Uznesenie ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5Er/317/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414205627
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6414205627.3

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35807598, v zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti
povinnému: Š. K., G.. XX.XX.XXXX, K. B. L. XX, XXX XX B. L., zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter
Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, vedenej pod sp. zn. EX 6413/14 súdnym exekútorom:
JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie

917,01 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e.

P ovoľuje odklad exekúcie až do nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,83 € v lehote 3 dní od

právoplatnosti tohto uznesenia.

Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť povinnému trovy konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) poveril dňa 19.05.2014 poverením
č. 5613 0079442 súdneho exekútora vykonaním exekúcie voči povinnému na vymoženie pohľadávky

oprávneného vo výške 917,01 € s prísl. na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 11988/11 zo dňa 30.03.2012
a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.

2. Dňa 15.08.2017 doručil povinný okresnému súdu návrh na zastavenie a odklad exekúcie. Povinný
v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol: „Máme za to, že vo veci konajúci súd však pri vydávaní

predmetného exekučného titulu pochybil, keď tento vydal v absolútnom rozpore so zákonom. Rozpor so
zákonom pri vydávaní exekučného titulu bol daný najmä tým, že vo veci konajúci súd napriek zákonom
stanovenej povinnosti nevykonal kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok predmetnej zmluvy o
úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným v zmysle ustanovení § 52 a nasledujúce zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“).
Hlavným dôvodom pre zastavenie predmetnej exekúcie je v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm.

l) Exekučného poriadku to, že výkon exekučného titulu (vydaného v zrejmom rozpore so zákonom)
by bol v rozpore s verejným poriadkom. Rozpor s verejným poriadkom, v zmysle dôvodovej správy k
zákonu, ktorý zaviedol ustanovenie § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku do právneho poriadku
SR ako dôvod pre zastavenie exekúcie, má integrovať všetky podstatné prípady presadenia hodnôt
dobrých mravov, spravodlivosti, ktoré zakladajú hodnotové zázemie spoločnosti a ústavného a právneho
poriadku Slovenskej republiky. Dôvod zastavenia exekúcie pre rozpor s verejným poriadkom je navyše

koncipovaný bez bližšej špecifikácie zložiek exekučného titulu, ktoré môžu zakladať rozpor s verejným
poriadkom a v tomto prípade postačí, ak samotný výkon takýto rozpor zakladá. Navyše legálnoudefiníciou pojmu verejný poriadok je možné pod pojem „rozpor s verejným poriadkom“ subsumovať
najmä rozpor výkonu exekučného titulu s princípom dobrých mravov. Dobré mravy, vzhľadom na ich
zapracovanie v Občianskom zákonníku do základných princípov (§ 3 OZ), ako aj v časti týkajúcej sa

platnosti právnych úkonov (§ 39 OZ), predstavujú, popri kogentných zákonných ustanoveniach jeden z
limitov, teda ohraničení autonómie právnych subjektov v súkromnom práve. Je nepochybné, že dobré
mravy ako normy správania musia byť v súlade so zákonom, resp. nesmú zákonu odporovať. Za dobré
mravy preto nikdy nebude možné považovať normy správania (a za konanie v súlade s dobrými mravmi
nebude možné považovať konania), ktoré sú v rozpore s akýmkoľvek platným všeobecne záväzným

právnym predpisom. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že porušenie zákona pri vydávaní tohto
rozsudku a následný výkon nezákonne vydaného exekučného titulu je „de facto“ porušením dobrých
mravov, a toto je teda v rozpore s verejným poriadkom. Uvedené závery potvrdzujú názory prevládajúce
v odbornej literatúre, podľa ktorých korektív verejného poriadku zahŕňa tak dobré mravy, ako i zákonné
zákazy. Zákonné zákazy sa považujú za pravidlá verejného poriadku, ktorých povaha bola vyzdvihnutá
ich zákonným zakotvením. Povaha ostatných noriem verejného poriadku (napr. dobrých mravov), mimo

zákonných zákazov, však nie je natoľko výrazná a jednoznačná, a preto je potrebné odvodiť ich na
základe výkladu. Výkon predmetného rozsudku by teda z dôvodu porušenia zákona bol nie len v
rozpore s dobrými mravmi, ale i s verejným poriadkom. Staršia civilistika vymedzuje verejný poriadok
ako základné princípy právneho poriadku. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť aj definíciu verejného
poriadku obsiahnutú v § 36 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v

znení neskorších predpisov, podľa ktorej sú verejným poriadkom také zásady spoločenského a štátneho
zriadenia Slovenskej republiky a jej právneho poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrady trvať.
Ochrana spotrebiteľa a dodržiavanie právnych predpisov a povinností všeobecnými súdmi SR, ktoré
majú byť garantom ochrany práv a právom chránených záujmov, predstavujú bezpochyby také zásady
spoločenského a štátneho zriadenia Slovenskej republiky, na ktorých zachovaní je potrebné trvať bez

výhrady. Taktiež podľa dôvodovej správy k § 1 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník nie je síce
v právnej úprave možné verejný poriadok definovať, ale orientačne možno vychádzať z koncepcie,
podľa ktorej verejný poriadok nie je vlastný len verejnému právu, ale týka sa celého práva, a tvoria
ho pravidlá, na ktorých sú vybudované právne základy spoločenského poriadku danej spoločnosti.
Z povahy prejednávanej veci je zrejmé, že výkon exekučného titulu vydaného súdom v rozpore so

zákonom, pri ignorovaní právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je tak v rozpore zo zákonom, ako
i dobrými mravmi a v neposlednom rade s princípom ochrany spotrebiteľa vyjadrenom v primárnom
práve Európskej únie, a teda bezpochyby v rozpore s hodnotovým zázemím spoločnosti, ako i v
rozpore s právnym poriadkom SR a porušuje základy spoločenského poriadku. Vykonanie predmetného
exekučného titulu, prostredníctvom ktorého by oprávnený získal plnenie, na ktoré nemá nárok, by teda

bolo v rozpore s dobrými mravmi, ako i v rozpore s verejným poriadkom. Povinný zároveň podáva návrh
na zastavenie predmetnej exekúcie a jej vyhlásenie za neprípustnú z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku, podľa ktorého rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo
vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na

1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
V tomto prípade súd napriek tomu, že zmluva, ktorú uzavrel povinný s oprávneným je spotrebiteľskou
a obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, vydal tento exekučný titul, čím povinnému

odoprel spotrebiteľskú ochranu. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2) štvrtá veta Exekučného poriadku:
Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa
navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť

použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. V predmetnej veci nebolo prihliadnuté na početné
neprijateľné zmluvné podmienky používané veriteľom, a došlo tak k porušeniu § 53 ods. 1) a ods.
5) Občianskeho zákonníka v spojení s relevantnými normami právnych predpisov upravujúcich civilný
proces. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je prinajmenšom zmenka, ktorú použil veriteľ na škodu
spotrebiteľa,aktoráboladojednanávrozporesustanoveniamizákonaospotrebiteľskýchúveroch,ktoré

najskôr vymedzovali, že použitie zmenky nesmie byť na škodu spotrebiteľa a nesmie mu znemožniť
uplatnenie námietok, ktoré mu plynú zo zákona o spotrebiteľských úveroch a následne predmetný zákon
limitoval zmenku až do 1.1.2011 tak, že bolo možné dojednať iba zabezpečovaciu zmenku a zmenková
suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru apríslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo
výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zákaz používania zmeniek priniesol
následne zákonodarca v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v jeho § 17 a aktuálne je

ustanovený v § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov. Ak teda zákon zakazuje nejaké konanie, je takýto právny úkon podľa § 39 Občianskeho
zákonníka neplatný a v žiadnom prípade nemôže ponímať právnu ochranu. Neobstojí pri tom ani
argument o formálnom charaktere zmenky a o jej abstraktnosti, keďže práve pri tzv. spotrebiteľskej
zmenke, ktorej používanie bolo pri spotrebiteľských úveroch dovolené do 31. 12. 2010, musel súd

už aj predtým skúmať kauzu právneho úkonu a to práve z dôvodu, aby nad akúkoľvek pochybnosť
ustálil charakter zmenky (či ide o podnikateľskú alebo spotrebiteľskú zmenku) a správne a zákonne
rozhodol o nárokoch zo zmenky. Máme za to, že zmenka vznikla zo vzťahu medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, preto vzniká otázka, či zmenka a jej indosácia nadmerne nesťažili ba dokonca či
neznemožnili spotrebiteľovi presadiť vlastné spotrebiteľské práva vrátane práva na ex offo súdnu
ochranu (porov. rozsudok Súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98 až C-244/98). Zmenka totiž

objektívne znamenávýraznésťaženieprávvystaviteľa zmenky(napr.sťaženéuplatňovanie kauzálnych
námietok, prísna lehota na námietky, právo veriteľa na vyplnenie blanko zmenky). Po indosácii zmenky
sa právne postavenie vystaviteľa zmenky vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy ešte viac sťažuje ak nie je
priamo až znemožnené. V konfrontácii práva zo zmenky a prípadného práva spotrebiteľa veľmi výstižne
argumentuje Ústavný súd ČR vo veci IV.ÚS 457/10 ,,...zo zásady lex specialis derogat generali v

tomto případě vyplývá, že zákaz zneužití práva je silnější, než dovolení dané právem. Jestliže právní
norma určité chování dovoluje a jiná je za předpokladu, že je ho ve výšeuvedeném smyslu zneužíváno,
zakazuje, je takovéto chování ve skutečnosti nikoli výkonem práva, ale protiprávním úkonem, čímž
pojem zneužití práva přestává být paradoxní (srov. Knapp, V.: Teorie práva. C. H. Beck, Praha, 1995, s.
184-185). Výkonu práva, který je jeho zneužitím, tak soudy nemohou poskytnout ochranu, neboť by to

bylo v rozporu nejen s § 3 OZ, ale především čl. 36 Listin ( nález Ústavného súdu ČRIV.ÚS 457/10 ze
dne 18. 7. 2013). K problematice zneužívání práva se Ústavní soud v minulosti již vyjádřil, když např. ve
svém nálezu sp. zn. Pl. 25/12 uvedl, že "Podle článku 90 Ústavy České republiky "soudy jsou povolány
předevšímktomu,abyzákonemstanovenýmzpůsobemposkytovalyochranuprávům".Vedenísoudních
sporů tohoto typu, pojaté primárně nikoliv jako dovolávání se ochrany práv, nýbrž jako obchodní a

podnikatelská činnost produkující zisk, se ocitá na samé hraně institutu zneužití práva. Zákaz zneužití
práva je uznáván jako jeden ze základních principů fungování práva a plyne z ústavně zakotveného
pojmu právní stát (srov. Preambule Ústavy). Stejně tak ve věci sp. zn. I. ÚS 199/11 konstatoval, že
"netoleruje orgánům veřejné moci a především obecným soudům přehnaně formalistický postup za
použití v podstatě sofistikovaného odůvodňování zřejmé nespravedlnosti." Z uvedeného plynie, že

v prejednávanom prípade boli nepochybne porušené predpisy o obmedzení použitia alebo zákaze
použitiazmenky,ktoréveriteľvôbecnerešpektoval.Plneniazuvedenýchneprijateľnýchpodmienoksúdv
základnom konaní v rovine nárokov zo zmenky priznal bez toho, aby zohľadnil ochranu spotrebiteľa pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami a bez toho, aby podstatu morálnosti a zákonnosti plnenia vôbec
skúmal. Je preto nesporné, že v exekúcii sa proti povinnému vymáhajú plnenia, ktoré majú svoj základ

v neprijateľných zmluvných podmienkach a prípadne boli uplatňované za použitia nekalej obchodnej
praktiky. Na základe vyššie uvedeného navrhujeme odklad exekúcie vedenej Okresným súdom Žiar
nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn.: 5Er/317/2014 vzhľadom na predpoklad, že exekúcia bude
pre neprípustnosť - rozpor so zákonom zastavená. Na základe vyššie uvedeného navrhujeme vyhlásiť
exekúciuvedenúOkresnýmsúdomŽiarnadHronomvedenompodsp.zn.:5Er/317/2014zaneprípustnú

a navrhujeme jej zastavenie. Povinný si uplatňuje náhradu trov konania.“

3. Okresný súd zaslal návrh povinného na zastavenie exekúcie na vyjadrenie oprávnenému, avšak
oprávnený sa k nemu nevyjadril.

4. Z predloženého rozhodcovského rozsudku okresný súd zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na
peňažnéplnenienazákladezmenky.Poukázalnauzavretúdohoduovyplnenízmenkymedziúčastníkmi
konania. Účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou
(blankozmenkou) vystavenou dňa 16.02.2011, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako
remitent. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh

v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 06.07.2011. Oprávnený vyplnil dňa 08.08.2011
zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 917,01 € s dátumom začiatku úročenia
dňa 06.07.2011 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 15.08.2011. Po preskúmaní
podmienok na vedenie rozhodcovského konania, rozhodcovský súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu,pričom mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmenkový záväzkový vzťah na
základe zmenky vyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení zmenky.

5. Zo zmluvy o úvere zo dňa 16.02.2011 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným (ďalej len „zmluva
o úvere“) vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému ako dlžníkovi sumu 350 €, pričom povinný sa
zaviazal vrátiť úver navýšený o poplatok v sume 346 € v 12 mesačných splátkach po 58 € počnúc dňom
22.02.2011.Vzmluvejeoznačenýpovinnýsvojimmenom,priezviskom,rodnýmčíslomaďalšímiúdajmi.
Na zmluve je podpis povinného s vyhlásením, že svojim podpisom potvrdzuje aj prevzatie peňažnej

hotovosti uvedenej v zmluve o úvere. Vzhľadom na označenie dlžníka (povinného) v predmetnej
úverovej zmluve je z jej obsahu možné ustáliť, že povinný túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ.
V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, oprávnený), pričom
existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj
nespotrebiteľskýcharakterzmluvymusíbyťpreukázanýbezpečne,spôsobomnevzbudzujúcimdôvodné

pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) všeobecný údaj o
poskytnutí úveru na výkon povolania. Oprávnenému sa nepodarilo preukázať, že povinný pri uzatváraní
a plnení zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, a teda

že predmetná zmluva má nespotrebiteľský charakter.

6.Podľa§52ods.1a2zákonač.40/1964Zb.(ďalejlen„Občianskyzákonník“),spotrebiteľskouzmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

7. Podľa § 52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

9.Vovšeobecnostikaždázmluvaobsahujeakosvojupodstatnúnáležitosťvymedzeniepredmetuzmluvy
a označenie zmluvných strán. Zo znenia zmluvy o úvere (predovšetkým z jej grafickej úpravy) je však
možné dospieť k záveru, že predmetná zmluva o úvere tvorí vopred predtlačený formulár, ktorý používa

oprávnený ako veriteľ pri svojej podnikateľskej činnosti opakovane, návrh zmluvy bol teda vytvorený
veriteľom a dlžník k nemu len „pristúpil“. Platí teda všeobecne platný princíp, podľa ktorého, ak sú v
zmluvepoužitéformulácieapojmy,ktorémožnovykladaťrozdielne,javísabyťspravodlivýmvykladaťich
v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať
v zmluve ustanovenia pripúšťajúce rozdielny výklad a následne v zlej viere využiť mnohoznačnosti

použitých zmluvných ustanovení na úkor záujmov druhej zmluvnej strany. Z okolností uzatvárania
zmluvy a najmä s na vyššie uvedené má súd za to, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
svojejpodnikateľskejčinnostiazmluvuuzatvorilspovinnýmakofyzickouosobou,nazákladeuvedeného
mal exekučný súd preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu.

10. Podľa § 17 ods. zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vystavenia
zmenky, v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho
splnenie zmenkou alebo šekom.

11. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.12. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP. súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na
vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že
vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné

zmluvné podmienky obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi
alebo so zákonom.

13. Z predloženej kópie zmenky vyplýva, že neúplná zmenka (blankozmenka) bola vystavená dňa
16.02.2011, t. j. v čase, keď nebolo možné v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh

alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

14. Na základe vyššie uvedených skutočností s ohľadom na vyššie citované ustanovenia okresný
súd dospel k záveru, že pri vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie nebolo
prihliadnuté na neprípustnosť použitia zmenky. Z tohto dôvodu okresný súd exekúciu v súlade s
ustanovením § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

15. Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
16. Súd môže povoliť odklad exekúcie len za predpokladu, že sú splnené podmienky vyplývajúce z
citovaných zákonných ustanovení. Odklad exekúcie môže byť spojený aj s tým, že možno dôvodne

očakávať, že na základe zákonom vymedzených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie. Vo
všeobecnosti možno povedať, že pred povolením odkladu podľa tohto ustanovenia by malo byť
aspoň osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorých výsledkom môže byť
právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie. Na základe toho, že súd týmto uznesením
exekúciu zastavil, rozhodol aj o odklade exekúcie do času, kým predmetné uznesenie nenadobudne

právoplatnosť.

17. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak
dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných
trov exekúcie.

18. Podľa § 200 ods. l Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

19. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods.1 Exekučného poriadku a súdnemu
exekútorovi priznal v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
náhradu trov exekúcie v celkovej výške 39,83 € vrátane DPH (6,64 €).

20. Uvedená odmena predstavuje:

- úkony exekučnej činnosti á 3,32 €, najmenej však 33,19 € + DPH 6,64 € = 39,83 € (§ 14 ods. 1,
ods. 2 a § 15 ods. 1 písm. a/,b/,c/,d/,e/,f/,g/,h/,i/,j/ citovanej vyhlášky) za získanie poverenia, doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného
príkazu, doručenia upovedomenia o spôsobe exekúcie, doručenie rozhodnutia súdu vydaného v
exekučnom konaní, zisťovanie účtu povinného, majetku povinného, bydliska povinného a platiteľa mzdy

povinného.

21. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

22. V prejednávanej veci zavinil zastavenie konania oprávnený, ktorý si v exekučnom konaní vymáha
zmenkovú sumu aj napriek tomu, že v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno
splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom, a preto súd konanie zastavil a

zaviazal oprávneného nahradiť povinnému trovy konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde,
proti ktorého uzneseniu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).