Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Silvia Hýbelová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoStarostlivosť o maloletých

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/40/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218204776
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:1218204776.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú R. R., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov:
Mgr. E. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: U. XXX/XX, T.-S., zastúpená JUDr. Barborou Petrovič,
advokátkou, Hlavná 44, Trnava, a D. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt A. XXXX/XX, H., zastúpený
JUDr. Vladimírou Hrebíkovou, advokátkou, Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky, za účasti prokurátora
Krajskej prokuratúry Trnava, o návrhoch rodičov na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej,
o odvolaní matky maloletej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 24. novembra 2020, č.k.
9P/121/2018-1096, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
- výroku II. -v prvom odseku m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej R. sumou
100 eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2018 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky.
- v druhom odseku m e n í tak, že nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.06.2018 do
30.11.2020 vo výške 2.213,76 eur sa otcovi povoľuje uhradiť v mesačných splátkach po 60 eur spolu s
bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

- výroku III. - v prvom odseku p o t v r d z u j e
- v druhom odseku m e n í tak, že otec je oprávnený si maloletú R. prevziať v určenom čase pre začiatok
styku v mieste bydliska maloletej a po ukončení styku je povinný maloletú odovzdať matke každú určenú
párnu nedeľu v mieste bydliska otca a každý určený nepárny štvrtok v mieste bydliska matky
- v treťom odseku m e n í tak, že matka je povinná maloletú R. na stretnutie s otcom riadne pripraviť a
v určenom čase ju otcovi odovzdať a po skončení styku je v určenom čase a na určenom mieste otec
povinný maloletú odovzdať matke.

- výroku IV. m e n í tak, že nariaďuje výchovné opatrenie, ktorým ukladá podrobiť sa sociálnemu a
psychologickému poradenstvu podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine v špecializovanom zariadení
TENENET o.z., Lichnerova 41, Senec, za účelom obnovenia rodičovskej komunikácie v rozsahu 15
hodín každý z rodičov.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním schválil rodičovskú dohodu, ktorou maloletú
R. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení ju zastupovať a spravovať
jej majetok (výrok I.). Zároveň určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným v sume 70

eur mesačne od 01.06.2018 a určil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.06.2018 do
30.11.2020 vo výške 1.313,76 eur, ktorý povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 36,49 eur spolu
s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku (výrok II.), upravil styk otca s maloletou tak, že je
oprávnený sa s maloletou stretávať každý párny týždeň od piatku 17.00 hod. do nedele 17.00 hod., každú
nepárnu stredu od 17.00 hod. do nepárneho štvrtka 18.00 hod. s tým, že otec je oprávnený si maloletú
R. prevziať v čase určenom pre začiatok styku v mieste jej bydliska pričom po ukončení je povinný
maloletú odovzdať matke v mieste jeho bydliska. Matka je povinná maloletú na stretnutie s otcom riadne
pripraviť a v určenom čase ju otcovi odovzdať (výrok III.), nariadil výchovné opatrenie, ktorým uložil
matke a otcovi povinnosť podrobiť sa sociálnemu a psychologickému poradenstvu v zariadení TENENET
o.z., Senec, v rozsahu 30 hodín každý z rodičov (výrok IV.), zároveň zrušil neodkladné opatrenie
nariadené uznesením Okresného súdu Piešťany, č.k. 9P/121/2018-40 z 31.07.2018 s účinnosťou po
právoplatnosti tohto rozsudku (výrok V.) a zrušil neodkladné opatrenie Okresného súdu Piešťany, č.k.
9P/121/2018-773 zo 06.07.2020 s účinnosťou po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok VI.), konanie
o návrhu matky v časti pozbavenia rodičovských práv otca k maloletej R. zastavil (výrok VII.) a o
nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že o nej bude rozhodnuté samostatným uznesením
(výrok VIII.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka návrhom zo dňa 01.06.2018 podanom
na OS Bratislava II navrhla, aby súd maloletú R. zveril do jej osobnej starostlivosti, otca pozbavil
rodičovských práv, uložil mu povinnosť prispievať na jej výživu sumou 150 eur mesačne, alternatívne
aby upravil styk otca s maloletou na každú druhú sobotu v mesiaci od 10.00 do 13.00 hod. na verejnom
priestranstve za prítomnosti pracovníka príslušného ÚPSVaR. Otec návrhom zo dňa 14.12.2018
navrhol maloletú R. zveriť do jeho osobnej starostlivosti, stretávanie matky s maloletou ponechať
bez obmedzenia a matke určiť výživné vo výške 30 eur mesačne. Konania boli spojené na spoločné
konanie, ktoré sa vedie na Okresnom súde Piešťany pod sp.zn. 9P/121/2018. Prokurátor Okresnej
prokuratúry navrhol rozšíriť styk otca s maloletou minimálne na prespatie u otca cez víkendy a to
s prihliadnutím na znalecký posudok. Navrhol, aby súd nariadil výchovné opatrenie obom rodičom
minimálne v rozsahu 30 hodín pre každého za účelom obnovenia ich vzájomnej komunikácie. Opatrovník
uviedol, že maloletá doposiaľ vyrastala s matkou, stotožnil sa so závermi znalca, že by mal byť široko
upravený styk otca s maloletou minimálne každý druhý víkend od piatku do nedele aj s prespaním
a v týždni, kde by nebol víkendový styk, by mohol byť upravený takisto jeden deň v týždni. Maloletá
nenavštevuje školu, takže aj s prespatím zo stredy na štvrtok. Súhlasil s návrhom prokurátora na
nariadenie výchovného opatrenia v o.z. TENENET Senec. Obaja rodičia pred súdom zhodne súhlasili s
návrhom na nariadenie predmetného výchovného opatrenia. Zo správy opatrovníka zo dňa 18.10.20219
súd zistil, že pomery v domácnosti matky boli prešetrené dňa 18.07.2019 Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava. Matka s maloletou žije v 3-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve matkiných
rodičov. Maloletá má k dispozícii detskú postieľku, dostatok osobných vecí a hygienických potrieb.
V domácnosti matky má vytvorený priestor na trávenie voľného času a odpočinok. Hygiena bola na
požadovanej úrovni, maloletá má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky. Otca maloletej
telefonicky kontaktovali dňa 15.10.2019 za účelom dohodnutia termínu prešetrenia pomerov v jeho
domácnosti. Otec uviedol, že od posledného šetrenia v domácnosti dňa 18.12.2019 sa nič nezmenilo,
preto nepovažuje za potrebné, aby bolo šetrenie vykonané opakovane. Prešetrením pomerov dňa
18.12.2018 bolo zistené, že otec žije v 7-izbovom poschodovom dome so svojou matkou. Dom je vo
vlastníctve otca, otec obýva vrchné poschodie, ktoré pozostáva z 3 izieb a príslušenstva, hygiena v
domácnosti bola na požadovanej úrovni. Maloletá má v domácnosti otca vytvorené vhodné podmienky.
Zo znaleckého posudku č. 22/2020 z 30.09.2020 vypracovaného znalcom PhDr. Karolom Kleinmannom,
znalcom z odboru psychológia, súd zistil, že u otca sa nemanifestovali príznaky depresívnej
alebo úzkostnej symptomatológie, či symptomatológie porúch úzkosti. Skríningovým dotazníkom,
zameraným na odhalenie porúch osobnosti neboli zistené patologické prejavy ani signifikantné odchýlky,
nemanifestovali žiadne znaky psychopatológie. Matka má disharmonickú osobnosť s výraznými
symptómami podozrievania a nadmernej pozitívnej sebaprezentácie. Zvykne sa prejavovať neobvyklým
správaním. Cíti sa nepohodlne vo všetkých typoch interpersonálnych vzťahov. Na základe výsledkov
vyšetrenia sa u nej preukázala disimulačná tendencia k depresívnym stavom. Má nadpriemernú
intelektovú kapacitu. Psychologickým vyšetrením a použitím testu bolo zistené, že maloletá R. má
vytvorenú neistú, vyhýbavú vzťahovú väzbu k matke, matka u maloletej nespôsobuje pri krátkodobom
odlúčení zmeny v správaní, neprejavuje sa u maloletej úzkosť z odlúčenia matky, plač
nenastáva. Podobne reagovala pri tomto teste aj smerom k otcovi. Reakcia smerom k otcovi môže
poukazovať u maloletej aj na nedostatočné kontakty s otcom a postupné jeho vytesňovanie osobami
z okruhu jej blízkych osôb. U matky môže ísť aj o presýtenie maloletej zvýšenou starostlivosťou a
úzkosťou o maloletú, ako aj o presýtenie citových prejavov. U otca absentuje možnosť väčšieho priestoru

prejavovať voči dcére svoje emócie, nakoľko maloletá aj vzhľadom na svoje diagnózy, nedokáže v
krátkom čase vyjadriť svoje emocionálne prežívanie a matka veľmi úzkostlivo sleduje, aby nedošlo
k nejakému väčšiemu zblíženiu s otcom. Aktuálne pri psychologickom vyšetrení nebolo zistené, že
by v správaní maloletej bolo pozorované vedomé, či nevedomé "odmietanie" niektorého rodiča. Pri
psychologickom vyšetrení bola maloletá pozitívne naladená, spokojná, radostná. Ak má maloletá nejaké
problémy, je to z neustáleho súboja rodičov. I keď matka pod vplyvom súdnych uznesením umožňuje
otcovi kontakt s dieťaťom, neustále ich vzťah poznačuje zbytočné napätie. Psychologickým vyšetrením
neboli u maloletej zistené výroky o fyzickom alebo psychickom ubližovaní maloletej. Matka vzhľadom
na jej anamnestické údaje bolestivé obdobie pri strate prvého dieťaťa a jej psychologický profil veľmi
ťažko nesie odlúčenie od dcéry. Zveličuje rôzne príznaky, ktorými maloletá trpí. Matka je výrazne
naviazaná na maloletú a nie maloletá na matku. Otcove požiadavky na rozšírenie stretávania s maloletou
aj vzhľadom na jej vek a aktuálny psychický stav sú z psychologického hľadiska oprávnené. Právne súd
prvej inštancie vec posúdil podľa § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, 3, 5, § 62, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona
o rodine. Výsluchom matky ako aj ďalším obsahom spisu mal súd za preukázané, že maloletá R. má
3 roky, je v celodennej starostlivosti matky. Je prijatá do materskej škôlky v školskom roku 2020/2021,
avšak ju fakticky nenavštevuje vzhľadom na to, že ešte nie je úplne odplienkovaná. Zdravotné problémy
vážneho charakteru maloletá nemá žiadne, prekonáva bežné detské ochorenia. Matka s maloletou
žije v trojizbovom byte v T., ktorý vlastnícky patrí jej rodičom. Riadnu rodičovskú dovolenku ukončila v
auguste 2020, počas ktorej jej príjem predstavoval rodičovský príspevok 270 eur mesačne a prídavok
na dieťa 24,34 eur mesačne. V roku 2020 rodičovský príspevok bol vyplácaný vo výške 270 eur a
prídavok na dieťa 24,95 eur mesačne. Od 01.09.2020 je matka na pandemickej rodičovskej dovolenke,
poberá rodičovský príspevok 270 eur mesačne a rodinný prídavok 24,95 eur. Iný príjem nemá, ani inú
vyživovaciu povinnosť. Majetok väčšej hodnoty nevlastní, dlhy nemá žiadne. Čo sa týka otca, vykonaným
dokazovaním súd mal za preukázané, že v období od mája 2018 do júna 2019 boli otcovi vyplácané
provízie vo výške 569 eur mesačne. Od 24.06.2019 do 31.07.2019 bol otec zamestnaný v banke s
dohodnutou základnou mzdou vo výške 900 eur mesačne. Pracovný pomer skončil v skúšobnej dobe
na základe vlastnej žiadosti. Za júl 2019 bol otcovi vyplatený čistý príjem vo výške 696,83 eur. Od
07.08.2019 sa otec zamestnal s dohodnutou mesačnou základnou mzdou vo výške 780 eur. V auguste
2019 bola otcovi vyplatená mzda vo výške 585 eur. V ďalšom období jeho príjem činil 650 eur priemerne
netto mesačne. Pracovný pomer trvá, zamestnávateľ však otcovi od februára 2020 doposiaľ nevyplatil
mzdu a od marca 2020 mu neprideľuje ani prácu. Otec t.č. pracuje na dohodu o pracovnej činnosti od
15.06.2020 na dobu určitú do 31.12.2020 s dohodnutou maximálnou dĺžkou pracovného času 10 hodín
týždenne a odmenou 3,40 eur za hodinu, čo priemerne mesačne činí 144 eur. Otcovi bol poskytnutý úver
vo výške 33.300 eur, ktorý splácal splátkami vo výške 154,48 eur. Na základe žiadosti mu bol bankou
povolený odklad splátok do 20.02.2021. Otec má okrem maloletej R. vyživovaciu povinnosť k synovi
E. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá mu bola súdom určená vo výške 66,38 eur mesačne od 01.09.2006.
Syn E. bol v akademickom roku 2019/2020 študentom prvého roka štúdia bakalárskeho študijného
programu v dennej forme na Trnavskej univerzite so štandardnou dĺžkou štúdia tri roky, pričom štúdium
trvá. Súd pri rozhodovaní o výške výživného otcovi pre maloletú R. prihliadal na odôvodnené potreby
maloletej, ako aj na možnosti, schopnosti a pomery oboch rodičov, pričom dieťa zdieľa životnú úroveň
svojich rodičov. S poukazom na uvedené určil otcovi výživné vo výške 70 eur mesačne zohľadňujúc
skutočnosť, že matka neuvádzala so zabezpečením starostlivosti o maloletú žiadne zvýšené výdavky.
Súd uviedol, že určené výživné je aj v súlade so zaužívanou súdnou praxou Krajského súdu v Trnave,
v zmysle ktorej platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu
povinnosť by malo predstavovať 20 až 30% jeho čistého príjmu na všetky vyživovacie povinnosti. Súd
vychádzal z príjmu otca, ktorý by bol tento schopný dosahovať vo výške 696 eur u zamestnávateľa K. T.
z dôvodu, že otec na základe vlastnej žiadosti rozviazal uvedený pracovný pomer, kde dosahoval príjem
zodpovedajúci jeho dovtedajšej praxi jeho vzdelaniu (stredoškolské s maturitou), čo posúdil v súlade
s § 75 ods. 1 Zákona o rodine ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku bez dôležitého
dôvodu a preto na uvedený faktický príjem otca vo výške 144 eur mesačne neprihliadal. Tiež prihliadol
na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca. Keďže otcovi bolo určené výživné s účinnosťou od 01.06.2018,
vznikol mu na výživnom dlh vo výške 1.313,76 eur za obdobie do 30.11.2020 (otec mal uhradiť za
30 mesiacov po 70 eur celkom 2.100 eur, pričom uhrádzal pre maloletú výživné 28,08 eur mesačne,
celkom zaplatil 786,24 eur). Dlh na splatnom výživnom súd otcovi povolil splácať mesačnými splátkami
vo výške 36,49 eur, pričom k splateniu dlhu takto dôjde v zmysle ustálenej judikatúry do 36 mesiacov.
Pokiaľ sa týka úpravy styku otca s maloletou R., súd uviedol, že vykonaným dokazovaním znaleckým
posudkom mal za preukázané, že u otca absentuje možnosť väčšieho priestoru prejavovať voči dcére
svoje emócie, jeho požiadavky na rozšírenie stretávania s maloletou aj vzhľadom na vek a aktuálny

psychický stav maloletej sú z psychologického hľadiska oprávnené. Otec dokáže o dcéru sa vhodne
postarať a dcéra ho má rada. Ak má maloletá nejaké problémy, je to z neustáleho súboja rodičov. Súd
mal za to, že prioritným hľadiskom je záujem maloletého dieťaťa, pričom s prihliadnutím na závery
znaleckého dokazovania ako aj doterajší priebeh styku otca s maloletou súd upravil styk s maloletou
tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku, berúc zreteľ na právo maloletej na udržiavanie pravidelného
osobného styku s otcom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, zohľadňujúc tiež jej vek ako i jej
objektívny záujem. Súd upravil styk otca s prespatím maloletej v jeho domácnosti aj napriek nesúhlasu
matky, nakoľko mal znaleckým dokazovaním preukázané, že maloletá v neprítomnosti matky netrpela
úzkosťou z odlúčenia od matky, plač nenastal, práve naopak, maloletá R. má vytvorenú neistú vyhýbavú
vzťahovú väzbu k matke. Vzhľadom na zistený osobnostný profil matky je potrebné jej tvrdenia brať so
značnou rezervou. Matka je výrazne naviazaná na maloletú a nie maloletá na matku. V časti miesta
odovzdávania maloletej súd uviedol, že matka sa s maloletou presťahovala do T. napriek nesúhlasu otca,
na ktoré protiprávne správanie matky súd vzal zreteľ a zohľadnil ho tak, že matka je povinná po skončení
styku vyzdvihnúť si maloletú R. v mieste bydliska otca aj napriek skutočnosti, že nevlastní osobné
motorové vozidlo, keďže doprava medzi T. a H. je bezproblémová, pričom matka môže svoju prítomnosť
v H. využiť spolu s maloletou na návštevu svojich rodičov v E. F. R.. Tiež nemožno od otca spravodlivo
požadovať, aby negatívne dôsledky rozhodnutia matky znášal iba on, či už z hľadiska cestovania alebo
finančných nákladov. V súlade s ust. § 37 ods. 1, 2 písm. c) Zákona o rodine súd mal za preukázané,
že otec je vytesňovaný osobami z kruhu blízkych osôb maloletej. Ak má maloletá nejaké problémy,
je to z neustáleho súboja rodičov. Matka veľmi úzkostlivo sleduje, aby nedošlo k nejakému väčšiemu
zblíženiu s otcom. Rodičia navzájom nedokážu komunikovať, čo má v konečnom dôsledku negatívny
dopad na maloletú. Preto súd so súhlasom oboch rodičov na návrh prokurátora a opatrovníka rozhodol
o uložení výchovného opatrenia rodičom podrobením sa sociálnemu a psychologickému poradenstvu
v špecializovanom zariadení TENENET o.z., Senec, za účelom obnovenia rodičovskej komunikácie v
rozsahu 30 hodín každý z rodičov. Matka počas konania zobrala svoj návrh na začatie konania v časti o
pozbavenie otca rodičovských práv k maloletej R. späť. So späťvzatím návrhu súhlasil otec, opatrovník
i prokurátor. Preto súd v tejto časti konanie podľa § 29 CMP zastavil. O náhrade trov konania bolo
rozhodnuté v zmysle § 57, § 58 CMP v spojení s § 218 ods. 1 CSP á contrario tak, že o náhrade a
výške trov súd rozhodne samostatným uznesením vzhľadom na skutočnosť, že je nutné rozhodnúť o
odmene znalcov.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie matka
maloletej, a to proti II., III. a IV. výroku, t. j. čo do určenia výšky výživného, dlhu na zročnom výživnom ako
aj čo do úpravy styku a nariadeného výchovného opatrenia. Má za to, že súd nepresne a nedostatočne
dokazoval príjem otca, nehovoriac o potrebe preukazovania schopnosti a možnosti otca dosahovať
príjem vyšší ako deklaroval. Súd nezohľadnil a napokon ani neskúmal majetkové pomery otca a
potencionalitu jeho príjmu. Tiež nedokazoval, či vyživovacia povinnosť otca k plnoletému synovi E. aj
naďalej trvá. Ak by sa aj súd nesprávne uspokojil s preukázaním príjmu otca, ktorý je tento schopný
dosahovať sumou 696 eur, dôvodné by bolo použitie 30% (jedno maloleté dieťa v starostlivosti matky,
ktorá má príjem iba z dávok, jedno dieťa dospelé na VŠ), následne by malo byť pre účely výživného
použitých 208 eur. Otec tvrdí, že platí výživné 66,38 eur, zvyšok môže byť použitý tak pre maloletú
R., a to 142,42 eur. Nemôže mať vplyv na maloletú R. skutočnosť, aké má výdavky druhé dieťa otca,
ktoré si nežiada iné výživné. Pre tento postup súdu sa javí, ako keby súd vystupoval nie na strane
maloletej, ale skôr zvolil pozíciu obhajcu záujmov otca. Sám otec prostredníctvom svojej zástupkyne na
pojednávaní dňa 24.10.2019 súhlasil s výživným vo výške 120 eur. Tento návrh mal súd jednoznačne
zohľadniť, pretože je v najlepšom záujme maloletej a od tejto hranice určovať výživné v primeranej
výške. Súd sa vôbec nezaoberal tým, aké sú výdavky maloletej R.. Otec platí aj v súčasnosti, napriek
vykonateľnosti napadnutého rozsudku v časti výživného, výživné iba vo výške 28,08 eur mesačne.
Kde v tomto vníma otec najlepší záujem svojej dcéry, zrejmé nie je. Na pojednávaní dňa 24.11.2020
otec uviedol, že má úspory 2.000 eur. Z podania zo dňa 03.06.2020 vyplývajú jeho úspory 1.200 eur.
Otcovi sa úspory plynutím času teda navyšujú. Keď tvrdí, že nemá príjem, resp. má príjem 135 eur,
ešte platí aj výdavky za svoju matku, ktorá má vlastný príjem zo starobného dôchodku. Nesúhlasí ani so
splátkami zročného výživného, pretože otec nechcel ani po upozornení platiť vyššie výživné, disponuje
úsporami, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami otca. Ďalej dôvodila, že rozhodnutie je
nesprávne aj v úprave styku otca s maloletou R.. V konaní opakovane napadla závery znaleckého
posudku PhDr. Karola Kleinmanna. Vyjadrila nesúhlas s jeho záverom ako komplexom, a to najmä
použitými diagnostikami vyhodnoteniami vyšetrenia nesúhlasila so závermi posudku, považuje ho za
zaujatý a rozporný. Znalec v posudku skonštatoval, že maloletej nespôsobuje krátkodobé odlúčenie od

matky zmeny v správaní. Nezvažoval však vhodnosť, resp. nevhodnosť prespatia dcéry počas noci u
otca, čo sa nepovažuje za krátkodobé odlúčenie dieťaťa od matky. Dôrazne poukázala na doplnenie
svojej sťažnosti na znalcov zo dňa 16.12.2020, v ktorom sa nachádzajú dôkazy, o ktoré aj odvolanie v
tejto časti opiera. Za jedno z najvážnejších pochybení považuje to, že osobnosť matky má niesť podľa
znalca Čerňana znaky paranoidnej poruchy osobnosti, a to aj preto, že sa mala matka až nástojčivo
dožadovať pravdy o otcovi v súvislosti s jeho kompetenciou starať sa o maloletú. Matka nemá byť ani
v súčasnosti uzrozumená s tým, že konanie bolo záverové verdiktom neobvinenia otca maloletej. Tu
je matka znevažovaná, keďže z pripojených priestupkových spisov je zrejmé, že otec bol právoplatne
uznaný z priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu proti matke. Po oboznámení sa s kompletnými
podnetmi matky a obsahom priestupkových spisov bolo vhodné a dôvodné prikloniť sa k návrhu matky o
asistovanom styku. Neobstoja závery súdu ani o tom, že či sa matka presťahovala do T. bez súhlasu otca.
Matka nemala na výber, nemala možnosť a priestor sa s otcom dohadovať, keďže ten proti matke konal
v zmysle domáceho násilia protiprávne. Musela zabezpečiť bývanie sebe aj dcére, keď bývanie s otcom
sa stalo neznesiteľným. Keďže rodičia matky vlastnia byt v T., umožnili, aby tento obývali. Matka nemôže
pre hrubé a protiprávne správanie sa otca, za ktoré bol uznaný vinným, pykať tým, že súd ju sankcionuje
tým, že si má dieťa preberať od otca v mieste jeho bydliska, ktoré je vzdialené 80 km jednosmerne.
Matka nejazdí, nedisponuje vlastným vozidlom a preto je nepredstaviteľné, aby trojročné dieťa prevzala
v nedeľu podvečer o 17-tej a vo štvrtok zase o 18-tej a následne sa vydala na cestu do T., ktorá jej môže
trvať aj 3 hodiny. Od odovzdania by tak matka najskôr o 2 hod. a 40 min. bola s trojročným dieťaťom
doma, nehovoriac o častom meškaní spojov a podobne, a už vôbec neopomínajúc epidemiologickú
situáciu, možnosť šírenia nákazy práve v prostriedkoch hromadnej verejnej dopravy, ktorých využívanie
sa toho času neodporúča, navyše matka má aj zníženú imunitu. Na druhej strane matka v tomto
smere vníma rozhodnutie súdu tak, že bola nútená žiť/bývať v blízkosti násilníka a súčasne aj posiela
matku preberať dieťa do bydliska otca. Súd sa s obsahom priestupkových spisov, ktoré mal pripojené
pravdepodobne oboznámil, avšak v odôvodnení rozsudku nie je ani zmienka o týchto dôkazoch a
vyporiadaní sa s nimi. Navrhla preto rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, určiť otcovi výživné vo výške
200 eur mesačne od 1.6.2018, dlh na výživnom zaplatiť jednorazovo, určiť styk otca s maloletou na
každú párnu sobotu 3 hodiny a každú nemárnu stredu 3 hodiny za asistencie a prítomnosti zamestnanca
záujmového združenia, vrátane miesta a konkrétneho času podľa zistení procesného opatrovníka, s
právom matky zúčastniť sa styku v prípade nevyhnutnosti. Konanie o nariadenie výchovného opatrenia
zastaviť, alternatívne návrh na jeho nariadenie zamietnuť.

3. Otec maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že sa už nemieni vyjadrovať k
neustále opakujúcim sa lžiam a účelovo vykonštruovaným tvrdeniam matky, nakoľko sa tak produkujú
len opakované podania s takmer identickým obsahom, v ktorých rodičia vzájomne vyvracajú tvrdenia
jeden druhého. K uzavretiu rodičovskej dohody v časti zverenia maloletej do výchovy matky pristúpil len
z toho dôvodu, aby ďalej nepokračovala súdna mašinéria boja oboch rodičov, ktorá mala nepochybne
negatívny dopad na maloletú, obzvlášť zo strany matky, ktorá v takomto hostilnom nasadení proti otcovi
nemohla a nemôže byť pre maloletú pokojnou, kľudnou a milujúcou matkou. Jeho plnoletý syn naďalej
navštevuje denné štúdium vysokej školy a on na neho pravidelne platí výživné. Predchádzajúci pracovný
pomer otca nie je legitímne ukončený, stále je predmetom neskončenej kontroly zo strany inšpektorátu
práce. Je rád, že sa mu podarilo zamestnať aspoň brigádne. Pokiaľ matka uvádza, že nemôže dochádzať
s maloletou do miesta bydliska otca, rovnako by tak mohol argumentovať aj samotný otec, pretože
jazdí pre maloletú starším motorovým vozidlom, ktoré sa mu začalo kaziť a nemá odkiaľ brať financie
na jeho opravu. Bude preto taktiež zrejme donútený cestovať do T. prostriedkami hromadnej dopravy.
Otec dlhodobo stál pred dilemou, či je lepšie pre maloletú prestať bojovať o zmenu jej zverenia alebo
pokračovať. Sám sebe kládol otázky, čím jej menej ublíži. Nakoniec sa rozhodol pre uzavretie rodičovskej
dohody v otázke zverenia, pričom dúfal, že matke to bude stačiť.

4. Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že má za
to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti bolo vydané dôvodne a v záujme maloletej a je
potrebné ho považovať za zákonné. Vo vzťahu k určenej výške výživného a dlhu na splatnom výživnom
súd postupoval podľa ustanovení § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Po meritórnom rozhodnutí
súdu prvej inštancie sa s rozsahom výživného výške 70 eur pre maloletú stotožnil aj Krajský súd v Trnave,
čo vyplýva z jeho uznesenia zo dňa 13.01.2021 vedeného pod č.k. 26CoP/75/2020-1135. Pri úprave
styku bolo potrebné vychádzať predovšetkým zo záverov vykonaného znaleckého dokazovania a z toho,
že dieťa má právo na starostlivosť oboch rodičov, pričom pri úprave styku na toto bolo aj v dostatočnom
rozsahu súdom prihliadnuté. Dôvody uvádzané v odvolaní matky nepovažuje za právne relevantné

prekážky, ktoré by odôvodňovali obmedzenie styku otca s maloletou a upraviť styk v rozsahu návrhu
matky. Je potrebné prihliadnuť na právo maloletej na udržiavanie pravidelného osobného styku s otcom,
s ktorým nežije v spoločnej domácnosti a na rozvíjanie rodičovského vzťahu medzi maloletou a otcom.
Po meritórnom rozhodnutí súdu prvej inštancie sa s rozsahom úpravy styku otca s maloletou stotožnil
aj Krajský súd v Trnave, čo vyplýva z jeho uznesenia zo dňa 13.01.2021, č.k. 26CoP/75/2020-1135
(s výnimkou úpravy času trvania styku pri nepárnom kalendárnom týždni a určenia miesta odovzdania
maloletej matke pri skončení styku). Vzhľadom k tomu, že počas celého súdneho konania rodičia
nedokázali napriek opakovaným výzvam predovšetkým zo strany súdu navzájom riadne a v záujme
maloletej komunikovať o základných otázkach týkajúcich sa rodičovských práv a povinností k maloletej,
uloženie výchovného opatrenia rodičom podrobením sa sociálnemu a psychologickému poradenstvu v
rozsahu určenom súdom považuje za zákonné, dôvodné a v záujme maloletej. Matka na pojednávaní
súhlasila s predmetným výchovným opatrením. Matkou namietané skutočnosti v súvislosti s daným
výchovným opatrením bude možné práve prostredníctvom súdom uloženého výchovného opatrenia
odstrániť a obnoviť rodičovskú komunikáciu na úrovni, ktorá bude v záujme maloletej. Navrhol rozsudok
ako vecne správny potvrdiť.

5. Opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky odporučil výživné vo výške tak, ako požaduje
matka, nakoľko takáto úprava je v záujme maloletej R.. Zároveň odporučil rozsudok ako vecne
správny potvrdiť v otázke úpravy styku otca s maloletou, keď takto upravený styk je v záujme
maloletej. K výchovnému opatreniu uviedol, že je potrebné, aby sa obaja rodičia podrobili sociálnemu a
psychologickému poradenstvu. Priamo na pojednávaní vyjadrili obaja súhlas s výchovným opatrením,
zároveň boli oboznámení, ktoré zariadenie ho bude vykonávať, matka voči TENENET o.z. nevzniesla
žiadnu námietku, preto výrok IV. o uložení výchovného opatrenia odporúčajú ako vecne správny potvrdiť.

6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniam otca a opatrovníka k jej odvolaniu uviedla, že pokiaľ nemal znalec k
dispozícii kompletné podklady a to aj právoplatné priestupkové spisy a tvrdí, že matka môže prekrúcať
realitu, sú tieto závery znalca bez toho, že by sa presvedčil, či naozaj nebola forma násilia zo strany
otca skutočne v minulosti použitá, irelevantné, neodborné. Navyše matka žiadnou duševnou chorobou
netrpí. Otcovi boli v jeho osobnosti zistené kverulačné prvky a otec vyprodukoval nielen v tomto konaní,
ale aj v pridružených konaniach o výkon rozhodnutia nariadenie neodkladného opatrenia, nespočet
podaní. Úvahy o tom, ako otec v mene lásky k dcére súhlasil so starostlivosťou matky, sú minimálne
zvrátené. Otec až pod vplyvom argumentov na pojednávaní, že starostlivosť matky o maloletú nebola
spochybnená, že táto je pretrvávajúca, osvedčená, neskôr súhlasil so zverením maloletej do výlučnej
starostlivosti matky. Matka bola ÚPSVaR v Bratislave informovaná dňa 10.03.2021, že naposledy dňa
10.03.2021 kontaktoval telefonicky otec úrad, kontaktuje ich pravidelne, že maloletá nedostáva jesť, je
podvyživená, že jej matka zakazuje čokoládu, že žiada prešetriť zanedbávanie povinnej výživy matkou.
Sťažoval sa na zlú komunikáciu s inštitúciami, opakoval, že maloletú dlho nevidel od Vianoc, že matke
sa nedá dovolať, že nedvíha telefón, že neodpisuje na správy, že neakceptuje rodičovskú dohodu. Styk
s maloletou však prebieha podľa neodkladného opatrenia s jediným vychýlením, a to že otec vracia
maloletú s neprimeraným omeškaním hodinu a viac. Otec podal na matku množstvo trestných oznámení,
posledné šetrenie na polícii sa uskutočnilo dňa 14.03.2021. Porovnávať potreby dvoch detí maloletej R.
a plnoletého syna nie je možné v pomere 1:1, nakoľko otcov syn je plnoletý, má možnosť brigádovať,
žije v kompletnej rodine, celé roky nepožiadal o zvýšenie výživného od otca, možno sa domnievať, že
nie je celkom odkázaný na výživu otcom. Naopak, maloletá R. je odkázaná, nakoľko matka má jediný
príjem zo sociálnych dávok. Materská škola, do ktorej je prijatá, funguje v obmedzenom režime, matka
naďalej poskytuje maloletej celodennú starostlivosť bez možnosti zamestnať sa. Ani raz sa nestalo, že
by otec cestoval za dcérou na stretnutie prostriedkami hromadnej dopravy. Okrem toho otec vlastní
starožitný nábytok a obrazy. Nepreukázal, že by efektívne mal záujem riešiť svoju situáciu ohľadom
príjmu a zamestnania. K výchovnému opatreniu doplnila, že zvýšená komunikácia s otcom násilníkom
môže spôsobiť, že psychická ujma sa matke prehĺbi namiesto toho, aby sa vytvárali podmienky pre
zotavenie z prežitého domáceho násilia. Matka sa necíti bezpečne v prítomnosti otca a vracajú sa jej
prežité negatívne udalosti z minulosti. Otec sa snaží vytvoriť mylný dojem, že vinníkom všetkého čo sa
deje, je matka. Neustále ju napáda ako človeka aj ako matku, udáva a to na polícii, úrade práce aj na
súde. Po konzultácii so zariadením TENENET o priebehu a dĺžke trvania psychologického poradenstva
matka zmenila názor a nesúhlasí s uložením výchovného opatrenia v takom rozsahu voči jej osobe.
Kontakt s otcom ju vyčerpáva. Matka sa snaží s otcom komunikovať o dieťati, o čom svedčia aj mnohé
ňou písané správy na WhatsApp, na ktoré nedostala žiadnu odpoveď. Otca informovala aj písomne, o
odplienkovaní, o zmene lekára, o zdravotnej poisťovni maloletej, režime maloletej, o čaji pre maloletú.

Od otca sa nedozvie ani základné informácie, ak náhodou otec nemôže prísť a nevráti maloletú na čas,
prečo dáva maloletej odplienkovanej na noc plienkové nohavičky a podobne. Otec styk s maloletou
nerealizuje v stredu ani vo štvrtok, dôvod matka doposiaľ nepozná. Azda otec v tom čase pracuje? Styk
sa realizuje od piatka do nedele. Maloletá prichádza zo styku neskoro, vyhladovaná, smädná, nervózna,
so zapareným zadkom od plienkových nohavičiek. Po styku matka hovorí, že tato jej povedal, že mama
ju nemá rada, že mama kradne, že sa u tata v kuchyni pocikala, že jej tato dáva na noc plienkové
nohavičky, že mama po ňu nepríde.

7. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu k odvolaniu matky uviedol vo vyjadrení, že matka bola prvá, ktorá
súhlasila s komunikáciou cez zariadenie TENENET, absolvoval osobné stretnutie v pobočke TENENET
v Hlohovci, ako aj niekoľko telefonátov, vďaka matke, ktorá nespolupracovala, opäť bezúspešne. Z jeho
strany vyčerpal všetky možné prostriedky na zlepšenie nulovej komunikácie s matkou, ktorá niekoľko
krát nerešpektovala súdne rozhodnutie a vďaka porušovaniu súdneho rozhodnutia spolu s dcérou prišli
o 154 hodín, ktoré im zo zákona prislúchali. Popri pravidelnom platení výživného chodí pre R. do T. už
vyše roka, najazdil viac ako 26 000 kilometrov, neráta pohonné hmoty, čas, ktorý musí R. tráviť v aute,
napriek tomu, že matka s maloletou sa často nachádza u jej rodičov v E. F. R.. Matka predkladá fotky
starožitností, ktorých nie je vlastníkom a obrazy, ktoré matka opakovane zverejňuje bez jeho vedomia a
súhlasu maľoval jeho starý otec. Priložil fotky plotu a brány, ktorá je v stave na aktuálnu rekonštrukciu,
ako aj drevené okná a fasáda 50 ročného domu, na ktorú už nemá peniaze. Situácia v gastronómii je
kritická, má problém si nájsť prácu, a preto nemá možnosť a financie chodiť do T., ešte aj pravidelne
počas týždňa. Matka by sa vo veku 43 rokov nemala nechať vyživovať jej rodičmi, ale mala by sa sama
snažiť a patrične to aj dokázať, ako sa sama postará o dcéru.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - matka dieťaťa (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania preskúmala napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah
a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 9P/121/2018 je úprava
rodičovských práv a povinností k maloletej R. R., nar. XX.XX.XXXX. Predmetom odvolacieho konania
je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým schválil rodičovskú
dohodu o zverení maloletej R. do osobnej starostlivosti matky a oprávnení oboch rodičov zastupovať
maloletú a spravovať jej majetok a rozhodol, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej R. sumou
70 eur mesačne od 01.06.2018, určil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.06.2018 do
30.11.2020 v sume 1.313,76 eur, ktorý povolil otcovi uhradiť v mesačných splátkach po 36,49 eur spolu
s bežným výživným, upravil styk otca s maloletou na každý párny týždeň od piatku 17.00 hod. do nedele
17.00 hod. a každú nepárnu stredu od 17.00 hod. do nepárneho štvrtka do 18.00 hod. s tým, že otec
si bude maloletú preberať v mieste bydliska matky a po ukončení styku ju matke odovzdá v mieste
jeho bydliska. Zároveň súd nariadil výchovné opatrenie, ktorým uložil matke a otcovi povinnosť podrobiť
sa sociálnemu a psychologickému poradenstvu v zariadení TENENET, o.z., Senec v rozsahu 30 hodín
každý z rodičov, za účelom obnovenia ich rodičovskej komunikácie.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil pokiaľ sa týka schválenia rodičovskej
dohody, nesprávne rozhodol v časti určenia výživného a v časti styku nesprávne rozhodol o preberaní
maloletej po skončení styku s otcom. A takisto odvolací súd mal za to, že je dôvodné upraviť rozsah
hodín sociálneho a psychologického poradenstva rodičov.

11. Pokiaľ sa týka výživného, súd toto určil sumou 70 eur mesačne. Plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa
živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov
(§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na
strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné
skúmať jeho skutočne odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá
je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby
nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie, jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými,

závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu a pod. Na strane povinného rodiča sa prihliada najmä
na jeho schopnosti, teda nielen faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne
možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti,
zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a tiež na iné osoby, voči ktorým má vyživovaciu
povinnosť. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov.

12. V konaní bolo nesporne preukázané, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, maloletá žije
v domácnosti s matkou, ktorá jej poskytuje osobnú starostlivosť. Maloletá bola prijatá do materskej školy,
avšak vzhľadom na pandemickú situáciu a skutočnosť, že ešte nebola odplienkovaná, sa nachádzala
stále v osobnej starostlivosti matky, ktorá s maloletou obýva trojizbový byt v T. vo vlastníctve rodičov
matky, v ktorom má matka vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletej. Matka, pokiaľ bola
na riadnej rodičovskej dovolenke, ktorú ukončila v auguste 2020, jej príjem predstavoval rodičovský
príspevok vo výške 270 eur a prídavok na dieťa 24,95 eur. Od 01.09.2020 je na pandemickej rodičovskej
dovolenke, poberá rodičovský príspevok 270 eur mesačne a prídavok na dieťa 24,95 eur, iný príjem
nemá, takisto inú vyživovaciu povinnosť nemá, majetok výraznejšej hodnoty nevlastní. Nemá žiadne
dlhy. Otec maloletej okrem maloletej má ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi E. E., nar.
XX.XX.XXXX, vo výške 66,38 eur, ktorá bola určená súdom s účinnosťou od 01.09.2006. Syn E. bol
v akademickom roku 2019/2020 študentom prvého ročníka štúdia bakalárskeho študijného programu
dennej formy na Trnavskej univerzite so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky, pričom štúdium trvá. Otec
žije v rodinnom dome sedemizbovom poschodovom spolu so svojou matkou, ktorý je v jeho výlučnom
vlastníctve. Otec obýva vrchné poschodie pozostávajúce z troch izieb a príslušenstva, v domácnosti
má takisto vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletej. Otec má uzavretú pracovnú zmluvu so
zamestnávateľom U. H. v H. od 07.08.2019, kde pracuje ako čašník, jeho čistý mesačný príjem je cca 650
eur, avšak za obdobie od februára do júna 2020 mu nevyplatili mzdu v zmysle dohodnutých podmienok
v pracovnej zmluve. Otec preto uzatvoril pracovnú zmluvu dňa 14.06.2019 so zamestnávateľom K. B.
S. and J., a.s., s dohodnutou základnou mzdou 900 eur mesačne. Pracovný pomer skončil v skúšobnej
dobe na základe žiadosti otca k 31.07.2019, pričom za obdobie mesiaca júl 2019 bol otcovi vyplatený
čistý príjem vo výške 696,83 eur, následne uzatvoril so zamestnávateľom E., s.r.o., pracovnú zmluvu
s dohodnutou mesačnou základnou mzdou 780 eur, ktorá mu bola v mesiaci august vyplatená v sume
585 eur. Otec uzatvoril so zamestnávateľom Q. C., R., dohodu o pracovnej činnosti na dobu určitú od
15.06.20 do 31.12.2020 s dohodnutou dĺžkou pracovného času 10 hodín týždenne a odmenou 3,4 eur
za hodinu. Za obdobie od júla 2020 do októbra 2020 mu bola vyplatená čistá mzda 144,13 eur. Otec
uzatvoril zmluvu o splátkovom úvere so J. J., na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 33.300
eur. Vzhľadom k skutočnostiam uvedeným a zisteným ohľadne zamestnania a príjmov otca odvolací súd
mal za to, že súd prvej inštancie správne vychádzal z jeho príjmu vo výške cca 700 eur netto mesačne,
ktorý mohol dosahovať, ak by nebol vlastným pričinením skončil pracovný pomer a to u zamestnávateľa
K. T., a.s., vo výške cca 700 eur mesačne. Z uvedenej sumy je možné postihnúť výživným 25%. Súd
tu prihliadol na skutočnosť, že otec má okrem maloletej R. ešte jednu vyživovaciu povinnosť určenú vo
výške 66,38 eur, aj na odôvodnené potreby maloletej, ktoré sú bežné jej veku a za primerané považoval
výživné vo výške 100 eur mesačne.

13. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výživného a nedoplatku
na zročnom výživnom podľa § 388 CSP zmenil a s účinnosťou od 01.06.2018 určil otcovi výživné na
maloletú R. v sume 100 eur mesačne. Keďže za obdobie od 01.06.2018 do 30.11.2020, za ktoré
určil nedoplatok súd prvej inštancie, otec neprispieval na výživu súdom určenou sumou 100 eur, ale
iba sumou 28,08 eur mesačne, vznikol mu na výživnom nedoplatok v sume 2.213,76 eur. Bolo preto
potrebné aj súdom prvej inštancie zistený nedoplatok zmeniť na uvedenú sumu 2.213,76 eur, ktorú
vzhľadom k výške nedoplatku a zisteným majetkovým pomerom otca súd mu povolil tento uhradiť v
splátkach po 60 eur mesačne spolu s bežným výživným.

14. Pokiaľ sa týka úpravy styku, styk rodiča s maloletým dieťaťom sa uskutočňuje predovšetkým v
záujme dieťaťa a jeho účelom je najvhodnejším spôsobom a čo v najväčšej miere zmenšovať nepriaznivé
dôsledky narušených vzťahov medzi rodičmi, ktoré často majú mimoriadne nepriaznivý dopad na celkový
psychický stav dieťaťa a jeho citovú výchovu. Styk rodiča s maloletým dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej
miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom,
aby dieťa pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. K splneniu tohto
cieľa by mali obaja rodičia prispievať a snažiť sa o vytvorenie priaznivých podmienok bez ohľadu na
existenciu rozporov medzi nimi. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani to, že záujem na vytvorení

dobrých citových vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, je daný
aj tým, že tento citový vzťah v prípade neočakávaných životných udalostí umožní nahradiť výchovu
týmto rodičom. Pri rešpektovaní všetkých vyššie uvedených prirodzených potrieb dieťaťa treba však v
každom prípade posúdiť aj schopnosť rodiča na výchovu dieťaťa, a tomuto prispôsobiť úpravu styku.
Iba mimoriadne, ak je to potrebné v záujme zdravia dieťaťa, súd styk dieťaťa s rodičom obmedzí,
alebo ho i zakáže. Spoľahlivá úvaha o tom, či je styk rodiča, ktorý nemá dieťa vo svojej výchove, s
maloletým dieťaťom na prospech tohto dieťaťa a ďalej, aká úprava tohto styku zodpovedá v konkrétnom
prípade najlepšiemu záujmu dieťaťa a pomerom oboch rodičov, je podmienená náležitým zistením
skutkového stavu veci. Iba v takomto prípade možno zhodnotiť niektoré okolnosti, týkajúce sa maloletého
dieťaťa a niektoré skutočnosti, týkajúce sa rodičov, predovšetkým zhodnotenie veku a zdravotného
stavu maloletého dieťaťa, jeho citového vzťahu k rodičom, osobných a rodinných pomerov rodičov,
vzájomný vzťah rodičov a ich časové a materiálne možnosti a ďalšie významné okolnosti a tomuto potom
treba prispôsobiť frekvenciu styku tak, aby bolo stretávanie s druhým rodičom dieťaťu na prospech. Z
ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pritom vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov
majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť
nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality zostáva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v
bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami.

15. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, vrátane znaleckého, za účelom zistenia
vzájomného vzťahu medzi rodičmi a maloletou, správne toto dokazovanie vyhodnotil a správne určil
rozsah úpravy styku, ktorý sa navyše realizuje a to aj s prespaním. Matka neuviedla žiadne závažné
a relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu rozsahu úpravy styku a vôbec žiadne
relevantné dôvody na styk za jej účasti, alebo tretej osoby. Otec má vytvorené vhodné podmienky pre
výchovu maloletej počas realizácie styku, s maloletou má vytvorený pekný citový vzťah, maloletá nemá
žiaden problém s otcom tráviť čas a je v záujme maloletej, aby sa na jej výchove podieľal aj otec, ktorý
tak môže robiť len počas úpravy styku. Odvolací súd však považoval za oprávnenú námietku matky voči
úprave, podľa ktorej si má maloletú R. po skončení každého styku preberať od otca v mieste bydliska
otca. Matka nemá motorové vozidlo, s maloletou cestuje hromadnou dopravou. Odvolací súd vzhľadom
k tomu, že matka bez súhlasu otca sa s maloletou odsťahovala do iného mesta vzdialeného 80 km od
bydliska otca, mal za to, že je dôvodné, aby sa na preprave maloletej pri realizácii styku podieľala aj
matka. Odvolací súd však nepovažoval za vhodné, aby sa podieľala na preberaní maloletej po skončení
každého upraveného styku v bydlisku otca, teda každú párnu nedeľu a každý nepárny štvrtok, pretože
tiež nepovažoval za vhodné, aby maloletá každý týždeň musela cestovať hromadnou dopravou, teda
vlakom alebo autobusom. Odvolací súd však mal za to, že každú párnu nedeľu nemôže byť cesta z H.
do T. hromadnou dopravou pre maloletú vo veku štyroch rokov zaťažujúca.

16. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsah úpravy styku v súlade s § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ust. § 388 CSP zmenil preberanie, resp. odovzdávanie
maloletej po ukončení styku ( druhý odsek výroku III.) tak, že otec maloletú matke odovzdá každú
určenú nedeľu v mieste bydliska otca a každý určený štvrtok v mieste bydliska matky a tiež v súlade s §
388 CSP zmenil tretí odsek výroku III., kde súd upravil povinnosti rodičov pri odovzdávaní, keď určil, že
matka je povinná maloletú Valentínu na stretnutie s otcom riadne pripraviť a v určenom čase ju otcovi
odovzdať a po skončení styku je v určenom čase otec povinný maloletú odovzdať na určenom mieste
matke maloletej.

17. V odvolaní matka namietala nariadenie výchovného opatrenia. Obaja rodičia s nariadením
výchovného opatrenia súhlasili, toto navrhol aj opatrovník a prokurátor. Matka v súčasnosti má voči
tomuto výchovnému poradenstvu výhrady. Toto sa po vyhlásení rozsudku riadne nerealizuje, otec
sa zúčastnil telefonických pohovorov, situáciu s poradenstvom komplikovala aj pandemická situácia.
Rodičia však jednoznačne majú problém spolu komunikovať, písomná komunikácia medzi nimi prebieha,
keďže je však upravený styk, je potrebné, aby si rodičia dokázali bez konfliktov odkomunikovať základné
veci ohľadom styku a samozrejme aj iné veci súvisiace s výchovou maloletej, k čomu môže prispieť
práve psychologicko-sociálne poradenstvo. Odvolací súd mal za to, že pokiaľ toto riadne prebehne a
obaja rodičia sa ho aktívne budú zúčastňovať, tak pre normalizáciu ich komunikácie bude postačujúce
výchovné opatrenie v rozsahu 15 hodín pre každého z rodičov. Odvolací súd považuje výchovné
opatrenie za dôvodné a hlavne aj v záujme maloletej, nakoľko maloletá je tá, ktorá najviac trpí konfliktným
vzťahom a narušenou vzájomnou komunikáciou rodičov.

18. Vzhľadom k uvedenému preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. podľa § 388
CSP zmenil tak, že výchovné opatrenie nariadil v rozsahu 15 hodín každému z rodičov.

19. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa 396 ods. 2 CSP za použitia
ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

19. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.