Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. september 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoPr/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3521200396
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:3521200396.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v spore žalobcu: J. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom X. D.. M. R. Y. XX/X, XXX XX L. J. L., proti žalovanému: Sestrička, s. r. o., so sídlom Palárikova
2311,
022 01 Čadca, IČO: 36 435 627, o nejasnom podaní, v konaní o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Okresného súdu Ružomberok č. k. 9Cpr/3/2021-37 zo dňa 16. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Ružomberok č. k. 9Cpr/3/2021-37 zo dňa 16. júna 2021 potvrdzuje.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Ružomberok (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením odmietol podanie

žalobcu zo dňa 23.12.2020 postúpené Okresnému súdu Ružomberok dňa 12.03.2021, označené
ako ,,žaloba o náhradu škody v sume 2.000 eur “.
2. Uznesenie odôvodnil tým, že mu bolo postúpené dňa 12.03.2021 v zmysle uznesenia Najvyššieho
súdu spis. zn. 9Ndc 2/2021 zo dňa 24.02.2021 podanie žalobcu zo dňa 23.12.2020, ktorým sa domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 2.000,- eur a 10 % úrokov od 01.08.2017. Žalobca v
odôvodnení žaloby uviedol, že uzavrel dňa 21.07.2017 so žalovaným pracovnú zmluvu ako šofér so

starostlivosťou o vozový park s miestom výkonu práce Čadca. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu
neurčitú, mzdové podmienky 700,- eur mesačne, vždy do 30 dní po skončení mesiaca. Týždenný
pracovný čas bol stanovený na 25 hodín a skúšobná doba bola stanovená na 3 mesiace. Žalovaný
porušoval pracovnú zmluvu, keď mu neboli riadne predkladané výplatné pásky na podpis a bola mu
vyplácaná len časť výplaty po celú dobu zamestnania, a to vo výške od 150,- eur, ďalej mu nebola
zaplatená nemocenská, a to 10 dní v roku 2017 a 10 dní v roku 2018. Nakoľko žalobcovi nedošlo k

vysvetleniu sporných skutočností ohľadne vyplácania a výšky mzdy zo strany žalovaného, požiadal
o ukončenie pracovného pomeru a o vyplatenie dovolenky. Žalobca ďalej poukázal, že prešetrenia
uvedených skutočností sa domáhal na Inšpektoráte práce v Žiline a na OR PZ v Čadci, OO PZ, podľa
ktorého nie je daný dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa ust. § 197 ods. 2
Trestného poriadku. Prílohou žaloby bola pracovná zmluva zo dňa 21.07.2017 a odpoveď OR PZ v
Čadci, OO zo dňa 24.06.2020.

3. Keďže podanie neobsahovalo všetky potrebné náležitosti, súd prvej inštancie uznesením č. k.
9Cpr/3/2021-23 zo dňa 31.03.2021 vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia
svoje podanie, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou vo veci samej, doplnil, a to opísal
rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce podaný návrh, a teda aby opísal rozhodujúce skutočnosti pre
posúdenie uplatneného nároku a jeho výšky, ďalej špecifikoval uplatnený nárok a jeho výšku, t. j. uviedol,
či žiada vyplatenie sumy 2.000,- eur z titulu nevyplatenia mzdy, dovolenky, resp. nemocenského, ďalej

presne špecifikoval druh úrokov, aké si uplatňuje (či sa jedná o úroky z omeškania, zmluvný úrok, ročný
úrok a pod.) a uviedol, z akej sumy si úroky uplatňuje. Zároveň žalobcu vyzval, aby predložil dôkazy,na ktoré sa odvoláva a ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny a
ktoré je vhodné označiť - predložil doklady preukazujúce jeho tvrdenia -rozhodnutie Inšpektorátu práce,
výplatné pásky, z ktorých bude zrejmá výplata mzdy, resp. dovolenky, nemocenského. Napokon žalobcu

vyzval, aby jasne, určite a zrozumiteľne uviedol, čoho sa podanou žalobou domáha (žalobný petit).
4. V reakcii na doručené uznesenie žalobca doručil súdu prvej inštancie dňa 20.04.2021 doplnenie
podania označené ako ,,podanie vysvetlenia k uvedenej žalobe zo dňa 23.12.2020“. V tomto podaní
uviedol, že pracoval u žalovaného od 24.07.2017 ako šofér, podľa predloženej pracovnej zmluvy. Po
odpracovaní určitého času zostal práceneschopný, kedy mu mal žalovaný prvých 10 dní vyplatiť mzdu,

pričom sa tak nestalo. Po ukončení práceneschopnosti ďalej pracoval a z dohodnutej mzdy 700,- eur
mu bolo vyplácané v priemere, pričom uviedol, že ešte písomne súdu túto skutočnosť oznámi, avšak
zhruba 220,- eur. Žalobca poukázal na to, že tieto peniaze dostával priamo od konateľky A. E. do
rúk v motorovom vozidle v rôznych dátumových obdobiach. Ďalej žalobca uviedol, že po určitej dobe
znova ostal práceneschopný a opätovne mu nebola vyplatená nemocenská. Avšak potom, čo sa začal
domáhať, prečo nedostáva výplatné pásky, keďže sa mu zdalo, že má nejaké vysoké zrážky a obrátil

sa na pani E., táto mu povedala, že ak sa mu nepáči, aby si napísal výpoveď, lebo ju napíše ona,
kde uvedie ako dôvod porušovanie pracovnej disciplíny. Všetky tieto uvedené skutočnosti oznámil na
Inšpektorát práce v Žiline, ktorý rozhodol asi tak, že k nejakému pochybeniu u žalovaného došlo, ale že
oni nie sú povinní, skúmať, či mu boli predkladané na podpis jeho výplatné pásky. Následne sa obrátil
na Okresnú prokuratúru Čadca, poskytol im všetky doklady k tomu a žiadal, aby vyšetrili kto podpisoval

za neho výplatné pásky. Inšpektorát práce tiež požiadal, aby mu vydali uvedené výplatné pásky, ktoré
kontrolovali a iné doklady k tomu, ale oni odmietli s tým, že to nemôžu poskytnúť, len priamo keď si to
vyžiada súd. Preto dal vypracovať mzdovej účtovníčke, kde momentálne pracuje, aký mal mať príjem zo
mzdy 700,- eur v čistom, pričom uviedol, že tieto skutočnosti súdu oznámi a tam bude uvedená presná
suma, ktorú nemal vyplatenú a tiež poukázal, že nemal vyplatené 8 a pol dňa dovolenky. Žalobca tak

žiadal, aby súd vydal platobný príkaz na sumu, ktorú dodatočne zašle, resp. bude žiadať, aby súd vyzval
žalovanú na mimosúdne vyrovnanie, pričom predbežne by mohlo ísť o sumu 2.000,- až 2.800,- eur plus
20 % úroky ročne do vyplatenia, t. j. 1.200,- eur za uvedenú dobu.
5. Následne dňa 06.05.2021 žalobca doručil súdu prvej inštancie podanie označené ako ,,dodatok k
žalobe“, v ktorom uviedol, že mu nebola vyplatená nemocenská od 31.07.2017 do 10.08.2017, potom

od 20.04.2018 do 30. 04.2018, kde mu malo byť vyplatené prvé 3 dni 25 % zo mzdy a ostatné dni 55
% zo mzdy. Ďalej mu nebola vyplatená ani dovolenka 8 a pol dňa. A zo mzdy 700,- eur v hrubom mal
dostávať 560,- eur v čistom a bolo mu vyplatené v hotovosti v aute mesačne priemerne 220,- eur t. j.
1.100,- eur a malo mu byť vyplatené približne cca 2.800,- eur. Poukázal na to, že ostatné skutočnosti
necháva na presné zistenie súdu.

6. Nakoľko žalobca v predmetnom podaní uviedol, že v lehote 7-8 dní zašle všetky doklady, ktoré sa mu
podarí získať, pričom ostatné doklady si bude musieť vyžiadať súd, súd prvej inštancie uznesením č. k.
9Cpr/3/2021-34 zo dňa 07.05.2021 predĺžil žalobcovi lehotu na doplnenie podania v zmysle uznesenia
č. k. 9Cpr/3/2021-23 zo dňa 31.03.2021 o 10 dní odo dňa doručenia uznesenia o predĺžení lehoty.
Po vydaní uznesenia o predĺžení lehoty žalobca nedoručil súdu prvej inštancie žiadne vyjadrenie a

nepredložil ďalšie doklady.
7. V ďalšom súd prvej inštancie, citujúc ust. § 127 ods. 1 a 2, § 129 ods. 1 až 3 a § 132 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), uviedol, že každé podanie musí spĺňať
kritériá správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti. Základnou požiadavkou na formu a obsah podania je,
aby podanie malo náležitosti predpísané zákonom, ak zákon takéto náležitosti upravuje a vyžaduje.

Ak podanie nemá predpísané osobitné náležitosti, potom sa jeho správnosť, úplnosť a zrozumiteľnosť
posudzuje podľa konkrétnych okolností veci, ktorej sa podanie týka a v súlade s minimálnym štandardom
náležitostí každého podania. Pri týchto podaniach sa skúma predovšetkým ich úplnosť a zrozumiteľnosť
ako vlastnosti písomného prejavu zameraného na určitý účel v súdnom konaní.
8. Vecnému prejednaniu návrhu vo veci samej a pokračovaniu v konaní bráni aj skutočnosť, ak návrh

neobsahujepopísanierozhodujúcichskutočností,eventuálne,akjepopísanietýchtoskutočnostínatoľko
neúplné, neurčité alebo nezrozumiteľné, že nemožno bez ďalšieho určiť, čo má byť predmetom konania,
resp.akjemedzitvrdenýmiskutočnosťamiapetitomlogickýrozpor.Povinnosťoužalobcujeajoznačenie
všetkých dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností, ako aj pripojenie všetkých dôkazov, ktorých
povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré bez svojej viny nemôže pripojiť. Medzi základné procesné

povinnosti strán sporu patrí podanie úplnej žaloby s priložením potrebných dokladov, a preto už v čase
podaniažalobymástranadisponovaťvšetkýmidôkazmi,ktorépreukazujújejtvrdenia,keďžejevzáujme
každého, kto sa domáha súdnej ochrany, aby ku nej prispel riadnym a včasným plnením vlastných
povinností. Žalobcom uplatnený žalobný nárok vyplývajúci zo skutkového odôvodnenia a vyjadrený vpetite vymedzuje predmet žaloby a určuje, o čom má súd vo veci samej konať a rozhodnúť. Podstatnou
náležitosťou žaloby je aj údaj o tom, ako má súd rozhodnúť (žalobný petit). Údaj o tom, čoho sa žalobca
domáha (tzv. petit), musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Presný, určitý a zrozumiteľný petit nie je

vyjadrením iba formálnych náležitostí podania, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne
rozhodnutie bolo
(z materiálneho hľadiska) vykonateľné, a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca podaním žaloby
sledoval. Je totiž výlučne na vôli žalobcu, aký nárok uplatňuje, v akom rozsahu ho uplatňuje, prípadne či
na základe tých istých skutočností vyvodzuje rôzne nároky a pod., preto žalobca nemôže vymedzenie

svojho žalobného nároku ponechať na súd, ale musí ho sám vyjadriť v presne formulovanom petite.
V prípade, že sa žalobca domáha svojho nároku žalobou o splnenie povinnosti a predmetom žaloby
je peňažné plnenie, musí byť v žalobnom návrhu presne uvedená aj peňažná suma, ktorú požaduje,
t. j. uplatnený peňažný nárok musí byť konkretizovaný, pokiaľ ide o výšku. Súdu totiž od začatia
konania musí byť jasné, o čom má konať a vecne rozhodnúť. Ak predmetom žaloby o splnenie
povinnosti je peňažné plnenie, neúplnosť žalobného návrhu spočívajúcu v tom, že navrhovateľ neuvedie

sumu, zaplatenia ktorej sa domáha, treba preto považovať za taký nedostatok, pre ktorý nemožno
v konaní pokračovať (uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2 Cdo 270/2007). Žalobca síce
opísal rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce podaný návrh, avšak popísanie týchto skutočností ostalo
naďalejneurčitéanezrozumiteľné,pričomžalobcazároveňnedoložildokladypreukazujúcejehotvrdenia
- rozhodnutie Inšpektorátu práce, výplatné pásky, z ktorých bude zrejmá výplata mzdy, resp. dovolenky

a nemocenského. Hoci žalobca špecifikoval obdobie, za ktoré má byť vyplatené nemocenské t. j. od
31.07.2017 do 10.08.2017 a obdobie od 20.04.2018 do 30.04.2018, v ktorých obdobiach mu malo byť
vyplatené prvé 3 dni 25 % zo mzdy a ostatné dni 55 % zo mzdy, žalobca neuviedol presnú výšku mzdy,
z akej mu má byť vyplatené nemocenské, ďalej poukázal, že mu nebola vyplatená ani dovolenka 8 a pol
dňa. Zároveň žalobca neuviedol presne a zrozumiteľne, akú celkovú sumu žiada od žalovaného vyplatiť,

keď len neurčito uviedol, že by mu malo byť vyplatené približne cca 2.800,- eur, pričom konštatoval, že
ostatné skutočnosti necháva na presné zistenie súdu. Pokiaľ žalobca v doplnení podania, doručenom
súdu prvej inštancie dňa 20.04.2021, uviedol, že sa domáha vyplatenia úrokov 20 % ročne do vyplatenia,
t. j. asi 1.200,- eur za uvedenú dobu, tieto skutočnosti následne nešpecifikoval a nedoplnil. V podanej
žalobe bol teda naďalej uvedený nevykonateľný, nezrozumiteľný a neurčitý petit, t. j. čoho sa žalobca

domáhal, keď konkrétne, jasne a určite neuviedol, ako žiada, aby súd rozhodol tak, aby bol petit žaloby
vykonateľný a bolo možné na základe neho presne určiť nárok žalobcu a posúdiť jeho výšku. Presný,
určitý a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí podania, ale je aj nevyhnutným
predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné, a aby nastali
právne účinky, ktoré žalobca podaním žaloby sledoval. Žalobný nárok uplatnený žalobcom vyplývajúci

zo skutkového odôvodnenia a vyjadrený v petite vymedzuje predmet žaloby a určuje, o čom má súd
vo veci samej konať a rozhodnúť. Žalobca nemôže vymedzenie svojho žalobného nároku ponechať na
súd, ale musí ho sám vyjadriť v presne formulovanom petite.
9.Súdprvejinštanciemalvzhľadomnauvedenézato,žežalobcanedostatkypodanianedoplnilasúdom
prvej inštancie vytknuté vady neodstránil v zmysle výroku uvedeného v spomenutých uzneseniach.

Žalobcu zároveň poučil o možnosti dať sa v konaní zastúpiť advokátom a v prípade, ak nemá dostatočné
finančné prostriedky na advokáta o možnosti sa obrátiť na Centrum právnej pomoci za účelom
poskytnutia právnej pomoci. Nakoľko žalobca vo svojom podaní neuviedol skutočnosti a nedoplnil
dôkazy, ktoré sú potrebné pre ďalšie pokračovanie v konaní, súd prvej inštancie jeho podanie odmietol,
keďže podanie má také nedostatky, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať.

10. Proti uzneseniu podal v zákonom určenej lehote odvolanie žalobca, pričom toto odôvodnil tým,
že súd prvej inštancie dostatočne nepreskúmal jeho dôvody, pričom žiadal, aby si súd prvej inštancie
vyžiadal z Inšpektorátu práce Žilina všetky údaje vykonané inšpektorátom práce, ktorému podal žiadosť
onevyplateniemzdy.Hlavnevýplatnépásky,ktoichzanehopodpisoval,činedochádzaloajkpodozreniu
zospáchaniatrestnéhočinufalšovaniapodpisov,abytobolopreskúmanégrafológom,keďžeinšpektorát

práce mu nechcel vydať uvedený spis zo šetrenia. Odpísali mu, že to môže vydať len súdu, ktorý bude
o tom rozhodovať. Bohužiaľ už viac dokladov nemá, keďže ich poskytol orgánom činným v trestnom
oznámení, ale tieto doklady sa mu už nevrátili. Zasiela tak len doklad, ktorý si vyžiadal od mzdovej
účtovníčky na sociálne účely, a tam je uvedená suma, akú mu mala pani E. vyplácať, čo neurobila, ale
krátila mu minimálne o dve tretiny výplaty. Ďalej nikdy nepodpisoval žiaden dovolenkový lístok, ani si

nečerpal dovolenky a samozrejme, ako už uviedol, nebola mu vyplatená dvakrát po 10 dní nemocenská.
Žalobca tak v odvolaní žiadal, aby súd prvej inštancie riadne prešetril uvedené skutočnosti. On je
invalidný dôchodca, peniaze na právnikov nemá a chce spravodlivosť. Preto si myslí, že to dostatočne
vysvetľuje a súd má možnosť preskúmať všetky detaily. Mal by chrániť hlavne chránené osoby, pretodúfavspravodlivosť,anie,žetomu,ktomápeniaze,saničnemôžestať.Ajvprípadezápornejodpovede
od súdu bude cez všetky ministerstvá a organizácie dávať šetriť, kto porušil zákon. Žalobca k odvolaniu
pripojil fotokópiu pracovnej zmluvy zo dňa 21.07.2017 uzavretej medzi stranami sporu a potvrdenia

o jeho zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti a ďalších údajoch podľa ust. § 39 ods. 5 zákona č.
595/2003 Z. z. za zdaňovacie obdobie 2017.
11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - žalobcom, v neprospech ktorého bolo napadnutým uznesením
rozhodnuté (§ 359 CSP) a smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému je takýto opravný prostriedok

prípustný [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. b) CSP], preskúmal odvolaním žalobcu napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a viazaný odvolacími dôvodmi
podľa ust. § 380 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené
a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie založil

súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre svoje
rozhodnutie, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 v spojení
s ust. § 236 a § 234 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v tomto rozsahu je vecne
správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací
súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia

(§ 387 ods. 2 CSP).
13. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je viazaný
odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia
súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote a ktoré by inak mohli

byť odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 365 CSP, prihliadať odvolací súd nemôže, aj keď by takéto
pochybenia zistil.
14. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalobcu
formulované v jeho opravnom prostriedku.
15. Možno konštatovať, že žalobca v podanom odvolaní zásadne nereagoval na určujúci dôvod na

ktorom súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Týmto dôvodom bolo to, že podanie žalobcu zo dňa
23.12.2020 v spojení s jeho doplneniami neobsahovali určitý, zrozumiteľný a materiálne vykonateľný
žalobný návrh.
16. Aké náležitosti má obsahovať návrh na začatie konania (žaloba), vyplýva z ust. § 127 ods. 1 CSP
(všeobecnénáležitostipodania)aust.§132CSP(osobitnénáležitostižaloby).Medziosobitnépodstatné

náležitosti žaloby (§ 132 CSP) patrí aj žalobný návrh. Podľa dôvodovej správy žalobným návrhom sa
rozumie tzv. petit a ide o spresnenie všeobecnej náležitosti podania (čo sa podaním sleduje). Zavedenie
tohto pojmu zákonodarca odôvodnil potrebou nadväznosti na novú úpravu rozsudku a opravných
prostriedkov. Doterajšia úprava uvádzala, že zo žaloby muselo byť zrejmé, „čoho sa navrhovateľ
domáha“. Súdna prax judikovala, že žalobcovi sa neukladá povinnosť formulovať návrh rozsudku, ale

iba to, aby sa z návrhu na začatie konania dalo zistiť, čoho sa navrhovateľ domáha. Nová právna úprava
ukladá povinnosť žalobcovi formulovať žalobný návrh - petit. Ide o určitý posun smerujúci k formalizácii
sporového civilného procesu. Žalobný návrh musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Žaloba
je však procesný úkon strany, ktorý treba posudzovať ako každé podanie podľa obsahu (§124 ods. 1
CSP). To znamená, že za žalobný nárok, teda predmet konania, nemožno považovať iba žalobný návrh,

ale aj jeho skutkové odôvodnenie, čo spolu so žalobným návrhom vymedzuje predmet žaloby. Žalobca
musí preto svoj nárok presne vyjadriť tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti
rozsudku. Tá je splnená vtedy, ak je možné žalobný petit prevzatý do výroku rozsudku vykonať niektorým
zo spôsobov výkonu exekúcie (BAJÁNKOVÁ, Jana. § 132 [Náležitosti žaloby]. In: ŠTEVČEK, Marek,
FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ,

Marek. Civilný sporový poriadok. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2017, s. 484).
17. V prípade, že sa žalobca domáha svojho nároku žalobou o splnenie povinnosti [§ 137 písm. a)
CSP] a predmetom žaloby je peňažné plnenie, musí byť v žalobnom návrhu presne uvedená aj peňažná
suma, ktorú žalobca požaduje, t. j. uplatnený peňažný nárok musí byť konkretizovaný, pokiaľ ide o
výšku (kvantifikovaný, to samé platí aj o príslušenstvo tohto peňažného nároku - pohľadávky podľa

ust. § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník). Súdu totiž od začatia konania musí byť
jasné, o čom má konať a vecne rozhodnúť. Okrem toho, uplatnenou sumou je v konaní a v rozhodovaní
viazaný a môže sa od nej odchýliť iba v prípadoch uvedených v ust. § 216 ods. 2 CSP. Treba zdôrazniť,
že žalobca (vrátane žalobcu v spore s ochranou slabšej strany, akým je aj daný spor - individuálnypracovnoprávny spor podľa ust. § 316 CSP) nie je zbavený povinnosti podať riadny žalobný návrh, a to
ani v prípade, že nemá podklady potrebné pre presné vyčíslenie ním požadovaného peňažného plnenia
(tietosanachádzajúužalovaného,ktorýniejeochotnýposkytnúťmusúčinnosť)aanivprípade,ževýška

peňažného plnenia závisí od znaleckého posudku. Ide teda o podstatnú náležitosť žalobného návrhu,
nedostatok ktorej bráni pokračovaniu v konaní. Ak predmetom žaloby o splnenie povinnosti je peňažné
plnenie, neúplnosť žalobného návrhu spočívajúcu v tom, že žalobca neuvedie presne a určito sumu,
zaplatenia ktorej sa domáha, treba preto považovať za taký nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní
pokračovať. V takomto prípade je povinnosťou súdu pokúsiť sa neúplnosť žaloby, ako odstrániteľný

nedostatok konania, postupom podľa ust. § 129 ods. 1 a 2 CSP odstrániť. V prípade, že žalobca
tento nedostatok neodstráni, neostáva súdu iné, než podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu
žalobou, odmietnuť (k tomu napr. už zmienené uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2Cdo 270/2007
zo dňa 25.06.2008).
18. Odvolací súd sa tak stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že podanie žalobcu v spojení s jeho
doplneniami neobsahuje zrozumiteľný a určitý žalobný návrh, aby bola splnená požiadavka materiálnej

vykonateľnosti rozsudku, ktorý by do svojho výroku takýto žalobný návrh poňal. Rovnako sa odvolací
súd stotožnil aj s tým, že súd sám nie je oprávnený nahrádzať procesnú aktivitu strany v konaní ani
vyjadrenia strany v konaní, keď vecnému prejednaniu žaloby a pokračovaniu v konaní bráni skutočnosť,
ak žaloba neobsahuje zrozumiteľný a určitý žalobný návrh. Procesnú aktivitu strany nemožno nahrádzať
ani tým, že by súd náležitosti žaloby zisťoval z pripojených listinných dôkazov (§ 132 ods. 2 CSP).

19. Odvolací súd napokon konštatuje, že žalobca vyššie spomenuté nedostatky svojho podania vo veci
samej neodstránil ani v podanom odvolaní (§ 129 ods. 4 CSP).
20. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1

CSP pri aplikácii ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní v
celom rozsahu úspešný (keďže odvolanie žalobcu bolo nedôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie odvolací súd potvrdil), a preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré
mu v súvislosti s týmto konaním vznikli (§ 255 ods. 1 CSP), a to v rozsahu 100 %. Odvolací súd však
žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže z obsahu spisu nevyplýva,

že by mu vôbec vznikli nejaké výdavky spojené s uplatňovaním, resp. bránením ich práva. Žalovaný
napokon doposiaľ ani nebol oboznámený s tým, že žalobca podal voči nim žalobu. Práve to bol dôvod,
pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť
nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa
textom v rozhodnej právnej úprave by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie

o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o
nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj §
262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak,
taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto
nároku u žiadnej zo strán sporu (u jednej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou

zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z
uznesení Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa 26.10.2016 a spis. zn. 7Cdo/14/2018
zo dňa 28.02.2018.
22. Na záver odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutie súdu o odmietnutí podania vo veci samej

(§ 129 ods. 3 CSP) nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej (res iudicata, ust. § 230 CSP), a preto
žalobcovi nič nebráni v tom, aby následne podal opäť vo svojej veci žalobu, na podklade ktorej dôjde
k prejednaniu dotknutého sporu.
23. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP]
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

[§ 429 ods. 2 CSP].
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).