Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. júl 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 8P/225/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618202227
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kralovičová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1618202227.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletú X. O.,

nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, t. č. bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov Z. O., nar.
XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom F. č. XXX, zastúpeného advokátom Mgr. Ing. Jurajom Trokanom, AK
so sídlom Trnava, Vajanského ul. č. 10, a F. Y., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom H., V. O. č. XXXX/
X, zastúpenej advokátkou JUDr. Martou Vícenovou, AK so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 5478/158,
v konaní o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd schvaľuje dohodu rodičov v tomto znení :

„Maloletá X. O., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať
maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Otec má právo stretávať sa s maloletou X. každý štvrtok v čase od 16,00 hod. do 18,00 hod..

Počas víkendov počas prvých 6 mesiacov, od právoplatnosti rozhodnutia v časti zverenia maloletej

každú párnu sobotu od 09,00 hod. do 18,00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 09,00 hod. do 18,00 hod.
Po uplynutí 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia v časti o zverení maloletej X. počas víkendov v
každom párnom kalendárnom týždni vždy v soboty od 9,00 hod,. do 18,00 hod. a v nedeľu od 9,00 hod.
do 18,00 hod.

Otec si maloletú prevezme a aj odovzdá v určený čas v mieste bydliska maloletej, matka maloletú otcovi
v určený čas pripravenú odovzdá a umožní mu nerušený výkon práva styku.“
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej X. O., nar. XX.XX.XXXX , bežným výživným vo výške

350 Eur mesačne, počnúc 19.07.2018, ktoré výživné je povinný zasielať k rukám matky vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné za obdobie od 19.07.2018 do 30.06.2019 vo výške 2857 Eur je otec povinný uhradiť k
ruká matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej X.C., nar. XX.XX.XXXX, formou úspor vo výške 150

Eur mesačne, počnúc 01.08.2018, ktoré výživné je povinný uhradiť na účet vedený na meno maloletej,
zriadený matkou maloletej, a to do 3 dní od oznámenia čísla účtu otcovi matkou maloletej.

Matka je povinná bezodkladne zriadiť účet vedený na meno maloletej, s podmienkou výberu z účtu iba
so súhlasom súdu a číslo tohto účtu je povinná do 3 dní od zriadenia tohto účtu oznámiť otcovi dieťaťa.

Otec je povinný zročné výživné vo forme úspor za obdobie od 01.08.2018 do 31.07.2019 vo výške

1650 Eur uhradiť na účet vedený na meno maloletej, do 3 dní od oznámenia čísla účtu maloletej matkou
maloletej otcovi.Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.07.2018 sa otec domáhal úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej Nine - navrhol túto zveriť do osobnej starostlivosti matky, seba zaviazať
platením výživného vo výške 130 Eur mesačne a zároveň upraviť styk s maloletou každý štvrtok a
piatok vždy v čase od 17,00 hod. do 19,00 hod. s tým, že obaja rodičia sa zaväzujú navzájom sa
bezodkladne informovať o všetkých dôležitých veciach týkajúcich sa zdravia a miesta pobytu maloletej.
Ako dôvod podania návrhu uviedol skutočnosť, že s matkou maloletej X. nie sú manželia, nežijú v

spoločnej domácnosti, on sám má o maloletú X. záujem, preto navrhuje upraviť výkon rodičovských
práv a povinností. K návrhu doložil kópiu rodného listu maloletej.

2.Dňa05.10.2018otecdoručiltunajšiemusúdunávrhnavydanieneodkladnéhoopatrenia,ktorýmžiadal
upraviť styk s maloletou X. a to v každý kalendárny týždeň v roku vo štvrtok od 16,00 hod. do 18,00

hod. a každý kalendárny týždeň v roku v nedeľu od 16,00 hod. do 18,00 hod., bez prítomnosti matky.
Svoj návrh zdôvodnil tým, že s matkou maloletej X. stále nežijú v spoločnej domácnosti a matka mu
neumožňuje kontakt s maloletou X. bez jej prítomnosti.
3. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 8P/225/2018-23 zo dňa 17.10.2018, právoplatným dňa 13.12.2018
a vykonateľným dňa 27.11.2018, súd neodkladným opatrením upravil styk otca s maloletým dieťaťom

do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletej Nine
vedeného na tunajšom súde a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou X. každý kalendárny
týždeň v roku vo štvrtok od 16,00 hod. do 18,00 hod. a každý kalendárny týždeň v roku v nedeľu od
16,00 hod. do 18,00 hod. bez prítomnosti matky.
4. Matka vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 14.12.2018 uviedla, že súhlasí so zverením maloletej

X. do svojej osobnej starostlivosti, avšak v otázke úpravy styku otca s maloletým dieťaťom navrhuje styk
upraviť na každý kalendárny týždeň vo štvrtok od 16,00 hod. do 18,00 hod. a každú párnu nedeľu od
16,00 hod. do 18,00 hod.. Matka uviedla, že nakoľko majetkové pomery otca sú nadštandardné, žiada,
aby súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na maloletú X. výživným vo výške 500 Eur mesačne.

5. Otec v priebehu konania svoj návrh vo veci samej v časti určenia vyživovacej povinnosti k maloletej X.
upravil tak, že žiadal, aby ho súd zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným
vo výške 100 Eur mesačne a to vzhľadom jednak na oprávnené potreby maloletej X. ako aj na pomery
oboch rodičov.

6. Na pojednávaní vo veci dňa 04.07.2019 rodičia maloletej X. navrhli, aby súd schválil ich dohodu vo
veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej X. v časti návrhu o zverení maloletej X.
do starostlivosti matky, v časti zastupovania maloletej a správe jej majetku a v časti úpravy stretávania
sa otca s maloletou Ninou.

7. Kolízny opatrovník maloletej navrhol v tejto časti dohodu rodičov schváliť, keďže táto je v záujme
maloletého dieťaťa. preto aj súd v tejto časti dohodu rodičov schválil.
8. V časti návrhu o určení výšky výživného pre maloletú Ninu sa rodičia nevedeli dohodnúť, otec
opätovne zmenil svoj návrh ohľadne výšky výživného a navrhol toto určiť vo výške 130 Eur mesačne,
matka zotrvala na svojom pôvodnom návrhu.

9. Kolízny opatrovník nesúhlasil s určením výživného vo výške 130 Eur mesačne s poukazom na to, že
táto suma je nedostačujúca na pokrytie potrieb maloletej. Výšku výživného ponechal na úvahu súdu.

10. Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov, oboznámil sa s rodným listom maloletého dieťaťa,

daňovýmpriznanímZ.C.kdanizpríjmovfyzickejosobyzarok2018,potvrdenímozdaniteľnýchpríjmoch
Lukáša Čadu - fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2017, potvrdením o zdaniteľných príjmoch Z.C.
- fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2018, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku za
rok 2018 a 2019, výpisom z obchodného registra spoločnosti R., s.r.o. ku dňu 26.06.2019, výpisom z
obchodného registra spoločnosti K., s.r.o. ku dňu 26.06.2019, výpisom z listu vlastníctva č. 9075 a č.9248, daňovým priznaním spoločnosti K., s.r.o. za rok 2017, rozpisom uhradeného výživného, rozpisom
príjmov Z.C. v spoločnosti R., s.r.o., ako aj ostatným obsahom spisového materiálu
a zistil, že rodičia maloletej X. nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Otcovstvo k maloletému

dieťaťu bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov na matrike. Maloletá X.ije v domácnosti s matkou,
je zdravá, s otcom sa pravidelne stretáva.

11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnostiam rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť za strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
12. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej

starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťaťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

13. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku dieťaťa.

14. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práv a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

15. Podľa § 36 ods. Zákona o rodine, veta prvá a druhá, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,

súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

16. Úprava zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov prichádza do úvahy
v prípade, ak rodičia spolu nežijú, ani sa spoločne nepodieľajú na úhrade nákladov domácnosti.

17. Vzhľadom k zisteným skutkovým okolnostiam súd konštatuje, že v danom prípade boli naplnené
zákonné podmienky, na základe ktorých je úprava zverenia maloletého dieťaťa nevyhnutná, keďže
rodičia spolu nežijú, tento stav nie je prechodný a o výkone týchto práv sa rodičia nedohodli.

18. Matka riadne vykonáva svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovstva a starostlivosť, ktorú dieťaťu

poskytuje, je v záujme výchovy, zdravia a všestranného rozvoja dieťaťa. Otec participuje na
starostlivosti o maloletú formou pravidelného stretávania sa s maloletou Ninou.
19. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletej Niny rešpektoval citové väzby maloletého dieťaťa, ako
aj skutočnosť, že matka sa o maloletú Ninu riadne stará, zabezpečuje jej zdravé rodinné prostredie,
poskytuje sústavnú osobnú starostlivosť. Zároveň posudzoval dohodu rodičov uzavretú na pojednávaní

dňa 04.07.2019 jednak s ohľadom na právnu úpravu, jednak s ohľadom na najlepší záujem maloletej
Niny a skonštatoval, že dohoda rodičov sa neprieči ani právnym predpisom a zároveň aj vyjadruje
záujem dieťaťa mať rovnocenný kontakt s oboma rodičmi, preto dohodu rodičov tak, ako ju uzavreli na
pojednávaní dňa 04.07.2019 schválil.

20.Súdsúčasnekonštatuje,žezverenímdieťaťadostarostlivostijednéhozrodičovniejedotknutéprávo
druhého z rodičov, teda všetky rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu ostávajú zachované.
Ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia len s
osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa.
21. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.

23. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

24. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

26. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

27. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za
odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení

výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu
poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého
dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

28. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré na seba berie.

30. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

31. Podľa § 76 ods. 3 Zákona o rodine, v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného
rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa
predpisov občianskeho práva.

32. Podľa § 76 ods. 4 Zákona o rodine, plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a
až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

33. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

34. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

35. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.36. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na
plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
37. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky

možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena
pomerov.
38. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

39. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len CMP), rozsudky o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení
rodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonumožnozmeniťalebozrušiťajbeznávrhu,
ak sa zmenia pomery.
40. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom
je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale aj

všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka a jeho všestranný rozvoj. Pre posúdenie
schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho
skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové)
možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a
pracovných skúseností a pod. (R 27/1970). V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov

k dieťaťu bude vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov, aby aj
zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené výživným určeným v
zodpovedajúcej miere (R 14/1966).

41. Matka maloletej X. je slobodná, žije v prenajatom dome v D. spolu s maloletou X. - s mesačným

poplatkom za užívanie a energie vo výške 350 Eur mesačne, nájomné za prenájom nehnuteľnosti
neplatí. V súčasnosti je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok, nárok na peňažnú
pomoc v materstve nemala. Pred nástupom na rodičovskú (resp. materskú) dovolenku pracovala v
riadiacej funkcii s príjmom cca. 3 700 Eur mesačne. Matka má v osobnom vlastníctve nehnuteľnosť -
byt, ktorý tohto času prenajíma, nájomné je 550 Eur - z tejto sumy matka uhrádza energie spotrebované

priužívanítohtobytuasplátkyhypotekárnehoúveruvovýške180Eur(hypotekárnyúvernabytčerpalav
celkovej výške 49 000 Eur) a zároveň z tohto príjmu matka odvádza dane v zmysle daňových predpisov,
prenájom bytu je evidovaný príslušným daňovým úradom.
Matka bola spoločníčka a konateľka v spoločnosti R., s.r.o., a je v súčasnosti spoločníčka a konateľka v
spoločnosti K., s.r.o., Podľa vyjadrenia matky, v spoločnosti R., s.r.o. funguje iba formálne, nikdy nemala

prístupkúčtovnýmdokladomspoločnosti,nemalaprístupkúčtomtejtospoločnosti,vskutočnostivdanej
spoločnosti je aktívny iba otec . V súčasnosti už matka konateľkou tejto spoločnosti nie je, matka bola
posledným valným zhromaždením v roku 2018 z tejto funkcie odvolaná.
Spoločnosť K., s.r.o. založili podľa vyjadrenia matky spolu s otcom maloletej, v tejto spoločnosti je však
asidvarokyaktívnaibaona,oteckúčtomadokladomtejtospoločnostinemáprístup,niejevnejaktívny..

Matka predložila súdu daňové priznanie spoločnosti K., s.r.o., za rok 2017, bez príloh, nepredložila
daňové priznanie spoločnosti za rok 2018 a ani daňové priznanie svoje ako fyzickej osoby, doložila
doklad o poberaní rodičovského príspevku a prídavku na maloletú ako štátnych dávok.
Okrem maloletej X. matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

42. Otec maloletého dieťaťa je v súčasnosti ženatý, žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou
v 3- izbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve J. Z., kamaráta otca, nájomnú zmluvu nemajú,
nájomné za byt neplatia. Otec manželstvo uzavrel dňa 09.05.2019, z manželstva deti nepochádzajú,
manželka otca maloletého dieťaťa je bezdetná a je zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti (v
spoločnosti R., s.r.o.,) ako realitná maklérka. Otec maloletého dieťaťa je zamestnaný ako realitný maklér

vspoločnosti R.,s.r.o.,kdejezároveňajspoločníkomakonateľom,zároveňjespoločníkomakonateľom
aj v spoločnosti K., s.r.o..
Otec doložil súdu svoje daňové priznanie (ako fyzickej osoboy) za rok 2018, bez príloh a potvrdenie o
svojom príjme zo spoločnosti R., s.r.o., potvrdenie o svojom príjme za rok 2017 a daňové priznanie za
tento rok (2017) nepredložil. Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby z oboch spoločností,

v ktorých otec maloletého dieťaťa figuruje ako spoločník za roky 2017 a 2018 otec nepredložil.
Na pojednávaní dňa 04.07.2019 sa otec vyjadril ku svojim majetkovým pomerom. Uviedol, že vlastnil
2- izbový byt v H., na kúpu ktorého si zobral hypotekárny úver vo výške 60 000 Eur s dobou splácania
30 rokov a s mesačnou splátkou 200 Eur - tento byt predal pred dvoma rokmi za sumu 71 000 Eur, zdanej sumy splatil hypotéku, zbytok mu zostal. N8sledne kupoval ďalší byt - garsónku, na kúpu tejto si
tiež zobral hypotekárny úver vo výške 59 000 Eur s dobu splácania 30 rokov a s mesačnou splátkou
170 Eur - aj tento byt predal minulý mesiac ( v júni 2019) za sumu 74 000 Eur ( ihneď po zaznamenaní

sumy do zápisnice túto opravil na sumu 59 000 Eur a 7000 Eur zariadenie bytu), hypotéku splatil. Ďalej
uviedol, že spolu s matkou maloletej kúpili do podielového spoluvlastníctva 4- árový pozemok v obci F.
za kúpnu cenu 29 000 Eur, na jeho kúpu neboli použité prostriedky z hypotekárneho úveru, bol vyplatený
v hotovosti. Na pozemku boli vybudované základy rodinného domu a následne bola nehnuteľnosť
predaná za cca. 40 000 - 45 000 Eur. Uvedené peniaze boli použité na kúpu ďalšieho pozemku v F.,

ktorý opätovne nadobudli obaja rodičia maloletej X. do podielového spoluvlastníctva; aj tento pozemok
bol predaný cca. štyri mesiace dozadu, pričom z kúpnej ceny on dostal sumu 35 000 Eur a matka
maloletej X. dostala 42 000 Eur (mala väčší podiel na nehnuteľnosti). Podľa vlastného vyjadrenia otec
tietopeniazevrátilsvojejkrstnejmame,nakoľkomuvminulostipožičala,nevedel(nechcel?)všakuviesť,
kedy a za akým účelom túto pôžičku dostal. Zároveň potvrdil, že okrem vyššie uvedených úverov si
zobral hypotekárny úver vo výške 50 000 Eur s dobou splácania 30 rokov, tento si vzal cca pred troma

rokmi. K tomuto úveru sa vyjadril, že nevie uviesť, na aký účel si predmetný úver zobral, potvrdil však,
že tento úver bol splatený z predaja nehnuteľnosti F. H. (stará matka maloletého dieťaťa z matkinej
strany, k čomu uviedol, že nevie, prečo mu matka jeho bývalej priateľky splatila celý úver.
Matka maloletej na vysvetlenie situácie uviedla, že otec si spôsobom zobratia úveru, výstavby
nehnuteľnosti, jej následného predaja a vyplatenia úveru zarába - nehnuteľnosť predáva vždy za vyššiu

cenu ako je úver a náklady na výstavbu - rozdiel medzi kúpnou cenou a splateným úverom sú teda
ziskom otca.
K matkou doloženým listinným dôkazom ohľadne prezentácie manželky otca na verejnej sieti facebook
otec uviedol, že všetky jeho manželkou prezentované veci nie sú originály, ale tzv. „fejky“, v žiadnom
prípade si jeho manželka nekupuje značkové veci, svadbu im platili jeho rodičia. Čo sa týka prezentácie

manželky fotografiami zo zahraničných pobytov, uviedol, že jeho manželka bola reprezentantka SR v
skoku do diaľky, tieto fotky sú aj z týchto ciest, peniaze si aj zarobila reprezentáciou, jej matka jej tieto
peniaze odkladala, okrem toho jeho manželka pochádza z veľmi dobrých pomerov.

43. O maloletú X. sa otec v súčasnosti zaujíma, stretáva sa s ňou aj nad rámec neodkladného opatrenia.

Čo sa týka výživného, otec spočiatku platil matke výživné vo výške 500 Eur mesačne, neskôr túto sumu
znížil na sumy od 50 do 150 Eur mesačne, posledné mesiace prispieva otec na výživu maloletej X.
sumou 100 Eur mesačne. Okrem maloletej X. otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

44. Pri posudzovaní výšky výživného pre maloletú Ninu súd vychádzal jednak zo zistených majetkových

pomerov, zo zistených schopností oboch rodičov ( matka má úplné stredoškolské vzdelanie, otec je
vyučený autoklampiar, ktorý však svoje vzdelanie nevyužíva - podľa vyjadrenia otca ho toto neoslovuje,
pretože nie je zručný), z veku a potrieb maloletej X., zohľadnil životnú úroveň oboch rodičov, spôsob
ich života, zároveň však postupoval aj v zmysle § 63 ods. 1, veta druhá Zákona o rodine.

45. Obaja rodičia boli pri prvom predvolaní na súd vyzvaní, aby zdokladovali svoje príjmy od januára
2017 s poukazom na ust. § 63 Zákona o rodine, obaja rodičia boli už v tom čase zastúpení advokátmi.
Obaja rodičia boli opätovne vyzvaní súdom na doplnenie svojich príjmových a majetkových pomerov
na pojednávaní dňa 21.05.2019, ani jeden z nich si svoju povinnosť tak, ako to má na mysli zákon o
rodine ( § 63) nesplnil; tu súd musí konštatovať, že obaja rodičia maloletej X. boli počas celého konania

zastúpení advokátom, teda mali byť o tejto svojej povinnosti svojimi právnymi zástupcami poučení
(najmä povinný rodič), zároveň mali byť poučení o následkoch nesplnenia si tejto zákonom uloženej
povinnosti.
Súd preto pri určení výšky výživného pre maloletú X. vychádzal z fikcie priemerného mesačného príjmu
vo výške dvadsaťnásobku sumy životného minima, ktorá pri aktuálnom životnom minime vo výške

210,20 Eur (od 01.07.2019) predstavuje sumu 4 204 Eur, pri výške 205,07 Eur do 30.06.2019 sumu
4101,40 Eur a pri výške 198,09 Eur do 30.06.2018 3961,80 Eur.
46. Súd poukazuje na skutočnosť, že na preukázanie schopností rodiča a majetkových pomerov je súd
oprávnený skúmať aj spôsob podnikania a hospodárenia povinného (a zároveň aj oprávneného) rodiča
a zhodnotiť, či výdavky, ktoré povinný rodič preukazuje v rámci podnikania sú oprávnené, resp. či cez

takéto výdavky povinný rodič nemá iné príjmy resp. požitky, preto skúma aj celkovú životnú úroveň
rodičov, spôsob ich života.47. Procesom dokazovania súd zistil, že matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, zabezpečuje
osobnú starostlivosť o maloletú X.. Maloletá X. je zdravá, má výdavky primerané veku. Je vo veku
jedného a pol roka, teda vyžaduje plnú starostlivosť matky, je na ňu v plnom rozsahu odkázaná.

48. Otec maloletého dieťaťa dlhodobo pracuje ako realitný maklér, je ženatý, žije v prenajatom byte,
za ktorý neuhrádza nájomné. Okrem maloletej Niny nemá otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Pri takto
preukázanom skutkovom stave súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej X. výživným
vo výške 350 Eur mesačne a to odo dňa podania návrhu. Čo sa týka ustálenia výšky výživného,

súd vychádzal z čiastočne zistených majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, najmä však
vychádzal z dikcie § 63 ods. 1 Zákona o rodine, zohľadnil vek dieťaťa, zdravotný stav, vývojové potreby
ako aj celkový vývoj životných nákladov a zaužívaného doterajšieho životného štandardu maloletého
dieťaťa.

49. Matka navrhla určiť v ýživné vo výške 500 Eur mesačne, otec navrhol výživné stanoviť vo výške

100 Eur mesačne. matka poukazovala na skutočnosť, že otec maloletej spolu s manželkou žijú
nadštandardným spôsobom života, poukazovala na prezentáciu manželky otca na sociálnych sieťach,
otec poukazoval na skutočnosť, že okrem príjmu zo spoločnosti R., spol.s.r.o. iný príjem nemá.

50.Súdmusípozhodnotenívšetkýchvykonanýchdôkazovjednotlivoakoajvovzájomnýchsúvislostiach

konštatovať, že pri určovaní výšky výživného vychádzal z fikcie príjmu otca v zmysle § 63 ods. 1,
veta druhá, Zákona o rodine, okrem toho tvrdeniam otca o jeho finančnej situácii a príjmov neuveril a
tieto považuje za účelové. Tomuto svedčia aj dôkazy predložené samotným otcom - z potvrdenia zo
spoločnosti R., s.r.o. vyplýva, že otec si ako zamestnanec vyplácal mzdu 900 resp. 1100 Eur mesačne
netto - ( minimálne od januára 2017 až do júna 2018 vrátane), matke maloletej v mesiacoch máj a jún

2018 uhradil výživné pre maloletú X. vo výške 500 Eur mesačne. Počnúc mesiacom júl 2018 otec si
začal vyplácať mzdu v spoločnosti R., s.r.o vo výške 20784 Eur - teda vo výške minimálnej mzdy a dňa
023.07.2018 podal na súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej X., kde
navrhuje výšku výživného vo výške 130 Eur mesačne s tým, že náklady maloletú sú cca. vo výške 100
Eur mesačne a na týchto sa musia podieľať obaja rodičia.

51. Súd s poukazom na dané vyjadrenie otca musí konštatovať, že náklady maloletej otec vyčíslil na
sumu 100 Eur mesačne - neuviedol, z akých podkladov vychádzal alebo aké náklady mal na mysli -
súd musí konštatovať, že len náklady na nevyhnutnú hygienu dieťaťa ( plienky, detská kozmetika...)
sú jednoznačne vyššie ako otcom vyčíslená suma. Takisto, čo sa týka vyjadrenia otca, že obaja rodičia

sa musia podieľať na nákladoch dieťaťa spoločne, súd konštatuje, že matka svoj podiel na úhrade
nákladov a potrieb dieťaťa v súčasnosti v plnom rozsahu nahrádza svojou osobnou starostlivosťou o
dieťa - dieťa je vo veku, keď vyžaduje celodennú osobnú starostlivosť matke a celodennú opateru - nie
je možné od matky spravodlivo požadovať, aby sa na výžive dieťaťa podieľala aj finančnou stránkou.
Matka však vzhľadom k tomu, že otec jej zasiela na výživu maloletej iba minimálnu sumu výživného -

od 50 do 150 Eur, plní však aj túto funkciu, pričom má k dispozícii ako stabilný a stály príjem iba príjem
vo forme dávok štátu - rodičovský príspevok pre seba a prídavky pre dieťa pre maloletú, spolu sumu
cca. 240 Eur mesačne. Aj keď matka je takisto samostatne zárobkovo činnou osobou ( je spoločníčkou
a konateľkou obchodnej spoločnosti) a zároveň má aj absolvovaný rekvalifikačný kurz, nie je možné
od matky spravodlivo požadovať vykonávanie práce na zabezpečenie obživy pre maloletú na úkor jej

osobnej starostlivosti o maloletú.

52. Na druhej strane, otec nie je ničím takýmto obmedzený, pokiaľ dospel k záveru, že jeho spoločnosť
mu neumožňuje vyplácať si vyššiu mzdu ako minimálnu, mal by s ohľadom na skutočnosť, že má
vyživovaciu povinnosť k dieťaťu v plnom rozsahu odkázaného na výživu zo strany rodičov si nájsť také

zamestnanie, ktoré by mu umožnilo prispievať na výživu tohto dieťaťa výživným vyšším ako suma 100
Eur mesačne. Otec v podstate súdu nepreukázal, ako je schopný spolu so svojou manželkou vyžiť
zo sumy 200 Eur mesačne, ako je schopný si hradiť vlastné náklady ( otec ešte z tejto sumy platí
výživné na dieťa...) . Takisto súd poukazuje na skutočnosť, že otec o býva „len tak“ byt svojho kamaráta,
neplatí zaň žiadne poplatky, je otázka, keďže podľa jeho vyjadrenia má tak nízky príjem, z čoho chce

nájomné zaplatiť - podľa vyjadrenia otca sa dohodnú po tom, ako budú z bytu odchádzať. Je takisto
diskutabilné tvrdenie otca o prezentácii jeho manželky na sociálnych sieťach. Naopak, otec sám priznal,
že viackrát za posledné obdobie využil služby banky na poskytnutie hypotekárneho úveru - banka
nesolventnému klientovi alebo klientovi bez príjmu úver neposkytne, na druhú stranu otec takisto priznalpredaj nehnuteľností, z ktorých aj po splatení úveru mal zisk. Naposledy otec za predaj nehnuteľnosti
dostal sumu 35000 Eur pred štyrmi mesiacmi ( teda cca. v marci 2019).

53. Pri zohľadnení všetkých uvedených skutočností súd určil sumu výživného pre maloletú vo výške
350 Eur mesačne, keď zároveň aj s ohľadom na vek maloletej (bežné výživné musí byť primerané aj
veku dieťaťa), na skutočnosť, že matka má k dispozícii aj dávku štátu vo forme prídavkov na dieťa ako
aj skutočnosti, že otec sa s maloletou stretáva musí jej teda aj on vo svojej domácnosti zabezpečiť
potrebnú starostlivosť, nevyhovel návrhu matky určiť bežné výživné vo výške 500 Eur mesačne.

54. Otec na výživu maloletej Niny od júla 2018 ( otec podal návrh dňa 23.07.2018) do teraz prispieval
nasledovne: 26.07.2018 - 150 Eur, 21.08.2018 - 150 Eur, 10.09.2018 - 150 Eur, 17.10.2018 - 50 Eur,
23.10.2018 - 80 Eur, 20.11.2018 - 130 Eur, 04.01.2019 - 130 Eur, 04.02.2019 - 50 Eur, 04.03.2019 - 50
Eur, 04.04.2019 - 50 Eur, 04.05.2019 - 50 Eur, 04.06.2019 - 100 Eur; spolu vo výške 1140 Eur. Pri takto
určenom výživnom vzniklo otcovi zročné výživné za obdobie od júla 2018 doteraz vo výške 3996,77 Eur
( za mesiac júl 2018 alikvotná čiastka vo výške 146,77 Eur, za mesiace august až december 2018 5x350,

teda 1750 Eur a za mesiace január až jún 2019 6x350, teda 2100 Eur, spolu j, 2857 Eur), otec zaplatil
za celé uvedené obdobie sumu 1140 Eur, teda rozdiel - 3996,77-1140 Eur - sumu 2856,77, zaokrúhlenú
na 2857 Eur súd vyčíslil ako doposiaľ nezaplatené zročné výživné, ktoré súd otcovi prikázal v zmysle
ustanovenia § 232 ods. 3 CSP uhradiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

55. Súd však pri vyhlasovaní rozsudku ( a zároveň aj do zápisnice súdu z pojednávania dňa 04.07.2018)
chybne uviedol sumu zročného výživného ako sumu 2875 Eur - je zrejmé, že prišlo chybou v písaní k
prehodeniu dvoch posledných číslic ( siedma výroková veta rozsudku č. k. 8P/225/2018 - 115 zo dňa
04.07.2019 ). Súd túto chybu opravil v písomnom vyhotovení rozsudku s poukazom na § 224 CSP tak,
že uviedol správnu výšku zročného výživného : „2857 Eur“.

56. Súd zároveň zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej X. formou
úspor vo výške 150 Eur mesačne, počnúc 01.08.2018 s určením povinnosti matke zriadiť na meno
maloletej účet, na ktorý bude otec toto výživné plniť.

57. Súd pri tomto poukazuje na skutočnosť, že v prípade, že to majetkové pomery povinného rodiča
dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor.
58. Súd mal z vykonaného dokazovania, aj s poukazom na svoje zhodnotenie zisteného stavu, za
dostatočne preukázané, že otec maloletého dieťaťa je schopný časť svojej vyživovacej povinnosti plniť aj
týmtospôsobom.Vzhľadomkvekudieťaťasúdpovažovalmatkoupožadovanévýživnévovýške500Eur

zaprevyšujúcepotrebydieťaťa,zároveňsúdpoukazuje,žetak,akoajotecpriznalpríjemvovýške35000
Eur z predaja nehnuteľnosti v blízkej minulosti, tak aj matka týmto istým spôsobom dosiahla príjem vo
výške 42000 Eur, preto súd časť výživného pre maloletú stanovil formou úspor - otec už aj s poukazom
na svoj príjem ( súd opätovne poukazuje na § 63 ods. 1 Zákona o rodine a v neposlednom rade na
spôsob životnej úrovne otca) je schopný plniť aj túto časť výživného. Uvedená suma bude slúžiť pre

maloletúčiužnapokrytiezvýšenýchpotriebvprípade,žebyobajarodičianemohlidieťaťuzabezpečovať
doterajšiu úroveň starostlivosti, alebo bude slúžiť na mimoriadne, náročne finančné výdavky maloletej,
ktoré by v budúcnosti mohla mať.

59. Vzhľadom k tejto povinnosti otca, súd zaviazal matku maloletého dieťaťa povinnosťou bezodkladne

zriadiť účet vedený na meno maloletého dieťaťa, s podmienkou výberu z účtu iba so súhlasom súdu
povinnosťou a číslo tohto účtu je povinná do 3 dní od zriadenia tohto účtu oznámiť otcovi maloletého
dieťaťa.
60. Keďže súd zaviazal otca povinnosťou prispievať výživným na maloleté dieťa aj vo forme úspor
počnúc 01.08.2018 (od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po podaní návrhu otcom) , pri takto určenom

výživnom vzniklo otcovi zročné výživné aj na tvorbe úspor za obdobie od augusta 2018 doteraz vo výške
1650 Eur, ktoré súd otcovi prikázal v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 CSP uhradiť do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. (Otec mal pri takto určenom výživnom zaplatiť nasledovne: od augusta
2018 do júna 2019 - 11 mesiacov x 150 Eur mesačne); spolu celkom 1650 Eur.

61. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o schválení rodičovskej dohody nie je možné podať odvolanie ( §
122 CMP).

V ostanej časti rozsudku je možné podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 44 ods. 1 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu (Zákon

č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).