dodnes z toho traumu a určite to nebolo adekvátne riešenie zbiť ju. Čo sa týka tej arogancie
tak znova zopakovala, že dcéra je arogantná aj v jej očiach, pretože ona sa tak nevie správať. Je pravda,
že syn sa snaží byť slušný, avšak o nejakom veľkom záujme vo vzťahu ku otcovi tu nemôžeme hovoriť.

Ak sa otec pýta, či syn niečo nepotrebuje, otec podmieňuje túto potrebu osobným stretnutím, avšak syn
to odmieta. Momentálne je v Brne na vysokej škole a je rád, že má toto všetko za sebou a nemusí to
riešiť. Čo sa týka záujmu dcéry o zdravotný stav otca, ona sa o jeho zdravotný stav nezaujímam, pričom
dcéra to pravdepodobne berie rovnako. Rovnako sa otec nezaujíma o zdravotný stav dcéry, bolo to
tak počas manželstva ako aj po rozvode. Mal by si každý uvedomiť, že dáva oveľa viac ako povinný,

napríklad zákrok dcéry v Holandsku stál 1600 eur. Chce sa opýtať koľkokrát otec pomohol dcére pri
nástupe na strednú školu a vysokú školu, pričom jej nikdy nepomohol, ani v osobných problémoch.
Právo na výživné má dcéra ako absolútny nárok, otec sa nemusí obávať, pretože o 3 roky vyživovacia
povinnosť zanikne. V záverečnej reči uviedla, že od rozvodu nežiadali o zvýšenie výživného napriek
tomu, že navrhovateľka prešla na strednú, následne na vysokú školu a to je takmer 8 rokov od rozvodu.
Od vtedy došlo k zvýšeniu cien tovarov a služieb, teda všetkého.

5. Povinná osoba na pojednávaní uviedla, že medzi ním a dcérou chýba riadna komunikácia, pretože
by jej vedel zabezpečiť prefocovanie materiálov do školy vo vlastnej firme, čím by ušetrila finančné
prostriedky. Vedel by jej zabezpečiť brigádu. Dcére takisto ponúka bývanie u neho, ako aj finančnú
pomoc, ak by o nej vedel. Napriek tomu, že je svojprávna na pojednávanie neprišla a situáciu rieši iba

jej matka. Podľa jeho názoru, by sa mala vyjadriť dcéra a nie ťahať peniaze cez súd. Dieťa pomaly
ani nepozná, dlho ju nevidel. Pracuje vo všetkých spoločnostiach, ktoré uviedol vo svojom písomnom
podaní, v týchto pracuje na zmluvu. Je konateľom a spoločníkom v spoločnosti Alarm System, s.r.o. a
TL Mont s.r.o. V spoločnosti Alarm System má účasť vo výške 20 % a v spoločnosti TL Mont mám účasť
50 %, pretože nie je jediným spoločníkom. Výdavky na bývanie predstavujú okolo 100 eur, úver platí vo

výške 347 eur, výdavky na stravu rieši firma a cez víkend chodí k rodičom. V spoločnej domácnosti býva
sám. Žiadne výdavky ohľadne zdravotného stavu nemá, výdavky na cestovné takisto znáša spoločnosť
TL Mont s.r.o. Prakticky všetky výdavky okrem bývania hradí jeho spoločnosť TL Mont s.r.o.

6. Právny zástupca povinnej osoby na pojednávaní uviedol, že nemá problém s iniciatívou navrhovateľky

prezentovanou na tomto pojednávaní (ohľadne späťvzatia časti o zvýšenie výživného vo výške 400
eur). Dal súdu na zváženie postup podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine, ktorý precizuje, že výživné
sa nepriznáva pokiaľ je to v rozpore s dobrými mravmi, pričom poukázal aj na ustálenú judikatúru
krajských súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/124/2017, kde poukázal na to, že je povinnosťou súdu skúmať rozsah

oprávnenia oprávnenej osoby a či toto oprávnenie nie je v rozpore s dobrými mravmi. Predmetom
úpravy sú vzťahy medzi subjektami rodinného práva, pričom na tieto sa viažu vyživovacie povinnosti.
V prípade narušenia rodinných vzťahov toto zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé,
aby osoba, ktorá sa konania v rozpore s dobrými mravmi dopustila požadovala plnenie založené práve
na takomto osobnom vzťahu. V predmetnom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotil ako

správny postup súdu druhej inštancie, keď tento zobral na zreteľ skutočnosť, že odporkyňa dlhodobo
odmieta kontakt s navrhovateľom, avšak výživné požaduje. Doplnil že v tomto konkrétnom prípade to
narušenie dobrých mravov zo strany navrhovateľky spočíva nielen v odmietaní, ale aj v neslušnom
a arogantnom správaní voči otcovi. Dôkazom toho je situácia, ktorú popísal na predchádzajúcom
pojednávaní, keď dcéra otca nielenže odmietla pozdraviť, ale mu ani neodzdravila a povedala, že sa

nemá s ním o čom baviť. Samotný nezáujem, pokiaľ by nemal byť v rozpore s dobrými mravmi by
mal obsahovať aspoň elementárne zásady slušného správania prinajmenšom v tom, že otcovi odzdraví
a nebude ho ponižovať. Arogantnosť správania navrhovateľky potvrdil vo svojom rozhodnutí Krajský
súd v Nitre a to uznesením sp.zn 1To/76/2018 keď na strane 6 hovorí o tom, kde súd uvádza zistenia
zverejnenia fotografie maloletej dcéry na internete hodnotiacich ako nevhodné v spojení s aroganciou

v jej správaní čomu korešpondujú aj znalecké psychologické závery o jej problematickej osobnostnej
výbave. Rozsah konania prekračujúceho dobré mravy sa týka aj poslednej komunikácie zo strany otca,
teda pokusu o komunikáciu o jeho zdravotnom stave a pomoci. Pokiaľ zástupkyňa navrhovateľky tvrdí,
že navrhovateľka nedostala tieto sms aj s ohľadom na to, že vážnosť zdravotnej situácie pretrváva.
Vo vzťahu ku konaniu, ktoré bolo postúpené Okresnému úradu v Nitre (predtým vedené na OS NR

5T/93/2017) skončilo tak, že otec (povinná osoba) nebola ani v priestupkovom konaní uznaná za
vinnú. Chápe, že vzťahy v spoločnosti sa vyvíjajú, ale ani ustálená judikatúra nepovažuje ten vývin
za taký, aby správanie ktoré bolo prezentované zo strany navrhovateľky mohlo byť vyhodnotené ako
správanie v súlade s dobrými mravmi. Vo vzťahu k obštrukciám uvádza, že dcéra s otcom nekomunikujespráva sa arogantne na rozdiel od syna, ktorý otca navštevuje a prejavu aktívny záujem o jeho osobu.
V záverečnej reči právny zástupca poznamenal, že tvrdenia v civilnom konaní majú byť podopreté
dôkazmi a tie zo strany navrhovateľky absentujú. Náklady na výživu nie sú skutočnosťou všeobecne

známou, ktorá by sa nedokazovala. Navrhovateľka nepreukázala oprávnenia nákladov. Naopak otec
preukázal zhoršenie zdravotnej situácie, jednak v ekonomickej činnosti, ale najmä v rozsahu jeho
zdravotného stavu. Tvrdenia, ktoré sú zhodné v tomto konaní z oboch strán je tvrdenie, že dcéra je
arogantná to potvrdila aj matka, bolo to dokázané v trestnom konaní, matka rovnako potvrdila, že
dcéra sa nezaujíma o povinnú osobu, čo matka ospravedlňuje a schvaľuje. Otec popiera tvrdenia

zástupcu navrhovateľky, že sa nezaujíma o dcéru naopak dôkazom, že sa zaujíma bola aj situácia, ktorú
PZ popísal na predchádzajúcom pojednávaní a popis tejto situácie ani navrhovateľka ani zástupkyňa
nepoprela. Tvrdenie matky o nákladoch v Holandsku a iných zdravotných osvedčeniach v podstate je
nepreukazné a otázne či pod týmito nákladmi matka nemyslela plastické operácie, ktoré navrhovateľka
absolvovala v značnom rozsahu. Pani zástupkyňa položila otázku z akého titulu vyplývajú eventuálne
nároky otca, dobré mravy sú obsiahnuté najmä v kultúrnych a náboženských normách, ktorými sa

spoločnosť riadi. Naša ustáva, preambula odkazuje na Cyrilo-metodskú tradíciu čo je veľmi silný odkaz
základnej právnej normy na pravidlá slušného správania. Základom kresťanských noriem správania je
desatoro v tom prinajmenšom jeho generácia a staršie boli vychované a vidí, že aj mnoho mladých ľudí.
V zmysle desatora cti otca a matku svoju, tu je skrytý odkaz - dobré mravy. Toto by malo platiť aj pre
tento prípad prinajmenšom v rozsahu, že (dcéra) tomu otcovi aspoň odzdraví a nepovie, že nemá sa s

ním o čom baviť a už keď je taká hrdá a nemá sa o čom baviť tak je tak hrdá, že nechce ani výživné to by
bol konzistentný pohlaď na osobnosť. Rozpor s dobrými mravmi je v tomto prípade dokázaný minimálne
3 dôkazmi a preto navrhli, aby súd na základe vykonaného dokazovania v zmysle § 75 ods. 2 a plniace
aj výchovnú funkciu voči účastníkom konania zhodným usmernením zamietol.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a zástupcu oprávnenej osoby, oboznámil
sa s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania a zistil nasledovný skutočný a právny stav :

8. Vyživovacia povinnosť povinnej osoby voči navrhovateľke (plnoletej dcére) bola (naposledy) upravená
rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 13P/128/2014-187 zo dňa 18.09.2014, ktorý nadobudol

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.11.2014. V tom čase mala navrhovateľka 14 rokov a navštevovala
Základnú školu Topoľová 8 v Nitre. Mesačné výdavky na vtedy maloletú navrhovateľky predstavovali
na stravu 150 eur, telefón 20 eur, školské potreby 15 eur, oblečenie 100 eur, jazdecká škola 40 eur,
jazyková škola 24 eur, strava v škole 23 eur, doučovanie 50 eur, krúžky 40 eur, lieky 15 eur, hygienické
potreby 15 eur, drogéria + kozmetika 20 eur, internet 8 eur, vreckové 30 eur, kino + kúpalisko + kolotoče

25 eur, lekárske vyšetrenia 30 eur, cestovné na autobus 10 eur. Okrem mala vtedy maloletá výdavky aj
na školské výlety 500 eur ročne a detský tábor 195 eur ročne. Mesačné výdavky boli vtedy vo výške 615
eur a okrem toho mimoriadne výdavky v sume 695 eur ročne na výlety a tábory. Otec ako povinná osoba
vtedypracovalako samostatnezárobkovočinnáosobaakokonateľaspoločníkobchodnýchspoločností
CORADO-NETSEC, s.r.o. a Alarm system, s.r.o. Okrem toho bol zamestnaný v spoločnosti RUBS, s.r.o.,

kdepracovalakovedúcizamestnanec.PodľapotvrdeniaopríjmeodzamestnávateľaAlarmsystems.r.o.
predstavovaljehopriemernýmesačnýpríjemzaobdobie04/2013-3/2014sumu155,35eurnetto.Okrem
toho mu boli za obdobie 6/2013-12/2013 vyplatené diéty v sume 6363 eur. Podľa potvrdenia o príjme
zo závislej činnosti zo spoločnosti RUBS s.r.o. predstavoval jeho priemerný mesačný príjem 74,10 eur.
Podľa potvrdenia o príjme zo spoločnosti CORADO-NETSEC s.r.o. predstavoval priemerný mesačný

príjemotca35,08eurnetto.PodľadaňovéhopriznaniaspoločnostiCORADO-NETSECs.r.o.zarok2013
predstavovali všetky výnosy spoločnosti sumu 8890,72 eur, pričom výdavky boli v sume 8170,20 eur. Z
uvedeného vyplýva, že výsledok hospodárenia spoločnosti NETSEC s.r.o. predstavoval v roku 2013 zisk
720,52eur.ZdaňovéhopriznaniaspoločnostiAlarmsystems.r.o.zarok2013súdzistil,ževšetkyvýnosy
spoločnosti predstavovali sumu 323729,78 eur, výdavky spoločnosti boli v sume 318192,05 eur, tzn.

že spoločnosť v roku 2013 hospodárila so ziskom 5537,73 eur. Náklady na bývanie podľa vyúčtovania
Okresného stavebného bytového družstva Nitra, ktoré uhrádzal povinný , predstavovali v roku 2013
sumu 1986,56 eur, t.j. 165,55 eur mesačne. Taktiež splácal úver na výstavbu nehnuteľnosti od Sberbank
Slovensko a.s, ktorý si zobrali spoločne so zástupkyňou navrhovateľky dňa 25.04.2013 vo výške 99
000 eur. Povinný vtedy špecifikoval priemerné mesačné výdavky na mal. K. nasledovne: strava doma

130 eur, telefón 10 eur, školské potreby 8,33 eur, oblečenie 20 eur mesačne, školská strava 15 eur
mesačne, jazyková škola 24,17 eur, doučovanie 4,17 eur (50 eur ročne), lieky 10 eur, hygienické potreby,
drogéria a kozmetika spolu 10 eur, vreckové 20 eur, kino, kúpalisko, kolotoče 10 eur, lekárske ošetrenie
10 eur, školské výlety 8,33 eur (100 eur ročne). Spolu predstavujú mesačné výdavky podľa navrhovateľana maloletú K. sumu 279,99 eur. Mesačné výdavky na mal. Róberta navrhovateľ špecifikoval v sume
246,83 eur a pozostávajú: strava doma 120 eur, telefón 10 eur, školské potreby 8,33 eur, oblečenie 15
eur mesačne, školská strava 23 eur, jazyková škola 24,17 eur, lieky 3 eurá, hygienické potreby 5 eur,

vreckové 15 eur, kino, kúpalisko, kolotoče 10 eur, lekárske ošetrenie 5 eur, školské výlety 8,33 eur (100
eur ročne).
9. Aktuálne je navrhovateľka (plnoleté dieťa) oproti poslednej úprave výživného staršia približne o 7
roky, pričom medzičasom na jej strane prišlo k zásadnej zmene pomerov, pretože medzičasom nastúpila
na strednú školu, v čase začatia tohto konania navštevovala 1. ročník Filozofickej fakulty Univerzity

Konštantína Filozofa v Nitre. V akademickom roku 2021/2022 je navrhovateľka druháčkou na vyššie
uvedenej univerzite. Navrhovateľka uviedla v návrhu svoje mesačné náklady po jej nástupe na vysokú
školu, ktoré konkretizovala po nasledovných položkách : stravné 350 eur, cestovné 100 eur (+100 eur
parkovacia karta), študijné materiály a pomôcky 100 eur, ošatenie cca. 200 eur, hygienické potreby +
kozmetika cca. 100 eur, voľnočasové aktivity 250 eur mesačne, zabezpečenie lekárskej starostlivosti
min. 150 eur, telefón 30 eur, jazyková škola 200 eur za semester. Navrhovateľka, ani po viacnásobných

výzvach súdu svoje výdavky nezdokladovala, nepredložila žiaden písomný doklad, ktorý by potvrdzoval
všetky ňou tvrdené a vyššie uvedené výdavky.

10. Zástupca navrhovateľky svoje príjmy a výdavky ani po výzve súdu nezdokladovala.

11. Povinná osoba vo vzťahu k svojím výdavkom uviedla, že prakticky všetky výdavky znáša a hradí
jeho spoločnosť TL Mont s.r.o. (v ktorej má ako spoločník účasť 50%) a to okrem bývania. Jeho
výdavky na bývanie predstavujú 100 eur mesačne a na úver 347 eur. Podľa posledného potvrdenia o
príjme zo závislej činnosti zo spoločnosti RUBS s.r.o. zo dňa 03.05.2021 predstavoval jeho priemerný
mesačný príjem 125,59 eura, príjme zo závislej činnosti zo spoločnosti TL Mont s.r.o. zo dňa 03.05.2021

predstavoval jeho priemerný mesačný príjem 125,09 eura. Podľa daňového priznania spoločnosti TL
Mont s.r.o. (v ktorej má účasť ako spoločník 50 %) za rok 2020 predstavovali výsledok hospodárenia
predmetnej spoločnosti sumu 59746,80 eura, pričom výdavky boli v sume 1172,30 eur. Podľa daňového
priznania spoločnosti Alarm system, s.r.o. (v ktorej má účasť ako spoločník 20 %) za rok 2020
predstavovali výsledok hospodárenia predmetnej spoločnosti sumu -36882,04 eura, pričom výdavky boli

v sume 15951,26 eura.

12. Z uznesenia Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 1To/76/2018-35 zo dňa 31.05.2018 vyplynulo, že v
trestnej veci obžalovaného E. X. (povinná osoba) pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1 a 2 písm. b) Trestného zákona (povinná osoba), odvolací súd zamietol sťažnosť prokurátorky Okresnej

prokuratúry Nitra proti rozhodnutiu Okresného súdu Nitra, ktorý postúpil trestnú vec obžalovaného
Okresnému úradu Nitra, priestupkovému oddeleniu. Zo skutkovej vety rezultovalo, že povinný sa mal
dňa 16.10.2015 vo večerných hodinách asi o 21.00 hodine v O. na Y. ulici č. XX v byte, kde býval v
spoločnejdomácnostispoškodenýmiK.Š...,nar.26.03.2000,ktorájejehodcérouaU.X.,ktorábolajeho
manželkou, sa poškodeným bezdôvodne verbálne a fyzicky vyhrážal tak, že obom opakovane vulgárne

a oplzlo nadával, napadol maloletú poškodenú K. Š... tak, že ju vyfackal po tvári, chytil ju za vlasy a
niekoľko vlasov jej vytrhol, potom ju opäť vyfackal po tvári, dôsledku čoho jej začala tiecť krv z nosa a
keď ju začala poškodená U. X. brániť, vyhrážal sa, že ich zabije, vyhodí ju z balkóna, narobí im problémy
a nahlási na sociálny úrad, vyhodí ich z bytu a zopakoval, že ich zabije, čím maloletej poškodenej K. Š...
spôsobil pomliaždenie ľavej lícovej oblasti tváre, ľavej strany nosa s povrchovým pomliaždením ľavej

vlasovej časti hlavy, v dôsledku čoho poškodené mali z neho strach a skutočnú obavu o život, pretože
ich napadol a vyhrážal sa im už aj v minulosti. Účastníci konania zhodne potvrdili konanie, ktoré bolo
postúpené na priestupkový správny orgán skončilo tak, že povinný - E. X. nebola uznaný za vinného.

13. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“ ),

Navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je
návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti
zastaví.

14. Podľa § 29 ods. 3 CMP, súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z

vážnych dôvodov nesúhlasí.

15. Zástupkyňa navrhovateľky vzala počas konania svoj návrh na zvýšenie výživného o sumu 400 eur
späť a to s ohľadom na skutočnosť, že súd ju oboznámil s jej vyjadrením vo veci vedenej pred Okresnýmsúdom Nitra, sp. zn. 10Pc/11/2020. Pretože navrhovateľka prostredníctvom svojej zástupkyne využila
svoje dispozičné oprávnenie a vzala návrh čiastočne v sume o zvýšenie výživného vo výške 400 eur
späť, súd akceptoval späťvzatie návrhu a konanie zastavil. Právny zástupca povinnej osoby sa na

pojednávaní najskôr vyjadril, že nemá mandát sa vyjadriť k čiastočnému späťvzatiu návrhu (nahrávka z
pojednávania zo dňa 17.09.2021), následne však uviedol, že nemá problém s takouto iniciatívou, ktorá je
navyše výrazne v prospech v povinného, z čoho súd vyvodil, že súhlasí s čiastočným späťvzatím. Okrem
toho, nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že je doslova pozoruhodné, že právny zástupca podľa
jehovyjadrenianemalmandátvyjadriťsakčiastočnémuspäťvzatiu,alekmerituvecitakátoprekážkapre

neho objektívne neexistovala, hoci povinná osoba mala vedomosť o tom, že navrhovateľka navrhovala
zvýšenie výživného len o 80 eur a to na prvom pojednávaní dňa 03.05.2021. Podľa názoru súdu, z
predloženého plnomocenstva (č. l. 76) je úplne evidentné, že povinný ho splnomocnil na všetky úkony s
konkretizáciou konania na ktoré sa malo uvedené plnomocenstvo vzťahovať (vec 16Pc/11/2020), teda
aj na súhlas s čiastočným späťvzatím.

16. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len zákona o rodine) plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18.Podľa§62ods. 3zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona (Zákon o životnom minime).

19. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 65 ods. 3 zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

22. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

24. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

25. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné
aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané,
pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať
na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil, a

to ani do budúcna so zreteľom na predpoklad zvyšujúcich sa potrieb oprávneného dieťaťa v súvislosti s
jeho vekom, rastom a štúdiom. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť by malo
byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodičia plniť
si vyživovaciu povinnosť. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné saživiť znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča,
ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu.

26. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že ako okolnosť zakladajúca trvanie vyživovacej povinnosti
rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov
na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila
záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného
štúdia toho istého stupňa (pojem „sústavná príprava na povolanie“ si pre svoje potreby definujú viaceré

zákony, čo môže byť pre súd určitým návodom).

27. Oprávnené dieťa ako aj povinný rodič môžu podať návrh na zmenu výšky výživného, ak sa
zmenia okolnosti, za ktorých bolo výživné stanovené. Kritériá pre určenie výšky výživného sú stanovené
odôvodnenýmipotrebamioprávnenéhodieťaťa aschopnosťamiamožnosťamipovinného
rodiča. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť

takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Takouto zmenou pomerov
nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu
pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie
pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví
v pomeroch účastníkov (R 3/67). Z podstatných okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného možno

uviesť podstatné dôvodné zníženie príjmov, vyššie odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ku ktorým
môže dôjsť napr. v dôsledku nástupu na vysokú školu, potom je to tiež vyšší vek oprávneného.

28. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene
pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom

prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd
pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej
povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a
výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť
potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno

zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena
zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do
výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného
rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie
a iné (rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24CoP/25/2016 zo dňa 23.11.2016).

29. V zmysle ustálenej súdnej praxe sa za opodstatnenú zmenu pomerov považuje aj zmena v dôsledku
plynutia času (v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné
relevantné skutočnosti), pretože maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky
(rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoP/196/2016 zo dňa 07.12.2016).

30. Jedným z kritérií pri určovaní vyživovacej povinnosti je zistenie, či by prípadné priznanie výživného
nebolovrozporesdobrýmimravmi.Dobrémravyniesúzákonomvýslovnedefinované.Rozumiemenimi
nepísané pravidlá slušnosti, tolerancie, poctivosti a ľudskosti, mravné princípy na danom mieste a čase
akceptované spoločnosťou, ktoré súd posudzuje v kontexte konania účastníkov v každom konkrétnom

prípade individuálne. Výživné by tak nemohlo byť priznané, len ak by tu boli prítomné dôvody na
jeho nepriznanie. Z dostupnej judikatúry možno usúdiť, že v danom prípade nestačí len nevďačnosť
oprávneného, prípadne nezáujem dieťaťa o rodiča. Vyžaduje sa také správanie, ktoré svojou intenzitou
a závažnými dôsledkami je možné objektívne posúdiť ako porušovanie dobrých mravov. V rozpore s
dobrými mravmi by bolo priznanie výživného na plnoletého, ktorý si výživu zabezpečuje z vlastných

zdrojov, prípadne ak má byť určené výživné bývalému manželovi, ktorý stratil možnosť zárobku svojou
trestnou činnosťou, alebo ak má byť určená vyživovacia povinnosť deťom voči rodičom, ktorí sa o ne
nestarali, nezaujímali, prípadne ich opustili. Posúdenie toho, či ide o porušenie dobrých mravov, je
ponechané na úvahe príslušného súdu. Ak bolo právo na výživné už priznané pred tým, ako nastali
okolnosti odôvodňujúce zánik tohto nároku, môže povinný podať na súd návrh na zrušenie rozhodnutia

v zmysle § 78 Zákona o rodine.

31. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k jednoznačnému záveru a to ohľadne zásadnej zmeny
pomerov na strane navrhovateľky, ktorá v súčasnej dobe stále vykonáva sústavnú činnosť smerujúcuk príprave na svoje budúce povolanie a to štúdiom na vysokej škole, konkrétne v dennej forme štúdia,
čo samo o sebe determinuje skutočnosť, že táto nie je schopná sama sa živiť. Štúdium na vysokej
škole, osobitne v dennej forme štúdia pochopiteľne znemožňuje navrhovateľke ako oprávnenej osobe,

aby sa riadne zamestnala, pretože podstatou prezenčnej dennej formy štúdia je pravidelná príprava
študentanaprednáškyapraktickésemináre,čozakladátrvanievyživovacejpovinnostiotcaakopovinnej
osoby. Čo sa týka navrhovateľky, u tejto preukázateľne prišlo k podstatnej zmene pomerov od naposledy
určeného výživného rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 13P/128/2014-187 zo dňa 18.09.2014, ktorý
nadobudolprávoplatnosťavykonateľnosťdňa04.11.2014,pričomuplynuladobatakmer7rokov,pretože

u navrhovateľky sa s vekom zvyšovali jej potreby, a to aj preto, že už neštuduje na základnej škole,
ale na škole vysokej. Čo sa týka nárastu cien za stravu, bývanie, energie, plynutím času sa zvyšujú
rovnako u všetkých ako na strane navrhovateľky tak aj na strane osoby, ktorá je povinná platiť výživné,
pričom rast cien je notorietou, teda skutočnosťou, ktorá je všeobecne známa, ergo nie je potrebné
ju dokazovať. Potrebné je však preukazovať konkrétne náklady, čo však navrhovateľka preukázateľne
nesplnila, preto súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti podaného návrhu, a síce, že v danej

veci je potrebné odo dňa podania návrhu zvýšiť výživné o 50 eur. Takýto záver súdu podporuje aj
ustálená súdna prax, podľa ktorej je plynutie času objektívnym dôvodom zakladajúcim zmenu pomerov
na strane navrhovateľky. Uplynutie dlhšieho času od posledného rozhodnutia súdu o výživnom (v danom
prípade takmer 7 rokov) priamo zo zákona síce nevyplýva, je však v súlade so závermi judikatúry
vo veciach výživného. Zmenu pomerov okrem uplynutia dlhšej doby súd vidí na strane navrhovateľky

ako osoby oprávnenej z výživného aj v tom, že navrhovateľka si podala svoj návrh po nástupe na
vysokú školu, čoho racionálnym dôsledkom je aj zvýšenie nákladov na život, záľuby, záujmy, ako aj
nákladov súvisiacich so štúdium. Tak ako je to pri výživnom na maloleté deti, aj v prípade plnoletých detí
odkázaných na výživu z dôvodu ich prípravy na budúce povolanie je ich právom podieľať sa na rovnakej
životnej úrovni ich rodičov. Opomenutie povinnosti zo strany navrhovateľky preukázať jednotlivé položky

svojich nákladov, súd sankcionoval čiastočným zamietnutím návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti
o sumu 80 eur, keď zvýšil výživné o sumu 50 eura a vo zvyšnej časti návrh zamietol, vzhľadom na
zmenu pomerov v dôsledku objektívneho plynutia času, ako aj nástupu navrhovateľky na vysokoškolské
štúdium, zohľadňujúc nadobudnutie plnoletosti počas plynutia času.

32. Čo sa týka výdavkov povinnej osoby, tieto možno hodnotiť vo svojej podstate ako rovnaké, aké boli v
čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti súdom, pri zohľadnení skutočnosti, že povinný platí úver,
ktorý uviedol aj pri rozvode manželstva (99.000 eur), čo predstavuje sumu 347 eur mesačne, o čom
má súd vedomosť aj z konania, ktorého predmetom bolo vyporiadanie BSM (16C/270/2015), a 100 eur
na bývanie, ako aj skutočnosti, že povinná osoba platí zvýšení výživné vo výške 350 eur a to na syna

E. X. mladšieho, a to od 04.05.2020. Ostatné výdavky podľa jeho vyjadrenia znášajú jeho spoločnosti,
respektíve spoločnosť, čo možno považovať za významnú skutočnosť ohľadne možnosti prispievať
na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným vo výške 370 eur, ktoré nebude pre neho predstavovať
žiaden ekonomicky problém, ani nebude mať takáto okolnosť žiaden negatívny finančný dopad na jeho
finančnú situáciu z nasledovných dôvodov. Čo sa týka príjmov, u povinnej osoby došlo od naposledy

určenia výživného k zlepšeniu ekonomickej situácie, keď v spoločnostiach RUBS s.r.o., TL Mont s.r.o
dosahoval príjem zo závislej činnosti cca 125 eur v každej spoločnosti, čo činí 250 eur, pričom predtým
cca 265 eur (takisto príjem zo závislej činnosti v spoločnostiach RUBS s.r.o., Alarm system s.r.o. a
CORADO-NETSEC s.r.o. Povinný mal v čase pôvodne určovaného výživného vyplatený od 06/2013 až
12/2013diétyvcelkovejvýške6363eura(cca.1060euranamesiac),pričomjehospoločnostidosahovali

zisk za rok 2013 v celkovej výške 720 eur - 60 eur mesačne(NETSEC s.r.o.) a Alarm system s.r.o.
hospodárila zo ziskom 5537,73 eura (461,77 eura mesačne). Oproti tomu, podľa daňového priznania
spoločnosti TL Mont s.r.o. (v ktorej má účasť ako spoločník 50 %) za rok 2020 predstavovali výsledok
hospodárenia predmetnej spoločnosti sumu 59746,80 eura ročne, pričom jeho podiel na zisku ako
50 % spoločníka činí sumu 29873,40 eura (2489,50 eura na mesiac) a podľa daňového priznania

spoločnosti Alarm system, s.r.o. (v ktorej má účasť ako spoločník 20 %) za rok 2020 predstavovali
výsledok hospodárenia predmetnej spoločnosti sumu -36882,04 eura, pričom jeho podiel na strate ako
spoločníka s 20% účasťou predstavuje - 7376,40 eura ročne (- 614,70 eura mesačne), čo však súd
nezohľadnil pri výpočte čistej mzdy a to z dôvodu, že podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka sa
podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na

vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho
sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného
predpisu. Pokiaľ je teda povinná osoba spoločníkom v obchodnej spoločnosti, ktorá nevytvára zisky,
potom ide o výdavky, na ktoré nie je nevyhnutné prihliadnuť, keďže takéto konanie možno hodnotiť akopreberanie neprimeraných majetkových rizík. Okrem toho, zo spisu, respektíve z daňového priznania
za rok 2019 predmetnej spoločnosti je evidentné, že nejde o prvý rok, kedy bola predmetná spoločnosť
v strate, keďže z predloženého daňového priznania vyplýva, že stratu dosiahla aj za rok 2019 a to v

celkovej výške 61461,72 eura. V tomto kontexte tak nie je zrejmé, prečo je povinný stále spoločníkom
v spoločnosti (aj keď jeho účasť predstavuje len 20%), ktorá nevytvára zisk, ale výraznú stratu.

33. Čistý mesačný príjem v čase rozhodnutia súdu teda činí sumu 2739,50 eur (2489,50 + 250 =
2739,50 eura), v porovnaní s čistým mesačným príjmom v čase posledného rozhodnutia tento príjem

predstavoval spolu 1846,77 eura (265 + 1060 + 60 + 461,77). Skutočnosti ohľadne zdravotného
stavu však neboli preukázané, pretože aj sám povinný sa na pojednávaní vyjadril, že nemá žiadne
zvýšené výdavky spojené s jeho zdravotným stavom. Pokiaľ aj žalovaný bol v čase posledných dvoch
pojednávaní práceneschopný, takúto skutočnosť možno považovať skôr za jednorazovú, pričom súdu
nepredložil žiaden doklad potvrdzujúci chronické ochorenie, ktoré by vyžadovalo liečbu a s ňou spojené
zvýšené výdavky.

34. Súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania a to vykonaním dokazovania vyžiadaním si listinných
dôkazov preukazujúcich zvýšené výdavky navrhovateľky, pretože zo spisu preukázateľne vyplýva, že
súd ju viackrát vyzýval na predloženie potrebných dokladov, všetky tieto výzvy zostali bez akejkoľvek
odozvy, keďže ich navrhovateľka, respektíve jej zástupca úplne odignoroval, čo však nič nemení natom,

že aj napriek tomu došlo z dôvodov vyššie uvádzaných k zásadnej zmene pomerov. Podľa názoru súdu
je absolútne neúčelné, opakovane a viackrát vyzývať účastníka na splnenie svojej povinnosti, preto
súd zamietol tento návrh na vykonanie dokazovania ako nehospodárny, neúčelný, keďže navrhovateľka
mohla bez pomerných ťažkostí predložiť doklady preukazujúce zvýšené výdavky už oveľa skôr. Zároveň,
podľa názoru súdu nebolo nevyhnutné vykonať dôkazy, tak ako to navrhoval právny zástupca povinnej

osoby, keďže preukazovať nezáujem o otca, týranie a nereagovanie je absolútne nehospodárne a
nedôvodné, pretože v konaní súd aj s poukazom na zásadu hospodárnosti jednak vzhliadol narušenú
komunikáciu medzi účastníkmi konania a sama zástupkyňa navrhovateľky vysvetlila dôvody narušenej
komunikácie a dôvody ignorácie otca.

35. Právny zástupca povinného žiadal návrh na zvýšenie výživného z dôvodu jeho rozpornosti s
dobrými mravmi zamietnuť. Súd síce oceňuje snahu právneho zástupcu povinného o prezentáciu
ním nadobudnutých vedomostí akademicko - filozofického charakteru, avšak tieto žiadnym spôsobom
nezmenili vyššie súdom prezentovaný právny názor, nepomínajúc pritom zmysel postrádajúce úvahy o
odkazeCyrilo-metodskejtradícieakoveľmisilnéhoodkazuzákladnejprávnejnormyupravujúcejpravidlá

slušného správania. Právnemu zástupcovi povinného však pri odôvodňovaní nemorálneho správania
navrhovateľky unikla jedna veľmi podstatná skutočnosť. Pokiaľ aj mienil použiť uznesenie Krajského
súdu v Nitre, sp. zn. 1To/76/2018-325 zo dňa 31.10.2018 pre podporu svojej argumentácie, potom súdu
celkom nie je zrejmé, či povinný alebo jeho právny zástupca diferencuje rozdiel medzi protiprávnym
konaním a nemorálnym konaním. Výsledkom učinenej konfrontácie je záver o nemorálnom konaní

povinného, ktorý sa sám dovoláva porušovania dobrých mravov dcérou, hoci ich sám porušil, čoho
dôkazom je aj skutková veta v predloženom rozhodnutí Krajského súdu v Nitre. Aj napriek tomu, že
trestné stíhanie neskončilo uložením trestnej alebo administratívno-právnej sankcie za zistené konanie
(v tej dobe protiprávne konanie), uvedená skutočnosť neznamená, že jeho konanie nebolo nemorálne.
Preto podľa názoru súdu, nemožno hovoriť o dodržiavaní dobrých mravov ani na jednej strane,

keďže výsledkom porušovania dobrých mravov zo strany účastníkov je práve vzájomné narušenie
rodinných vzťahov. Ak je aj navrhovateľka arogantná, táto jej osobnostná výbava jej bude do budúcnosti
spôsobovať problémy v komunikácií s inými ľuďmi, toho času však už takéto nežiaduce chovanie
rodičia v dospelom veku neovplyvnia. Chovanie navrhovateľky však je celkom určite spôsobené aj jej
predchádzajúcou negatívnou skúsenosťou s povinným, ktorý zasiahol do jej osobnej, pravdepodobne

aj psychickej integrity fyzickým útokom na jej osobu, čo však nemožno celkom určite považovať za
normálne správanie sa otca ku svojej dcére. Kvalitu vzťahu rodiča s dieťaťom vytvára vždy rodič
od útleho veku dieťaťa, preto ak už prišlo k narušeniu rodičovského vzťahu s dieťaťom, tento nie
je potrebné naďalej eskalovať, ale pokúsiť sa tento vzťah zmierlivým postojom vyriešiť, avšak za
predpokladu existencie možnosti riešenia takejto situácie. Podľa názoru súdu, pokiaľ aj povinná osoba

ponúkla navrhovateľke pomoc akýmkoľvek spôsobom, či už po stránke hmotnej alebo aj nehmotnej,
navrhovateľka by takúto nemala odmietať, pretože rodič je práve tou osobu, ktorá jej pomôže odraziť sa
do dospelého života. I keď nemožno poprieť nevhodnosť riešenia tejto situácie, či odobriť také správanie
ako je ignorovanie otca, či nekomunikáciu s ním, na strane druhej nemožno toto správanie z hľadiskajeho intenzity vyhodnotiť ako také, ktoré by bolo spôsobilé záveru nepriznať navrhovateľke zo strany
otca ako povinného rodiča výživné vo vyššej výške, ako platil od roku 2014. Súčasne však súd do
pozornosti navrhovateľky dáva, že otec napriek tomu, že už nežije s jej matkou a netvoria tak spoločne

harmonickú rodinu, stále je a navždy zostane jej rodičom, voči ktorému je povinná úctou, rešpektom a
adekvátnym správaním. Podľa názoru súdu je spravodlivé od navrhovateľky požadovať, aby svojho otca
nediskvalifikovala len do úlohy platcu, ale plnohodnotne rešpektovala a priznávala mu jeho postavenie
rodiča. Nemožno totiž do budúcnosti vylúčiť, že pokiaľ by sa jej správanie voči otcovi nezmenilo,
či stupňovalo (samozrejme, pokiaľ by on sám toto nepodnecoval, či svojím vlastným správaním

nezapríčiňoval), že naň v budúcnosti môže byť iný náhľad. Súd však v predmetnom prípade prihliadol na
konanie otca, ktoré arogantnému správaniu predchádzalo, keďže práve jeho zásah do telesnej integrity
navrhovateľky mal síce neúspešný trestnoprávny postih, ale určite z hľadiska dodržiavania pravidiel
slušného správania a morálky nie je riešením dcéru napadnúť, a spôsobiť jej také zranenia, aké boli
popísané v skutkovej vete citovaného rozhodnutia Krajského súdu v Nitre. Vzhľadom na uvedené, ani
právnym zástupcom povinného predložené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

5Cdo/124/2017 zo dňa 26.09.2018 nebolo spôsobilé zmeniť právny názor súdu, o to viac, že farebne
zvýraznená veta je vo vzťahu ku konaniu absolútne bez zjavných analogických súvislostí so zisteným
skutkovým stavom v tomto konaní. Inak povedané, skutočnosti, ktoré mali byť upriamené pozornosti
súdu sú vytrhnuté z kontextu a konštatovanie, ktoré bolo prezentované v uvedenom rozhodnutí je veľmi
všeobecným, bez toho, aby mohlo uvedené rozhodnutie významným spôsobom ovplyvniť názor súdu.

36. S poukazom na uvedené, súd záverom dodáva, že dovolávať sa porušovania dobrých mravov
povinnou osobu, ktorá ich sama hrubo porušila, súd nepovažoval za dôvodné, spravodlivé, osobitne
však nezodpovedajúce právnej úprave, pokiaľ sa osoba, ktorá dovoláva ich porušenia, sama tieto nevie
rešpektovať.

37. Zročné výživné pozostáva z alikvotného výživného za 28 dní v 05/2020 (od podania návrhu) vo
výške 45,08 eur (výživné na 1 deň 1,61 eura (50 : 31 = 1,61 eura) a výživné od 06/2020 do 9/2021
(keďže výživné bolo splatné za mesiac 9/2021) á 50 eur (celkom 16 mesiacov) spolu 800 eur, čo celkovo
činí dlh na výživnom spolu 845,08 eura. Súd vzhľadom na výšku nedoplatku na zročnom výživnom, ako

aj s poukazom na priaznivú majetkovú situáciu umožnil povinnému podľa § 232 ods. 3 CSP zaplatiť
tento nedoplatok do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, čo pri jeho finančných možnostiach a
schopnostiach pre neho nebude predstavovať okolnosť, ktorá by mu mala spôsobiť majetkovú ujmu na
jeho právach.

38. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

39. Pretože sa týmto rozhodnutím konanie končí, rozhodol súd aj o náhrade trov konania podľa § 262
ods. 1 CSP tak, že podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože

navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil a neboli tu žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali
priznanie náhrady podľa § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nitra.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.