Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. september 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/302/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213210001
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7213210001.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a
členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v exekučnej veci oprávneného:
Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36284831, proti povinnej: W. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. 5, P., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, so
sídlom v Malackách, Duklianskych hrdinov 2946/6, pod sp. zn. EX 1973/2013, o vymoženie 575,88 eur

s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 13.11.2018, č. k.
35Er/1259/2013-12, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j I. výrok uznesenia.

II. Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 13.11.2018, č. k.
35Er/1259/2013-12 (ďalej len "uznesenie") prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 54,46 eur do 3 dní odo
dňa právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na

vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky. Po obdŕžaný žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie súd prvej inštancie ho poveril vykonaním tejto exekúcie. Podaním
súdu prvej inštancie dňa 10.05.2017 predložil súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a zároveň si uplatnil trovy exekučného konania vo výške 54,46
Eur. Súd prvej inštancie následne vychádzal z § 57 ods. 1 písm. h) a § 243h Exekučného poriadku
a uviedol, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného lustráciou pričom bolo zistené,

že povinný nie je vlastníkom, resp. držiteľom motorového vozidla. Ďalej súdny exekútor zisťoval účty
povinného súčinnosťou s daňovým úradom, na základe čoho súdny exekútor zistil že povinný nemá
vedenýžiadenúčetvpeňažnomústave.Lustrácioukatastranehnuteľnostízistil,žepovinnýniejevedený
ako vlastník nehnuteľného majetku. Po preskúmaní exekučného spisu súdneho exekútora, najmä však
listinných dôkazov preukazujúcich šetrenie majetkových pomerov povinnej súdnym exekútorom súd
dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h)

Exekučného poriadku, preto vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1,
písm. h) Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie rozhodol súd prvej inštancie podľa § 203
ods. 2 Exekučného poriadku a Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
a zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 54,46 eur.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd

zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamieta alebo
alternatívne zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru
nemajetnosti ako stavu prechodného. V tejto súvislosti poukázal na znenie uznesenia Krajského

súdu Trenčín, sp. zn. 2CoE/218/2016, podľa ktorého aj keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o
zastavení exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné na jeho vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou
stranou v exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a teda má právo požadovať, aby sa v exekúcii
pokračovalo, pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody na zastavenie exekúcie. Oprávnený bol názoru,
že pravdepodobne ani súdny exekútor ani súd nezistili majetkové pomery povinnej dôkladne. Taktiež

bol názoru, že exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinná nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré
možno postihnúť vykonaním exekúcie. Oprávnený poukázal na uznesenie Krajského súdu Banská
Bystrica č.k. 1CoE/101/2018-33 a mal za to, že súd prvej inštancie nevychádzal pri rozhodovaní o
zastavení exekúcie z aktuálnych výsledkov lustrácií, a teda súdnym exekútorom vykonané lustrácie
nezodpovedajú času rozhodovania súdu prvej inštancie. Pri rozhodovaní o zastavení exekúcie súd
prvej inštancie totiž vychádzal z lustrácií súdneho exekútora vykonaných pred májom 2017, keďže

podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie bol súdu doručený dňa 10.05.2017. Oprávnený
ďalej poukázal na to, že povinná môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k
uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií.
Oprávnený poukázal na skutočnosť, že súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinná nie
je vlastníkom majetkových práv (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv), ktoré možno postihnúť

vykonaním exekúcie. Zároveň oprávnený podotkol, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia
zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom
konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Oprávnený
ďalej podotkol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Vykonávanie verejného zdravotného
poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Preto

oprávnený považoval za dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa
obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov.

5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril exekútor, ktorý sa nestotožnil s právnou argumentáciou
oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. V predmetnej veci bola vylustrovaná

negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra
exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť,
pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti.
Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoE/52/2013, podľa ktorého nie je
rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo

pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, ako aj na rozhodnutie Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 4CoE/56/2018 zo dňa 21.06.2018, podľa ktorého súd musí vychádzať zo stavu v
čase vydania rozhodnutia a nie zo špekulatívnych záverov a domnienok, ktoré by v budúcnosti vôbec
nemuseli nastať, tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1CoE/41/2012-63, podľa ktorého,
aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že

povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny predpoklad a ďalšie rozhodnutia odvolacích
súdov. Taktiež poukázal na to, že zákonodarca vo veciach napadnutých od 01.04.2017 striktne ohraničil
časový úsek (pri fyzických osobách 5 rokov), počas ktorého nebol vylustrovaný majetok u povinných
osôb, po uplynutí ktorého exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Pri použití analógie
uvedený časový úsek je možné aplikovať aj generálne v skôr začatých konaniach. Rozhodnutie súdu

o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379

a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Podľa § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona opredbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

8. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

11. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že oprávnený podal odvolanie proti prvému výroku

uznesenia, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Oprávnený v odvolaní nesúhlasil so zastavením
exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, a mal za to, že súd nedostatočne odôvodnil svoje
rozhodnutie.

12. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. V zmysle § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p. musí z odôvodnenia súdneho rozhodnutia

vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a
právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho
rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne
a presvedčivé.

14. Súd prvej inštancie sa týmito zásadami riadil a rozhodnutie o zastavení exekúcie riadnym spôsobom
odôvodnil. Z jeho odôvodnenia možno zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie
riadil. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a
zrozumiteľne v zmysle § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p., nakoľko z odôvodnenia jeho
rozhodnutia je zrejmé, na základe akých skutočností rozhodol o zastavení exekúcie. V posudzovanom

prípade súd prvej inštancie mal za preukázané z predloženého exekučného spisu, v ktorom sú
správy o dotazoch na jednotlivé oprávnené subjekty, z ktorých bolo súdu prvej inštancie zrejmé, že
povinná nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Ďalšie pokračovanie v exekúcii
nie je hospodárne a účelné, nakoľko povinná nemá exekučne postihnuteľný majetok alebo príjem z
ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného v celom rozsahu a ukončiť exekučné konanie

vymožením pohľadávky vrátane trov exekúcie.

15. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

16. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd
rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť
povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená
a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie
nútenéhovýkonusúdnychainýchrozhodnutí(§2ods.1Exekučnéhoporiadku).Tenvrámciexekučného

konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom aprobovaným
spôsobom súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v
závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe
zistených skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
oznámi túto skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd

zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda
súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje
ani na úhradu trov exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto
dôvodu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie.17. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie mal za preukázané na základe lustrácii a šetrení
vykonaných súdnym exekútorom v predmetnom exekučnom konaní, že povinná nedisponuje žiadnym

exekučne postihnuteľným majetkom. Súd prvej inštancie uviedol, že je na základe vykonaných lustrácií
nemajetná, nevlastní nehnuteľnosti a ani hnuteľné veci, nemá na účtoch finančné prostriedky a jej
majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na základe takto zistených skutočností súd prvej inštancie
nemal inú možnosť a správne rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku.

18. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené)
okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení
exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinnej bola
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd nezistil
žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej

inštancie alebo nesprávne právne posúdenie veci a ani odňatie práva na súdnu ochranu oprávnenému.

19. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený

nemal v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

22.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1

C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).