Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 5. september 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/25/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920010041
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Mitterpáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7920010041.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej, sudcov

JUDr. Miroslava Baňackého a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému G. U.
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trebišov sp. zn. 5T/15/2020 zo dňa 9. 7. 2020, na verejnom zasadnutí konanom v
Košiciach dňa 6. septembra 2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu.

Obžalovanému G. U., nar. XX. 9. XXXX v X. O.,
bytom U., F. XX/XX

u k l a d á

podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j/, § 38 ods. 3, § 56 ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výmere

500 (päťsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu ustanovuje náhradný trest
vo výmere 3 (troch) mesiacov.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trebišov rozsudkom sp. zn. 5T/15/2020 zo dňa 9. 7. 2020 uznal obžalovaného G. U.
vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že

dňa 25.07.2019 v čase okolo 19.10 h viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda A., ev. č. TV XXX CN, v
obci Leles po ulici Vrchnej v smere od ulice Cintorínskej na ulicu Blatnú, pričom pri prejazde pravotočivej
zákruty na križovatke ulíc Vrchná a Hlavná sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v
cestnej premávke, ako aj z dôvodu nesprávneho spôsobu jazdy, spočívajúcej v tom, že neprispôsobil
rýchlosť jazdy poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a s vozidlom sa pohyboval
rýchlosťou vyššou ako bola rýchlosť primeraná dohľadu a taktiež tým, že nedodržal bezpečný bočný

odstup od chodkyne pohybujúcej sa po pravom kraji vozovky, čo vyplynulo z vypracovaného znaleckého
posudku znalca z odboru doprava cestná, následkom čoho prednou časťou vozidla narazil do chodkyne
K. S., kráčajúcej v tom čase po pravom okraji ulice Vrchnej tým istým smerom, čím spôsobil dopravnú
nehodu, pri ktorej utrpela chodkyňa K. S. ťažké zranenia, a to suprakondylovú zlomeninu stehnovejkosti vpravo a tržnozhmoždenú ranu záhlavia s dĺžkou nevyhnutnej liečby na základe vypracovaného
znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia od 4 do 6 mesiacov.

Súd mu za to uložil podľa § 157 ods. 1, § 36 písm. j/, § 38 ods. 3, § 56 ods. 2 Tr. zákona peňažný
trest vo výmere 500,- €. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad úmyselného zmarenia peňažného
trestu ustanovil náhradný trest vo výmere 6 mesiacov. Podľa § 61 ods. 2, § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr.
zákona uložil obžalovanému trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov vo výmere
20 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. Namietal, že z rozsudku nie je zrejmé, akej
konkrétnej povinnosti ustanovenej osobitným právnym predpisom sa mal dopustiť, resp. porušiť. Zotrval
na tom, že sa v kritický deň plne venoval riadeniu vozidla, sledoval situáciu v cestnej premávke a
dodržiaval všetky povinnosti vodiča. Poukázal na to, že chodkyňa sa pohybovala po pravej strane
komunikácie, pričom mala povinnosť využiť chodník. Ak by v obci nebol chodník, mala využiť ľavú stranu

krajnice a tam kde nie je, ísť čo najbližšie po ľavom okraji vozovky. Poškodená sa nepohybovala po
krajnici, ale priamo na ceste, čím hrubo porušila § 52 zák. č. 8/2009 Z.z. a okrem toho bola pod vplyvom
alkoholických nápojov. Bola jej zistená taká úroveň koncentrácie alkoholu v krvi, kedy už človek nie je
schopný byť účastníkom cestnej premávky bez toho, aby ohrozil seba alebo iných účastníkov cestnej
premávky.Poškodenásapotácalapoceste,náhlemuvošladojazdnejdráhy,čomalozanásledok,žeuž

nemohol zabrániť zrážke. Ak by sa poškodená pohybovala kde mala, k stretu by nedošlo. Namietal, že
ho súd uznal za vinného na tom základe, že od neho požadoval dodržiavanie takých povinností, ktoré nie
je možné spravodlivo očakávať od účastníka cestnej premávky, tieto nie sú jednoznačne zadefinované v
platnej právnej úprave. Znalec Z.. H. K. uvádza v znaleckom posudku okolnosti, ktoré viedli k dopravnej
nehode, ale tieto nepredstavujú také okolnosti, ktoré je možné kvalifikovať ako porušenie dôležitej

povinnosti vodiča. Uviedol, že poveternostné podmienky boli v čase nehody vyhovujúce, takisto aj stav a
povaha vozovky. Zo znaleckého posudku je tiež zrejmé, že sa pohyboval rýchlosťou 26,78-33,3 km/hod.,
čo nedosahuje ani povolenú rýchlosť v uvedenom mieste, kde bola 50 km/hod. Súdny znalec nesprávne
vyhodnotil vstup poškodenej do jazdnej dráhy jeho vozidla. Poznamenal, že zranenie poškodenej
nespôsobil priamy náraz, ale to, že spadla na vozovku. V jeho prípade nie je naplnená subjektívna

stránka žalovanej skutkovej podstaty, a to zavinenie, pretože nevedel, že svojím konaním môže spôsobiť
porušenie, hoci vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery to vedieť mal a mohol. Z odpisu z registra
trestov je zrejmé, že nebol súdne trestaný. Z jeho evidenčnej karty je zrejmé, že vodičský preukaz má
od 19 rokov (už 13 rokov), s motorovým vozidlom chodil pracovať aj do zahraničia a napriek tomu
nemá evidovanú žiadnu blokovú pokutu, ani iné priestupky. Trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá

považuje preto za neprimerane prísny.

Z uvedených dôvodov žiadal, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a oslobodil ho spod obžaloby
podľa § 285 písm. b/ Tr. por.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu obžalovaný zotrval na podanom odvolaní. Odkázal na obsah
svojho odvolania a navyše dodal, že od spáchania skutku uplynuli už 2 roky, počas ktorých stále používa
osobné motorové vozidlo, chodí do zamestnania.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného ako nedôvodné. Okresný

súd podľa jeho názoru dostatočne zohľadnil spoluzavinenie poškodenej.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že okresný súd pri uznaní viny obžalovaného vychádzal
z výpovede obžalovaného, z výpovedí svedkyne K. S., zo znaleckého posudku J.. J. U. z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, zo znaleckého posudku Z.. H. K., odbor
cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel a nehody v cestnej doprave, zo zápisnice o

obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody a z pripojenej fotodokumentácie, z výsledku toxikologického
vyšetrenia,zevidenčnejkartyobžalovaného,zosprávyojehopovestizobceBoťanyazodpisuzregistra
trestov, na podklade ktorých dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky
skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 Tr. zák. Znalec jasne skonštatoval, že zistenézranenia poškodenej sú v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, pričom mechanizmus
vzniku poranení bol pravdepodobne nepriamy v dôsledku pádu poškodenej na kapotu vozidla, resp.
na vozovku po náraze osobným motorovým vozidlom. Okresný súd si všimol, že obžalovaný na jednej

strane vypovedal, že pred stretom s poškodenou mu slnko permanentne nesvietilo do očí a chodkyňu
zbadal keď mu slnko nesvietilo do očí, kým pred poškodenou po nehode povedal, že ju vôbec na ceste
nevidel. Zo znaleckého posudku z odboru cestná doprava je zrejmé, že príčinou dopravnej nehody bol z
technického hľadiska nesprávny spôsob jazdy obžalovaného, ktorý v čase nehody nejazdil primeranou
rýchlosťou, resp. nedodržal bezpečný bočný odstup od poškodenej pohybujúcej sa po pravom okraji

vozovky. Zo zápisnice z obhliadky miesta činu a z priloženej fotodokumentácie a z ďalších dôkazov je
zrejmé, že obžalovaný sa so svojím vozidlom pri predchádzaní poškodenej nedostal do protismerného
jazdného pruhu, v ktorom podľa výpovede obžalovaného ani nič nejazdilo. Obžalovaný mal dosť miesta
na bezpečné predídenie poškodenej. Nemožno vylúčiť, že obžalovaný v čase dopravnej nehody, resp.
veľmitesnepredňouboloslepenýslnkomaskutočnepoškodenúnevidel,keďžeslnkobolonahorizonte,
a to priamo nad cestou. Ak by obžalovaný poškodenú videl, neexistovali žiadne prekážky, aby uskutočnil

bezpečný predbiehací manéver. Všimol si však aj to, že nielen obžalovaný porušil povinnosť dodržania
bezpečného bočného odstupu pri predbiehaní iného účastníka cestnej premávky, ktorým je chodec, ale
aj poškodená, ktorá porušila povinnosti uvedené v § 52 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z., keď sa nepohybovala
poľavejkrajnici,alepopravej.Vkonanínebolapotvrdenáobhajobaobžalovaného,žepoškodenáurobila
krok vľavo pri predbiehacom manévri a túto vyhodnotil ako formálnu a účelovú. Príčinou dopravnej

nehody bola zlá technika jazdy obžalovaného, pričom poškodená nevytvorila obžalovanému náhlu
prekážku. Obžalovaný spôsobil poškodenej ťažké zranenia z nedbanlivosti.

Krajský súd dospel po preštudovaní predloženého spisového materiálu k rovnakému právnemu záveru
ako okresný súd, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom tak ako ho kvalifikoval okresný súd

a spáchal ho obžalovaný. Obžalovaného aj podľa názoru krajského súdu usvedčujú z jeho spáchania
výpoveď poškodenej, znalecké posudky a zápisnica z obhliadky miesta činu.

Krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že príčinou dopravnej nehody bol z technického
hľadiska nesprávny spôsob jazdy obžalovaného, keď nedodržal bezpečný odstup od chodkyne

pohybujúcej sa po pravom okraji vozovky, čo potvrdzuje aj zápisnica o obhliadke miesta činu, z ktorej je
zrejmé, že obžalovaný pri dopravnej nehode neprešiel do protismerného pruhu, celý čas sa nachádzal
vo svojom pruhu.

Okresný súd sa zaoberal aj obhajobou obžalovaného, ktorú prezentoval aj v odvolacom konaní a

nepochybil, keď jej neuveril, pretože bola podľa záverov znaleckého posudku technicky neprijateľná.
Neobstojí preto odvolacia námietka obžalovaného, že súd neuviedol, akú konkrétnu povinnosť vodiča
porušil, a že mu poškodená vytvorila náhlu prekážku v jazde.

Pokiaľ obžalovaný uvádza, že zranenie poškodenej nebolo v príčinnej súvislosti s nárazom, pretože

vzniklo pádom na vozovku a nie nárazom o jeho vozidlo, odvolací súd poukazuje na závery znalca J.. J.
U., z ktorých je zrejmé, že zranenia poškodenej boli v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou.
Ak by obžalovaný do poškodenej nenarazil, obyčajným pádom na vozovku by nedošlo k zraneniam,
ktoré utrpela.

Krajský súd je dospel k záveru, že bola v danej veci naplnená aj subjektívna stránka trestného činu
ublíženia na zdraví, pretože hoci obžalovaný nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť
záujem chránený Trestným zákonom, mal a mohol o tom vedieť vzhľadom na okolnosti a hlavne svoje
pomery.

Pokiaľ ide o výrok o treste okresný súd pri jeho určovaní zobral do úvahy jednu poľahčujúcu okolnosť
a to, že obžalovaný nebol doposiaľ súdom trestaný, priťažujúcu okolnosť nezistil. Z uvedených
dôvodov znížil trestnú sadzbu ustanovenú v § 157 ods. 1 Tr. zák. tak, že znížil hornú hranicu trestnej
sadzby o jednu tretinu a upravenú trestnú sadzbu tak stanovil na 6 mesiacov až 18 mesiacov. Pri
ukladaní trestu prihliadol na relatívne zavinenie dopravnej nehody poškodenou. Podiel poškodenej

na zavinení dopravnej nehody však nepovažoval za natoľko závažný, aby vyriekol iný ortieľ ohľadom
viny obžalovaného ako je uvedený v rozsudku. Vzhľadom na okolnosti prípadu dospel okresný súd k
záveru,ženanápravuobžalovaného,akoajnaochranuspoločnostipostačujeajuloženiealternatívneho
peňažného trestu vo výške 500 eur. Pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu ustanovilnáhradný trest na celkom dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov a zároveň uložil aj
trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá v dolnej polovici trestnej sadzby, pretože jeho správanie
považoval za natoľko významné, že uložiť nižší trest zákazu činnosti ako 20 mesiacov nie je namieste

najmä pri možnosti po výkone polovice trestu požiadať o podmienečné upustenie od jeho zvyšku.

Krajský súd dospel po preštudovaní spisu k záveru, že okresný súd postupoval správne, ak
obžalovanému uložil peňažný trest vo výške 500 Eur podľa § 56 ods. 2 Tr. zák. Aj podľa názoru
krajského súdu je takto uložený alternatívny trest dostatočný na nápravu obžalovaného, ako aj na

ochranu spoločnosti a plní tak svoj účel.

Krajský súd sa ale nestotožnil s dĺžkou náhradného trestu v prípade úmyselného zmarenia peňažného
trestu a s uložením trestu zákazu činnosti, pretože dospel k záveru, že na splnenie účelu trestu a
dovŕšenie nápravy obžalovaného postačí kratšia lehota v zmysle § 57 ods. 3 Tr. zák. bez uloženia trestu
zákazu činnosti podľa § 61 ods. 2, Tr. zák.

Podľa§57ods.3Tr.zák.aksúdukladápeňažnýtrest,ustanovípreprípad,žebyvýkonpeňažnéhotrestu
mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. Náhradný trest nesmie
spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hranicu trestnej sadzby.

Krajský súd má zato, že na nápravu obžalovaného postačí aj náhradný trest v trvaní 3 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až 10 rokov, ak sa páchateľ
dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Krajský súd má za to, že účel trestu je možné v danej veci dosiahnuť aj bez uloženia trestu zákazu
činnosti a v tejto súvislosti poukazuje na to, že obžalovaný sa okrem tohto skutku nedopustil na
úseku dopravy žiadneho priestupku odkedy vlastní vodičské oprávnenie, po spáchaní skutku viedol
riadny život, nemal žiadnu dopravnú nehodu a riadne si plnil všetky povinnosti vodiča. Okrem toho, z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný potrebuje vodičské oprávnenie pri výkone svojej

pracovnej činnosti.

Z týchto dôvodov krajský súd zrušil rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložil peňažný trest,
prispôsobil náhradný trest na kratšiu dobu a neuložil obžalovanému trestu zákazu činnosti, pretože ho
už nepovažoval za potrebný na nápravu obžalovaného.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.