Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/209/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5708208296
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5708208296.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,

členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľa: SAT, s.r.o., so sídlom
Martin, M. R. Štefánika 16, IČO: 30 228 077, zastúpeného JUDr. Ivanom Siakeľom, advokátom so sídlom
N., G. Y. X proti odporcovi: T - system, s.r.o., so sídlom Bratislava - Staré mesto, Banskobystrická 7403/4,
IČO: 44 685 955, zastúpenému JUDr. Martinom Sečanským, advokátom so sídlom E., P. XX, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu AVEC BUILDING, s.r.o. so sídlom Žilina, Terasy 3471/6, IČO:
47 236 141, zastúpeného JUDr. Marínou Gallovou, advokátkou so sídlom Martin, Jilemnického 30, o
vydanie nehnuteľností, na odvolanie odporcu a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu

Martin, č.k. 21C/19/2008-1066 zo dňa 8. 12. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Meste Martin, katastrálne územie N., zapísané na Okresnom úrade v
Martine na liste vlastníctva č. XXXX, a to stavbu súpisné č. XXXX postavenú na parcele registra C č.
459/7 a pozemky parcelu registra C č. 459/8 o výmere 897 m2 zastavané plochy a nádvoria a parcelu

registra C č. 459/7 o výmere 484 m2 zastavané plochy a nádvoria, do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi ich náhradu vo výške
709,50 eur, ktoré pozostávajú zo zaplatenia súdneho poplatku vo výške 199,- eur a z trov právneho
zastúpenia vo výške 510,50 eur.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 126, § 123 a § 151b, c, h
Občianskeho zákonníka, ako aj ust. zákona č. 7/2005 Z.z. a zákona č. 527/2002 Z.z., keď konštatoval, že
navrhovateľ je vlastníkom predmetných nehnuteľností, má právo na ich ochranu voči tomu, kto tieto veci

zadržiava, užíva a neumožňuje vlastníkovi výkon jeho základných práv. Prejudiciálne súd konštatoval,
že hoci je na liste vlastníctva zapísaný aktuálne odporca, tieto údaje katastra navrhovateľ hodnoverným
spôsobom vyvrátil, keď preukázal, že vlastníctvo nadobudol kúpnou zmluvou, čo neskôr bolo potvrdené
rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/115/2004 zo dňa 7. 9. 2005, resp. rozsudkom Okresného
súdu Martin sp. zn. 18Cb/277/2007 zo dňa 26. 11. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 13Cob/185/2012, ktorý určil, že všetky kúpne zmluvy uskutočnené na predmetné nehnuteľnosti
inými subjektmi sú neplatné. Neplatná je potom aj zmluva, ktorou nadobudol vlastnícke právo odporca,

vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má sám. Nič na tom nezmení
ani skutočnosť, že vlastnícke právo odporca nadobudol od vedľajšieho účastníka, ktorý získal vlastníctvo
dražbou, pri ktorej však nebola preukázaná dobromyseľnosť, a preto má prednosť ochrana vlastníckeho
práva pôvodného vlastníka, t.j. navrhovateľa.O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na úspech účastníkov v konaní.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podali odvolania odporca a vedľajší účastník na

strane odporcu. Poukazovali na ust. § 205 O.s.p. a žiadali rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť a návrh zamietnuť. Podľa oboch odvolateľov prvostupňový
súd sa nesprávne vysporiadal s tým, že vedľajší účastník spoločnosť AVEC BUILDING, s.r.o. získala
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam dobrovoľnou dražbou. V tomto konaní nemohol súd preskúmavať
(ne)platnosť dobrovoľnej dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z., a to ani ako otázku predbežnú.

Zákon o konkurze prelamuje pri speňažovaní majetku, ktorý je v súpise zásadu, že nemožno na niekoho
previesť viac práv, než má sám. Tento zákon umožňuje nadobudnúť vlastnícke právo k veci aj od
nevlastníka, jedinou podmienkou je dobromyseľnosť u nadobúdateľa. V tomto prípade túto skutočnosť
prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil a nesprávne vyložil obsah pojmu dobromyseľnosť tak, že
pojem dobromyseľnosť napriek výslovnému zneniu ust. § 93 ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní,
kedy je rozhodujúca objektívna vedomosť nadobúdateľa o určitých skutočnostiach, interpretoval pojem

dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie o správnosti a poctivosti svojho konania. Dobromyseľnosť
sa pritom u nadobúdateľa predpokladá a v súdnom konaní je potrebné preukazovať opak. Pokiaľ teda
vedľajší účastník nadobudol majetok dražbou v rámci konkurzného konania dobromyseľne, nemôže byť
následne neplatná kúpnopredajná zmluva, ktorú uzatvoril s odporcom a previedol na neho vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam. Zákon o konkurze prípad predaja veci tretej osoby, ktorá nebola vlastníkom,

správcom, výslovne rieši tak, že správca zodpovedá pôvodnému vlastníkovi veci za škodu, ktorá mu
tým vznikla, a to bez toho, aby vlastnícke právo nadobúdateľa bolo akokoľvek dotknuté. Závery súdu
prvého stupňa sú potom nesprávne a zjavne absentujú a popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky,
sú jednostranné a v rozpore s princípmi spravodlivosti.
K podanému odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že rozsudok prvostupňového súdu

považuje za vecne správny, aj spravodlivý. Od roku 2005 existuje rozsudok súdu, ktorým bolo určené,
že je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností. taktiež existuje uznesenie Ústavného súdu SR II.
ÚS 57/09, v odôvodnení ktorého je uvedené, že navrhovateľ je vlastníkom a svojho vlastníckeho práva,
resp.jehoochranysamôžedomáhaťžalobouovydaniespornýchnehnuteľností,čoajurobil.Spoločnosť
MISTA, s.r.o., ktorá si dala do evidencie pohľadávku z neplatného záložného práva o tejto skutočnosti

vedela minimálne od 25. 11. 2011 ako účastník súdneho konania vo veci 18Cb/277/2007 OS Martin, kde
sa rozhodovalo o absolútnej neplatnosti kúpnych zmlúv, ktorými bol. Spoločnosť AVEC BUILDING, s.r.o.
sa aktívne zúčastnila dobrovoľnej dražby dňa 18. 10. 2012 v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z.. Podľa
tohto zákona je potrebné aj právne posúdiť, či možno v dobrovoľnej dražbe nadobudnúť vlastníctvo od
nevlastníka. Nesprávny je potom názor odvolateľov, že dobrovoľnou dražbou, ktorá nebola napadnutá,

možno získať aj majetok od nevlastníkov. V dobrovoľnej dražbe ide o derivatívny spôsob nadobudnutia
vlastníctva, teda odvodený od preukázaného vlastníctva predchodcu. Rozhodnutie navrhovateľa dražby
túto navrhnúť má súkromnoprávny nie verejnoprávny základ. Zmluvné prevody vlastníckeho práva
v Slovenskej republike v zásade sú založené na princípe, že nikto nemôže previesť viac práv než
sám má. Ani existencia platnej zmluvy medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže spôsobiť prechod

vlastníckeho práva na nadobúdateľa, ak prevodca sám nebol vlastník alebo ak neexistuje výslovné
zákonné ustanovenie, ktoré by ustanovovalo opak. Z toho vyplýva, že ani dobrovoľná dražba, proti ktorej
nebola podaná žaloba o neplatnosť, nemôže spôsobiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom,
ak navrhovateľ dražby (alebo záložca) nebol sám vlastníkom predmetu dražby. To v tomto prípade
bolo dokázané rozsudkom OS Martin 18Cb/277/2007. Navyše, ak úpadca (MISTA, s.r.o.) neinformoval

správcu konkurznej podstaty o týchto skutočnostiach, išlo o zrejme úmyselný podvod. Pokiaľ v odvolaní
tvrdí odvolateľ, že súd riešil ako prejudiciálnu otázku neplatnosť dražby, súd toto neriešil, riešil, kto je
skutočným vlastníkom sporných nehnuteľností a na základe toho vydal rozsudok.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods.

1 O.s.p. a napadnutý rozsudok prvostupňového súdu postupom podľa ust. § 214 O.s.p. s poukazom na
ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom, ako aj z preskúmavaného rozsudku
mal i odvolací súd preukázané, že navrhovateľ sa domáhal vydania nehnuteľností nachádzajúcich sa v

Martine, preukazujúc, že je ich vlastníkom a že zápis v katastri nehnuteľností svedčiaci inému vlastníkovi
je nesprávny. Vlastníctvo navrhovateľa bolo potvrdené rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn.
5C/115/2004 zo dňa 7. 9. 2005, ktorý určil, že SAT, s.r.o. Martin je výlučným vlastníkom predmetných
nehnuteľností. Na základe tohto rozhodnutia bol vlastník SAT, s.r.o. zapísaný na list vlastníctva,tento zápis bol však zrušený a zapísaná bola spoločnosť MISTA, s.r.o., na ktorú predchádzajúci
vlastník M-Real, a.s. previedol vlastnícke právo. Následne boli vykonané ďalšie prevody predmetnej
nehnuteľnosti na spoločnosť SUAR, s.r.o., NOVALIS, s.r.o. a pritom rozsudkom Okresného súdu Martin

sp. zn. 18Cb/277/2007 zo dňa 14. 5. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.
13Cob/185/2012 súd určil, že kúpne zmluvy o prevode nehnuteľností medzi jednotlivými subjektmi
(LEGURA, s.r.o., MISTA, s.r.o., SUAR, s.r.o., ORAVA, s.r.o., NOVALIS, s.r.o.) sú neplatné. Ďalším
vlastníkom nehnuteľností sa dobrovoľnou dražbou mal stať AVEC BUILDING, s.r.o. so sídlom Žilina.
Tento následne previedol nehnuteľnosť na subjekt, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva, a to odporcu

v tomto konaní.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostisaodvolacísúdsrozhodnutímprvostupňovéhosúdu,právnym
posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku plne stotožnil a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na tieto
poukazuje. Odvolatelia k veci samotnej neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd
nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne na to nadväzujúce

vydané rozhodnutie prvostupňového súdu. Odvolací súd tak dospel k záveru, že prvostupňový súd
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré
vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožnil. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom
uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky

vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 157
O.s.p. zdôvodnil. Následne správne prvostupňový súd rozhodol aj o náhrade trov konania jednotlivých
účastníkov.

Aj odvolací súd má za to, že navrhovateľ preukázal svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti a oprávnene
sa potom domáhal voči subjektu, ktorý jeho vlastnícke právo obmedzuje, vydania veci, pričom pod
pojmom vydanie, pokiaľ sa jedná o nehnuteľnosť, sa rozumie aj jej vypratanie a odovzdanie vlastníkovi
tak,abytentoriadnymspôsobommoholvykonávaťsvojevlastníckeprávo.To,žejenavrhovateľvlastník,
preukázal rozsudkom z roku 2005 a odvtedy, napriek tomu, že došlo k viacerým prevodom sporných

nehnuteľností, nebolo preukázané, že by jeho vlastnícke právo nejakým spôsobom zaniklo. Ak teda
navrhovateľ mal potvrdené, že v roku 2005 bol vlastníkom veci, nemohli následné prevody nehnuteľností
spôsobiť, že vlastníkom sa stal iný subjekt, čo nakoniec vyplynulo aj z rozhodnutia súdu, ktorým boli
vyslovené neplatnosti kúpnych zmlúv jednotlivých subjektov, ktoré vec medzi sebou prevádzali. Správny
je záver prvostupňového súdu aj v tom, že vedľajší účastník nemohol riadnym spôsobom nadobudnúť

vlastnícke právo, nakoľko toto odvodzoval od dobrovoľnej dražby a ani v tomto prípade nemohol
vlastníctvo nadobudnúť, pokiaľ dražená vec nepatrila subjektu, ktorý súhlasil s dobrovoľnou dražbou.
Následne potom nemohla byť platne uzatvorená kúpna zmluva, ktorou vedľajší účastník previedol
vlastnícke právo na odporcu. Na základe týchto skutočností odvolací súd odvolania nepovažoval za
dôvodné a rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
a § 151 ods. 1, 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
úspešný navrhovateľ v odvolacom konaní si náhradu trov neuplatnil a odporcovi, resp. vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu ako neúspešným ich súd nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.