Uznesenie – Vlastnícke právo k hnuteľným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/114/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215206165
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8215206165.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu APREX s.r.o., so sídlom Medzi
mostami 1, 04001 Košice, IČO: 36 200 646, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOGA a
spol. s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 04001 Košice, IČO: 36 863 947, proti žalovanému Y.. L. Q., F. N. XX, o
náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bardejov č.k. 2C/398/2015-70 zo dňa 01.07.2017 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal vydanie veci, koňa - žrebca K., plemeno Q., nar. X.X.XXXX,
ryšiaka, výpalné číslo VS XXXX a taktiež vydania bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie
predmetného koňa v období od 12.9.2013 do vydania veci vo výške 200,- Eur ročne. Následne žiadal
pripustiť zmenu žaloby s odôvodnením, že z doterajšieho priebehu konania vyplynulo, že koňa nie je
zo strany žalovaného možné vydať , nakoľko ho žalovaný po období neoprávneného užívania odplatne
previedol do užívania tretej, bližšie neidentifikovanej osoby, pričom žalovaný nemá vedomosť o osobe
nadobúdateľa ani o mieste, kde sa kôň aktuálne nachádza. Z uvedeného dôvodu žiadal zmeniť žalobu a
to tak, že žiadal priznať náhradu škody vo výške 250,- Eur ako náhradu škody a sumu vo výške 919,30
Eur titulom bezdôvodného obohatenia.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:
I. „Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi sumu vo výške 525,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,15% ročne zo sumy 525,- Eur od 1.7.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku

II. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenia v sume 919,30 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 919,30 Eur od 1.7.2014 do zaplatenia, to všetko do troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.“

3. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého dňa 8.7.2011 uzavrel žalobca s H. V.
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k žrebcovi K., plemeno Q.,
nar. X.X.XXXX, ryšiaka, výpalné číslo VS XXXX. Žalobca si zabezpečil koňa za účelom vykonávania
hospodárskej činnosti, teda ako pracovné zviera, keďže kôň nebol dostatočne vycvičený a pripravený

vykonávať činnosť, za účelom ktorej bol obstaraný žalobca so žalovaným sa dohodli, že žalovaný
zabezpečí jeho základný výcvik. Za týmto účelom žalovaný prevzal koňa dňa 11.7.2011 a odviezol ho
do miesta svojho bydliska. Z obsahu dohody o výcviku koňa vyplývalo, že žalovaný mal vrátiť koňa
najneskôr do septembra 2011, žalovaný však napriek výzve doručenej dňa 11.9.2013 koňa nevrátil.

4. Na zistený skutkový stav prijal súd prvej inštancie právny záver, podľa ktorého žalobca má právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 919,30 Eur, pozostávajúcu zo sumy 669,30 Eur titulom
bezdôvodného obohatenia žalovaného z dôvodu užívania koňa bez právneho nároku od 12.9.2013
do 30.4.2014, pričom výšku peňažnej náhrady za jeden deň užívania koňa rovnakého druhu mal súd
preukázanú znaleckým posudkom č. 4/2016 znalca z odboru veterinárstvo, odvetvie kynológia a chov
koní Y.. T. L., ktorá bola vyčíslená v hodnote 2,30 Eur na deň, teda za 291 dní predstavovala sumu
669,30 Eur. Súd taktiež priznal nárok na náhradu bezdôvodného obohatenia žalovaného vo výške 250,-
Eur, ktoré žalovaný získal predajom koňa, pričom uvedenú výšku mal súd preukázanú z vyjadrenia
žalovaného. Keďže predmetný kôň, ktorého sa žalobca domáhal už neexistuje, resp. bol predaný,
zaviazal žalovaného aj na zaplatenie nároku na náhradu škody vo výške 525,- Eur, predstavujúcu rozdiel
medzi znalcom určenou všeobecnou hodnotou koňa určenou znaleckým posudkom vo výške 775,- Eur
a cenou, ktorú mal žalovaný podľa vlastných tvrdení získať predajom koňa vo výške 250,- Eur.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%
a to z dôvodu, že žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný.

6. Aplikoval ustanovenia §§ 126, 131, 420, 451, 517 Občianskeho zákonníka, a §3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z..

Obsah odvolania

7. Proti tomuto rozsudku vo všetkých jeho výrokoch podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca. Za odvolacie dôvody označil dôvody v ustanovení § 365 ods. 1 písm b) a f) C.s.p. Namietal,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a taktiež, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Svoje odvolanie odôvodnil
tým, že súd prvej inštancie nedoručil žalovanému návrh na zmenu žalobu a ani znalecký posudok č.
04/16, v dôsledku čoho znemožnil žalovanému oboznámenie sa s tvrdeniami žalovaného obsiahnutými v
návrhu na zmenu žaloby ako aj so skutočnosťami obsiahnutými v znaleckom posudku č. 04/16. Následne
až na pojednávaní oboznámil strany s podaním žalobcu týkajúcim sa zmeny žaloby, prečítal znalecký
posudok, a taktiež na predmetnom pojednávaní vyzval strany sporu, aby zhrnuli svoje návrhu a vyjadrili
sa k dokazovaniu ako aj k právnej stránke veci. Čo sa týka nesprávnych skutkových zistení, žalovaný
namietal, že súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že medzi stranami sporu bola uzavretá dohoda o
výcviku koňa, pričom takáto dohoda nebola medzi stranami uzavretá vôbec a tobôž nie písomne a teda
nebolo možné preukázať obsah neexistujúcej dohody. Na základe uvedeného, ak súd prvej inštancie
skonštatoval, že nevrátením koňa sa jeho držba stala neoprávnenou, uvedené tvrdenie súdu nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní. Taktiež žalovaný poukázal na svoje tvrdenia uvedené na pojednávaní dňa
15.8.2016, kedy uviedol, že nebola medzi ním a žalobcom uzavretá dohoda o výcviku koňa a taktiež
nikde nebránil žalobcovi v tom, aby si po koňa prišiel a prevzal ho, práve naopak viackrát žalobcu vyzýval,
aby si pre koňa prišiel, keďže ten mu na jeho výživu a výchovu od 11.7.2011 do júna 2014 neprispieval a
pre žalobcu bola táto starostlivosť nákladná a keďže bol mimo svojho bydliska, jeho rodina ani samotnú
starostlivosť o koňa nezvládala. Žalovaný namietal, že súd neaplikoval ustanovenie § 131 ods. 1,2
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého neoprávnený držiteľ si môže odpočítať náklady potrebné pre
údržbu a prevádzku veci, pričom z verejne dostupných zdrojov je zrejmé, že bežná suma sa ustajnenie
koňa sa pohybuje od 100,- Eur do 250,- Eur mesačne, a teda pri minimálnych nákladoch len cca 2,- Eura
denne, musel žalovaný počas držby koňa vynaložiť minimálne 2170,- Eur (2,- Eura denne počas 1085
dní). Žalovaný namietal, že na jeho strane nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, keďže jeho náklady na
udržanie koňa pri živote, teda náklady na kŕmenie a ustajnenie koňa presiahli znalcom vyčíslenú cenu
za prenájom koňa, pričom žalovaný taktiež namietal, že sa o žiaden prenájom koňa nejednalo. Žalovaný
uviedol, že žalobca napriek tomu, že vedel, kde sa kôň nachádza, neprispel ani jediným eurom na obživu
koňa a ani si koňa neprišiel vyzdvihnúť či prevziať. Záverom svojho odvolania žalovaný namietal aj
nesprávne právne posúdenie veci, pričom uviedol, že aplikácia ustanovení § 420 ods. 1,3 a § 451 ods.
1,2 Občianskeho zákonníka nemajú oporu v skutkovom stave ani vo vykonanom dokazovaní.

8. Žalovaný na výzvu súdu, aby sa vyjadril k podanému odvolaniu, nereagoval a v súdom stanovenej
lehote vyjadrenie k odvolaniu súdu prvej inštancie nedoručil.

Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (zákon č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok vo všetkých jeho
výrokoch, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p.,
bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia
oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní
vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

10. Z obsahu spisového materiálu súdu prvej inštancie je zrejmé, že kôň- žrebec K., plemeno Q., nar.
X.X.XXXX, C., výpalné číslo VS XXXX sa od roku 2011 nachádzal u žalovaného, ktorý sa o neho staral.
Medzi stranami bolo sporné na základe akého právneho titulu sa predmetný kôň nachádzal práve u
žalovaného. Žalobca tvrdil, že žalovaný prevzal koňa dňa 11.7.2011 na základe dohody o výcviku koňa a
odviezol ho do miesta svojho bydliska. Žalovaný uvedené tvrdenie poprel, pričom poprel jednak termín,
kedy predmetného koňa prevzal ako aj existenciu samotnej dohody o výcviku koňa. Uviedol, že koňa
prevzal koncom augusta 2011 po výzve žalobcu s tým, že nikdy nebránil žalobcovi prísť si po koňa,
pozrieť si koňa za účelom predaja a kedykoľvek ho aj predať. Zároveň poukázal na skutočnosť, že
žalobca sa nikdy o koňa nezaujímal ani o jeho starostlivosť, na náklady spojené so starostlivosťou o koňa
neprispieval. Taktiež tvrdil, že žalobcu vyzýval, aby si koňa prevzal, pretože pracoval v zahraničí a všetka
starostlivosť o zviera bola na členoch jeho rodiny, pričom uviedol, že žalobcu upozornil, že ak si pre
koňa nepríde bude mať za to, že o neho nemá záujem a že sa ho vzdáva, pričom ani na uvedené výzvy
žalobca nereagoval. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že jediná sporná vec medzi ním a žalobcom
spočívala v tom, kto komu koňa prinesie. Zo zápisnice zo stretnutia medzi žalobcom a žalovaným zo
dňa 12.1.2013 je zrejmé, že strany sporu sa dohodli, že predaj koňa zabezpečí žalovaný. Z Žalobca
podaním zo dňa 5.9.2013, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 11.9.2013 vyzval žalovaného, aby mu
koňa vydal do 30.9.2013, pričom prípadný termín vrátenia koňa na farmu žalobcu mal žalovaný oznámiť
písomne 7 dní pred termínom vrátenia z dôvodu obhliadky koňa veterinárom a prípravy písomných
podkladov na prevzatie koňa. Žalobca z dôvodu, že mu žalovaný koňa neodovzdal na jeho farme žiadal
vrátenie koňa a bezdôvodné obohatenie za neoprávnené užívanie koňa vo výške 200,- Eur ročne od
12.9.2013 do vydania veci. Keďže v priebehu konania bolo preukázané, že predmetný kôň bol predaný
bližšie neidentifikovanej osobe, žiadal žalobca zmeniť žalobu a to tak, že žiadal žalovaného zaviazať
povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 525,- Eur titulom náhrady škody za predaj koňa, pričom predmetná
suma predstavovala rozdiel medzi cenou koňa určenou znaleckým posudkom a cenou, za ktorú žalovaný
koňa predal tretej osobe. Zároveň žalobca žiadal zaviazať žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi
sumu 919,30 Eur titulom bezdôvodného obohatenia, pričom suma 250,- Eur predstavovala kúpnu cenu,
ktorú žalovaný prevzal za predaj koňa tretej osobe a suma 669,30 Eur predstavovala cenu prenájmu
predmetného koňa od 12.9.2013 do 30.4.2014, teda za 291 dní, pričom cena nájmu za predmetného
koňa bola určená znaleckým posudkom na sumu 2,30 Eur/ deň.

11. Predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci je okrem preukázanej existencie vlastníckeho
práva žalobcu ku dňu rozhodovania súdu aj okolnosť, že žalovaný vec neoprávnene k tomuto okamihu
skutočne drží. O neoprávnenosť držby žalovaného nejde v prípade, ak existuje obligačný titul, ktorý
žalovaného oprávňuje mať vec u seba. Takýmto môže byť napr. zmluva o výpožičke, nájomná zmluva,
atď. V prejednávanom prípade sa žalobca domáhal vydania veci, ohľadom ktorej podľa jeho vlastného
tvrdenia uzavrel so žalovaným „Zmluvu o výcviku koňa“ a za tým účelom mu koňa predal do držby.
Doba, na ktorú bola zmluva uzavretá preukázateľne dohodnutá nebola. Vzhľadom k existencii právneho
dôvodu držby žalovaného, vindikačnú žalobu by bolo možné úspešne uplatniť len v prípade, ak toto
oprávnenie zaniklo. V prípade, že žalobe na ochranu vlastníckeho práva nemožno vyhovieť ako tomu
je aj v prejednávnom prípade, vlastník veci má možnosť domáhať sa náhrady škody spočívajúcej v
tom, že ten, kto vec neoprávnene zadržiaval, vlastníka o vec pripravil a jej stratou mu spôsobil škodu.
Žaloba, ktorou sa pri neúspešnosti vindikačnej žaloby vlastník veci domáha peňažnej náhrady spočíva
v zabezpečení kompenzácie za porušenie vlastníckeho práva. Ide o nárok na náhradu škody, pri ktorej
je potrebné vždy zisťovať, či sú splnené podmienky zodpovednosti za škodu (§ 420 OZ).

12. Záver súdu o preukázaní nároku na náhradu škody spočívajúcej v rozdiele medzi všeobecnou
hodnotou koňa a cenou, za ktorú žalovaný koňa predal je predčasný a nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Súd vo svojom odôvodnení uvádza, že žalovaný nemal dôvod predávať koňa, keďže ho
žalobca na predaj nesplnomocnil. Odvolací súd poukazuje na listinný dôkaz - zápisnica zo stretnutia
12.1.2013, s ktorou sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Z jeho obsahu vyplýva, že medzi žalobcom
a žalovaným došlo k dohode, ktorou žalobca splnomocnil žalovaného na predaj koňa. Z uvedenej
zápisnice však nevyplýva, či žalovaný bol splnomocnený na predaj koňa za určitú cenu alebo či
cenu mohol určiť podľa svojho vlastného posúdenia. V prípade, ak medzi stranami následne nebolo
dohodnuté inak, žalovaný mal splnomocnenie na predaj koňa, a teda predaj koňa nemožno posúdiť
ako protiprávne konanie žalovaného, ktoré predstavuje jednu zo základných podmienok na uplatnenie
nároku na náhradu škody.

13. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie nastupuje v prípade, ak k vráteniu neoprávnene získaných
majetkových hodnôt nemôže dôjsť v rámci konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi podľa
príslušných ustanovení, ktoré na daný právny pomer vzťahujú, a ak neprichádza do úvahy ani
zodpovednosť za škodu. Je treba zdôrazniť, že záväzok z bezdôvodného obohatenia vzniká iba v
prípade, že medzi účastníkmi neexistuje iný právny vzťah, v rámci ktorého osobitná právna norma ukladá
povinnosť, ktorá smeruje v podstate k rovnakému cieľu. O bezdôvodné obohatenie nejde, ak je povinnosť
plniť daná na základe iného ustanovenia zákona alebo ak je založená zmluvne. Ak zákon ustanovuje
napr. povinnosť vrátiť pôžičku či zaplatiť kúpnu cenu, neprichádza do úvahy aplikácia ustanovení o
bezdôvodnom obohatení. (ŠKÁROVÁ, Marta. Hlava třetí. [Bezdůvodné obohacení (§ 451-459)]. In:
ŠVESTKA, Jiří, SPÁČIL, Jiří, ŠKÁROVÁ, Marta, HULMÁK, Milan, ELIÁŠ, Karel, NYKODÝM, Jiří,
NOVOTNÝ, Marek, KRÁLÍK, Michal, MIKEŠ, Jiří, FIALA, Roman, DVOŘÁK, Jan, JEHLIČKA, Oldřich,
LIŠKA, Petr, LAVICKÝ, Petr, MACEK, Jiří, PŘIB, Jan, HANDLAR, Jiří, SELUCKÁ, Markéta. Občanský
zákoník I, II. 2. vydání. Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2009, s. 1324. ISBN 978-80-7400-108-6.).

14. Riešenie vzťahu medzi oprávneným držiteľom a vlastníkom je upravené v ust. § 130 OZ a riešenie
vzťahu medzi neoprávneným držiteľom a vlastníkom je upravené v ust. § 131 OZ. Z doposiaľ vykonaného
dokazovania sa javí, že žalovaný po doručení výzvy žalobcu na vrátenie koňa ( čl. 17) sa stal držiteľom
neoprávneným. Neoprávnený držiteľ je povinný nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla
a môže si odpočítať náklady, ktoré na údržbu a prevádzku veci vynaložil. Súd prvej inštancie mal
preto pri závere o neoprávnenosti držby nárok v tejto časti posúdiť podľa § 131 OZ a okrem skúmania
zodpovednosti za škodu zohľadniť námietku žalovaného, týkajúcu sa započítania ním vynaložených
nákladov na starostlivosť o koňa. Bezdôvodné obohatenie žalovaného spočívajúce v ponechaní si
kúpnej ceny získanej predajom koňa vo vlastníctve žalobcu týmto nie je dotknuté a toto je potrebné
posúdiť podľa ust. § 451 a nasl. OZ.

15. Odvolací súd má za to, že v prejednávanej veci bol nedostatočne zistený skutkový stav, keďže nebol
ustálený právny dôvod, na základe ktorého sa kôň nachádzal u žalovaného. Záver súdu prvej inštancie,
že kôň sa nachádzal u žalovaného na základe dohody o výcviku koňa je založený len na tvrdení
žalobcu, ktoré nebolo podložené žiadnym iným dôkazom, pričom bolo popreté taktiež len tvrdením
žalovaného. Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 15.8.2016 vyplýva, že žalobca ako aj žalovaný
navrhli výsluch svedka H., ktorý mal vypovedať ohľadom okolností nadobudnutia predmetného koňa ako
aj jeho užívania, avšak uvedený dôkaz nebol vykonaný.

16. Z uvedených dôvodov má odvolací súd za preukázané, že súd prvej inštancie nepostupoval v
zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p., a teda nedostatočným odôvodnením rozhodnutia znemožnil
žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, a preto bolo nevyhnutné uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

17. Čo sa týka žalovaným namietaného procesného postupu spočívajúceho v skutočnosti, že návrh
na zmenu žaloby spolu so znaleckým posudkom nebol žalovanému doručený, odvolací súd posúdil
predmetnú námietku ako právne irelevantnú a to z dôvodu, že súd prvej inštancie dodržal postup
stanovený ustanovením § 204 C.s.p. a žalovaný bol oboznámený na pojednávaní dňa 1.2.2017 s
predmetnými listinnými dôkazmi, pričom ich obsah bol žalovanému zákonným spôsobom oboznámený,
a ten voči nim nemal námietky. Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že návrh na zmenu

žaloby bol žalovanému doručený na vyjadrenie dňa 30.12.2016, a teda jeho tvrdenie, že sa s uvedenou
skutočnosťou oboznámil až na pojednávaní dňa 1.2.2017 nie je pravdivé. Z uvedených dôvodov,
odvolací súd posúdil odvolaciu námietku spočívajúcu v nesprávnom procesnom postupe súdu za právne
irelevantnú.

18. Na základe uvedených skutočností bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní doplniť
dokazovanie so zameraním na odstránenie sporných tvrdení spočívajúcich v ustálení právneho titulu,
na základe ktorého sa kôň vo vlastníctve žalobcu nachádzal v držbe žalovaného. V prípade, ak bude
preukázané, že kôň sa u žalovaného nachádzal na základe vzájomnej dohody, bude úlohou súdu
zistiť obsah predmetnej dohody, teda práva a povinností jednotlivých zmluvných strán ako aj dobu, na
ktorú dohoda bola uzavretá. Taktiež bude nevyhnutné zaoberať sa oprávnením žalovaného na predaj
koňa. V prípade, že splnomocnenie žalovaného na predaj koňa nebolo zo strany žalobcu následne
odvolané, je nevyhnutné zistiť rozsah tohto oprávnenia, teda či žalovaný nekonal nad rozsah udeleného
splnomocnenia. Až na základe takto zisteného skutkového stavu bude možné posúdiť, či žalovaný konal
v rozpore so zákonom, resp. dohodou uzavretou medzi stranami sporu a či na strane žalovaného došlo
k zodpovednosti za škodu. Súd sa vysporiada s kompenzačnou námietkou žalovaného, ktorú uplatnil vo
viacerých svojich vyjadreniach. Takýmto postupom zabezpečí právo strán sporu na spravodlivý súdny
proces. Súd svoje úvahy, ktorými sa bude riadiť náležite odôvodní. Jeho rozhodnutie musí zodpovedať
zákonným kritériám podľa § 220, ods. 2 C.s.p.

19. Odvolací súd pripomína ust. § 148, ods. 1, veta druhá C.s.p., podľa ktorého sa súd má vždy
pokúsiť o uzavretie zmieru, teda v každom štádiu súdneho konania, nielen na jeho začiatku. Mediačná
funkcia súdu nemá byť formalizovanou povinnosťou, ktorú je potrebné splniť pred ďalšími procesnými
štádiami, no naopak, má byť istým prerogatívom súdu ako priorizovaného orgánu ochrany práva, z
pozície svojej prirodzenej autority poskytnúť stranám nestranný pohľad na ich vec, a predvídateľne
formulovať svoj právny názor tak, aby strany mali reálnu možnosť zvážiť efektivitu ďalšieho postupu v
konaní. ( viď ŠTEVČEK, Marek. § 148 [Zmier]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ,
Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek. Civilný sporový poriadok.
1. vydanie. Praha: Nakladateľstvo C. H. Beck, 2017, s. 555. ISBN: 978-80-7400-629-6.) Za účelom
dosiahnutia dohody sporových strán sa ako veľmi vhodná forma javí odkázanie strán sporu na mediáciu,
metódu mimosúdneho riešenia sporov, kde strany za pomoci neutrálnej, tretej osoby (mediátora) riešia
svoj spor vzájomnou dohodou výhodnou pre obe strany - uzatvoria dohodu o urovnaní sporu, ktorá musí
byť pre obe sporové strany prijateľná.

20. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 2. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.