Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. september 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/65/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116224726
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5116224726.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: N. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M., W. H. XXX/X, zastúpeného JUDr. Petrom Harakálym, advokátom so sídlom v
Košiciach, Mlynská 28, IČO: 00 620 157, proti žalovanej: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom
v Bratislave, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zastúpenej Generali Poisťovňou, a. s., Lamačská
cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpenej JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou so sídlom v
Y., T. Y. XX, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, na odvolanie účastníkov proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č. k. 2C/208/2016-351 zo dňa 10. decembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým priznal žalobcovi úroky z omeškania z jednotlivých
priznaných nárokov (I.), p o n e c h á v a nedotknutý.

V ostatných častiach rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu
trov prvostupňového konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

Slovenskej republike p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

O výške náhrady r o z h o d n e súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina okrem iného priznal žalobcovi voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 43,98 eur. Pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 1
CSP, keď konštatoval, že žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 71,99 % oproti úspechu žalovanej
v rozsahu 28,01 %. V tom istom pomere potom (71,99 % : 28,01 %) zaviazal účastníkov uhradiť trovy

štátu pozostávajúce zo znaleckého dokazovania. V dôvodoch poukázal na jednotlivé priznané, resp.
nepriznané položky žalobcovi, pričom v dôvodoch svojho rozhodnutia tieto položky žiadnym spôsobom
nekonkretizoval.

2. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o náhrade trov konania, podali odvolanie obaja účastníci konania.

3. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto

časti zmeniť a priznať mu nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100 %, zaviazať
žalovanú k úhrade trov štátu a zároveň mu priznať i náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
Poukazoval na nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia, pokiaľ ide o výšku priznaných jednotlivých
pohľadávok a zároveň i na charakter sporu. Samotný úspech strany v konaní nie je podľa jeho názorumožné hodnotiť len porovnaním toho, akú sumu si žalobca uplatnil a aká mu v konečnom dôsledku
bola priznaná, pričom je potrebné prihliadať aj na ďalšie skutočnosti ako priebeh konania, predmet,
druh uplatneného nároku a okolnosti prípadu, aj to, či rozhodnutie nezáviselo od úvahy súdu, prípadne

výška plnenia je od odborných znalostí a bola určená na základe znaleckého posudku. Pri mechanickom
prístupe k hodnoteniu úspechu v konaní totiž môže dôjsť k porušeniu základného princípu, na ktorom
spojí civilné sporové konania a ktorý je vyjadrený v čl. 2 CSP. V konečnom dôsledku mu bola zamietnutá
len náhrada za bolesť v sume 13.934,- eur z dôvodu premlčania, ako i náhrada liečebných nákladov
v sume 800,- eur, čo by predstavovalo celkový neúspech najviac v sume 14.734,- eur. Náhrada za

sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 55.100,- eur mu bola plnená žalovaným 19.10.2016 a z tohto
dôvodu zobral žalobu v tejto časti dňa 28.11.2016 späť. Náhrada liečebných nákladov v sume 217,52 eur
plnená žalovaným tiež bola vzatá späť dňa 23.04.2018. Náhrada za bolesť 6.778,- eur mu bola priznaná
právoplatne rozsudkom súdu, ako i náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 61.293,- eur.
Taktiež mu bolo priznané zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 34.917,90
eur a náhrada liečebných nákladov 1.700,33 eur. Spolu bol teda žalobca úspešný podľa jeho názoru v

celkovej sume 160.006,75 eur.

4. Žalovaná vo svojom odvolaní žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie. Vytýkala súdu nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia, keď z dôvodov nie je
zrejmé, akým spôsobom dospel k výpočtu náhrady trov konania práve v rozsahu 43,98 %. Zastávala

názor,ženároknanáhradutrovkonaniabymalbyťzohľadnenýukaždéhouplatnenéhonárokuosobitne,
keďže ide svojou povahou o samostatné nároky, ktoré spája len ich uplatnenie v spoločnom konaní.
Pokiaľ išlo o výrok V. rozsudku, tento považoval za nadbytočný, keďže o trovách konania súd rozhodol
určitým spôsobom a nebol dôvod potom o náhrade rozhodovať ďalším rozhodnutím.
5. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti

podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že ustálil úspech žalobcu v konaní v rozsahu 100 %.

6. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

7. Kritérium procesného úspechu v tomto prípade je prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov
konania, čomu zodpovedá aj systematické začlenenie tohto ustanovenia. Na druhej strane, podľa tohto
kritéria môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej
strane, nie však v požadovanej výške. Pôjde o prípade, keď výška nároku závisí od úvahy súdu,
poprípade od odborného posúdenia, atď., ako je to napríklad aj pri náhrade nemajetkovej ujmy v spore

o ochranu osobnosti a podobne.

8. Je nepochybné, že aj pri uplatnení nároku na náhradu škody z ublíženia na zdraví nemožno
od účastníka spravodlivo požadovať, aby s prihliadnutím na svoje odborné znalosti vedel presne
vyšpecifikovať výšku náhrady. Ako vyplynulo zo samotného obsahu spisu, rozhodovanie o nárokoch

žalobcu si vyžadovalo rozsiahle dokazovanie a i s prihliadnutím na túto skutočnosť potom odvolací súd
na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie dospel k presvedčeniu, že žalobcovi v tomto prípade patrí
náhrada trov konania v celom rozsahu z priznaných nárokov.

9. Tak, ako to napokon správne konštatuje i samotný žalobca vo svojom odvolaní, v konečnom dôsledku

mu nebola priznaná náhrada vo výške 14.734,- eur (náhrada za bolesť, 13.934,- eur a náhrada
liečebnýchnákladovvsume800,-eur),čooprotipriznanýmnárokomvsume160.006,75eurpredstavuje
nepatrnú časť. Tu sa odvolací súd stotožnil s vyčislením nárokov tak, ako ich uviedol žalobca vo svojom
odvolaní v súlade s rozsudkom súdu prvej inštancie, pričom i k čiastočným späťvzatiam návrhu došlo
po splnení pohľadávok zo strany žalovanej.

10. Odvolací súd sa v tomto prípade nestotožnil s názorom žalovanej týkajúcim sa posudzovania
úspechu, resp. neúspechu účastníka v konaní s prihliadnutím na jednotlivé samostatné nároky. Pokiaľ
i jednotlivé nároky na náhradu škody z ublíženia na zdraví možno žalovať v tomto prípade samostatne,
žalobca si ich uplatnil v jednom konaní a posudzovanie každého nároku samostatne, pokiaľ by išlo o

úspech, resp. neúspech žalobcu v konaní, by bolo v tomto prípade podľa názoru súdu nespravodlivé,
najmä s prihliadnutím na výšku jednotlivých priznaných nárokov (pokiaľ by účastníkovi bol priznaný
nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške napr. 100.000,- eur a zamietnutý návrh na úhradu
bolestného vo výške 10.000,- eur posudzovaním úspechu 50 % : 50 % by bolo neprimerané).11. Pokiaľ v ďalšom žalovaná poukazovala na nadbytočnosť výroku V. napadnutého rozsudku, tu zrejme
súd nedopatrením neuviedol, že o výške náhrady rozhodne po právoplatnosti rozsudku, čo je v súlade s

ustanovením § 262 ods. 2 CSP, ale tento nedostatok bol prakticky odstránený zmeneným rozhodnutím
odvolacieho súdu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).