Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. júl 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/73/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121202368
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7121202368.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: UNIT Development, spol. s r.o., so
sídlom v Košiciach, Timonova 15, IČO: 44 905 726 proti žalovaným: 1/ Z. X., N.. XX.X.XXXX, C. A. M.
K., A. XX, adresa pre doručovanie: M. XXXX/X, K., 2/ P. X., N.. XX.X.XXXX, C. A. M. K., A. XX, adresa
pre doručovanie: Č. X, K., o vydanie bezdôvodného obohatenia, o nariadenie neodkladného opatrenia,

o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 20. apríla 2021 sp.zn. 38C/10/2021

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 20. apríla 2021 č.k. 38C/10/2021-113.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 20. apríla 2021
č.k. 38C/10/2021-113 návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu, ktorý sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd
uložil žalovaným zdržať sa užívania nehnuteľností špecifikovaných v návrhu (byt č. X nachádzajúci sa
na prízemí bytového domu súp. č. XXXX na ul. A. Č.. XX M. K. s príslušenstvom). Spolu s návrhom
doručil súdu žalobu o zaplatenie sumy 18.483,07 € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného
obohatenia.

3. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že dňa 14.08.2009 sa v
zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb.
o notároch a notárskej činnosti v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej aj „zákon o dobrovoľných
dražbách") uskutočnila dobrovoľná dražba, predmetom ktorej bol byt č. X nachádzajúci sa na prízemí
bytového domu, súpisné číslo XXXX, vo vchode č. XX na ulici A. M. K., v katastrálnom území B. V., Y.
K. - B. V., Y. K. J., a to spoločne so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach bytového domu súpisné číslo XXXX, postaveného na parcelách reg. „C" č. XXXX, XXXX,
XXXX/X, XXXX/X, vo vtedajšej veľkosti spoluvlastníckeho podielu 225/10000 (ďalej v texte „Byt"). V
čase konania dražby patril byt do vlastníctva žalovanej 1/ a žalovaného 2/. Predmetný Byt vydražil
na dražbe konanej dňa 14.08.2009 žalobca, čo potvrdil licitátor príklepom, na základe čoho žalobca
ako vydražiteľ uhradil cenu dosiahnutú vydražením, a vlastnícke právo k predmetu dražby prešlo na
žalobcu ku dňu udelenie príklepu. Vydražený Byt bol žalobcovi odovzdaný dňa 19.8.2009. Žalobca

kúpnou zmluvou zo dňa 27.11.2009 predal Byt kupujúcej V. E. (v rozhodnom čase s priezviskom
E.), ktorá ho nadobudla do svojho výlučného vlastníctva na základe rozhodnutia o povolení vkladu
vlastníckeho práva zo dňa 17.12.2009, sp. zn.: V-9195/2009, v.z. 635/2009. Rozsudkom Okresného
súdu Košice I zo dňa 10.08.2017 pod sp.zn. 10C/402/2009 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 19.12.2019 pod sp. zn. 2Co/211/2018 bolo dňa 25.03.2020 právoplatne rozhodnuté
o tom, že dražba osvedčená Notárskou zápisnicou spísanou na Notárskom úrade Q.. J.. P. K.W.,

notára so sídlom v Košiciach dňa 18.8.2009 č. N 315/2009, Nz 27907/2009, NCRIs 28339/2009 konaná
dňa 14.8.2009 o 10,00 hod. v priestoroch budovy na Rastislavovej 68 v Košiciach, predmetom ktorejbol byt č. X nachádzajúci sa na prízemí bytového domu číslo súpisné XXXX vo vchode č. XX na
ulici A. M. K.J. vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu číslo súpisné XXXX v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/, je neplatná a

súd priznal žalobcom aj náhradu trov konania. Právoplatnosťou Rozsudku Okresného súdu Košice I zo
dňa 10.08.2017 pod sp.zn. 10C/402/2009 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa
19.12.2019 pod sp. zn. 2Co/211/2018 dňom 25.03.2020 o neplatnosti dražby zanikli v zmysle ust. §
21 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách účinky príklepu ku dňu udelenia príklepu a vlastnícke právo
k Bytu sa navrátilo v prospech pôvodných vlastníkov Bytu, a to v prospech žalovanej 1/ a žalovaného

2/. Podľa zápisnice o odovzdaní predmetu dražby zo dňa 19.8.2009 bol Byt odovzdaný vydražiteľovi
po uskutočnenej ohliadke dňa 19.8.2009, kde boli zistené skutočnosti o stave Bytu: nenachádzal sa
plyn, kotol ani vaňa, nachádzali sa radiátory, sprchovací kút, mrazák, kuchynská linka, sporák, krb, drez,
dlažby a parkety každá izba mala osadené vnútorné dvere so zárubňou a v predsieni a v spálni zostali
vstavané police, toto boli veci, ktoré v Byte zostali aj po vysťahovaní predchádzajúcich vlastníkov, v
Byte bol odpojený prívod na elektrinu a plyn. Z tohto dôvodu bol Byt v tom čase a stave neobývateľný,

preto bolo nevyhnutné vykonať stavebné úpravy, zakúpiť plynový kotol z dôvodu nevyhnutnosti kúrenia
v Byte a ohrievania vody, zhotoviť potrebné rozvody elektriny a plynu v Byte a pripojiť Byt na odber
plynu a elektrickej energie u dodávateľov týchto médií. Za obdobie skoro 11 rokov (t.j. od udelenia
príklepu v dražbe do právoplatnosti Rozsudku okresného súdu o neplatnosti dražby) boli vykonané aj
ďalšie nevyhnutné úpravy Bytu vzhľadom na jeho neobývateľný stav a technické vybavenie, ktoré v

čase odovzdania Bytu žalobcovi po udelení príklepu v dražbe konanej dňa 14.8.2009, bolo viac než
nevyhovujúce (napr. oprava vodovodného a kanalizačného potrubia, oprava komína). Všetky uvedené
úpravy Bytu boli vykonávané svojpomocne v celkovej výške investície 14.000 EUR. Okrem toho žalobca
vynaložil v súvislosti s predmetným Bytom aj ďalšie finančné prostriedky, a to sumu 3.375,62 EUR
zodpovedajúcu príspevkom uhrádzaným do fondu prevádzky, údržby a opráv za obdobie od 01/2010 do

03/2020,ktorápovinnosťvyplývazozákonač.182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorov
v znení neskorších zmien ako aj zo Zmluvy o spoločenstve týkajúcej sa Spoločenstva vlastníkov bytov
Bencúrova 10,12,14 Košice, ICO: 31 296 335, sídlo: Bencúrova 14,040 01 Košice, v znení jej dodatkov,
sumu 212,48 EUR zodpovedajúcu zaplatenej poistke za poistenie bytového domu zodpovedajúce výške
podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach bytového domu a na príslušenstve pripadajúci

na Byt za obdobie od 01/2010 do 03/2020, sumu 301,05 EUR zodpovedajúcu zaplatenej dani za Byt
za obdobie od 01/2010 do 03/2020, sumu 593,92 EUR zodpovedajúcu zaplatenému koncesionárskemu
poplatku za obdobie od 01/2010 do 03/2020, (úhrada za služby RTVS, ktorá vyplýva priamo zo zákona),
pričom všetky vyššie uvedené finančné prostriedky v celkovej výške istiny 18.483,07 EUR (14.000 EUR
+ 3.375,62 EUR + 212,48 EUR + 301,05 EUR + 593,92 EUR), ktoré uhradila V. E. a ktorá týmto evidovala

voči žalovaným 1/ a 2/ pohľadávku v celkovej výške 18.483,07 EUR titulom bezdôvodného obohatenia.
V. E. pohľadávku voči žalovaným 1/ a 2/ v celkovej výške 18.483,07 EUR titulom bezdôvodného
obohatenia postúpila ako postupca na žalobcu ako postupníka Zmluvou o postúpení pohľadávky dňa
09.07.2020. K uvedenému postúpeniu pohľadávky došlo v priamej súvislosti s potrebou vysporiadania
vzájomných nárokov vzniknutých z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy k Bytu, uzavretej medzi žalobcom

ako predávajúcim a Q.. V. E. ako kupujúcou dňa 27.11.2009, a to s prihliadnutím na Rozsudok
okresného súdu ako aj Rozsudok odvolacieho súdu o neplatnosti dražby Bytu konanej dňa 14.8.2009.
Postúpeniepohľadávkyvzmyslevyššieuvedenéhoboložalovanej1/oznámenélistomzodňa21.7.2020
a žalovanému 2/ listom zo dňa 10.7.2020.

4. Listom označeným ako „Výzva na plnenie" vyzval žalobca žalovanú 1/ a žalovaného 2/ na zaplatenie
istiny 18.483,07 EUR, pričom žalobca v predmetnej výzve odkázal aj na text právnej úpravy zákona
o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorej sa môže žalovaná v 1. rade, resp. žalovaný v 2. rade
domáhať svojho nároku na odovzdanie Bytu iba za predpokladu, že sama žalovaná v 1. rade, resp.
žalovaný v 2. rade si splnili svoj záväzok alebo sú pripravení si tento svoj záväzok splniť, čo v tomto

prípade predstavuje uspokojenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanej 1/, resp. žalovaného
2/, evidovanej titulom bezdôvodného obohatenia. Napriek tomu, že predmetná výzva na plnenie bola
žalovanej 1/ doručená dňa 24.7.2020 a žalovanému 2/ dňa 16.7.2020, k dobrovoľnému splneniu si
peňažnéhozáväzkunedošlo.Žalovaná1/reagovalanaoznámeniepostúpenialistomzodňa29.07.2020,
v ktorom odmietla existenciu postúpenej peňažnej pohľadávky čo do dôvodu aj výšky. Žalovaný 2/ na

oznámenie postúpenia nereagoval a do podania tohto návrhu je vo vzťahu k žalobcovi ako aj Q.. V. E.
nekontaktný. Žalovaná 1/ listom zo dňa 9.3.2021, doručeným dňa 11.3.2021 Q.. V. E. (ktorá predmetný
list odovzdala žalobcovi), sa dožadovala odovzdania Bytu a spísania odovzdávajúceho protokolu, na
čo reagoval žalobca listom zo dňa 17.3 2021 adresovaným jednak žalovanej 1/ ako aj žalovanému 2/v tom zmysle, že v súvislosti s Bytom eviduje voči žalovanej 1/ ako aj žalovanému 2/ pohľadávku vo
výške istiny 18.483,07 EUR s tým, že v zmysle ust. § 32 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách pristúpi k odovzdaniu Bytu až po vzájomnom vrátení plnení.

5. Žalobca sa obáva, že žalovaní, ako osoby zapísané v katastri nehnuteľností sa budú domáhať
užívacieho práva k Bytu svojpomocne, resp. bez súčinnosti s odovzdávaním zo strany žalobcu, a
to všetko nerešpektujúc ust. § 32 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, a teda bez toho, aby
boli splnené zákonné podmienky na odovzdanie Bytu zo strany žalobcu, čím by došlo k zmareniu

možnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu v celkovej výške istiny 18.483,07 EUR. Žalobca sa návrhom
nedomáha zriadenia sudcovského záložného práva v zmysle ust. § 343 ods. 1 Civilného sporového
poriadkuupravujúcehozabezpečovacieopatrenia,nakoľkonalistevlastníctvač.XXXXXbolivovzťahuk
predmetnémuBytuopätovnezapísanéťarchyvrozsahuzáložnýchpráv,resp.obmedzujúcepoznámkyv
súvislosti s exekučnými konaniami vedenými voči žalovaným ako povinným, a preto sudcovské záložné
právo by v predmetnej právnej veci nepredstavovalo účelný zabezpečovací inštitút, ktorý by poskytol

efektívne zabezpečenie pohľadávky žalobcu, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že výška pohľadávok
záložných veriteľov a ich množstvo sú dôvodným predpokladom, že výška týchto pohľadávok presahuje
hodnotu Bytu. Žalobca dáva na zreteľ, že účelom ust. § 32 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách
je nepochybne zamedziť možnosť užívania predmetu dražby predchádzajúcimi vlastníkmi v prípade
rozhodnutia súdu o neplatnosti dražby až do okamihu, kým si predchádzajúci vlastník s vydražiteľom

nevysporiadajú vzájomné záväzky (tj. nemožnosť užívania bytu /predmetu dražby/ predchádzajúcim
vlastníkom je vymedzená daným ustanovením tak, že povinnosť odovzdania predmetu dražby zo strany
vydražiteľaspäťpredchádzajúcimvlastníkomjepodmienenásplnenímvzájomnýchnárokovvzniknutých
práve z vyslovenia neplatnosti dražby).

6. Podľa žalobcu potreba bezodkladne upraviť pomery prostredníctvom neodkladného opatrenia je
daná naliehavosťou situácie, nakoľko žalovaná sa už ultimatívne dožaduje odovzdania Bytu v lehote
15 kalendárnych dní plynúcich odo dňa 11.3.2021, pričom zo správania žalovaných, nepochybne
vyplýva odmietanie plniť svoj peňažný záväzok voči žalobcovi. Dôvodnosť a nutnosť úpravy pomerov
osvedčuje žalobca okrem vyššie uvedeného aj s poukazom na existenciu bezprostredne hroziaceho

nebezpečenstva, že žalovaná 1/ (prípadne spoločne so žalovaným 2/) sa titulom spoluvlastníctva
predmetného Bytu môže reálne domáhať aj násilného sprístupnenia bytu (napríklad v podobe vylomenia
zámkov),atovšetkolensodkazomnazápisvlastníckehoprávavjejprospechdokatastranehnuteľností,
pričom uvedený postup by bol nepochybne v príkrom rozpore s účelom ust. § 32 ods. 4 zákona o
dobrovoľných dražbách.

7. Na osvedčenie skutkových tvrdení žalobca pripojil k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
tieto dôkazy : Notárska zápisnica spísaná dňa 18.8.2009 č. N 315/2009, Nz 27907/2009, NCRIs
28339/2009, Zápisnica o odovzdaní predmetu dražby zo dňa 19.8.2009, Kúpna zmluva, List
vlastníctva č. 11100 zo dňa 26.01.2021, Rozsudok okresného súdu, Rozsudok odvolacieho súdu,

Fotodokumentácia opísanej investície, Zálohové predpisy vzťahujúce sa na obdobie 01/2010 - 03/2020,
Výmer dane z nehnuteľností za roky 2010-2020, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 09.07.2020
List zo dňa 21.07.2020 adresovaný žalovanej 1/ , List zo dňa 10.07.2020 adresovaný žalovanému 2/,
List vlastníctva č. 11100 zo dňa 16.3.2021, List zo dňa 14.07.2020 adresovaný žalovanému 2/ List zo
dňa 22.07.2020 adresovaný žalovanej 1/, List zo dňa 29.07.2020 - odpoveď žalovanej 1/, List zo dňa

09.03.2021 zaslaný žalovanou 1/.

8. Súd prvej inštancie aplikoval ust. § 324 ods. 1 a 3, § 343 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 329 ods. 1,
2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s § 560 Občianskeho zákonníka a § 21 ods. 5
a § 32 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a poukázal na základnú charakteristiku

neodkladného opatrenia.

9. Konštatoval, že v tomto prípade po oboznámení sa so skutočnosťami tvrdenými v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj s listinnými dôkazmi označenými a predloženými žalobcom,
dospel k záveru, že nie sú dané dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia preto, že sledovaný účel

je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením v zmysle ust. § 343 a nasl. CSP, ktorého nariadenia
sa žalobca nedomáhal.10. Súd s ohľadom na všeobecnú právnu úpravu obsiahnutú v § 560 Občianskeho zákonníka a osobitnú
právnu úpravu obsiahnutú v § 34 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách uznáva nárok žalobcu
na zabezpečenie plnenia svojej pohľadávky voči žalovaným, aj keď týmto vyjadrením neprejudikuje

jej dôvodnosť a výšku, a to titulom reštitučnej povinnosti vydražiteľa a pôvodného vlastníka spornej
nehnuteľnosti na základe právoplatného rozhodnutia súdov zo dňa 25.3.2020 o neplatnosti dobrovoľnej
dražby zo dňa 14.8.2009, podstata ktorej spočíva vo vzájomnom plnení, čo znamená, že plnenie si
môže nárokovať iba ten, kto v rámci daného synalagmatického právneho vzťahu (vydražiteľ - vlastník
nehnuteľnosti) už skôr splnil svoju vzájomne korelujúcu povinnosť, resp. záväzok alebo druhému

účastníkoviosvedčil,žejepripravenýtútopovinnosťsplniť.Akúčastníkpožadujeplneniezovzájomného
záväzku bez toho, aby sám splnil, alebo že je pripravený splniť, druhý účastník má právo uplatniť
námietku nesplnenia zmluvy. Podmienkou plnenia jedného z účastníkov zmluvy je súčasné alebo
bezprostredne nasledujúce plnenie druhým účastníkom.
11.NazabezpečeniepohľadávkyveriteľaprotidlžníkoviCivilnýsporovýporiadokvprvomradeaprioritne
upravuje v ustanovení § 343 CSP možnosť zriadenia sudcovského záložného práva na veciach, právach

alebo na iných majetkových hodnotách, a až následne v prípade nemožnosti aplikácie tohto zákonného
ustanovenia možnosť použiť ďalší právny inštitút, ktorým je nariadenie neodkladného opatrenia podľa
§ 324 a nasl. CSP.
12. Z uvedeného vyplýva, že pre vylúčenie aplikácie zákonného ustanovenia § 343 CSP o prednostnom
nariadení zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje argumentácia žalobcu o tom, že na liste vlastníctva

č. XXXXX vo vzťahu k predmetnému Bytu už boli opätovne zapísané ťarchy v rozsahu záložných
práv, resp. obmedzujúce poznámky v súvislosti s exekučnými konaniami vedenými voči žalovaným
ako povinným, a preto by sudcovské záložné právo v predmetnej právnej veci nepredstavovalo účelný
zabezpečovací inštitút, ktorý by poskytol efektívne zabezpečenie pohľadávky žalobcu. Súd preto návrh
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

13. O trovách tohto konania (o nariadenie neodkladného opatrenia) rozhodne súd aj bez návrhu v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na uvedené odvolateľ navrhol,
aby Krajský súd v Košiciach napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Odvolateľ citoval z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie a namietal záver súdu prvej
inštancie, že by primárnym a rozhodným sledovaným účelom navrhovaného neodkladného opatrenia
mala byť snaha zabezpečiť si vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky, ktorej sa voči žalovaným domáha
titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca poukázal na synalagmatický charakter vzťahu
medzi ním a žalovanými vyplývajúci z ust. § 32 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách, ktorého

cieľom je zamedziť možnosť užívania predmetu dražby obnovenými, resp. pôvodnými vlastníkmi
v zmysle rozhodnutia súdu o neplatnosti dražby až do okamihu, kým si predchádzajúci vlastník
s vydražiteľom nevysporiadajú vzájomné záväzky. Nemožnosť užívania predmetného bytu je teda
vymedzená týmto ustanovením tak, že povinnosť odovzdania predmetu dražby zo strany vydražiteľa
(žalobcu) späť predchádzajúcim vlastníkom (žalovaným) je podmienená splnením vzájomných nárokov,

pričom predmetné bezdôvodné obohatenie predstavuje práve takýto vzájomný nárok voči žalovaným.
Žalobca teda tvrdí, že navrhovaným neodkladným opatrením sa domáha zachovania si svojej zákonom
predpokladanej pozície v zmysle uvedeného ustanovenia § 32 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách.
Žalobca má obavu, že žalovaní ako osoby zapísané v katastri nehnuteľnosti ako vlastníci predmetného
bytu sa budú, hoci aj násilne, resp. svojpomocne, domáhať vstupu do bytu, čím sa zmarí účel uvedený

v ust. § 32 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobca sa domnieva, že bez ingerencie súdu,
inak, ako v podobe vydania neodkladného opatrenia, si nevie zabezpečiť splnenie účelu upraveného
v predmetnom ustanovení. Žalobca teda má za to, že osvedčil nielen vzťah medzi stranami sporu,
ale aj ďalšiu z podmienok, a to potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Bez
vydania neodkladného opatrenia podľa žalobcu môže dôjsť k naplneniu hrozby, že žalovaní si pred

svojpomocným vstupom do bytu a začatím užívania bytu nesplnia svoju povinnosť uhradiť nároky
žalobcu voči žalovaným zo vzájomného vyporiadania. Žalobca je presvedčený, že v predmetnej právnej
veci nie je miesto pre úvahy o aplikácii ust. § 343 CSP upravujúceho zabezpečovacie opatrenie, pretožeprostredníctvom tohto inštitútu nie je možné dosiahnuť sledovaný cieľ, a to zamedziť možnosť zmarenia
účelu ust. § 32 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách.
16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

17. Uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods.

1 CSP ako vecne správne potvrdil.

18. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli
splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko na zabezpečenie
pohľadávky veriteľa proti dlžníkovi Civilný sporový poriadok v prvom rade a prioritne upravuje možnosť
zriadenia sudcovského záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách, a

až následne v prípade nemožnosti aplikácie tohto zákonného ustanovenia možnosť použiť ďalší právny
inštitút, ktorým je nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP. Zároveň dospel odvolací
súd k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
19. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

20. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

21. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

22. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

23. Podľa § 325 ods.2 písm.d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

24. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

25. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

26. V prejednávanom spore bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s návrhom
vo veci samej.

27. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či
a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, t.j. osvedčenie dôvodnosti a
trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu z ohrozenia exekúcie, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy
c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha,
d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav,

e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah,
f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením28. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

29. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom nariadenia navrhovaného
neodkladného opatrenia je v prvom rade osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a zároveň osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo
osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Teda musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti
umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí

byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu
ohrozené (osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy).

30. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).

Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,
strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).

31. Súd prvej inštancie teda správne aj v danom prípade skúmal, či sú splnené podmienky na vyhovenie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom dospel k správnym záverom, že v danom prípade
tieto podmienky splnené nie sú.
32.Vcitovanom ust.§324ods.3CSPjevyjadrenývzťahdvochzákladnýchopatrenísúdu(neodkladného

a zabezpečovacieho), pričom prioritu má opatrenie zabezpečovacie, t.j. neodkladné opatrenie sa
uplatní subsidiárne. Je teda potrebné zdôrazniť, že zriadenie záložného práva má v zmysle Civilného
sporového poriadku prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia a vyhovieť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia môže súd iba v prípade, ak nárok nemôže byť zabezpečený práve takýmto
zabezpečovacím opatrením.

33. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že sledovaný účel možno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením, pričom pre vylúčenie aplikácie zákonného ustanovenia § 343 CSP o
prednostnom nariadení zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje argumentácia žalobcu o tom, že na
liste vlastníctva vo vzťahu k predmetnému Bytu už boli opätovne zapísané ťarchy v rozsahu záložných
práv, resp. obmedzujúce poznámky v súvislosti s exekučnými konaniami vedenými voči žalovaným ako

povinným.
34. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že nebola splnená ani ďalšia z podmienok nevyhnutných na
vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je osvedčenie potreby neodkladnej
úpravy pomerov strán sporu (nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy). V danom prípade nebola
preukázanánaliehavosťsituácie,vyžadujúcasiokamžitýzásahsúdu. Žalobcaneosvedčil(aaninetvrdil)

žiadne novovzniknuté aktuálne skutočnosti, ktoré si vyžadujú bezprostredný zásah zo strany súdu
prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia.
35. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že žalobca v návrhu žiada vydať neodkladné opatrenie s
odôvodnením, že v budúcnosti môže dôjsť zo strany žalobcov k neoprávnenému zásahu a zmareniu
ust. § 32 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách, avšak nepreukázal (a ani netvrdil) existenciu takého

konania žalovaných, ktoré by smerovalo k zmareniu cieľa, ktorý sa má dosiahnuť v zmysle tohto
ustanovenia.
36. Žalobca nepreukázal a dokonca ani netvrdí, že žalovaní vyvíjajú konanie, ktorým by sa svojpomocne
násilím snažili vniknúť do predmetného bytu a začať ho užívať bez toho, aby došlo k vyporiadaniu
vzájomných vzťahov, iba hypoteticky tvrdí, že by sa v budúcnosti mohli takéhoto konania dopustiť. Za

takéto konanie, ktoré by ohrozovalo právo žalobcu vyplývajúce z ust. § 32 ods. 4 Zákona o dobrovoľných
dražbách, nemožno považovať písomnú výzvu žalovanej v 1. rade na sprístupnenie bytu. Bez ďalšej
súčinnosti žalobcu nemôže dôjsť legálne k vstupu žalovaných do bytu a započatiu jeho užívania.
37. Ochrana práv žalobcu je zabezpečená práve ust. § 32 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách,
v zmysle ktorého k odovzdaniu bytu môže dôjsť až potom, ako budú vysporiadané vzájomné

záväzky medzi stranami sporu. Ak nedôjde medzi stranami k dohode o odovzdaní nehnuteľnosti,
pretože žalovaní spochybňujú nároky žalobcu a chcú sa domáhať užívania bytu, môžu to urobiť len
prostredníctvom žaloby, nemôžu to urobiť svojpomocne.38. Odvolací súd zdôrazňuje, že v súkromnom práve platí zásada nemo iudex in propria cause (nikto
nesmie byť sudcom vo vlastnej veci). Ochrana práv je zverená na to povolaným štátnym orgánom, najmä
súdom. Aj keď existuje výnimka v podobe svojpomoci v zmysle § 6 Občianskeho zákonníka, táto je

veľmi výnimočná a má svoje limity. Je upravená ako dovolená len obranná svojpomoc, prostredníctvom
ktorej je potrebné zachovať doterajší faktický pokojný stav, hoci by tento stav bol neoprávnený. Cieľom
svojpomoci nemá byť vytvorenie nového stavu alebo zmena doterajšieho stavu . Je vylúčená útočná
svojpomoc pri pokojnom stave, ktorý už dlhšiu dobu trvá, hoci je stav protiprávny. Tento je možné riešiť
len súdnymi prostriedkami ochrany, nie svojpomocne. Napr. svojpomoc nemožno aplikovať na prípady,

ak sa nájomca po skončení nájmu odmietne z nehnuteľnosti vypratať, keďže by nešlo o obrannú, ale o
útočnú svojpomoc, svojpomoc smerujúcu k založeniu nového stavu.
39. Svojpomoc, ktorá nespĺňa zákonné podmienky jej použitia, je svojpomocou nedovolenou, tzv.
excesom a zakladá zodpovednosť toho, kto sa excesu dopustil. Preto pokiaľ by zo strany žalovaných
došlo k svojpomocnému násilnému konaniu za účelom vniknutia do bytu (vylomenie zámky, ako to
uvádza žalobca), takéto konanie by mohlo dokonca naplniť znaky trestného činu.

40. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktorým bol návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, považuje za vecne správne a preto ho podľa ust. § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

41. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko o týchto bude rozhodnuté v konečnom

rozhodnutí o veci samej.
42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).