Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. november 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 29Sa/13/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200545
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:1021200545.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci

žalobcu: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX G. L., zastúpeného splnomocneným
zástupcomMgr.RichardomSporinom,bytomF.XXXX/X,XXXXXV.,protižalovanej:Sociálnapoisťovňa,
ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 26.03.2021, takto

r o z h o d o l :

Správny súd rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa
26.03.2021 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava na základe žiadosti žalobcu o starobný dôchodok rozhodla
rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 08. januára 2021, ktorým podľa § 65 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z. zamietla jeho žiadosť o starobný dôchodok.
Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
nesúhlasil s napadnutým rozhodnutím a uviedol, že Sociálna poisťovňa porušila jeho práva a právom
chránené záujmy. Namietal nezohľadnenie doby služobného pomeru od 01. januára 1976 do 31. októbra
2000 pre nárok na starobný dôchodok. Poukázal na viaceré rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré

potvrdzujú, že skutkové a právne závery Sociálnej poisťovne v obdobných veciach sú v rozpore s
článkom 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, podľa ktorého sa má
určiť suma starobného dôchodku účastníka konania krátením o dobu z osobitného systému sociálneho
poistenia zhodnotenú vo výsluhovom dôchodku a žiadal zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia
získanú aj vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia.

2. Generálny riaditeľ žalovanej, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa

08. januára 2021, pričom dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania (žalobcu) nie je dôvodné a
rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 26.03.2021 odvolanie žalobcu, podané proti rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 08. januára 2021, vo veci zamietnutia
žiadosti o starobný dôchodok, zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie.
V odôvodnení predmetného rozhodnutia generálny riaditeľ žalovanej okrem iného uviedol, že nakoľko
účastník konania nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, nie sú splnené

podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný
dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.3. Proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 26.03.2021 podal žalobca prostredníctvom
svojho splnomocneného zástupcu správnu žalobu v sociálnych veciach, v ktorej uviedol, že
argumentácia žalovanej nemá oporu v právnych predpisoch, na ktoré poukazuje vo svojom rozhodnutí.

Postupžalovanejjevrozporesčlánkom33Dohovoruč.128,ktorýnepripúšťapostupzvolenýžalovanou.
Závery žalovanej sú v rozpore s ustálenou judikatúrou NS SR, ktorá okrem iného dáva jednoznačnú
odpoveď na aplikáciu aj tých ustanovení, ktoré vo svojom rozhodnutí cituje. Žalovaná nezistila správne
skutkový stav veci, aj keď je to jej povinnosťou. Postup žalovanej v konaní nie je možné považovať
za zákonný a za zákonné nie je možné považovať ani rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej.

Záverom žalobca uviedol, že pre výsluhového dôchodcu, ktorý nebol zaradený do I. ani II. skupiny
nevyplýva záver, že nemôže požiadať o priznanie starobného dôchodku. Ak sa uznáva podmienka
celkovej doby poistenia za splnenú v I. a II. skupine, neexistuje žiadna zákonná prekážka ani judikatúra,
ktorá by pripúšťala posúdenie doby poistenia u ostatných inak.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že s námietkami žalobcu nesúhlasí, považuje ich

za nedôvodné, pričom opakovane uvádza, že jej postup pri posúdení nároku žalobcu na starobný
dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach,
na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu. Žalovaná zosúladila svoju aplikačnú
prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu SR tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov
zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne

určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru uverejneného v Zbierke zákonov pod
č. 416/1991 Zb.. Nakoľko žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie
sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, preto nie je možné posudzovať jeho nárok
na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR. V právnom
systéme Slovenskej republiky rozsudok súdu nie je prameňom práva, ale iba rozsudky Najvyššieho

súdu SR, ktoré sú uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky
sú zjednocujúcim výkladom k právnym predpisom. Poukazovanie na rozsudky Najvyššieho súdu SR
a krajských súdov, ktoré nie sú uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR je
neodôvodnené, pretože právny názor uvedený v rozsudkoch doposiaľ nebol zovšeobecnený. Žalovaná
sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej

zo dňa 26. marca 2021 a trvá na správnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým potvrdil
rozhodnutie žalovanej, ústredie zo dňa 08. januára 2021. Má za to, že predmetné rozhodnutia sú
zákonné a správne.
5. Správny súd vec prejednal v rozsahu mu danom treťou hlavou tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z.
Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu

dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne.

6. Z administratívneho spisu žalovanej mal súd preukázané, najmä z potvrdenia Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky č. 183702/2020 zo dňa 20. apríla 2020, že pre nárok na výsluhový dôchodok bola
žalobcovi zhodnotená doba trvania služobného pomeru potvrdená Colným úradom Bratislava pod sp.

zn. 7847/2000 zo dňa 30. októbra 2000, a to doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej
služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu od 12. októbra 1973
do 12. októbra 1975 a doba trvania služobného pomeru colníka od 01. januára 1976 do 31. októbra
2000, celkovo 26 rokov a 305 dní. Zamestnanie - funkcia colník nebola v predchádzajúcich obdobiach
zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani II. pracovnej kategórii.

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky žalovanej potvrdením zo dňa 20.04.2020 oznámilo, že
žalobcovi bol od 01.11.2000 priznaný výsluhový príspevok podľa zákona č. 200/1998 Z.z. o
štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa §
124 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa výsluhový príspevok od 01.07.2002 považuje za

výsluhový dôchodok. Na účely priznania výsluhového dôchodku bola zhodnotená doba výkonu štátnej
služby potvrdená Colným úradom Bratislava pod sp. zn. 7847/2000 zo dňa 30.10.2000, a to:
1. doba trvania služobného pomeru colníka od 01.01.1976 do 31.10.2000
2. doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanovenom osobitným
predpisom platným v dobe jej výkonu od 12.10.1973 do 12.10.1975.

Celková započítaná doba výkonu štátnej služby zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok je 26
rokov a 305 dní. Žalobcovi nevznikol nárok na invalidný výsluhový dôchodok, nakoľko neboli splnené
zákonom stanovené podmienky na túto dávku.7. Správny súd v súvislosti s prezentovanými závermi žalovanej uvádza, že nárokmi vyplývajúcimi zo
zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie (resp. služby v I. a II. kategórii funkcií) podľa zákona
č. 100/1988 Zb. sú:

- nižší vek potrebný na nárok na starobný dôchodok a
- určenie sumy starobného dôchodku a invalidného dôchodku nielen podľa zákona č. 461/2003 Z.z., ale
aj podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003 s tým, že dôchodok sa prizná vo vyššej
sume, nakoľko právne predpisy účinné do 31. decembra 2003 stanovovali niektoré výhody pri výpočte
dôchodku z dôvodu odpracovania určeného počtu rokov v preferovaných pracovných kategóriách

napr. vyššiu základnú výmeru starobného a invalidného dôchodku (60 % alebo 55 % priemerného
mesačného zárobku), vyššie percentuálne zvýšenie za dobu zamestnania presahujúcu 25., resp. 20.
rok zamestnania do vzniku nároku na starobný dôchodok.
Uvádzaný postup z právnych predpisov účinných do 31.12.2003 nevyplýva, a teda podľa názoru
správneho súdu nemožno ho ďalej považovať za výhodu vyplývajúcu zo zaradenia zamestnania do
zvýhodnených kategórii, ale za zachovanie ústavného práva na primerané sociálne zabezpečenie.

Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov
jednoznačnevyplýva,ževšeobecnýsystémsociálnehopoisteniaaosobitnýsystémsociálnehopoistenia
(zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia
(zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.
Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho

poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky
podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne
zohľadnené, osobitné právne úpravy (napr. zákon č. 328/2002 Z.z.), používané v osobitnom systéme
sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia
a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby).

Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov,
sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to
aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových
dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené
len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo

všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného
systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu,
zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z.z., ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených
silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný,

sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.
V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom
zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaná im niektoré doby
poistenia nehodnotí vôbec.
Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na

výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového
zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ.
Nová právna úprava obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ pri posudzovaní
vzniku nároku na dávku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. vylúčenie možnosti zohľadniť celú dobu poistenia
(bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca

nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení tohto zákona vo všeobecnom systéme. To by
malo za následok situáciu, kedy doby poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia
ostali nezhodnotené (rovnako ako v prípade žalobcu).
Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali
dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme

všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v
zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o
spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné
plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.
Správne preto žalovaná musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá

z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku
dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme,
následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v
osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej dobypoistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov
osobitného systému a nebude poškodzovať žalovanú.
Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo

všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených
síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal
k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.
Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002
Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej

služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré
je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky
invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa
§ 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca
časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch
dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe žalovaná poskytne dávku dôchodkového poistenia len

za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových
nárokoch neukráti.

8. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi bol od 01.11.2000 priznaný výsluhový príspevok
podľa zákona č. 200/1998 Z.z.. Podľa § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. sa výsluhový príspevok

od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok. Na účely priznania výsluhového dôchodku bola
zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanoveným
osobitnýmpredpisomplatnýmvdobejejvýkonuod12.10.1973do12.10.1975adobatrvaniaslužobného
pomeru colníka od 01.01.1976 do 31.10.2000, teda 26 rokov a 305 dní. Za toto obdobie nepatrí žalobcovi
zodpovedajúca časť starobného dôchodku, na ktorý by mal nárok, ak by celú dobu jeho poistenia bolo

potrebné hodnotiť vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

9. Správny súd zastáva názor, že ak žalobca nesplnil podmienku získania zákonom stanovenej doby
poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení
poistenia v osobitnom systéme, má žalovaná povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na

dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať žalobcovi po zohľadnení aj nižšej doby
poistenia vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Odlišným postupom
žalovanej by sa doby poistenia poistenca stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo
nezodpovedá ani zámeru zákona.

10. Aj vtedy, ak žalobca nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia len vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto dobu potrebnú dobu po zhodnotení dôb zamestnania
v osobitnom systéme sociálneho poistenia, má žalovaná povinnosť vykonať výpočet dôchodku s
prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať žalobcovi vo výške,
zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme.

11. Správne by preto žalovaná mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná
niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú
výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom
systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný

dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) charakter dávky v starobe,
žalovaná vzhľadom na absenciu zákonnej úpravy súladnej s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128,
má postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. Starobný dôchodok žalobcu môže krátiť,
a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania jeho služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového

dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z.. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom
zákonodarcuzabezpečiťvojakomapolicajtomvyššiuúroveňichzabezpečeniavstarobezadobuvýkonu
ich služby (zákon č. 328/2002 Z.z.) a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a
zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia na Slovensku a dokonca by s ňou žalovaná zaobchádzala horšie ako s poistencami

poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti.

12. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečeniam
(poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené naúčely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky, a to bez ohľadu na skutočnosť, v
akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení
výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej

zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej, že postup v
súlade s článkom 33 Dohovoru sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v I.
alebo II. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku,
nie je správny a nevyplýva ani z doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu.

13. Odlišným postupom žalovanej by sa doby poistenia poistenca vo všeobecnom systéme stratili a
neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona. Inak žalovaná
núti poistencov, poistených aj v osobitnom poistnom systéme, aby vykonávali zamestnanie po splnení
podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok, čo nie je prípustné. Osobitný systém sociálneho
zabezpečenia policajtov a vojakov totiž neposkytuje poistencom osobitného systému také starobné,
predčasné starobné, invalidné, sirotské, vdovské a vdovecké dôchodky, ktoré by zohľadnili celú dobu

poistenia poistenca.

14. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej nie je v súlade so
zákonom o sociálnom poistení. Generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutie žalovanej číslo: XXX XXX
XXXX X zo dňa 08. januára 2021 potvrdil na základe nesprávneho právneho názoru, preto správny súd

podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil rozhodnutie žalovanej (Generálneho riaditeľa žalovanej) a vec
jej vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej (Generálneho riaditeľa žalovanej) posúdiť nárok žalobcu
na starobný dôchodok po zohľadnení civilného zamestnania a určiť jeho výšku po vykonaní výpočtu
dôchodku, zodpovedajúcemu dobe zamestnania (poistenia) vo všeobecnom systéme sociálneho

poistenia.

15. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi
priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.