Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. september 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319207869
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8319207869.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci navrhovateľa: F. Č., Z..
X.X.XXXX, B. L.Ý. O. XXXX/X, O., zastúpeného JUDr. Tatianou Andrejcovou, advokátkou, Laborecká
1896/58, Humenné, proti oprávnenému z platenia výživného: F. Č., Z.. X.X.XXXX, B. E. XX, O.,
zastúpeného matkou F. A., B. K. XXXX/XX, O., v konaní o zníženie výživného, o odvolaní oprávneného
z platenia výživného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 21Pc/27/2019-61 zo dňa 28.8.2020,
takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok tak, že návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľ sa domáhal zníženia výživného voči osobe oprávnenej z platenia výživného zo sumy
120,- eur mesačne na sumu 80,- eur mesačne, dôvodiac zmenou pomerov na jeho strane v súvislosti
so znížením jeho príjmu a zhoršením jeho zdravotného stavu.

2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že cit.:

„I. Súd mení rozsudok vo výrokovej časti I. Okresného súdu Humenné sp. zn. 19P/397/2014 zo dňa 20.
8. 2015 týkajúci a vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči synovi F. G. tak, že navrhovateľ je povinný
prispievať na výživu syna F. G. sumou 100,-- eur mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám
syna počnúc od 28. 10. 2019.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, § 78 ods. 1, 2, 3, § 65 ods.
3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).

4. Súd zo zisteného skutočného stavu mal za preukázané, že v čase poslednej úpravy výživného
navrhovateľ pracoval vo švajčiarskej firme, kde dosahoval príjem 1.000,- CHF a so zvýšením výživného
na 200,- eur súhlasil. Oprávnený z platenia výživného v čase poslednej úpravy navštevoval 8. ročníkzákladnej školy. Súd zistil, že pomery na strane navrhovateľa sa zmenili, jeho príjem klesol na 489,37
eura priemerne s poukazom na opis mzdových listov za obdobie január až august 2019. Súd konštatoval
zmenu pomerov na strane oprávneného z platenia výživného, nakoľko v čase poslednej úpravy bol

maloletým dieťaťom. Súd zobral do úvahy jeho zvýšené výdavky v súvislosti so štúdiom a na druhej
strane konštatoval zmenu zárobkových pomerov a zhoršenie zdravotného stavu u navrhovateľa, preto
vyhovel návrhu a znížil výživné voči oprávnenému z platenia výživného na sumu 100,- eur mesačne. V
prevyšujúcej časti vzhľadom na vývoj životných nákladov na strane oprávneného z platenia výživného
návrh zamietol.

II. Obsah odvolania oprávneného z platenia výživného a vyjadrenia k odvolaniu

5. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený z platenia výživného
odvolanie. Zdôraznil, že od poslednej úpravy výživného ubehlo 5 rokov, v čase poslednej úpravy bol
žiakom základnej školy a jeho výdavky vzrástli v súvislosti so štúdiom na X. Poukázal na majetkové

pomery navrhovateľa, ktorý býva sám v 3-izbovom byte, ktorý vlastní a takisto vlastní motorové vozidlo.
V súvislosti s navrhovateľom uvádzanými zdravotnými problémami s kolenom namietal, že zdravotný
problém mal navrhovateľ aj pred 5 rokmi, keď pracoval vo Švajčiarsku a nie je zrejmé, že by mu
spomínaná operácia bránila chodiť do práce navždy. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

6. K odvolaniu oprávneného z platenia výživného sa vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol odvolaciemu
súdu rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Zdôraznil zmenu jeho príjmových a majetkových pomerov,
jeho príjem je o polovicu nižší a jeho zdravotný stav nie je stabilný, ale výrazne sa zhoršil s
nutnosťou podrobiť sa operácii - výmene kĺbu s ďalšími finančnými nákladmi a zníženým príjmom počas

práceneschopnosti. Ide o zmenu závažnejšieho charakteru. K vlastníctvu 3-izbového bytu uviedol, že
v byte žil so svojou matkou, vďaka ktorej tento byt nadobudol a ktorá mu čiastočne pomáhala znášať
náklady spojené s bývaním. Matka trpí onkologickým ochorením, preto je prechodne u sestry, ktorá ju
opatruje a náklady za bývanie momentálne znáša sám. K motorovému vozidlu uviedol, že ide o 21-ročnú
Feliciu Combi, ktorá už nemá žiadnu hodnotu, avšak vzhľadom na jeho diagnózu je pre jeho individuálnu

prepravu nevyhnutnosťou.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané

včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným
subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s §
357 písm. d), g) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§

66 CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke
súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli, a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre
zmenu rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

8. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody oprávneného z platenia výživného
predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o znížení
výživného zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne počnúc dňom 28.10.2019.

9. Zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že rodičia oprávneného z platenia

výživného nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o oprávneného zabezpečovala jeho matka.
Posledná úprava výživného bola realizovaná v konaní Okresného súdu Humenné rozsudkom č.k.
19P/397/2014-111 zo dňa 20.8.2015, ktorým súd zo strany navrhovateľa zvýšil výživné na sumu 120,-
eur mesačne a pre maloletú F. (dcéru) na sumu 80,- eur mesačne počnúc dňom 1.3.2015. V tom
čase bol oprávnený z platenia výživného maloletým dieťaťom, navštevoval 8. ročník základnej školy.

Matka oprávneného pracovala v spoločnosti E., Q.. s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie
od januára do mája 2015 vo výške 419,33 eura. Navrhovateľ pracoval vo švajčiarskej spoločnosti s
príjmom 1.000,- CHF. V súčasnosti navrhovateľ pracuje v spoločnosti F. U., s.r.o. O. od roku 2015 na
Slovensku, kde dosahuje nižší príjem v porovnaní s poslednou úpravou. Bol mu diagnostikovaný tretístupeň opotrebenia kolenného kĺbu. Navrhovateľ považuje pokles jeho príjmu a tiež zdravotnú diagnózu
za zmenu závažnejšieho charakteru.

10. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

11. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným

rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 230 CSP i ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona
o rodine. CSP v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej). CMP však počíta s prípadmi, keď nie je
objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. § 157 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o
výživnom, ak sa zmenili pomery (na návrh). Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú
rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).

12. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na
všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu

vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s
ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom
návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale
aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

13. Z citovaných ustanovení vyplýva, že vyživovacie vzťahy medzi rodičmi a deťmi sú postavené na
princípe zákonom uloženej povinnosti pomôcť účastníkovi tohto vzťahu v materiálnom slova zmysle
tak, aby sa nedostal do stavu núdze, a aby životná úroveň dieťaťa zodpovedala jeho odôvodneným
potrebám. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do toho času, kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Základným predpokladom pre vznik práva na výživu je neschopnosť dieťaťa samé sa živiť,

teda stav odkázanosti na výživu. Predmetné kritérium obmedzuje len pravidlo dobrých mravov. Samotný
predpoklad neschopnosti dieťaťa samé sa živiť znamená, že oprávnené dieťa nedisponuje vlastným
príjmom, alebo disponuje príjmom tak nízkym, že nepostačuje pokryť jeho potreby. V prejednávanej veci
súd prvej inštancie rozhodoval o vyživovacej povinnosti otca k plnoletému synovi, ktorého schopnosť
samostatne sa živiť obmedzuje štúdium na vysokej škole, pričom v tom čase oprávnený z platenia

výživného študoval v akademickom roku 2020/21 magisterské štúdium programu právo a právna veda v
prezenčnej forme štúdia. Rodičia sú zodpovední za všestranný rozvoj svojich detí, z čoho vyplýva aj to,
žesúpovinnídbaťoto,abydieťanašlozdrojsvojejobživyprávevtakomodbore,prektorýmáschopnosti
a nadanie, a v ktorom sa môže náležite uplatniť. Odvolací súd zdôrazňuje neschopnosť oprávneného z
platenia výživného sa živiť a teda jeho odkázanosť na rodičov v otázke výživy.

14. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie o zistenej zmene pomerov na jeho
strane s tým, že zásadnou zmenou v pomeroch oprávneného z platenia výživného bol jeho nástup na
vysokoškolské štúdium v Prahe. Aj bez detailného preukazovania nákladov je nepochybné, že výdavky
naštúdiummimodomova(dokoncavzahraničí)súzásadnevyššieakovýdavkyprištúdiuabsolvovanom

vmiestebydliska,resp.vjehoblízkejdostupnosti.Oprávnenýzplateniavýživnéhosimusízabezpečovať
v celom rozsahu stravovanie, ubytovanie, veci bežnej potreby (najmä osobnej hygieny), nevyhnutné
študijné materiály, obvyklé presuny v rámci mesta, atď. Nemalou položkou je i cestovné pri návštevách
domova, zásadným výdavkom sú aj náklady na bývanie.

15. Výživné pre osobu oprávnenú z platenia výživného bolo naposledy určené v roku 2015, kedy bol
oprávnený maloletým dieťaťom, žiakom základnej školy. V súčasnosti je oprávnený z platenia výživného
dospelým mužom študujúcim na vysokej škole, je bez akýchkoľvek pochybností, že jeho náklady a
odôvodnené potreby sú mnohokrát vyššie ako v prípade určenej vyživovacej povinnosti. K tomu odvolací
súd uvádza, že odôvodnené potreby vysokoškoláka sú bez akýchkoľvek pochybností vyššie ako je

sumaživotnéhominima,pretožeokremnajzákladnejšíchživotnýchpotriebmusiazahŕňaťajinévýdavky,
teda okrem pravidelných výdavkov, ako sú náklady spojené s bývaním, stravou, ošatením, výživou,
zdravotným stavom, sú to aj ďalšie náklady, ktoré nie sú pravidelné, ale sú nevyhnutné (napr. cestovné),
ale najmä náklady súvisiace so štúdiom, ako získavanie primeraných študijných pomôcok, výdavkyna kultúrne, spoločenské a športové vyžitie, ktoré v dnešnej dobe treba považovať za nevyhnutné a
nárokovateľné (pochopiteľne v rozumnej miere).

16. Čo však odvolací súd vzal do úvahy, bol spoločenský vývin oprávneného z platenia výživného, ktorý
z neho učinil mladého muža, zaradeného do vysokoškolského kolektívu, kultúrneho a pod.. Očakávania
spoločnosti prirodzene kladú požiadavky na úpravu vonkajšieho vzhľadu, preto odvolací súd pripustil
nárast výdavkov na hygienické potreby, oblečenie, obuv, drogériu a pod. Sú to celkovo nové výdavky,
pretože iba v nižšej miere existovali už v čase pôvodnej úpravy. Rovnako ako konštatované náklady na

vysokoškolské štúdium, ktoré nie sú pravidelné a v rovnakej výške.

17. Zmena pomerov na strane oprávnenej osoby je daná. Potrebné je, aby stanovené výživné
zodpovedalo možnostiam a schopnostiam povinného rodiča a zohľadnili sa okolnosti danej konkrétnej
veci. Vzhľadom na vek oprávneného a jeho zistené potreby vychádzajúc zo zisteného mesačného
čistého príjmu otca vo výške za obdobie od januára do augusta 2019 priemerne 489,38 eura a za

obdobie od marca do júla 2020 vo výške priemerne 633,248 eura, naposledy určené výživné vo výške
120,- eur znamená v percentuálnom vyjadrení cca 19 % z priemerného mesačného príjmu navrhovateľa.
Zohľadňujúc ďalšiu vyživovaciu povinnosť navrhovateľa, ako aj odôvodnené potreby oprávneného
z platenia výživného ako študenta vysokej školy v Prahe, odvolací súd po vykonanom prepočte z
priemerného čistého príjmu osoby povinnej z platenia výživného dospel k záveru o nesprávnom závere

súdu prvej inštancie, keď vyhovel navrhovateľovi a znížil výživné na sumu 100,- eur mesačne.

18. Odvolací súd poznamenáva, že výživné tak ako bolo naposledy určené vo výške 120,- eur mesačne
zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb oprávneného z platenia výživného, ktorého odôvodnené
výdavky ako mladého dospelého muža pripravujúceho sa na budúce povolanie sú rozhodne vyššie

ako výdavky navrhovateľa, ktorého potreby sú už stabilizované, rovnako je nepochybné, že matka
oprávneného dopĺňa zdroj jeho výživy na hranicu nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj, s prihliadnutím
na skutočnosť, že po rozvode manželstva sa navrhovateľ o v tom čase maloleté deti nezaujímal, v
dôsledku čoho matka zabezpečovala ich odôvodnené potreby v plnom rozsahu. Odvolací súd považuje
výživné stanovené súdom prvej inštancie vo výške 100,- eur mesačne za výživné, ktoré nie je primerané

možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca v kontexte zvýšených výdajov oprávneného
z platenia výživného, a to aj s prihliadnutím na ďalšiu vyživovaciu povinnosť povinného otca, na
vyhodnotenie jeho životnej úrovne, na jeho majetkové pomery, na komplexné posúdenie pomerov otca s
prihliadnutím na to, že žije v byte, ktorého je vlastníkom a rovnako tak s prihliadnutím na skutočnosť, že
navrhovateľ prispieva na výživu oprávneného sumou 120,- eur od času, keď bol ešte žiakom základnej

školy.

19. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je
zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až

následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa.
Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má
právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne
nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť
konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná.

Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej
úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú
vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu.

20. Na základe popísaného skutočného stavu a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd

na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zníženie výživného nie
je dôvodný. Povinný sa nemôže spoliehať na to, že matka bude neustále v plnej miere zabezpečovať
výživu syna a on sa nebude podieľať na zvýšených nákladoch na výživu svojho syna. Naposledy určené
výživné 120,- eur mesačne vzhľadom na odôvodnené výdavky dospelého vysokoškolsky študujúceho
oprávneného z platenia výživného, ktorý naviac neštuduje v mieste trvalého bydliska, nemožno

považovať za neprimeranú, resp. nadhodnotenú a taktiež nemožno opomenúť fakt, že navrhovateľ sa s
oprávneným nestretáva a nad rámec bežného výživného žiadnym spôsobom neprispieva.21. Odvolací súd teda na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné zamietnuť návrh
na zníženie výživného, preto zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrh na zníženie výživného
zamietol (§ 388 CSP).

22. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).