Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. október 2021

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 39Er/2942/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212225939
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Škorňa
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2021:7212225939.3

Uznesenie

Okresný súd Košice II v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: ORIFLAME SLOVAKIA s.r.o. so
sídlom Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 31 348 751 proti povinnému: A. o vymoženie uloženej
povinnosti zaplatiť oprávnenému 54,70 Eur s príslušenstvom a trovy exekúcie vedenej u súdneho
exekútora JUDr. Jána Sokola., so sídlom Jantárova 30, 040 01 Košice, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade

právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. z
a m i e t a .

II. Návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom
súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. z a m i e t a.

III. Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie dňa 24.08.2012, ktorý bol súdnemu
exekútorovi doručený dňa 27.08.2012 vykonania exekúcie voči povinnému za účelom vymoženia
svojej pohľadávky, a to na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Košice II

č. k 15Ro/432/2011-12 zo dňa 13.03.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.04.2012 a stal sa
vykonateľným.

2. Podľa ust. § 243h ods. 1 veta prvá zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov

účinných do 31. marca 2017.

3. Dňa 12.09.2012 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zo dňa 06.09.2012 spolu s prílohami, na základe ktorej mu súd udelil poverenie č. 5803 *140798 zo
dňa 18.09.2012.

4. Podľa ust. § 233a Exekučného poriadku postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1.
aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon.

5. Dňa 20.01.2020 súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na
úhradu trov starej exekúcie podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) účinného od 01.01.2020 pretože podľa

ust. § 2 ods. 1 písm. a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa ods. 2. V uvedenom
upovedomení súdny exekútor súčasne vyzval oprávneného, aby do 60 dní od ukončenia exekučnéhokonania zaplatil trovy starej exekúcie vo výške 42,00 Eur (paušálne trovy 35,00 Eur a daň z pridanej
hodnoty 7,00 Eur).

6. Proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote
námietky, ktoré odôvodnil, tým, že považuje zákon č. 233/2019 Z.z o zastavení niektorých exekučných
konaní za protiústavný. Oprávnený vo svojich námietkach uvádza, že zákonodarca prijatím zákona
ZoUNEK výrazným spôsobom zasiahol do jeho základných ľudských práv a slobôd, nakoľko bolo
podľa názoru oprávneného ohrozené jeho právo na spravodlivý proces. Podľa názoru oprávneného je

predmetný zákon ZoUNEK v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a to z čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 1
písm a) čl. 3 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 6 ods .2, čl. 8 ods. 3 až 6, čl. 9 ods. 1 až 3 ako aj v rozpore s čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z tohto dôvodu žiadal oprávnený exekučný
súd, aby prerušil konanie o námietkach oprávneného voči upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a
abypodalexekučnýsúdpodnetnapreskúmaniesúladuzákonaZoUNEKsÚstavouSlovenskejrepubliky
ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Oprávnený takisto žiadal exekučný

súd, aby vyhovel jeho námietkam voči Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie.

7. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných
konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), ktorý upravuje postup ukončenia
exekučných konaní začatých pred 01.04.2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.03.2017 a

osobitosti podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, pričom na účely tohto zákona sa starou
exekúciu rozumie exekúcia začatá pred 01.04.2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31.03.2017
(ust. § 1 ods. 1 a 2 ZoUNEK).

8. Podľa ust. § 2 ods. 1 ZoUNEK stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak

a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,
b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom
alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok
nepatrnej hodnoty,
c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo

d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;
na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

9. Podľa ust. § 2 ods. 2 ZoUNEK stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o
a) vymoženie pohľadávky na výživnom,

b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú
vymáhané v tom istom exekučnom konaní,
c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a
Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu,
d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie,

e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel
hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu,
f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa
tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 Eur,
g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať

podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.

10. Podľa ust. § 3 ods. 1 ZoUNEK rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo
dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“),
ak ust. § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

11. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZoUNEK, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť
rozhoduje o odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie povolí, odklad starej exekúcie je povolený
alebo je stará exekúcia odložená, rozhodná doba podľa ust. § 3 sa predlžuje o 12 mesiacov odo dňa
uplynutia doby, na ktorú je stará exekúcia odložená.

12. Podľa ust. § 4 ods. 2 ZoUNEK rozhodná doba podľa ust. § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o
a) námietkach proti starej exekúcii,b) zastavení starej exekúcie,
c) odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí,
d) vylúčení veci zo starej exekúcie,

e) návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu účastníka
exekučného konania povolí,
f) schválení príklepu,
g) schválení rozvrhu výťažku.

13. Podľa ust. § 5 ods. 1 ZoUNEK ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie
o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v
strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

14. Podľa ust. § 5 ods. 3 ZoUNEK upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor

oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú
exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie
zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

15. Podľa ust. § 6 ods. 1 ZoUNEK trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora,

ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a
paušálnych trov vo výške 35,00 Eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška
paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

16. Podľa ust. § 6 ods. 2 ZoUNEK paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na
zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy
uplatňuje.

17. Podľa ust. § 6 ods. 4 ZoUNEK exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak

a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo
b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.

18. Podľa ust. § 7 ods. 1 ZoUNEK proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané
v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky.

Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

19. Podľa ust. § 7 ods. 2 ZoUNEK námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží
exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie
námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.

20. Podľa ust. § 7 ods. 3 ZoUNEK súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie
o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne.
Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému
a exekútorovi.

21. Podľa ust. § 8 ods. 1 ZoUNEK exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o
zamietnutí námietok alebo uznesenia súdu, ktorým sa námietky odmietli. Ak námietky neboli podané,
exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu. Ukončením
exekučného konania sa považuje poverenie na vykonanie exekúcie za vrátené.

22. Podľa ust. § 10 ods. 1 ZoUNEK ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa
použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

23. Podľa ust. § 10 ods. 2 ZoUNEK podľa ust. § 7 ods. 3 a ust. § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na

základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná
sťažnosť.24. Vychádzajúc z námietok oprávneného, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd konštatuje, že
konanie sp. zn. 39Er/2942/2012 je exekučným konaním, ktoré sa začalo do 01.04.2017 a je vedené
podľa predpisov účinných do 31.03.2017, a teda sa naň vzťahuje ZoUNEK. Z obsahu spisu je nesporné,

že nakoľko poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené v roku 2012, k
01.01.2020 nastali účinky zastavenia starej exekúcie podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Súd
lustráciou v Centrálnom registri exekúcií (ďalej len „CRE“) zistil, že táto exekúcia je ku dňu vykonania
lustrácie (13.10.2021) zapísaná v CRE.

25. Pre prípad vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie v rozpore so zákonom poskytuje
ZoUNEK oprávnenému opravný prostriedok vo forme námietok (ust. § 7 ods. 1 prvá veta ZoUNEK).
Upovedomením v rozpore so zákonom je také upovedomenie, ktoré bolo vydané napr. predčasne, alebo
napriek tomu, že neboli splnené zákonné predpoklady pre zastavenie starej exekúcie podľa ZoUNEK.
Stará exekúcia sa podľa ZoUNEK zastavuje zo zákona, ak vznikne niektorý z dôvodov jej zastavenia
taxatívne vymedzených v ust. § 2 ods. 1 písm. b) až d) ZoUNEK. V prípade uplynutím rozhodnej doby

podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK sa stará exekúcia podľa ZoUNEK zastavuje zo zákona ak vo
veci nie je daná niektorá z výnimiek zastavenia podľa ust. § 2 ods. 2 ZoUNEK alebo niektorý z dôvodov
predlžujúcich rozhodnú dobu podľa ust. § 4 ZoUNEK.

27. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 488/2017-25, všeobecný súd

má možnosť prerušiť exekučné konanie, ktoré sa pred ním vedie, pre účely podania návrhu na začatie
konania o súlade právnych predpisov, s ohľadom na čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov.

28. Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho

časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému
zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie
konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd
záväzný.

29. Účastník konania nemá právny nárok na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b)
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) na vlastnú žiadosť, avšak má možnosť predniesť súdu
svoje argumenty o tom, že skutkový a právny stav konania v jeho veci odôvodňuje uplatnenie postupu
súdu podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Toto právo účastníka konania je obsiahnuté v ľudskom práve
na prístup k súdu a zároveň v základnom práve na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, a preto

je implikované v norme § 162 ods. 2 CSP („Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred
vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom
prerušenia konania.“). Formulácia „súd konanie preruší aj bez návrhu“ vytvára súdu príležitosť, aby
konanie prerušil aj na návrh. Účastník konania navrhujúci prerušenie konania za účelom rozhodnutia
ústavného súdu o súlade právneho poriadku s Ústavou Slovenskej republiky má v takom prípade právo

na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania zo zorného uhla
namietnutého porušenia Ústavy Slovenskej republiky, teda na dôkladné vysvetlenie príčin, pre ktoré sa
súd nedomnieva, že Ústava Slovenskej republiky je porušená spôsobom, ktorý tvrdí účastník konania.

30. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky konanie o

súlade právneho poriadku nie je absolútna a vzniká iba ak sú splnené dve podmienky, a to v prípade,
ak sa nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s Ústavou spája s
„prejednávanou vecou“, a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore, a
v prípade, ak „sa súd domnieva”, že medzi pod ústavným všeobecne záväzným právnym predpisom
a Ústavou je nesúlad. Podľa právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, všeobecný súd

splní podmienku čl. 144 ods. 2 Ústavy, t. j. „domnieva sa“ iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade
prameňa práva s ústavou, resp. ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo
zákonom. 29. V predmetnej exekučnej veci súd po preskúmaní návrhu oprávneného na prerušenie
konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom
súde Slovenskej republiky o ústavnosti ZoUNEK nie je presvedčený o nesúlade namietaného právneho

predpisu s Ústavou Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že nie je splnená
podmienka pre podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa
čl. 125 ods. 1 v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky.31. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 20/06 z 18.
októbra 2006: „Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne
záväzný právny predpis, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci,

odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie
preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Na túto formuláciu ústavy nadväzuje
ustanovenie § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého, ak osoby uvedené v ustanovení § 18
ods. 1 písm. a) až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym
predpisom vyššej právnej sily, môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania.

32. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP možno prerušiť konanie iba v tom prípade, ak súd dospel k záveru,
ževšeobecnezáväznýprávnypredpis,ktorýsatýkaveci,jevrozporesÚstavouSlovenskejrepubliky,so
zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, a teda nie v prípade,
akktakémuzáverudospelúčastníkkonania.Nazákladeuvedenéhosúdzamietolnávrhoprávnenéhona
prerušenie konania, pretože nezistil dôvod na takýto postup. Súd nie je presvedčený o rozpore ZoUNEK

s Ústavou Slovenskej republiky, a preto návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania
návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o
ústavnosti ZoUNEK zamietol ako nedôvodný a zároveň ako nedôvodný zamietol aj návrh oprávneného
na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej
republiky o ústavnosti ZoUNEKa. ZoUNEKom sa oproti Exekučnému poriadku účinného do dňa

31.03.2017 dopĺňajú dôvody na zastavenie exekúcie, pričom za splnenia zákonných podmienok sú staré
exekúcie zastavené zo zákona. Od účinnosti Exekučného poriadku až doposiaľ bol tento mnohokrát
novelizovanýapostupnebolidopĺňané,resp.menenédôvodyzastaveniaexekúciíaždodnešnejpodoby
a dôvody zastavenia exekúcií napokon vyplývali a vyplývajú aj z iných zákonov a v určitom období sa
exekúcie za splnenia zákonných podmienok zastavovali nie rozhodnutím súdu ale zo zákona. Rovnako

tak zo zákona sú zastavované staré exekúcie, pričom tieto definoval zákonodarca a určil podmienky.
Tieto sú jasné, zrozumiteľné a súd sa nestotožňuje s názorom, že je tu rozpor s Ústavou, prípadne s
Dodatkovým protokolom Dohovorom. Zákon v žiadnom prípade nenarúša princíp deľby moci a súd je
toho názoru, že po judikovaní pohľadávky v procese jej vymáhania je ukončenie vymáhania (exekúcie)
iba otázkou procesného prostriedku jej ukončenia a nejde o zásadnú otázku, ktorá by mala byť zverená

do kompetencie súdu. Veď predsa ani o ukončení exekúcie vymožením pohľadávky alebo upustením
nerozhoduje súd a neposudzuje, či naozaj boli pre také ukončenie splnené podmienky, ale v takom
prípade uvedené procesné úkony vykoná exekútor vrátením poverenia súdu a vyhotovením konečného
vyúčtovania exekučného konania (podľa Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017). Spôsob
ukončenia exekúcie, či už rozhodnutím súdu, zo zákona alebo postupom exekútora je len otázkou

procesného úkonu, ktorý v žiadnom prípade nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Súd sa
nestotožňuje s tým, že zákon by mal byť v rozpore s Ústavom alebo Dohovorom ani z akéhokoľvek iného
dôvodu uvedeného oprávneným, pretože zastavenie starej exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej veci,
oprávnený má stále možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie a ak súd na základe opätovného
návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku

podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované a oprávnený má nárok aj na náhradu súdneho
poplatkuzanovýnávrh.Ztohtohľadiskaniejepodľanázorusúduzákonretroaktívnym,nenarúšaprávnu
istotuoprávnenéhoataktiežneporušujejehoprávovlastniťmajetok.ZákontakniejevrozporesÚstavou
a už vôbec nie preto, že podmienky a lehoty na podanie nového návrhu sa môžu javiť ako komplikované.
Sú rovnaké pre všetkých oprávnených, ktorí sa tak rozhodnú a rozhodne nie sú nesplniteľné ani pre

oprávnených, ktorí vystupujú vo väčšom množstve exekúcií.

33. Napadnutý ZoUNEK podľa názoru súdu nie je dokonalým zákonom a vytvára viaceré výkladové
problémy, avšak jeho účel odbremenenia všeobecných súdov od exekučnej agendy je zrejmý a ten tento
zákon jednoznačne napĺňa. Ak je oprávnený presvedčený o reálnej vymožiteľnosti svojej pohľadávky,

tak o túto neprichádza, len sa presunie na nový kauzálne príslušný súd. Na všeobecných súdoch
sa tak postupne vytvorí väčší priestor (materiálny aj personálny) na riešenie iných druhov agendy,
čím sa potenciálne zrýchli súdne konanie ako také. Toto bola základná predstava zákonodarcu pri
prijímaní predmetného zákona a s touto sa zároveň exekučný súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vo
svojom rozhodnutí č. III. ÚS 36/2019 Ústavný súd SR konštatoval, že uznesenie o prerušení konania

je rozhodnutím procesnej povahy, teda nejde o rozhodnutie vo veci samej. Aj z toho dôvodu takéto
rozhodnutie spravidla ani nie je spôsobilé zasiahnuť do ústavou zaručených základných práv a slobôd
(napr. II. ÚS 67/2017, III. ÚS 63/2018). Navyše obsahom práva na spravodlivé súdne konanie nie je
právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania.26.Kvyššieuvedenémusúddodáva,ževzťahZoUNEKaExekučnéhoporiadkujevzťahomlexspecialis
derogat legi generali, t. j. ZoUNEK upravuje ukončenie starých exekučných konaní a starých exekúcií

špecifickým spôsobom. Týmto sa sleduje cieľ predmetného zákona, a to odbremeniť okresné súdy
od starých neefektívnych konaní. Súdny exekútor si v zmysle ust. § 5 ods. 1 ZoUNEK splnil zákonnú
povinnosť a vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Ak si súdny exekútor nesplnil svoje
povinnosti vyplývajúcemu z právnych predpisov v priebehu vykonávania exekúcie, je možnosť obrátiť sa
s podnetom na Slovenskú komoru exekútorov. Súd má po preskúmaní za to, že námietky oprávneného

na zrušenie upovedomenia o zastavení starej exekúcie sú nedôvodné, preto námietky zamietol. Súd
takisto zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania o námietkach voči Upovedomeniu o
zastavení starej exekúciearovnako taksúdzamietolnávrhoprávnenéhonapodanienávrhunakonanie
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky ohľadom súladu zákona ZoUNEK s Ústavou Slovenskej
republiky.

27. Vzhľadom k uvedenému súd o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej
exekúcie rozhodol tak, že ich ako nedôvodné zamietol (ust. § 7 ods. 3 tretia veta ZoUNEK). Oprávnený
v námietkach neuviedol a nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by spôsobili, že upovedomenie bolo vydané
v rozpore so zákonom a exekúcia nebola zo zákona zastavená.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť, a to v lehote
do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II (§ 239 ods. 1 a § 242 C.s.p.).
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná (§ 239 ods. 2 C.s.p.).
Sťažnosť môže podať len ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané (§240 C.s.p.).
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v

čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha (§ 243
C.s.p.).
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
sťažnosti (§ 244 C.s.p.).
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné (§ 245 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť (§ 247 C.s.p.).
O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 C.s.p.).
Súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania (§ 249
C.s.p.).

Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne (§ 250 ods. 1 C.s.p.); ak je sťažnosť dôvodná,
súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný
právnym názorom súdu (§ 250 ods. 2 C.s.p.).