Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. september 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/49/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219202566
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7219202566.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanému W.M. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. T. U., W. X,
o zaplatenie 468,91 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 40Csp/77/2019-104 z 18.11.2020
Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) rozsudkom zamietol žalobu a
žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 468,91 € s prísl.
a náhrady trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, Consumer
Finance Holding, a.s., dňa 2.8.2007 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX, na
základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku v celkovej sume 40.740,- Sk (1352,32 €), pričom bolo

dohodnuté, že žalovaný zaplatí akontáciu v sume 12.228 Sk (405,90 €) a zvyšok pôžičky splatí v 36
splátkach vo výške 792 Sk (26,29 €). Na predmetnú pôžičku žalovaný uhradil celkovo sumu 642,51 €, z
čoho 405,90 € uhradil ako akontáciu. Ďalej však dlh riadne a včas nesplácal, čím porušil svoju povinnosť
podľa zmluvy. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.3.2012 Consumer Finance Holding,
a.s., ako postupca, postúpila pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, ako postupníka. Žalobca si v
konaní uplatnil len sumu nesplatenej istiny a k tomu prislúchajúcemu úroku z omeškania vo výške 9 %
ročnezdlžnejsumyod14.11.2012.Žalovanémusanepodariložalobusjejprílohamidoručiťdovlastných

rúk, súd prvej inštancie preto postupoval v súlade s § 116 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len ,,CSP“) tak, že oznámenie o podaní žaloby zverejnil na úradnej tabuli ako aj webovej
stránke tamojšieho súdu.

3. Súd prvej inštancie vec na vec aplikoval ustanovenia § 52, § 54a, § 100 ods. 1, ods. 2, § 101,
§ 103, § 879v Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“) a § 497 Obchodného zákonníka. Zmluvu o
pôžičke posudzoval, vzhľadom na postavenie subjektov pri jej uzatváraní, ako zmluvu spotrebiteľskú.

Keďže žaloba bola na súd podaná dňa 21.3.2019, teda po nadobudnutí účinnosti zák. č. 343/2018,
ktorým bolo doplnené ustanovenia § 54a OZ, bolo jeho povinnosťou ex offo preskúmať nárok žalobcu
z hľadiska jeho možného premlčania. Uviedol, že konečná splatnosť úveru bola stanovená na deň
20.8.2010, a zároveň skonštatoval, že zosplatnenie úveru pred termínom konečnej splatnosti nebolotvrdené ani preukázané. Z uvedeného potom vyplynulo, že v poradí posledná splátka úveru bola splatná
20.8.2010 a k jej premlčaniu došlo dňa 20.8.2013. K premlčaniu skorších splátok došlo ešte skôr. V
závere preto skonštatoval, že vzhľadom na dátum podania žaloby (21.3.2019) je nutné nárok uplatnený

žalobcom považovať za premlčaný, ktorého vymáhaniu bráni § 54a OZ, preto ho v súdnom konaní
nemožno priznať. Podotkol, že na pojednávaní uskutočnenom dňa 18.11.2020 strany sporu navrhli súdu
schváliť zmier, podľa ktorého by sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalovanú sumu v mesačných splátkach
po 20 €. Súd prvej inštancie však súdny zmier v navrhovanom znení neschválil pre jeho rozpor so
všeobecnými právnymi predpismi, keďže predmetom konania je premlčané právo zo spotrebiteľskej

zmluvy, ktoré nemožno v súlade s § 54a OZ vymáhať. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods.
1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), tak, že síce úspešnému žalovanému náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

4. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b/ a h/ CSP. Bol toho názoru, že aplikáciou ustanovenia § 54a OZ došlo k značnému narušeniu princípov

právneho štátu, porušeniu zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalejlen,,Ústava“)ačl.3ods.1Listinyzákladnýchprávaslobôd(ďalejlen,,Listina“),porušeniuochrany
pred svojvoľným zásahom štátnej moci zakotvenej v čl. 13 ods. 4 Ústavy, narušeniu práva na majetok a
ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy, čl. 11 ods. 1 Listiny a čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, porušeniu práva na prístup k nezávislému a

nestrannému súdu podľa čl. 46 Ústavy, čl. 36 ods. 1 Listiny a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania garantovanej čl.
47 ods. 3 ústavy a čl. 37 Listiny. Poukázal na skutočnosť, že ustanovenie § 54a OZ vykazuje obdobný
zásah do Ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu, ako vykazovalo ustanovenie § 5b zák. č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej

len ,,Ústavný súd SR“) sp. zn. PL. ÚS 11/2016 vyslovené za protiústavné, kedy Ústavný súd dospel k
záveru, že uvedené ustanovenie nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy.
Citoval aj odôvodnenie tohto nálezu. Ďalej argumentoval, že ustanovenie § 54a OZ vykazuje zhodné
znaky protiústavnosti ako ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, keď rovnako zvýhodňuje
spotrebiteľa ako dlžníka, keď inak nestranný súd je z úradnej povinnosti povinný prihliadať na premlčanie

práva, na ktoré inak prihliada len na námietku dlžníka, pričom takáto ochrana jednej zo strán sporu je v
rozpore s princípom nestrannosti súdu, a teda aj s princípom právneho štátu. Žalobca v tejto súvislosti
dal do pozornosti aj skutočnosť, že Okresný súd Martin dospel k záveru, že uvedená právna úprava
následkovpremlčaniaprávaaprihliadanianaň,vzmysleaktuálnehoznenia§54aOZ,niejevsúladesčl.
47 ods. 3, čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 1 ods. 1 Ústavy, preto dňa 30.7.2020 podal na Ústavný súd SR

návrh na začatie konania o súlade § 54a OZ s Ústavou. Konanie je vedené pod evidenčným číslom spisu
1730/2020. Žalobca sa preto nestotožnil s postupom vo veci konajúceho súdu, ktorý aj napriek tomu, že
ku dňu vydania napadnutého rozsudku sa vedie konanie o súlade § 54a OZ s Ústavou, toto ustanovenie
na vec aplikoval a v dôsledku toho žalobu zamietol. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne, aby odvolací

súd konanie prerušil až do momentu rozhodnutia Ústavného súdu o súlade resp. nesúlade § 54a OZ s
Ústavou. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že so žalobcom by sa chcel dohodnúť na podmienkach
úhrady dlhu za účelom nepokračovania v súdnom spore.

6. Ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní podané.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) posúdil odvolanie žalobcu ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP
a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. b/a h/ CSP) pričom dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Rozsudok bol verejne vyhláseny´ dňa 9.9.2021 o 10.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202,

II. poschodie Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
riadne zverejnené v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.9. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP, t.j. súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať

eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

11. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je naplnený v prípade keď na zistený
skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu normu, obsah správnej
právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu
nesprávne aplikoval.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a tomu predchádzajúcemu procesného
postupusúduprvejinštanciedospelkzáveru,žeodvolaciedôvodyuplatnenéžalobcomnebolinaplnené.
Súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver a premlčanie nároku
žalobcu správne právne posúdil, pričom rozsudok aj náležite v zmysle § 220 CSP odôvodnil. Súd prvej

inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísalpriebehkonaniaacitovalprávnepredpisy,ktoréaplikovalnaprejednávanýsporazktorýchvyvodil
svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a
právne závery sú zrozumiteľne odôvodnené. Odvolací súd nezistil ani pochybenia v procesnom postupe
súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, ani žiadnu z

procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

13. Dôvody rozsudku sú podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje. Odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť
rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:
Žalobca v odvolaní namietal aplikáciu ustanovenia § 54a OZ pre jeho údajnú protiústavnosť. Ako aj sám
žalobca v odvolaní uviedol, o súlade predmetného ustanovenia s Ústavou sa viedlo konanie podľa čl.
125 Ústavy na Ústavnom súde SR. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného
súdu sp. zn. PL. ÚS 5/2021 zo dňa 12.5.2021, ktorým návrh Okresného súdu Martin na začatie konania

podľa čl. 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky o súlade ustanovenia § 54a prvej vety OZ
s Ústavou Slovenskej republiky odmietol ako podaný zjavne neoprávnenou osobou podľa § 56 ods. 2
písm. e/ zákona o ústavnom súde. Ustanovenie § 54a OZ nebolo vyslovené ako nesúladné s Ústavou
SR, je platné a účinné, a na jeho základe premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a nemožno ho v súdnom konaní priznať. Odvolací súd preto nezistil dôvod na prerušenie konania, a má

za to že procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý konanie neprerušil ale vo veci rozhodol, nemožno
považovať za nesprávny prípadne porušujúci právo na spravodlivý proces.

16. Ustanovenie § 54a OZ je reakciou zákonodarcu na vyhlásenie § 5b zák. č. 250/2007 z. z. za
nesúladné s Ústavou SR. Toto ustanovenie bolo vyhlásené za nesúladné s čl. 46 ods. 1 v spojení

s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR nálezom sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo 7. februára 2018. V ustanovení
§ 5b zák. č. 250/2007 Z. z. boli neprimerane oslabované procesné práva dodávateľa tým, že
rozhodujúci orgán (najmä súd) bol ex offo povinný prihliadať na premlčanie či iné oslabenie nároku
dodávateľa voči spotrebiteľovi, čo narúšalo princíp rovnosti strán sporu do takej miery, že boloporušené právo na spravodlivý súdny proces ako celok. Rovnako nebola zachovaná rovnosť medzi
dlžníkom spotrebiteľom a dlžníkom nespotrebiteľom. Zákonodarca na predmetný nález ÚS SR reagoval
novelizáciou Občianskeho zákonníka zákonom č. 343/2018 Z. z. s účinnosťou od 5. decembra 2018,

ktorou bolo do Občianskeho zákonníka doplnené predmetné ustanovenie. Na rozdiel od ustanovenia
§ 5b zák. č. 250/2007 Z. z. neprichádza k oslabeniu procesného postavenia dodávateľa, ale právo
(resp. iba nárok, ako časť subjektívneho práva) sa oslabuje vo sfére hmotnoprávnej, pritom však nie
je podstatný subjekt zmluvného vzťahu (môže ale i nemusí ísť o spotrebiteľa, ale povaha zmluvného
vzťahu (spotrebiteľská zmluva). Na základe ust. § 54a OZ po márnom uplynutí premlčacej lehoty právo

nemožno vymáhať, pričom na túto skutočnosť musí súd alebo iný konajúci orgán (napr. rozhodcovský
súd) prihliadnuť aj bez námietky. V prípadoch spotrebiteľských právnych vzťahov sa nárok po uplynutí
premlčacej lehoty neoslabuje (ako tomu býva pri klasickom premlčaní), ale priamo zaniká. Na rozdiel
od preklúzie však nezaniká subjektívne právo ako celok. Naďalej je možné, aby dlžník plnil veriteľovi
dobrovoľne, pričom takéto plnenie nebude zakladať bezdôvodné obohatenie.

17. Odvolací súd v súvislosti s námietkou žalobcu, že ust. § 54 OZ vykazuje obdobné znaky
protiústavnostipoukazujenabod.30odôvodneniauzneseniaÚstavnéhosúduSRsp.zn.PL.ÚS5/2021,
v ktorom Ústavný súd nad rámec výroku tohto uznesenia skonštatoval, že: ,,...na rozdiel od skoršej
právnej úpravy, ktorej sa týka už označený nález ústavného súdu (č. k. PL. ÚS 11/2016 z 9. novembra
2016), je normatívny model napádanej úpravy symetrický, nerozlišuje teda medzi spotrebiteľom a

dodávateľom. Právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť, a to bez
ohľadu na okolnosť, či ide o právo na strane dodávateľa alebo spotrebiteľa. Akákoľvek hypotetická
kvantifikácia takých prípadov je pre podstatu posúdenia veci irelevantná.“

18. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s § 387 ods.

1 CSP potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania a úspešnému žalovanému žiadne preukázateľne vynaložené trovy odvolacieho

konania nevznikli.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).