Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ayše Pružinec Erenová
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10CoCsp/18/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118380732
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Eren
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:6118380732.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a členov
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST,
SE, IČO: 04 355 211, ul. T. G. Masaryka č. 2392/17, Břeclav, Česká republika, zastúpený advokátkou:
JUDr. Katarína Hegedüšová, IČO: 42 185 190, Majerníkova ul. č. 3479/3A, Bratislava, proti žalovanému:
Q. S., K.. XX. XX. XXXX, O. O. - Y., o zaplatenie istiny 100 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21. apríla 2020, č. k. 24Csp/6/2019 - 86, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1.
Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uložiť
žalovanému povinnosť zaplatiť istinu 100 eur s 8, 05 % úrokom z omeškania od 17. 12. 2015 do
zaplatenia, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky a trovy konania. Svoje rozhodnutie
odôvodnil právne ust. § 132 ods. 1, § 151 ods. 1, § 290, § 297 C. s. p. a vecne tým, že nárok posúdil
ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, a nakoľko žalobca predložil iba text zmluvy o úvere a všeobecné
podmienky, ktoré za dostatočný dôkaz o poskytnutí úveru nepovažoval, žalobu zamietol. Poukázal
na skutočnosť, že žalobca v žalobe neuviedol, kedy a akým spôsobom žalovanému poskytol úver,
nepredložil žiadnu elektronickú komunikáciu so žalovaným, prípadne žiadosť žalovaného o úver, v ktorej
by bol uvedený bankový účet žalovaného, keď ani v upomienkach nebolo uvedené, kedy a na aký účet
mal byť úver poskytnutý, pričom nepredložil a ani neoznačil dôkaz, ktorý by o poskytnutí úveru svedčil.
Výrok, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 C. s. p. a vecne tým, že nakoľko mal žalovaný vo veci plný úspech, má nárok na náhradu trov
konania, nakoľko mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, ich náhradu mu nepriznal.
2.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konaní došlo k vade, ako i z
dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. f/, h/ C. s. p.) a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 25. 11. 2015 Zmluvu o úvere č. 476027, na základe ktorej
poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový úver vo výške 100 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, ktoré predstavujú sumu 28 eur, pričom úver bol
poskytnutý na bankový účet žalovaného W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pod variabilným symbolom
XXXXXXXXXX (Y. Č. Ž.) dňa 20. 05. 2015. Uviedol, že nakoľko k žalobe vo forme príloh predložil aj
výpis z účtu, nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia
a dôkazné bremeno pri preukázaní dôvodu uplatňovaného nároku.3.
Žalovaný, ktorému bolo odvolanie doručené na vyjadrenie dňa 23. 07. 2020 fikciou doručenia, sa k nemu
nevyjadril.
4.
Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. § 379 a § 380 ods. l C. s.
p., túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, pretože súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne
posúdil, na základe čoho dospel k predčasnému záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, ako aj z dôvodu,
že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, pričom
tento nedostatok nebolo možné odstrániť v konaní pred odvolacím súdom.
5.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca v konaní žiadnym listinným dôkazom
nepreukázal poskytnutie úveru žalovanému, keď z tých, ktoré predložil nebolo možné zistiť, kedy a
na aký účel mal byť úver poskytnutý, a ani to, či vôbec poskytnutý bol a nakoľko skutkové tvrdenia
žalobcu boli neurčité, nedali sa považovať za nesporné (§ 151 C. s. p.), keď s poukazom na zvýšenú
procesnú ochranu spotrebiteľa dospel k záveru, že neexistoval dôvod na nariadenie pojednávania alebo
na osobitné vyzývanie žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení (§ 181 ods. 4 C. s. p.).
6.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava Civilného sporového poriadku vychádza
zo zásady kontradiktórnosti civilného procesu, z ktorej vyplýva nevyhnutnosť aktivity procesných strán
v prípade uplatňovania alebo bránenia svojho práva s tým, že z princípu kontradiktórnosti konania
ďalej vyplýva, že súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení, ale naopak,
nesporné skutkové tvrdenia si osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom
rozhodnutí, avšak iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za sporné. K účinnému popretiu
skutkového tvrdenia žalobcu môže dôjsť prostriedkami procesnej obrany (skutkovými tvrdeniami)
žalovaného. Výnimka zo zásady osvojenia si nesporných skutkových tvrdení je upravená v ust. § 186
ods. 2 C. s. p., t. j. v prípade, ak existuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti zhodných (nesporných)
tvrdení sporových strán, pričom na týchto záveroch nemení nič ani právna úprava spotrebiteľských
sporov (sporov s ochranou slabšej strany), ktorá umožňuje súdu vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ
nenavrhol (ust. § 295 C. s. p.), nakoľko aj v takom prípade totiž platí, že dokazovanie sa vykonáva len
ohľadom sporných skutkových tvrdení, príp. ak existuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti zhodných
(nesporných) tvrdení sporových strán.
7.
Ak teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu
k svojmu tvrdeniu o poskytnutí úveru žalovanému, a to napriek tomu, že žalovaný v konaní nepoprel
žiadne skutkové tvrdenia žalobcu (a teda tieto skutkové tvrdenia žalobcu boli nesporné), dopustil sa
nesprávneho procesného postupu, nakoľko žaloba bola žalovanému doručená postupom podľa ust. §
116 ods. 2 C. s. p., ku ktorej sa nevyjadril ani do verejného vyhlásenia napadnutého rozsudku dňa 21.
04. 2020.
8.
Súd prvej inštancie sa dopustil aj ďalších procesných pochybení, ktorými žalobcovi znemožnil realizáciu
jeho procesných práv, nakoľko pokiaľ bol toho názoru, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o
poskytnutí úveru žalovanému, pretože k žalobe nepripojil dôkaz o tom, kedy a na aký účel mal byť úver
poskytnutý, resp. dôkaz, ktorý by poskytnutie úveru preukazoval, bolo povinnosťou prvoinštančnéhosúdu vyzvať žalobcu na doplnenie neúplného alebo nezrozumiteľného podania v zmysle ust. § 129 C. s.
p., a ak mal za to, že žaloba je zjavne nedôvodná, bol povinný žalobcu vyzvať na jej späťvzatie v zmysle
ust. § 138 C. s. p., pričom v oboch prípadoch by žalobcu informoval o svojom predbežnom právnom
posúdení veci, čím by mu dal možnosť reagovať a odstrániť vytýkané nedostatky žaloby (ako k tomu
došlo v žalobcom podanom odvolaní).
9.
Súd prvej inštancie sa ďalšieho závažného procesného pochybenia dopustil tým, že vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania, a to napriek tomu, že na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania podľa
ust. § 297 ods. b) C. s. p. neboli splnené podmienky. V spotrebiteľských sporoch nie je síce potrebné
na prejednanie sporu nariadiť pojednávanie, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia
veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1. 000
eur, nakoľko však súd prvej inštancie vyhodnotil tvrdenie žalobcu o poskytnutí úveru žalovanému ako
nepreukázané a ohľadom tohto skutkového tvrdenia vykonal dokazovanie (zmluvnou dokumentáciou
priloženou k žalobe), teda ho zjavne nepovažoval za nesporné skutkové tvrdenie, nemohol vo veci
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, keďže rozhodnúť bez pojednávania je možné len vtedy, ak
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, pričom vykonať dokazovanie ohľadom sporných skutočností je v
zásade možné len na pojednávaní (ust. § 188 ods. 1 C. s. p.).
10.
Povinnosťou súdu prvej inštancie preto bolo nariadiť predbežné prejednanie sporu v zmysle ust. § 168
a nasl. C. s. p. alebo priamo nariadiť pojednávanie v zmysle ust. § 177 a nasl. C. s. p., kedy by v rámci
prejednania sporu informoval žalobcu o tom, že jeho tvrdenie o existencii zmluvného vzťahu medzi
stranami, na základe ktorého mal byť žalovanému poskytnutý úver považuje za sporné a nepreukázané
a informoval by ho tiež o svojom predbežnom právnom posúdení veci, čím by mu dal možnosť reagovať
na skutkové zistenia súdu a navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, pričom
súd prvej inštancie mal možnosť postupovať aj podľa ust. § 150 ods. 2 C. s. p. (resp. na pojednávaní
podľa ust. § 181 ods. 4 C. s. p.), teda požiadať žalobcu o doplnenie ďalších skutkových tvrdení týkajúcich
sa uzavretia zmluvy a poskytnutia plnenia žalovanému a umožniť mu predloženie ďalších dôkazov na
preukázanie týchto tvrdení.
11.
Prvoinštančný súd však vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval a vydal pre žalobcu prekvapivý
zamietajúci rozsudok, keďže nebol súdom prvej inštancie upozornený na pochybnosti o jeho skutkových
tvrdeniach, nakoľko napriek nesporným tvrdeniam uvedenými v žalobe dospel k odlišným skutkovým
záverom, na základe ktorých rozhodol o zamietnutí žaloby, a to bez toho, aby žalobcovi umožnil
preukázať opak, teda bez toho, aby mu umožnil preukázať jeho skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, z
dôvodu ktorého bolo konanie súdu prvej inštancie v rozpore so zásadou právnej istoty, ktorej zmyslom
je práve zabránenie vydávaniu prekvapivých rozhodnutí (porovnaj čl. 2 C. s. p.), pričom aj týmto
nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi realizáciu jemu patriacich procesných práv v
takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, avšak tento nedostatok nebolo
možné napraviť v odvolacom konaní, keďže súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho procesného
postupu nevykonal prakticky konanie v prvej inštancii (nevykonal vo veci žiadne dokazovanie), keďže
len nariadil verejné vyhlásenie rozsudku v zmysle ust. § 219 ods. 3 C. s. p.
12.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389
ods. 1 písm. b) a písm. c) C. s. p zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa ust. § 391 ods. 1 C.
s. p., v ktorom bude povinnosťou prvoinštančného súdu kvalifikovaným spôsobom zistiť skutkový stav
(ust. § 215 ods. 1 a 2 C. s. p.), opätovne rozhodnúť v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu,
ktorým je súd prvej inštancie viazaný (ust. § 391 ods. 2 C. s. p.), a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade
s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 C. s. p.
13.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci
(ust. § 396 ods. 3 C. s. p.).
14.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.