Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. december 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/208/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116224726
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5116224726.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci žalobcu: N. T., nar. XX.X.XXXX,

bytom W. H. XXX/X, M., A., právne zastúpený: JUDr. Petrom Harakálym, advokátom, Mlynská 28,
Košice, IČO: 00 620 157, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82,
Bratislava,IČO:36062235,zastúpená:GeneraliPoisťovňou,a.s.,Lamačskácesta3/A,Bratislava,IČO:
35 709 332, zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Gabriela Reichová, advokátka so sídlom
Pavla Mudroňa 26, Martin, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť žalobcovi
pri náhrade za bolesť:

- 5% úrok z omeškania zo sumy 6.778 eur od 27.1.2016 do 18.11.2018,

pri náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia:
- 5% zo sumy 55.100 eur od 4.9.2016 do 19.10.2016,
- 5% zo sumy 32.441,80 eur od 4.9.2016 do 18.11.2018,
- 5% zo sumy 5.376,25 eur od 25.1.2017 do 18.11.2018,
- 5% zo sumy 23.474,88 eur od 18.7.2017 do 18.11.2018,

pri náhrade liečebných nákladov:
- 5% zo sumy 721,46 eur od 27.1.2016 do 18.11.2018,
- 5% zo sumy 904,04 eur od 4.9.2016 do 18.11.2018,
- 5% zo sumy 74,83 eur od 29.9.2016 do 18.11.2018.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 43,98 %.

III. Slovenská republika má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 71,99%.

IV. Slovenská republika má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28,01%.

V. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca na tunajší súd podal žalobu z titulu náhrady škody na zdraví, náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia, zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady

liečebných nákladov a vecnej škody. Žalobu v podstate zdôvodnil tým, že pri dopravnej nehode dňa
31.03.2015 utrpel ako vodič ťažké ublíženie na zdraví. Dopravnú nehodu zavinil vodič nákladného
motorového vozidla U. V., štátny občan Českej republiky, ktorý neprispôsobil rýchlosť jazdy svojím
schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky, vdôsledku čoho dostal šmyk, prešiel do protismernej časti vozovky a narazil do protiidúceho motorového
vozidla. Trestné stíhanie voči vodičovi, ktorý spôsobil dopravnú nehodu, bolo odovzdané na trestné
stíhanie do cudziny.

2. Žalovaný sa stotožnil so žalobou ako takou, avšak nemohol súhlasiť s výškou niektorých nárokov.

3. Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že tunajší súd už v tejto rozhodol, a to rozsudkom
2C/208/2016-266 dňa 11.6.2018. Rozsudkom zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi:

- náhradu za bolesť v sume 6.778 eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.778 eur od 27.1.2016
do zaplatenia a s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 13.934 eur od 10.1.2018 do zaplatenia.
- náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 61.293 eur s 5% úrokom z omeškania ročne
z plne uhradenej sumy 55.100 eur od 4.9.2016 do 19.10.2016, s 5% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 42.384 eur od 17.7.2016 do zaplatenia a s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 18.909 eur
do zaplatenia,

- ďalej súd priznal zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 34.917,90 eur,
- náhradu liečebných nákladov a vecnej škody v sume 1.700,33 eur s 5% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 721,46 eur od 21.7.2016 do zaplatenia, s 5% úrokom z omeškania zo sumy 904,04 eur od
4.9.2016dozaplateniaas5%úrokomzomeškaniaročnezosumy74,83eurod29.9.2016dozaplatenia,
a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V ostatnej časti súd žalobu žalobcu zamietol.
Súd konanie v časti nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 21.709 eur s príslušenstvom
a v časti pri nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 10.854,50 eur
zastavil.
Ďalej súd rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu škody v rozsahu 80%.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal žalovaný odvolanie. Na základe jeho odvolania Krajský
súd v Žilina svojím rozhodnutím sp. zn. 9Co/313/2018-306 dňa 14.2.2019 rozsudok okresného súdu
vo výroku, ktorým priznal žalobcovi istinu (I.) za bolesť 6.778 eur, za sťaženie spoločenského uplatnenia
61.293 eur, zvýšenie náhrady za sťaženie v sume 34.917,90 eur a náhradu liečebných nákladov a vecnej

škody v sume 1.733 eur potvrdili.
V časti, v ktorej priznal súd prvej inštancie úroky z omeškania z priznaných istín, rozsudok okresného
súdu zrušil a v tejto časti mu vec vrátil na ďalšie konanie.
Vo výrokoch II. a III. odvolaním nenapadnutých ponechal rozsudok nedotknutý. Vo výrokoch IV. a V.
rozsudok okresného súdu zrušil a v týchto častiach mu vec vrátil na ďalšie konanie.

5. Ako vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, tento považoval rozsudok súdu prvej inštancie za
vecne správny, avšak nemohol sa stotožniť s niektorými výrokmi tunajšieho súdu. Za dôvodné považoval
odvolanie žalovaného, týkajúce sa priznania úrokov z omeškania z jednotlivých plnení, keď v tejto časti
sú dôvody nezrozumiteľné a nie je z nich zrejmé, akými úvahami sa súd v tejto časti pri rozhodovaní

riadil ani ako ustálil dobu omeškaní pri jednotlivých plneniach. Takýmto postupom potom súd prvej
inštancie odňal žalovanému právo na spravodlivý proces.
To isté platí aj pri rozhodovaní súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, keď výroková čas
nezodpovedá dôvodom rozhodnutia a aj zo zápisnice o pojednávaní je zrejmé, že súd vyhlásil rozsudok
spôsobom, že žalovaný má nárok na náhradu škody v rozsahu 80% a nie na náhradu trov, preto musel

odvolací súd aj tejto časti napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Podľa rozhodnutia súdu druhej inštancie bude povinnosťou tunajšieho súdu opätovne rozhodnúť o
žalobcom uplatnených nárokoch týkajúcich sa úrokov z omeškania s tým, že svoje rozhodnutie bude
musieť zákonným spôsobom zdôvodniť tak, aby z neho bolo zrejmé, kedy sa žalovaná so svojím
plnením dostala do omeškania a kedy jej teda vznikla povinnosť plniť tieto úroky. Následne rozhodne

súd aj o trovách konania.

6. V súlade s rozsudkom Krajského súdu v Žiline opätovne okresný súd vo veci nariadil pojednávanie,
vypočul sporové strany a zistil nasledovné.

7. Je nepochybné, že rozsudkom krajského súdu bol nárok žalobcu, čo sa týka istiny, potvrdený.
To znamená, že žalobcovi bola priznaná náhrada za bolesť, náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia, zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada liečebných nákladov a
vecnej škody. V tejto časti sa stal rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný okrem úrokov z omeškania.Rozsudok ostal právoplatný aj v časti, kedy súd prvej inštancie žalobu žalobcu ohľadne rozšírenia
pôvodnej žaloby zamietol. Takisto rozsudok súdu prvej inštancie ostal právoplatný aj v časti, kde súd
zastavil konanie za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 21.709 eur a v časti pri nároku na

zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 10.854,50 eur.
Súd druhej inštancie zrušil priznanie náhrady trov konania, ako to určil v prvom rozsudku súd prvého
stupňa.
Z uvedených dôvodov sa následne súd zapodieval len otázkou priznania úrokov z omeškania a
samotných trov konania. To bolo predmetom sporu, ktorý viedol tunajší súd po tom, ako rozhodol o

nárokoch žalobcu krajský súd svojím rozhodnutím 9Co/313/2018.

8. Následne právny zástupca žalobcu na pojednávaní dokazoval, že čo sa týka úrokov z omeškania,
tak je toho názoru, že pokiaľ ide o náhradu za bolesť v sume 6.778 eur, žalobca si uplatňoval z náhrady
za bolesť úrok z omeškania odo dňa 27.1.2016 do zaplatenia. Tento dátum odôvodňuje tým, že žalobca
si uplatnil u žalovaného náhradu za bolesť a ten oznámením zo dňa 27.1.2016 túto náhradu čiastočne

plnil a odmietol poskytnúť plnenie len v časti 6.778 eur, ktoré následne priznal okresný súd vo svojom
rozsudkom. Žalobca teda žiadal a mal za to, že deň nasledujúci po oznámení čiastočného plnenia, t.j.
dňom 27.1.2016 sa žalobca dostal do omeškania s plnením náhrady za bolesť v sume 6.778 eur.
Pokiaľ ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, okresný súd vo svojom rozsudku priznal
žalobcovi úrok z omeškania 5% zo sumy 55.100 eur od 4.9.2016 do 19.10.2016. Tento úrok z omeškania

sa týka náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý žalovaný čiastočne žalobcovi plnil počas
konania presne v sume 55.100 eur, začiatok omeškania sa odvíja od toho, že žalobca si výzvou dňa
19.5.2016 uplatnil u žalovaného náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a žalovaný mu plnenie
neposkytol v lehote troch mesiacov a 15 dní zmysle ust. § 11 ods. 6, 7 a 8 zák. č. 381/2001 Z.z.
a uplynutím tejto lehoty, ktorá uplynula dňa 3.9.2016 sa následne dostal s plnením tejto sumy do

omeškania, a teda jeho omeškanie vzniklo počnúc dňom 4.9.2016.
Keďže suma 55.100 eur bola dňa 19.10.2016 zo strany žalovaného uhradená, dňa 19.10.2016 sa
omeškanie žalovaného ohľadne tejto sumy skončilo.

9. V pôvodnom konaní tunajší súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% z náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 42.384 eur od 17.7.2016 do zaplatenia a 5% zo sumy 18.909
eur od 25.1.2017 do zaplatenia. Právny zástupca žalobca poukázal na to, že je potrebné zohľadniť aj
tú skutočnosť, že v znaleckom dokazovaní, ktoré bolo v konaní vykonané, znalci okrem iného stanovili
aj dobu ustálenia zdravotného stavu, teda pokiaľ ide ustálenie zdravotného stavu žalobcu týkajúceho sa
sťaženia spoločenského uplatnenia znalci uviedli, že tento zdravotný stav bol ustálený dňom 17.7.2016

s výnimkou položky číslo 255, kde znalci ustálili tento zdravotný stav žalobcu až o rok neskôr, teda
17.7.2017. Ďalej právny zástupca žalobcu poukázal aj na to, že je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť,
že náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia si žalobca za položky 253 a 321 uplatnil samostatnou
žalobou.

10.Vychádzajúcztýchtoskutočnostípotomajsúd mázato, žeprisume32.441,87eurmánároknaúrok
z omeškania odo dňa 4.9.2016 do zaplatenia. Pri začiatku omeškania treba opätovne vychádzať z toho,
že podaním zo dňa 19.5.2016 si uplatnil u žalovaného náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a
tento mu neposkytol plnenia v lehote troch mesiacov a 15 dní zmysle zák. číslo 381/2011 Z.z., a preto sa
nasledujúcim dňom po uplynutí tejto lehoty, teda dňom 4.9.2016 vystavil žalovaný omeškaniu s plným

tejto sumy.
V ďalšej časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to z náhrady v sume 5.376,25 eur,
ktorá zodpovedá náhrade za položky 253 a 321a uplatnenej žalobcom samostatnou žalobou, mu vzniká
nárok na úrok z omeškania odo dňa 25.1.2017. To žalobca odôvodnil tým, že nárok za tieto položky si
uplatnil podaním zo dňa 10.10.2016 a žalovaný mu túto náhradu neposkytol opätovne v lehote troch

mesiacov a 15 dní zmysle zák. č. 381/2001 Z.z., a teda dňom nasledujúcim po uplynutí tejto lehoty, teda
dňom 25.1.2017 sa žalovaný s plnením tejto sumy dostal do omeškania.
Napokon si žalobca uplatňoval úrok z omeškania z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v
sume 23.474,88 eur, ktorá zodpovedá náhrade za položku 255, pri ktorej sa znalci vyslovili, že ohľadnej
tejto položky bol zdravotný stav žalobcu ustálený až 17.7.2017, preto má za to, že je správne priznať

úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po ustálení zdravotného stavu žalobcu, teda až odo
dňa 18.7.2017, nakoľko žalovaný sa nemohol dostať do omeškania pred ustálením zdravotného stavu
žalobcu.Pokiaľ ide o náhradu liečebných nákladov, tam si žalobca uplatnil nárok z omeškania tak, že pokiaľ ide o
sumu 721,46 eur, žalobca si uplatnil úrok z omeškania odo dňa 27.1.2016, opätovne vychádzal z toho,
že túto časť náhrady liečebných nákladov si uplatnil u žalovaného a tento mu dňa 26.1.2016 oznámil

len čiastočné plnenie, a teda žalobca má za to, že nasledujúcim dňom 27.1.2016 sa dostal aj v tejto
časti do omeškania.
Pokiaľ ide o ďalšiu časť náhrady liečebných nákladov v sume 946,50 eur, tam si žalobca podaním zo
dňa 19.5.2016 u žalovaného uplatnil túto náhradu a žalovaný mu v tejto časti náhradu neposkytol v
lehote troch mesiacov a 15 dní v súlade s ust. zák. č. 381/2001 Z.z. a dňom nasledujúcim po uplynutí

tejto lehoty, teda dňom 4.9.2016 sa žalovaný vystavil omeškaniu.
Poslednáčasťnáhradyliečebnýchnákladovpozostávalazosumy 74,83eur.Túsi žalobcaužalovaného
uplatnil podaním dňa 14.6.2016. Opätovne mu žalovaný neposkytol toto plnenie v lehote troch mesiacov
a 15 dní v súlade s ust. zák. č. 381/2001 Z.z. a dňom nasledujúcim po uplynutí tejto lehoty, teda dňom
29.9.2016 sa žalovaný vystavil omeškaniu s plnením tejto časti.

11. Následne právny zástupca žalobcu zosumarizoval svoje zdôvodnenie ohľadne úrokov z omeškania
nasledovne:
- pri náhrade za bolesť 5% úrok z omeškania zo sumy 6.778 eur od 27.1.2016 do 18.11.2018,
- pri náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia 5% zo sumy 55.100 eur od 4.9.2016 do 19.10.2016,
- 5% zo sumy 32.441,87 eur od 4.9.2016 do 18.11. 2018,

- 5% zo sumy 5.376,25 eur od 25.1.2017 do 18.11.2018 a
- 5% zo sumy 23.474,88 eur od 18.7.2017 do 18.11.2018, a to sa týka položky 255, kde sa znalci
vyslovili, že k ustáleniu zdravotného stavu došlo až 13.7.2017,
- ďalej žiada náhradu liečebných nákladov 5% zo sumy 721,46 eur od 27.1.2016 do 18.11.2018,
- 5% zo sumy 904,04 eur od 4.9.2016 do 18.11.2018 a

- 5% päť zo sumy 74,83 eur od 29.9.2016 do 18.11.2018.
Čo sa týka náhrady trov konania, žalobcovi nebola priznaná celá suma tak, ako ju požadoval v žalobe.
Má však zato, že v tomto konaní je ho potrebné považovať za plne neúspešného, a preto mu
treba priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%. Poukázal pritom aj na viacero rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky, ako aj ÚS, kde je viackrát konštatované, že v prípade, ak nie je priznaná celá časť

požadovanej náhrady len z toho dôvodu, že rozhodnutie závisí od úvahy súdu, resp. od znaleckého
dokazovania, žalobca by mal byť považovaný za plne úspešnú stranu v konaní.

12. Žalovaný na pojednávaní po tom, ako rozhodol súd druhej inštancie, sa vyjadril k úrokom z
omeškania nasledovne:

Vytýkal súdu prvej inštancie to, že v minulosti priznal ohľadom nároku za bolestné úrok z omeškania
aj zosnulým 13.934 eur od 10.1.2018 do zaplatenia, keď vo výške tejto istiny súd žalobu zamietol,
a z toho dôvodu zastal názor, že žalobcovi neprináleží žiaden úrok z omeškania v tomto rozsahu. V
zmysle vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, keď tento korigoval tento nárok, nemal námietky ohľadne
tohto úroku z omeškania. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, žalovaný zastáva názor, že

treba zvážiť, že v danom prípade znalci ustálili zdravotný stav žalobcu ku dňu 17.7.2016, resp. ku
dňu 17.7. 2017 a tieto dátumy by mali byť považované za rozhodné pre ustálenie konkrétnych súm
sťaženia spoločenského uplatnenia. Od týchto dátumov by sa mali predovšetkým odvíjať trojmesačné
lehoty na prešetrenie uplatneného nároku a 15 dňová lehota následne po uplynutí trojmesačnej lehoty
na poskytnutie plnenia, pričom podľa ich názoru, sumu sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej

výške 61.293 eur je potrebné rozdeliť na dve samy, a to na sumu 37.818,09 eur, ktorá sa týka
ustálenia zdravotného stavu žalobcu od 17.7.2016 a sumu 23.474,80, eur ktorá sa týka ustálenia
zdravotného stavu až následne od 17.7.2017. K týmto obidvom dátumom teda prirátať spomínané lehoty
na poskytnutie plnenia zo strany žalovaného, kedy najskôr mohol byť uplatnený nárok splatný.

13. Čo sa týka trov konania poukázal pravý zástupca žalovaného na tú skutočnosť, že v tomto prípade
treba vychádzať zo zásady pomeru úspechu a neúspechu žalobcu v konaní, pričom ohľadom viacerých
nárokov boli ním pôvodné uplatnené nároky v priebehu konania postupne vzaté späť, a to z dôvodu
jednak uplatnenia nároku, ktorý bol premlčaný a jednak uplatnenia nárokov, ktoré v konaní neboli
preukázané bez toho, že by na tomto späťvzatí sa akýmkoľvek spôsobom podieľal žalovaný, čiže bez

jeho zavinenia. V tomto smere poukázal, že napr. pokiaľ ide o nárok na bolestné, ktorý bol uplatnený v
celkovej výške 20.712 eur, žalobca bol úspešný časti 6.778 eur a neúspešný v časti 13.934 eur. Z toho
vyplýva, že pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného je 32,73% ku 67,27%, to znamená,
že ohľadom tejto položky bol úspešný žalovaný vo výške 34,54%.Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, bol uplatnený nárok v celkovej výške 83,002 eur, kde
žalobca bol úspešný v sume 61.293 eur a neúspešný vo výške 21.709 eur, čo znamená, že pri pomere
úspechu a neúspechu to bolo 73,85% ku 26,15%, čo je úspech žalobcu vo výške 47,70%.

Pokiaľ ide o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, tu bol uplatnený žalobcom nárok v celkovej
výške 69.051 eur, ohľadom ktorého bol úspešný vo výške 34.917,90 eur a neúspešný vo výške
10.854,50 eur, ohľadom ktorej sumy žalobca zobral žalobu späť. Je zrejmé, že pomer úspechu a
neúspechu žalobcu je vo výške 49,44% ku 55,56%, čo znamená úspech žalovaného v tomto prípade
1,12%.

Napokon ohľadom posledného uplatneného nároku, ktorým bola nálada liečebných nákladov celkovo
uplatnená v suma 2.717,85 eur, bol žalobca úspešný vo výške 1.700,33 eur a neúspešný vo výške
1.017,52 eur, čo bolo opäť dôsledkom jeho vykonaných späťvzatí bez zavinenia žalovaného. Z
uvedeného teda plynie, že pomeru úspechu a neúspechu pri tomto uplatnenom nároku je 62,56%
k 37,44%, čo znamená úspech žalobcu 25,12%. Žalovaný žiadal, aby pri rozhodovaní o náhrade
trov konania súd zvážil mieru úspechu žalobcu, resp. jeho neúspechu vo vzťahu ku každej položke a

vyčíslenému nároku samostatne, nie celkovo, pričom je potrebné skúmať v dôsledku akých skutočností
došlo v časti k späťvzatiu žaloby, prípadne k zastaveniu konania, a či existujú dôvody na strane
žalovaného, ktorý by mal zaviniť takéto skutočnosti.

14. Čo sa týka samotných úrokov z omeškania vychádzal súd pri priznaní úrokov z ust. § 517 ods. 1

veta prvá O.z., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

15. Podľa ust. § 517 ods. 2 O.z., ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci

predpis.

16. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ust. Obč.
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Žalovaný tým, že nesplácal žalobcovi finančné čiastky tak, ako požadoval (riadne a včas), dostal
sa do omeškania so zaplatením svojho záväzku. Na tomto mieste súd podotýka, že čo sa týka úroku z
omeškania, sporové strany viac-menej boli zhodné ohľadne uplatnenia si úroku z omeškania. Žalovaný
namietal len položku, pokiaľ sa jedná o sťaženie spoločenského uplatnenia, kedy znalci ustálili zdravotný

stav žalobcu ku dňu 17.7.2016, resp. 17.7.2017 a tieto dátumy mali byť považované za rozhodné pre
ustálenie konkrétnych súm sťaženia spoločenského uplatnenia. Od týchto by sa potom mali odvíjať aj
trojmesačné lehoty na prešetrenie uplatnenia nároku. Jednalo sa o sumy 37.818,09 eur, resp. 23.474,80
eur. Vo zvyšku žalovaný nároky žalobcu ohľadne úrokov z omeškania nenamietal.

18. Čo sa týka jeho námietok, musí súd dať do pozornosti, že sa podrobne oboznámil s uplatnenými
úrokmi z omeškania zo strany žalobcu. Tento vychádzal predovšetkým z ustanovení zák. č. 381/2001
Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Z ust. § 11 ods. 6 cit. zákona je nepochybné, že poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch

mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti:

- a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie
a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinností poisťovateľa poskytnúť
poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

- b) poskytnúť poškodenému poistné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol ho prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako

nedoručené.

19. Podľa § 7 vyššie cit. zákona poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistnéplnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

20. Podľa § 8 vyššie cit. zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, t.j. v zmysle § 517 ods. 1, 2 Obč.
zákonníka.

21. Nepochybne súd vychádzal pri určení počiatku plnení úrokov z omeškania z vyššie cit. zákona. Už

z cit. § 8 zák. č. 381/2001 Z.z. nepochybne vyplýva, že pokým poisťovateľ si nesplní svoju povinnosť
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania, vychádza sa z osobitného predpisu s odkazom na Obč.
zákonník, a to na úroky z omeškania. Bol to žalobca, ktorý aj v zmysle intencií súdu druhej inštancie
vyčíslil počiatok úrokov z omeškania z jednotlivých plnení, resp. neplnení. Správne vyčíslil úrok z
omeškania 5%, ktorý vyplýval v tom čase z nariadenia vlády SR a správne určil aj lehoty od kedy - do
kedy si určoval tento úrok z omeškania pri jednotlivých nárokoch na náhradu, či sa jednalo o náhradu

za bolesť, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, resp. náhradu liečebných nákladov a iných
nákladov.

22. Čo sa týka žalovaného, tento namietal výšku úrokov z omeškania ohľadne ustálenia zdravotného
stavu žalobcu. Znalci podľa jeho názoru ustálili zdravotný stav ku dňu 17.7.2016, resp. ku 17.7.2017.

Toto by mali byť považované za rozhodné pre ustálenie konkrétnych súm sťaženia spoločenského
uplatnenia, resp. úrokov z omeškania. Na tomto mieste súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že v tejto
veci bolo vykonané znalecké dokazovanie, kde znalci stanovili aj dobu ustálenia zdravotného stavu.
Čo sa týka ustálenia zdravotného stavu žalobcu, týkajúceho sa sťaženia spoločenského uplatnenia,
znalci uviedli, že tento zdravotný stav bol ustálený dňom 17.7.2016 s výnimkou položky č. 255. Nárok

ohľadne tejto položky bol uznaný o rok neskôr, teda 17.7.2017. V celkovom rozsahu však bolo sťaženie
spoločenského uplatnenia ustálené ku dňu 17.7.2017. Aj v tomto ohľadne dal súd za pravdu žalobcovi,
t.j., že má nárok na úrok z omeškania odo dňa 4.9.2016 do zaplatenia.
Vzhľadom na uvedené, čo sa týka úrokov z omeškania, v plnom rozsahu súd vyhovel žalobnému návrhu,
pričom podotýka, že sporové strany až na položku ohľadne sťaženia spoločenského uplatnenia sa zhodli

na týchto úrokoch.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Keď súd vychádzal z jednotlivých položiek žalobného návrhu, musel pri nároku na náhradu trov
konaniarozhodnúťtak,žepriznalžalobcovinárokvsume43,98%.Vozvyšnejčastimalúspechžalovaný.
Je treba brať do úvahy, že žalobca v priebehu konania v časti svoje nároky zobral späť, v časti sa konanie

zastavilo, v časti svoje nároky na náhradu škody a na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia
upravil, pričom došlo k tomu, že bez zavinenia žalovaného došlo aj k úprave samotného žalobného
petitu. V tomto smere musel dať súd za pravdu právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý podrobne
ozrejmil úspešnosť žalobcu a žalovaného vo veci samej. Na rozdiel od právneho zástupcu žalovaného
však tunajší súd pomer úspechu vo veci riešil an block a nie podľa jednotlivých položiek. Súd sa

stotožňuje so žalovaným, že pomer úspechu vo veci pre žalobcu oproti žalovanému je menší, ako
polovica. Keď súd zrátal všetky jednotlivé pohľadávky dokopy, dospel k záveru, že žalobca má nárok
voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 43,98%.

V ďalšom sa súd zaoberal aj trovami konania, ktoré vznikli Slovenskému štátu z titulu platených

znaleckých posudkov. Svoje nároky okresný súd voči sporovým stranám vyčíslil k pomeru 71,99% voči
žalovanému a 28,01% voči žalobcovi. Znova to súd opakuje, že v tejto veci boli vypracované znalecké
posudky Y.. L. V. a MUDr. T. J.. Časť znaleckých záloh bola vyplatená z preddavkov, ktoré boli zložené
sporovými stranami a časť preddavkov uhradil štát z rozpočtových prostriedkov. O týchto trovách však
rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).