Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. marec 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9NcC/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220204230
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:7220204230.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej, vo veci osvojenia dieťaťa : F. W., nar.
X.X.XXXX, t.č. bytom G. XXXX/Xa, D., zastúpeného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, so
sídlom Staničné námestie 9, Košice, dieťa rodičov - matky: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom U. XX,
B. a otca: neuvedený, o návrhu navrhovateľa: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na vyslovenie

osvojiteľnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 39P/26/2021, takto

r o z h o d o l :

Nesúhlas Okresného súdu Bratislava III s prenesením príslušnosti Okresným súdom Košice II je
dôvodný.

Na prejednanie a rozhodnutie veci vedenej pôvodne na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.
14P/62/2020 a teraz na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 39P/26/2021 j e m i e s t n e p r

í s l u š n ý Okresný súd Košice II.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II s poukazom na § 112 ods. 1 a 2 CMP uznesením č. k. 14P/62/2020-46 zo dňa
23. novembra 2020 preniesol príslušnosť na Okresný súd Bratislava III. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že od posledného rozhodnutia Okresného súdu Košice II vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa došlo k zmene okolností, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť. Maloleté dieťa bolo

rozhodnutímsúdudočasnezverenédostarostlivostiT.Q.aU.Q.,obajabytomG.XXXX/Xa,D.,vobvode
Okresného súdu Bratislava III. Aj keď zatiaľ došlo len k dočasnému umiestneniu maloletej do osobnej
starostlivosti, vzhľadom na nevyhnutnosť vykonávať dokazovanie aj s ohľadom na miesto aktuálneho
pobytu maloletej je z hľadiska hospodárnosti a rýchlosti konania v záujme maloletej, aby konal Okresný
súd Bratislava III.

2. Okresný súd Bratislava III s postupom Okresného súdu Košice II nesúhlasil a v zmysle § 112 ods. 2
CMP predložil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave ako súdu nadriadenému. Svoj nesúhlas
s prenesením príslušnosti odôvodnil tým, že v danej veci ide o konanie vo veciach osvojenia maloletého
dieťaťa podľa § 135 a nasl. CMP, v ktorom nie je prípustné prenesenie miestnej príslušnosti. Ak súd v
konaní vo veciach osvojenia zistí, že nie je miestne príslušný a nesúhlasí s postúpením veci, predloží
spis bez rozhodnutia svojmu nadriadenému súdu podľa § 6 CMP.

3. Podľa § 3 ods. 1 CMP na konanie je miestne príslušný súd, o ktorom to ustanoví tento zákon.

4. Podľa § 5 CMP súd aj bez námietky skúma príslušnosť počas celého konania.

5. Podľa § 6 ods. 1 CMP ak súd zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi vec príslušnému súdu

bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov.6. Podľa § 6 ods. 2 CMP ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne
predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide
o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú

súdy viazané.

7. Podľa § 136 CMP na konanie vo veciach osvojenia je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má
dieťa v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Ak
takého súdu niet, je na konanie príslušný súd, v ktorého obvode sa dieťa zdržuje.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice doručený Okresnému súdu Košice II dňa 7.5.2020 na začatie konania o osvojiteľnosti maloletého
dieťaťa F. W., nar. X.X.XXXX. Menované dieťa bolo uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn.
19P/29/2020-51 zo dňa 4.3.2020 zverené do dočasnej starostlivosti T. Q. a U. Q., bytom G. XXXX/Xa, D..

9. V posudzovanej veci ide o konanie vo veci osvojenia, konkrétne o návrhu orgánu sociálnoprávnej
ochrany podľa § 102 ods. 4 Zákona o rodine na vyslovenie osvojiteľnosti dieťaťa. Konania vo
veciach osvojenia sú systematicky zaradené do prvej hlavy druhej časti (Osobitnej časti) Civilného
mimosporového poriadku označenej ako Konania v niektorých rodinnoprávnych veciach. Konania vo
veciach osvojenia, teda konanie o osvojiteľnosti (§ 135 písm. a/ CMP), o osvojenie (§ 135 písm. b/

CMP) a o zverení maloletého dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti (§ 135 písm. c/ CMP), sú
upravené konkrétne v siedmom diele. Je potrebné ich odlišovať od Konaní vo veciach starostlivosti súdu
o maloletých upravených v piatom diele prvej hlavy druhej časti Civilného mimosporového poriadku.

10. Miestna príslušnosť súdu vo všetkých konaniach vo veciach osvojenia sa určuje podľa § 136 CMP

(ide o výlučnú miestnu príslušnosť). V prvom rade je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa v
čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Sekundárne,
ak nemožno určiť miestne príslušný súd podľa bydliska maloletého, príslušným bude súd, v obvode
ktorého sa dieťa zdržuje. Pre založenie miestnej príslušnosti sú v každom prípade rozhodujúce okolnosti
v čase začatia konania a takto určená príslušnosť v zásade trvá, aj keď sa v priebehu konania zmenia

podmienky rozhodujúce pre jej určenie, až do skončenia konania.

11. V zmysle § 136 CMP u maloletého nie je možné vychádzať z prejavu vôle niekde sa trvale zdržiavať,
čo je charakteristickým znakom pri určení bydliska fyzickej osoby. Preto je tu prejav vôle (úmysel)
nahradený predovšetkým dohodou rodičov, rozhodnutím súdu resp. inými rozhodujúcimi skutočnosťami.

Dohoda rodičov o bydlisku dieťaťa je rozhodujúca, pokiaľ nedošlo k úprave práv a povinností k dieťaťu
súdnym rozhodnutím. Ak je maloleté dieťa zverené súdnym rozhodnutím do výchovy jednému z rodičov,
rozhoduje o jeho bydlisku len tento rodič. Ak sa maloleté dieťa zdržuje na základe dohody rodičov
u jedného z nich alebo u inej osoby, je toto miesto bydliskom maloletého, ak má takýto pobyt ráz
trvanlivosti. Ak bolo dieťa umiestnené alebo zverené do ústavnej starostlivosti, možno za jeho bydlisko

považovať aj predmetný ústav, ak jeho pobyt tam má ráz trvalosti. Obdobne môže dieťa nadobudnúť
bydlisko u fyzickej osoby, ktorej bolo zverené do osobnej starostlivosti.

12. Rozdiel v úprave miestnej príslušnosti súdu medzi konaniami vo veciach osvojenia a konaniami
vo veciach starostlivosti súdu o maloletých spočíva predovšetkým v neexistencii inštitútu prenesenia

miestnej príslušnosti v prípade konaní vo veciach osvojenia. V ich prípade sa zásada perservatio
fori uplatňuje bezvýnimočne a dôsledne, teda príslušným je súd, ktorému svedčia kritéria pre určenie
miestnej príslušnosti v čase začatia konania a prípadná zmena rozhodujúcich skutočností neumožňuje
prenesenie miestnej príslušnosti.

13. V prípade, že rozhodujúce skutočnosti v čase začatia konania nasvedčujú, že miestne príslušný
je súd odlišný od toho, na ktorý bol návrh podaný, môže konajúci súd postupovať podľa § 6 ods. 1
CMP a bezodkladne postúpiť vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomiť o tom účastníkov.
Pokiaľ Okresný súd Košice II namiesto vyššie uvedeného postupu v konaní vo veci osvojenia uznesením
preniesol príslušnosť na Okresný súd Bratislava III podľa § 112 ods. 2 CMP, konal podľa zákonného

ustanovenia, ktoré sa nevzťahuje na konanie, na ktoré ho Okresný súd Košice II aplikoval. Takémuto
postupu nemožno priznať účinky postúpenia veci podľa § 6 ods. 1 CMP. Okresný súd Košice II pri ňom
podľa vlastného vyjadrenia vychádzal zo zmeny rozhodujúcich skutočností, ktorá mala nastať po začatí
konania.Takátozmenaspoukazomnazásaduperservatioforinemôžebyťdôvodomnapostúpenieveci.14. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nesúhlas Okresného súdu Bratislava III s prenesením príslušnosti
bol dôvodný, nakoľko k účinnému preneseniu príslušnosti nemohlo v tomto prípade vôbec prísť. Na

konanie je ďalej príslušný Okresný súd Košice II, na ktorý bol návrh podaný, a ktorý ho v súlade § 6
ods. 1 CMP vec nepostúpil.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,

§ 393 ods. 2 CSP.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).