Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. február 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/149/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120203690
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5120203690.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobkyne: N. U.,
nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom M. C. XXXX/X, XXX XX U., štátna občianka SR, právne zastúpená: JUDr.
Róbert Fatura, advokát, s.r.o., so sídlom Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 46 528 644,
proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,
816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom A. R.
X/A, XXX XX D., o zaplatenie 233,63 €, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č. k. 42C/24/2020-95 zo dňa 04.09.2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni istinu 233,63 €
a zároveň žalobkyni voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Mal
za nesporné, že žalobkyňa a žalovaný mali uzatvorenú poistnú zmluvu pre havarijné poistenie vozidiel
EUROKASKO extra - produkt č. 574, poistka č. 6583742838 dňa 09.03.2015 spolu so všeobecnými
poistnými podmienkami, pričom predmetom poistenia bolo motorové vozidlo Hyundai ix20, EVČ: ZA

184 HJ na dobu neurčitú a so začiatkom poistenia 12.03.2015. Dňa 27.09.2019 nastala poistná
udalosť, pri ktorej došlo k poškodeniu predmetného vozidla, ktorá bola žalobkyňou nahlásená a
žalovaný poistnú udalosť evidoval pod č. 9568191592. Následne žalobkyňa nechala opraviť motorové
vozidlo v autoservise EXPRES AUTO SK s.r.o., ktorý jej po uskutočnení súvisiacich prác vystavil dňa
31.01.2020 faktúru č. 10200039 na celkovú sumu 1.792,92 € s DPH (1.494,10 € bez DPH). Súčasťou
vystavenej faktúry bol i podrobný rozpočet materiálu, dielov a súvisiacich prác opravovne. Po ukončení
vlastného šetrenia žalovaným dňa 17.02.2020 nasledovalo prijatie stanoviska, že žalovaný poistné

plnenie priznáva, avšak len vo výške 1.559,29 € a listom zo dňa 18.02.2020 bolo žalovaným oznámené
ukončenie prešetrovania poistnej udalosti. Požadované plnenie bolo žalovaným znížené o čiastku
233,63 €, ktorú si v tomto konaní žalobkyňa uplatňuje. V oznámení o ukončení prešetrenia poistnej
udalosti žalovaný v prílohe listu predložil výpočet výšky plnenia a na úhradu poistného plnenia po
odpočítaní krátenia ceny práce a lakovania - priznané podľa kontrolného výpočtu s NH 20,- € bez DPH
vyplatil žalobkyni čiastku 1.559,29 €. Konštatoval, že povinnosti žalobkyne ako poistníka boli riadne
splnené. S poukazom na § 797 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) mal za to, že pri

vzniku poistnej udalosti má poisťovateľ, teda žalovaný, povinnosť plniť poistné plnenie okamihom vzniku
škody na motorovom vozidle, pričom výška poistného plnenia je daná rozsahom škody, ktorá vznikla
na predmete poistenia okamihom vzniku škody, a nie až výškou plnenia, ktoré bolo potrebné uhradiť
za opravu predmetného motorového vozidla. Podklady vyhotovené a predložené stranami sporu v časezisťovania poškodení, ako i skutočnosť, že došlo k vykonaniu opravy motorového vozidla, nemal dôvod
spochybňovať, pričom tieto skutočnosti ani neboli medzi stranami sporné. Ak teda žalobkyňa splnila
všetky svoje povinnosti poisteného, nebol žalovaný oprávnený na zníženie poistného plnenia vo výške

233,63 €, keďže v prípade poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie; poistná
udalosť zo dňa 27.09.2019 sa týkala motorového vozidla, teda veci, na ktorú sa poistenie vzťahovalo. V
§ 799 OZ sú určené povinnosti poisteného a v prípade ich porušenia nastanú určité sankcie ustanovené
buď zákonom, alebo dohodnuté účastníkmi poistno-právneho vzťahu. Sankcionované je tu iba vedomé
porušenie povinností (§ 799 ods. 1 a 2 OZ), a to len za predpokladu, že porušenie uvedených povinností

malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti (bez toho by zrejme k poistnej udalosti nebolo došlo),
alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti a tiež za predpokladu, že medzi porušením
uvedených povinností a vznikom poistnej udalosti (zväčšením rozsahu jej následkov) je daná príčinná
súvislosť. Dôkazné bremeno bolo na žalovanom a vedomé porušenie povinností zo strany žalobkyne
nebolo v konaní preukázané. Skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinností žalovaného ako poistiteľa
plniť, musí spĺňať dve podmienky, a to vznik náhodnej udalosti v zmluve (v poistných podmienkach

bližšie označenej), ku ktorej došlo počas trvania poistenia a z nej vzniknutá škoda. Výška nároku na
poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody a žalobkyňa žiadala zaplatiť iba toľko,
čo vynaložila na dodanie náhradných dielov, ich výmenu a vykonanú opravu poškodeného motorového
vozidla. Bolo preukázané, že výška nákladov na výmenu tých poškodení motorového vozidla žalobkyne,
ktoré súviseli so škodovou udalosťou na predmetnom vozidle, predstavuje spolu suma 1.792,92 € a

po odpočítaní žalovaným poskytnutého plnenia, t. j. 1.559,29 €, potom uplatnenie plnenia žalobkyne v
rozsahu doplatku škody vo výške 233,63 € je dôvodné.

2. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), keď žalobkyňa mala v konaní plný úspech.

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok považuje za
nesprávny,nezákonnýanavyšeajarbitrárny,keďtentosanevysporiadalsoskutočnosťami,zohľadnenie

ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci. Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá,
aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Má za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a
nesprávnym spôsobom vysporiadal s jeho argumentáciou poukazujúcou na dôvodnosť nepriznania
poistného plnenia žalobkyni. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v
Oznámení o poistnom plnení opätovne poukázal na skutočnosti uvádzané v predmetnom oznámení, v

ktorom sa uvádza, že poistné plnenie bolo poskytnuté do výšky vyplývajúcej zo zmluvných dojednaní v
zmysle priznanej normohodiny vo výške 20,- € bez DPH podľa kontrolného výpočtu. Postupoval podľa
Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel, a to konkrétne podľa čl. IX ods. 2 písm. a).
Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že žalobkyňa nezaplatila faktúru v časti uplatňovaného
nároku. Teda žalobkyňa preukázateľne faktúru za opravu motorového vozidla nezaplatila a na jej strane

teda nedošlo k žiadnemu zníženiu jej majetkovej podstaty, a teda ani k vzniku žiadnej škody. Už aj
z tohto dôvodu nebola aktívne vecne legitimovaná vo vedenom spore. Zároveň poukázal na čl. IX
ods. 1 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorého žalovaný poskytne poistné plnenie za škodu vzniknutú
poistnou udalosťou. Na strane žalobkyne došlo ku vzniku škody poškodením motorového vozidla, avšak
toto poškodenie bolo odstránené opravou v autoservise, teda bolo uvedené do predošlého stavu a

s uvedením do predošlého stavu žalobkyňa nevynaložila žiadne majetkové hodnoty (servisné práce
nikdy neboli uhradené). Skutočná škoda predstavuje zmenšenie majetku poškodeného oproti stavu pred
škodovou udalosťou. Na základe uvedeného má za to, že ak žalobkyňa neuhradila autoservisu faktúru,
kauzálne jej nemohla vzniknúť ani žiadna škoda a už vôbec nie účelne vynaložené náklady na opravu
motorovéhovozidla,ktorýchnáhradysavsúdnomkonanímádomáhať.Nazákladeuvedenéhonavrhuje

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje
za vecne a právne správny, pričom správne vyhodnotil skutkové zistenia. Má za to, že preukázala a
odôvodnila svoj nárok, rozsudok je správne a dostatočne odôvodnený a dostatočne preskúmateľný.

Tvrdenie žalovaného v odvolaní, že nebolo preukázané, že v časti uplatneného nároku uhradila faktúru,
sa dá v odvolaní považovať za prostriedok procesného útoku, a teda novotu v odvolacom konaní. Táto
skutočnosť mala byť žalovanému známa v čase konania na súde prvej inštancie a mal toto skutkové
tvrdenie uplatniť na prvostupňovom súde, preto navrhuje v zmysle koncentračnej zásady sa nezaoberaťtouto námietkou žalovaného. Napriek tomu priložila k vyjadreniu výpis z účtu preukazujúci úhradu
uplatňovaného nároku autoservisu, ktorý vykonal opravu jej vozidla. Navrhuje napadnutý rozsudok
potvrdiť ako vecne správny.

5. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie
v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1

CSP potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia

rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť
týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na
zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie
skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

7. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
danej veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom
prvostupňového súdu predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

8. Odvolací súd má za, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobkyni vznikol nárok na poistné
plnenie okamihom vzniku škody v zmysle § 797 ods. 1, 2 OZ. Žalobkyňa si splnila všetky povinnosti
vyplývajúce jej z poistnej zmluvy, nahlásila poistnú udalosť, na základe vystavenej faktúry autoservisom
požiadala o vyplatenie poistného plnenia, preto nebol dôvod na sankcionovanie v zmysle § 799 ods.
1, 2 OZ. Žalobkyňa k uplatnenému poistnému plneniu predložila žalovanému faktúru za opravu vozidla

spoločnosťou EXPRES AUTO SK s.r.o. so sídlom Považská Bystrica spolu s podrobným rozpočtom
materiálu, dielov a súvisiacich prác opravovne, pričom cena opravy bola vypočítaná pomocou kalkulácie
programu AUDATEX Slovakia, s.r.o., ktorý užívajú pracovníci poisťovní, autoopravovní, znalci a ďalší
odborníci. Žalovaný následne listom zo dňa 18.02.2020 oznámil žalobkyni ukončenie šetrenia poistnej
udalosti dňa 17.02.2020, ktorý na opačnej strane listu obsahoval výpočet výšky plnenia a na úhradu

poistného po odpočítaní krátenia ceny práce a lakovania - priznané podľa kontrolného výpočtu s NH 20,-
Eur bez DPH (celkom 233,63 Eur) vyplatil žalobkyni sumu 1.559,29 Eur. Odvolací súd považuje za nutné
konštatovať, že takto predloženého výpočtu nie je možné preskúmať, či skutočne žalovaný postupoval
v zmysle ním tvrdeného čl. IX. ods. 2 písm. a/ Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel.
Správa o ukončení šetrenia udalosti neobsahuje konkrétne okolnosti, z ktorých mal žalovaný vychádzať

pri svojom „kontrolnom výpočte“. Nie je možné porovnať, z ktorej konkrétnej položky vyplývajúcej z
kalkulácie pripojenej k faktúre za opravu vyplýva bolo toto krátenie vykonané, keď v zmysle tejto
kalkulácie vyplýva, že práce na oprave vozidla boli celkom stanovené na 12 normohodín a na základe
toho nie je možné dospieť ku krátenej výške žalovaným v celkovej výške 233,63 Eur. Teda žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno oprávnenosti krátenia uplatňovaného poistného plnenia.

9. Žalovaný v odvolaní namietal, že žalobkyňa nepreukázala, že žalovanú istinu uhradila autoservisu,
a teda že na jej strane došlo k vzniku škody zmenšením jej majetku. Z obsahu spisu nevyplýva, že
žalovaný uvedenú skutočnosť namietal pred súdom prvej inštancie. koncepcia odvolacieho konania v
civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo znamená, že odvolateľ môže použiť

v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred
súdom prvej inštancie, je obmedzené. V zmysle § 366 CSP prostriedky procesného útoku a obrany,
ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný
nepreukázal, že by uvedenú skutočnosť nemohol namietať pred súdom prvej inštancie a nejde ani o
procesnú podmienku, vylúčenie sudcu, alebo že by to sa jednalo o procesnú vadu, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie. Preto nemožno na túto „novotu“ namietanú v odvolaní žalovanéhoprihliadať. Mimo toho odvolací súd poukazuje, že žalobkyňa napriek tomu v rámci vyjadrenia k odvolaniu
predložila dôkaz o tom, že uplatňovanú sumu 233,63 Eur uhradila na účet autoservisu. Z týchto dôvodov
predmetná odvolacia námietka je bezpredmetná.

10. Ďalšou odvolacou námietkou bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí nedostatočným
odôvodnením, je arbitrárne. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej
súčasťou je aj právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným
z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z

rozhodnutí Ústavného súdu SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj
právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania
a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí
medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.

11. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade

a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu
práva na spravodlivý proces. Ústavný súd SR vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť
rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávanom
a hmotnoprávnom rámci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) musí vyplývať

vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi
závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy
zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu
právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a

presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov sporových strán (IV. ÚS 1/2002, II.
ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentami a návrhmi strán (avšak) s výhradou,
že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07).

12. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria
pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, a preto ho nemožno považovať
za arbitrárny. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia.
Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú súhrnne

ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Okresný súd jasne a dostatočne vysvetlil
právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Rozhodnutie presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnil pokiaľ ide
o krátenie poistného plnenia žalovaným, že tento v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno.

13. Vzhľadom na nedôvodnosť odvolacích námietok žalovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a to vrátane súvisiaceho výroku o trovách
konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že žalovanej proti žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, nakoľko mala v odvolacom konaní plný úspech.

Pri ich rozhodovaní vychádzal z ust. § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa použijú primerane aj na odvolacie konanie), § 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí).

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)