Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. november 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/99/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119202817
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5119202817.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: R. Y., nar. XX. XX. XXXX,
trvalebytomL.XXX,zastúpenéhoJUDr.ZdenkouHruškovou,advokátkousosídlomŽilina,Makovického
7, IČO: 42 073 057, proti žalovanej: Slovenská republika - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
so sídlom Bratislava, Štúrova 2, o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným
postupom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 41C/21/2019-195 zo dňa
05. 03. 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal náhrady
nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. §
19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., keď prihliadol na námietku premlčania zo strany žalovanej. Z
hľadiska právnej kvalifikácie zodpovednostného vzťahu mal za to, že sa jedná o nárok na náhradu škody
uplatnený z titulu nezákonného rozhodnutia v súlade s ust. § 5 a § 6 zákona č. 514/2003 Z. z. a nie
o nárok z titulu nesprávneho úradného postupu. Uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 12. 01. 2005 bolo

žalobcovi doručené. Voči tomuto uzneseniu podal sťažnosť dňa 24. 01. 2005, a teda ak žalobca podal
žalobu na súde dňa 11. 03. 2019, urobil tak po uplynutí desaťročnej premlčacej lehoty. Pri rozhodovaní
o nároku na náhradu trov konania vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanej ako úspešnej
účastníčke nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne žalobca. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie

alternatívne zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazoval na to, že svojím návrhom sa
domáhal náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu, tak ako to vyplynulo i z rozhodnutia
dovolacieho súdu, ktorý konštatoval, že postup, akým sa vyšetrenie žalobcu v trestnom konaní vykonalo,
nebol správny a spočíval v nesprávnom postupe vyšetrovateľky. Správny úradný postup každého orgánu
verejnej moci je postup, ktorý sa zakladá na platnej právnej úprave, s platnou právnou úpravou sa
zhoduje a nesprávny úradný postup spočíva v konaní bez právomoci v uplatnení právomoci nad rámec

zákona za podmienok alebo spôsobom, ktorý nie je v súlade so zákonom. Pokiaľ by jeho nárok čisto
teoreticky bolo možné s ohľadom na vznesenú námietku premlčania vyhodnotiť ako nárok na náhradu
škody v dôsledku nezákonného rozhodnutia, je potrebné mať na zreteli, že márne uplynutie objektívnejdesaťročnej lehoty nezavinil a vznesenie námietky premlčania v takomto prípade možno považovať i za
konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. Poukazovala na svoje prednesy v priebehu
prvoinštančného konania.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 379, § 380
CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387

ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie

v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

6. Vychádzajúc zo skutkových zistení súd prvej inštancie správne vyhodnotil vzťah medzi účastníkmi,
keďustálil,žesajednávtomtoprípadeonáhraduškodyuplatnenúztitulunezákonnéhorozhodnutia.Tak
ako to napokon správne konštatuje i v odseku 19. dôvodov napadnutého rozhodnutia, ak je nesprávny

úradný postup zavŕšený rozhodnutím, tak toto rozhodnutie by v prvom rade nebolo možné považovať
za zákonné, a teda by nebolo možné ponechať ho bez povšimnutia a domáhať sa nároku na náhradu
škody len z titulu jemu predchádzajúceho nesprávneho postupu, pretože by tým bol nastolený neúnosný
a nezákonný stav, keď by postupom orgánu verejnej moci poškodený subjekt síce akceptoval a riadil
sa z nezákonného postupu vzídeným rozhodnutím, avšak súčasne by spochybňoval zákonnosť jemu

predchádzajúceho postupu.

7. Prihliadajúc potom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie správne vyhodnotil i námietku
premlčania vznesenú žalovanou (odsek 20. dôvodov napadnutého rozhodnutia), a preto odvolací súd,
tak ako je vyššie uvedené, rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

8. Plynutie objektívnej premlčacej lehoty nie je v tomto prípade závislé na vedomosti, resp. nevedomosti
žalobcu, a preto na túto námietku odvolací súd ani prihliadnuť nemohol.

9. Pokiaľ ide o rozpor námietky premlčania s dobrými mravmi, uplatnenie námietky premlčania je možné

posúdiť ako rozporné iba vo výnimočných prípadoch, keby bolo výrazom zneužitia tohto práva. Dobrým
mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatneného voči nemu, lebo inštitút
premlčania prispieva k istote právnych vzťahov, je inštitútom zákonným, a teda použiteľným vo vzťahu
k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje.

10. Vychádzajúc z týchto skutočností, s prihliadnutím najmä na dĺžku premlčacej lehoty dospel i odvolací
súd k presvedčeniu, že v danom prípade nemožno na strane žalovanej konštatovať zneužitie práva, lebo
uplatnenie práva po uplynutí objektívnej desaťročnej lehoty výrazne narušuje istotu v právnych vzťahoch
(tak ako je to už i vyššie uvedené).

11. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP s použitím ust. § 255
ods. 1 CSP a priznal žalovanej ako úspešnej účastníčke nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodovalv prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).