Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. október 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/28/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118211998
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8118211998.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenieksenátu

JUDr.JanyBurešovejaJUDr.MariannyHirkovejvsporežalobcu:T.K.,nar.XX.XX.XXXX,bytomR.XXX,
XXX XX C. nad A., zastúpeného JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou so sídlom kancelárie Bajzova
2, 040 01 Košice, IČO: 51 889 111, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému JUDr. Daliborom
Tverďákom, advokátom so sídlom kancelárie Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO: 31 819 796, o náhradu
škody, o odvolaní žalobcu aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C/21/2018-410
zo dňa 21.04.2021 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku.

Zrušuje rozsudok vo výroku o nároku na náhradu trov a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalobu zamieta.
II. Nárok na náhradu trov stranám sporu nepriznáva.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou súdu prvej inštancie doručenou
16.10.2018 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 7.918,20 eura a náklady na liečenie vo výške 1.500,- eur. V dôvodoch žaloby
bolo uvedené, že žalobca bol dňa 22.10.2015 účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej poistenec
žalovaného porušením dopravných predpisov spôsobil nárazom svojho motorového vozidla do jeho
motorového vozidla škodu na aute a škodu na zdraví, ktorá bola nahlásená polícii. Krátko po nehode
začal pociťovať závraty a bolesti hlavy, ktoré pripisoval začínajúcej chrípke. Začali mu tŕpnuť ruky, bolesti

pretrvávali, preto dňa 29.10.2015 vyhľadal lekára, kardiológa a podrobil sa neurologickému vyšetreniu.
Zdravotné obtiaže mu neustupovali, preto na odporúčanie všeobecného lekára absolvoval vyšetrenie
na oddelení úrazovej chirurgie, kde bol hospitalizovaný od 02.11.2015 do 04.11.2015. Od 29.11.2015
do 31.10.2016 bol práceneschopný a liečenie uvedených následkov dopravnej nehody si vyžiadalo
ďalšiu práceneschopnosť od 01.08.2017 do 30.07.2018. Pri dopravnej nehode došlo u neho k pohybu
krku pri náhlom náraze. Silou zotrvačnosti hlavy pokračovala hlava v pohybe dopredu, cítil, že viac z
pravej strany doľava, pričom pri prudkom spomalení a zastavení pohybu nastalo trhnutie dopredu a

následne odrazenie dozadu. Nikdy predtým pred dopravnou nehodou nemal tieto zdravotné ťažkosti.
V jeho zdravotnej dokumentácii sa nenachádza záznam že by sa podrobil ochoreniu krčnej chrbtice,
nikdy neužíval lieky na bolesti chrbtice alebo na závraty, nevoľnosť a tŕpnutie ruky. Od predmetnej
dopravnej nehody, kde trpí bolesťami hlavy, krčnej chrbtice, obmedzením hybnosti krčnej chrbtice, mápocit nestability a poruchy rovnováhy, únavy a tŕpne mu pravá ruka. Podrobuje sa liečbe v súkromnom
zdravotníckom zariadení. Z lekárskej správy vyplýva diagnóza podvrtnutia krčnej chrbtice.
Súd konštatoval, že žalovaný so žalobou nesúhlasil. Poškodenie zdravia žalobcu v dôsledku tvrdenej

škodovej udalosti nevyplýva z dôkazov, ktoré mu žalobca predložil, nevyplýva to ani zo záznamu o
dopravnej nehode, ani zo záznamu o preverení škodovej udalosti políciou.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 22.10.2015 došlo k dopravnej nehode, ktorú uviedol
žalobca v žalobe, ktorú zavinil poistenec žalovaného. Z tvrdení žalobcu vyplynulo, že na druhý alebo
tretí deň po dopravnej nehode začal pociťovať zdravotné ťažkosti, z toho dôvodu navštívil svojho

ošetrujúceho lekára, ktorý mu povedal, že zrejme má chrípku. Z vyšetrenia však vyplynulo, že chrípku
nemá, ale bolesti hlavy, krku a závraty súvisia s niečím iným. Podľa zdravotnej dokumentácie bol žalobca
hospitalizovaný v dňoch 02.-04.11.2015 vo Fakultnej nemocnici v Prešove pre bolesti hlavy a závraty po
nehode. Bolo realizované neurologické vyšetrenie, doplnená medikamentózna liečba a CT vyšetrenie,
ktoré nepotvrdzuje čerstvé traumatické zmeny, v popise MRI krčnej chrbtice dominujú spondylartrotické
zmeny. Podľa správy vypracovanej MUDr. T. Q. zo dňa 08.12.2016 žalobca utrpel podvrtnutie krčnej

chrbtice s pomliaždením stavca C5 s trvalými následkami obmedzenia pohyblivosti krčnej chrbtice.
Z vypracovaného znaleckého posudku MUDr. L. P. č. 4/2019 vyplynulo, že žalobca pri dopravnej
nehode na základe zdravotnej dokumentácie a po neurologickom vyšetrení utrpel distorziu - vyvrtnutie
krčnej chrbtice s následným cervikobrachiálnym syndrómom s prevahou vpravo - tzv. krčný ramenný
syndróm s prevahou vpravo, sprevádzaný neuropatickou bolesťou a diskrétne edematózne preseknutie

tela stavca C5, verifikované MRI vyšetrením. Procesy spinósi bez evidentných zmien, intraspinósne
ligamenta, zachované ligmanentósny aparát bez postkontúznych zmien, signálové intenzity zachované,
zadný epidurálny priestor je voľný pri kontrolnom MRI. Zároveň telo stavca C5 s hypersignálnym
a hyposignálom v T1 ľahkého stupňa dňa 26.04.2016, ktoré je na ústupe v porovnaní s vyšetrením
z 02.11.2015, kedy bol prítomný postkontúzny edém a neprítomnými zmenami na tele stavca C5.

Následkom vyvrtnutia krčnej chrbtice žalobca trpel bolesťami hlavy a krčnej chrbtice, s obmedzením
hybnosti krčnej chrbtice, mal pocit nestability a poruchy rovnováhy, únavy, tŕpla mu pravá ruka, mal
nestabilitu, ktorá sa prejavovala, takže nevydržal dlho stáť, musel sa niečoho chytiť, oprieť sa alebo
sadnúť. Tŕpnutie rúk nie je v príčinnej súvislosti s úrazom, nakoľko ide o syndróm karpálneho tunela. Do
úrazu pri dopravnej nehode žalobca bol len raz liečený všeobecným lekárom, a to 05.02.2013, kedy na

odborné vyšetrenie odoslaný nebol. Zistené poškodenie zdravia sa u žalobcu mohlo subjektívne prejaviť
až s časovým odstupom dvoch až štyroch dní.
Podľa posudku o invalidite žalobcu sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím choroby podporného a
pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, degeneratívne zmeny na
chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a

svalového dráždenia, s obmedzením pohybu v postihnutom úseku v rozsahu 35 %.
Zo súkromného znaleckého posudku znaleckej organizácie N., ktorý predložil žalovaný vyplynulo, že
pri podvrtnutí krčnej chrbtice nemusí dôjsť k bezprostredným ťažkostiam, ktoré by poškodený vnímal
a uvedený záznam o dopravnej nehode môže byť zavádzajúci, ale najneskôr do 24 hodín dochádza
k maximalizácii ťažkosti a je takmer nemožné, aby v následných hodinách poškodený nevyhľadal

lekárske ošetrenie, pokiaľ k poraneniu krčnej chrbtice došlo. V následnom období dochádza postupne
k ústupu ťažkostí a po 10-15 dňoch ťažkosti sa výrazne zmiernia a zmiznú. Teda v danom prípade k
prvému ošetreniu došlo 11 dní po predmetnom úraze, čo je skutočnosť, ktorá vylučuje súvislosť nálezov
s predmetným úrazom. Ak by aj teoreticky pripustili, že poškodený z nejakých dôvodov nevyhľadal
lekárske ošetrenie keď mal najväčšie ťažkosti, ale až po 11 dňoch, kedy už ťažkosti miznú, potom pri

objektívnych vyšetreniach by mali byť prítomné známky takého poškodenia - poranenia. V objektívnom
náleze zdravotnej dokumentácie z 02.11.2015 je uvedené CT mozgu - negatívny nález; CT krčnej
chrbtice - bez známok luxácie. Výška tiel stavcov zachovaná. Na telách stavcov, ich párové a nepárové
výbežky bez diferencovaných lomných línii. Osteochondróza C5 - C7 s tvorbou osteofytov, IV. artróza
distálnej časti C (krčnej) chrbtice. V náleze je uvedené, že pri vyšetrení neboli zistené žiadne traumatické

zmeny, ale na RTG sú prítomné degeneratívne zmeny na platničkách 4. stupňa - na medzistavcových
kĺboch, čo je najvyšší stupeň. Takéto nálezy vznikajú dlhodobo niekoľko desiatok rokov, a teda nejde o
úrazový nález. Tieto chorobné zmeny vyvolávajú príznaky, aké boli popísané u poškodeného. MRI krčnej
chrbtice so záverom postkontúzne zmeny C5 bez lézie interspinálny ligament. Atak koreňových pošiev
C4 a C5 vľavo, C6 vpravo, C7 dilatované, C8 vpravo do st. kompresie 2 pri difúznych spondylartrotických

zmenách bez známok cervikálnej myelopatie - v náleze nie je uvedené, na základe čoho röntgenológ
stanovildiagnózu,postkontúzne(popomliaždení)zmenystavcaC5.Takútodiagnózumožnostanoviťlen
na základe klinického vyšetrenia a anamnézy, čo röntgenológ z profesného hľadiska nie je kompetentný
realizovať. Ide veľmi pravdepodobne o zmeny na stavci C5 v zmysle edému kostnej hmoty, čo všakmôže mať príčinu v množstve ochorení od onkologického cez degeneratívne zmeny až po banálny úraz.
V prípade, že by išlo o úraz, podvrtnutie je jednoznačne vylúčené, nakoľko sám röntgenológ popisuje, že
zmeny na medzistavcových ligamentách nie sú prítomné. Ak by došlo k podvrtnutiu a týmto následkom

poškodeniu stavca, potom ligamentá by museli byť poškodené a nález by musel byť pozitívny. Poranenie
stavca bez poranenia jeho mäkkých štruktúr pri podvrtnutí nie je reálne možný. Ak by sa uvažovalo o
úrazovom deji, potom výnimočne k takémuto nálezu môže dôjsť len v prípade osovej kompresie, teda
pôsobenímsilyvdlhejosichrbtice,čosastanenapríkladprizoskokuzmalejvýšky,čoniejetentoprípad,
alenikdyniepripodvrtnutí,tedatorznompôsobenímnásiliabezpoškodenialigamentu.Naopak,vnáleze

sú uvedené rozsiahle degeneratívne zmeny s príznakmi koreňového dráždenia C4 - C8 pri difúznych
spondylartrotických zmenách - čo je degeneratívne ochorenie, ktoré spôsobuje príznaky zistené u
poškodeného. V epikríze z hospitalizácie je uvedené, že doplnené CT vyšetrenia nepotvrdzujú čerstvé
traumatickézmeny,vpopiseMRIkrčnejchrbticedominujúspondylartrotickézmeny.Prinasadenejliečbe
dochádza k ústupu ťažkostí. Teda aj samotná hospitalizácia nepotvrdila posttraumatický stav a súvislosť
s predmetným posudzovaným dejom.

Posudzujúc zistený skutkový stav mal súd prvej inštancie za to, že žalobca nepreukázal existenciu
príčinnej súvislosti medzi tvrdeným poškodením jeho zdravia a dopravnou nehodou z 22.10.2015.
Vychádzal pritom zo záverov znaleckého posudku, ktorý predložil súdu žalovaný nakoľko mal
pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku vypracovaného znalcom MUDr. L. P., ktorý je
znalcom v odbore neurológia. Úrazové poškodenie celého nervového systému vrátane chrbtice je

však obsahom iného znaleckého odboru, a to neurochirurgia, prípadne úrazovej chirurgie. Súd prvej
inštancie poukázal okrem iného na tú časť znaleckého posudku znaleckej organizácie, v ktorej je
uvedené, že pri CT krčnej chrbtice žalobcu neboli zistené žiadne traumatické zmeny, ale sú prítomné
degeneratívnezmenynaplatničkách4.stupňanamedzistavcovýchkĺboch,čojenajvyššístupeň.Takéto
nálezy vznikajú dlhodobo niekoľko desiatok rokov a preto nemôže ísť o úrazový nález. Pri MRI krčnej

chrbtice síce röntgenológ stanovil diagnózu postkontúzne zmeny stavca C5 (po pomliaždení), avšak
takúto diagnózu je možné stanoviť len na základe klinického vyšetrenia a anamnézy, čo röntgenológ
z procesného hľadiska kompetentný realizovať nie je. Ide pravdepodobne o zmeny v stavci C5 v
zmysle edému kostnej hmoty, čo však môže mať príčinu v množstve ochorení od onkologického, cez
degeneratívne zmeny až po banálny úraz. V prípade, že by išlo o úraz, podvrtnutie je jednoznačne

vylúčené, nakoľko sám röntgenológ popisuje, že zmeny na medzistavcových ligamentách prítomné
nie sú. Ak by teda došlo k podvrtnutiu, potom by ligamentá museli byť poškodené a nález by musel
byť pozitívny. Poranenie stavca bez poranenia jeho mäkkých štruktúr pri podvrtnutí reálne možné nie
je. Ak by sa uvažovalo o úrazovom deji, potom výnimočne k takémuto nálezu môže dôjsť v prípade
osovej kompresie, teda pôsobením sily v dlhej osi chrbtice, čo sa stane napríklad pri zoskoku z malej

výšky, čo nie je daný prípad. Naopak, v náleze sú uvedené rozsiahle degeneratívne zmeny s príznakmi
koreňového dráždenia C4 - C8 pri difúznych spondylartrotických zmenách, čo je degeneratívne
ochorenie, ktoré spôsobuje príznaky, aké boli zistené poškodeného.
Súd prvej inštancie poukázal aj na zistené zdravotné postihnutie chorobou podporného a pohybového
aparátu, ktoré boli uvedené v odbornom posudku o invalidite žalobcu.

Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 420, §
444, § 449, na ustanovenia zákona č. 437/2004 Z.z. - § 3, § 4, § 5, § 7, § 8 a na ustanovenia zákona č.
381/2001 Z.z. - § 4, § 15, ako aj na ustanovenia § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z.
Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil ustanovením § 257 Civilného sporového poriadku,
majúc za to, že dôvod hodný osobitného zreteľa bol v samotných okolnostiach súdneho sporu, kedy

posúdenie príčinnej súvislosti medzi poškodením zdravia žalobcu a dopravnou nehodou záviselo od
záverov znaleckého dokazovania.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obidve strany sporu, pričom žalovaný podal
odvolanie len proti výroku o nároku na náhradu trov konania.

3. Žalobca v odvolaní uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje po právnej a vecnej stránke
za rozsudok nesprávny a teda nezákonný. Mal za to, že sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1
písm. f), h), b) a d) Civilného sporového poriadku.
Podľa žalobcu z obsahu odôvodnenia rozsudku nemožno identifikovať proces hodnotenia ním

označených dôkazov z hľadiska ich dôležitosti pre rozhodnutie veci, súd sa úplne opomenul zaoberať
námietkami voči súkromnému znaleckému posudku. Tento súkromný znalecký posudok mal byť podľa
žalobcu odmietnutý keďže žalobca nebol z hľadiska jeho zdravotného stavu znaleckou organizáciou
vyšetrený, nemala jeho kompletnú zdravotnú dokumentáciu, nevypočula ho, neoboznámila sa sjeho tvrdeniami. V objektívnom náleze oddelenia úrazovej chirurgie sa popisuje bolestivosť pri
jeho vyšetrení v krajných polohách krčnej chrbtice. Neurologické konzílium počas hospitalizácie
hodnotilo nález ako stav po úraze krčnej chrbtice. Nález magnetickej rezonancie počas hospitalizácie

popisuje kostný opuch v oblasti stavca C5, čo je hlavný nález a ďalej popisuje vedľajší nález
na chrbtici, čo je nález neúrazového poškodenia medzistavcových platničiek, čoho sa súkromný
znalecký posudok doslova chytil. Po skončení hospitalizácie sa podrobil opakovaným neurologickým
vyšetreniam, traumatologickým vyšetreniam a rehabilitačnej liečbe. Dňa 26.04.2016 bolo zopakované
NMR vyšetrenie krčnej chrbtice, v náleze už nie je popísaný žiadny kostný edém v oblasti stavca C5,

nález degeneratívnych zmien bol už bez zmeny, čo je dôkazom prebehnutého podvrtnutia na krčnej
chrbtici a svedčí o diagnóze poranenia opísanej počas hospitalizácie vo FNsP v Prešove. V zdravotnej
dokumentácii jeho obvodného lekára sa nenachádza záznam, že by sa podroboval ochoreniu krčnej
chrbtice, nikdy neužíval lieky na bolesti chrbtice alebo na závraty, nevoľnosť, tŕpnutie ruky. Až od
dopravnej nehody, t.j. od októbra 2015 sa v záznamoch o lekárskych vyšetreniach uvádza diagnóza
vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice S 134. Súdny znalec z odboru neurológie MUDr. L. P. po jeho

vyšetrení a oboznámení sa s kompletnou zdravotnou dokumentáciou, vrátane snímok z magnetickej
rezonancie, popísal švihové poranenie krčnej chrbtice. Ide o veľmi nepríjemný a intenzívny druh bolesti
pričom konštatoval, že pred úrazom pri dopravnej nehode bol len raz liečený s bolesťami chrbtice
a to v roku 2013, pričom nebol odoslaný na odborné vyšetrenie. Podľa žalobcu súdnym znalcom
MUDr. P. predložený znalecký posudok má všetky zákonom predpísané náležitosti. Znalec zadovážil

kompletnú zdravotnú dokumentáciu, vyšetril ho. Ak žalovaný nesúhlasil s obsahom tohto znaleckého
posudku súdom ustanoveného znalca, mal možnosť o kontrolné znalecké dokazovanie, mal príležitosť
podať námietky k osobe znalca, on túto príležitosť nemal. Súkromný znalecký posudok bol žalovaným
zadovážený v priebehu konania po podaní znaleckého posudku MUDr. P.. Žalobca poukázal na to,
že súd nevyhodnotil znalecký posudok komplexne, v súkromnom znaleckom posudku nie sú vôbec

zohľadnené skutočnosti a dôkazné prostriedky predložené v spore. Takýto dôkazný prostriedok mal
byť odmietnutý, považuje ho za nepravdivý, nesúhlasí s ním, a preto na pojednávaní nenavrhol ďalšie
dokazovanie. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že jeho žalobe
vyhovie.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že tak odvolanie, ako aj žaloba sú
nedôvodné vzhľadom na zjavnú absenciu príčinnej súvislosti medzi uplatneným nárokom a dopravnou
nehodou z 22.10.2015. Žalovaný poukázal na to, že rozhodujúcu časť odvolania predstavuje
odborná medicínska argumentácia, s ktorou sa náležite vysporiadal súd prvej inštancie. Tvrdenia
žalobcu sú iba jeho subjektívnymi vyjadreniami, ktoré nie sú preukázané žiadnym relevantným

dôkazom. Obsahom lekárskej správy sú aj tvrdenia pacienta, pričom ošetrujúci lekár nepreveruje
ich pravdivosť. Rozhodujúcou okolnosťou je, že následné lekárske vyšetrenia subjektívne tvrdenia
žalobcu neobjektivizovali. V prepúšťacej správe z Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Prešove zo
dňa 03.05.2015 je uvedené „suspektné BPPV" - jedná sa o benígne periférne paroxyzmálne polohové
vertigo, t.j. rotačné závrate pri pretáčaní v posteli, pri predklone, záklone, vstávaní či inej zmene polohy

hlavy a „neurotopicky v norme, ameningeálny“. Poškodený je aktuálne bez zjavných neurologických
porúch. V popise vyšetrenia magnetickej rezonancie z 02.11.2015 je uvedené diskrétne edematózne
presiaknutie tela stavca C5 bez evidentných zmien, čo znamená, že na tele stavca sa konštatuje
veľmi malý opuch, bez zranenia výčnelkov stavca a mäkkých tkanív, čo nezodpovedá zraneniu vo
forme podvrtnutia. V popise nálezu je uvedený predpoklad lekára o postkontúznej zmene C5, pričom

kontúzia je pomliaždenie a lekár vyslovil nie konečnú diagnózu, len predpoklad. Pokiaľ žalobca
argumentuje nálezom z MR vyšetrenia chrbtice z 26.04.2016 a faktom, že v ňom už nie je opísaný edém
(opuch) kostného tkaniva, uviedol, že existuje viac možných príčin vzniku opísaného mierneho opuchu.
Vzhľadom na absenciu akejkoľvek zdravotnej dokumentácie z prvých dní po dopravnej nehode je možné
konštatovať,žeopuchnebolnásledkomzraneniapridopravnejnehode.Podľažalovanéhoargumentácia

žalobcu o poškodení zdravia je len jeho subjektívnym tvrdením, ktoré nie je ničím objektivizované.
Žalobca nepreukázal bezprostrednú nadväznosť úrazového deja a jeho údajného následku, t.j. príčinnú
súvislosť. Nedôvodné sú aj výhrady žalobcu k znaleckému posudku znaleckej organizácie. Znalecký
ústav mal všetky potrebné podklady na vypracovanie znaleckého posudku, kompletnú zdravotnú
dokumentáciu predloženú žalobcom. Tento znalecký posudok obsahovo a vecne vyvrátil závery MUDr.

P. a zároveň poukázal na skutočnosť, že v predmetnom prípade nebol súdom ustanovený znalec
odvetvia neurológia odborne príslušný posudzovať traumatické a posttraumatické stavy a vyjadrovať sa
k úrazovým dejom a ich následkom. Žalovaný poukázal na to, že súd sa opakovane v priebehu konania
pýtal na ďalšie návrhy na dokazovanie, pričom žalobca ostal pasívny, procesná pasivita je na jehoťarchu. Žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol; žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu
žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že žalovaný vo vyjadrení neuvádza nové skutočnosti, ku ktorým
by bolo potrebné zaujať stanovisko.

5.Žalovanýpodalodvolanievočivýroku,ktorýmsúdprvejinštancienároknanáhradutrovstranámsporu
nepriznal, dôvodiac existenciou odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového
poriadku. Podľa žalovaného použitie ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku je dôvodné len
celkom výnimočne, nemôže predstavovať svojvôľu, ide o vybočenie zo zásady úspechu v súdnom

konaní, preto musí predmetný prípad objektívne zodpovedať osobitným okolnostiam a vykazovať
mimoriadny charakter. V prejednávanej veci aplikácia § 257 CSP bola nedôvodná. Žalobca bol tým, kto
inicioval začatie súdneho konania, bol neúspešný v celom rozsahu. Žalovaný bol tým, ktorý bol nútený
brániť svoje práva. Od začiatku pritom poukazoval na to, že žalobca k žalobe nepripojil žiaden dôkaz,
z ktorého by mohol vyvodzovať svoj nárok. Od začiatku konania bol zastúpený advokátom, odbornú
spôsobilosť právneho zástupcu žalobcu je potrebné brať ako odbornú spôsobilosť samotného žalobcu.

Správna a dôvodná obrana žalovaného je súdom sankciovaná tak, že žalovaný má sám na svoj vrub
znášať všetky trovy v súdnom konaní, pritom žalobca v priebehu konania napriek jeho vývoju nepristúpil
ani k čiastočnému späťvzatiu žaloby, ale naopak zmenou žalobu výšku žalobou uplatnenej sumy ešte
navýšil. Vo vzťahu k sociálnej a majetkovej sfére žalobcu neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali použitie § 257 CSP. Žalobca žiadne takéto okolnosti ani len netvrdil a nenavrhol aplikáciu

§ 257 CSP. Žalovaný preto žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o
nároku na náhradu trov konania tak, že žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania pred súdom
prvej inštancie v rozsahu 100 % a prizná mu aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalobu, ktorú podal, založil aj na dôkazoch

ako je zdravotná dokumentácia, vychádzal zo správy ošetrujúceho lekára. Záver súdu o tom, že
posúdenie príčinnej súvislosti záviselo od znaleckého dokazovania, je správny. Aplikácia ustanovenia §
257 CSP zohľadňuje charakter procesnej situácie, v ktorej sa ocitol.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34

CSP), vzhľadom na včas podané odvolania (§ 362 CSP) oprávnenými osobami (§ 359 CSP) preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaniach žalobcu
aj žalovaného, ako aj konanie rozhodnutiu súdu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 379 a nasl. CSP. Odvolania prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario),
vychádzajúc z toho, že nariadenie pojednávania nevyžadovala potreba zopakovania ani doplnenia

dokazovania, ani dôležitý verejný záujem.
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke
Krajského súdu v Prešove dňa 04.10.2021 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
dôvodnýmnebolo,vovzťahukodvolaniužalovanéhokzáveruoexistenciidôvoduprezrušenierozsudku
vo výroku o nároku na náhradu trov konania a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

8. Odvolacia argumentácia žalobcu, vychádzajúc z jej obsahu a zdôraznenia údajných pochybení
súdu prvej inštancie, bola konštruovaná na tvrdení o nesprávnosti skutkových zistení, tvrdení o
nesprávnom právnom posúdení, porušení procesných práv žalobcu so súčasným tvrdením existencie

bližšie nešpecifikovanej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

9. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a
ktorévpodstatnejčastinemajúoporuvovykonanomdokazovaní.Dochádzaktomuvtedy,aksúdvzaldo
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania

najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený

skutkový stav, dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.11. Nesprávnym procesným postupom sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol
spor), znemožňujúca strane realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti aktívnej účasti na

konaní.
Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním na faktickú meritórnu činnosť súdu.
„Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie
súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (Najvyšší súd Slovenskej republiky,
uznesenie z 13.08.2018, sp.zn. 4Cdo 104/2018).

12. Inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie v
prejednávanom spore je pochybenie v procesnom postupe, pričom relevantnosť má len vtedy, ak jej
existencia mohla mať vplyv na správnosť rozhodnutia súdu.

13. Po oboznámení sa s obsahom spisu, listinami zaznamenávajúcimi v konaní realizované dôkazy

a z na ich základe zisteným skutkovým stavom a jeho právnym posúdením má odvolací súd za to,
že procesný postup súdu prvej inštancie zodpovedal zákonnej úprave, bez vád, existencia ktorých by
mohla mať vplyv na správnosť rozhodnutia. Súd prvej inštancie z dokazovania riadne zistil skutkový stav
rozhodujúci pre posúdenie veci a právne závery, ku ktorým dospel, vychádzajú zo skutkových zistení.
V rozhodnutí dal jasné, zrozumiteľné, dostatočne konkrétne a v logickej postupnosti sformulované

vysvetlenie dôvodov, pre ktoré žalobu zamietol. Racionálne vyložil všetko podstatné pre ozrejmenie
okolnostíasúvislostíprejednávanejveci,jeevidentné,žesazaoberalvšetkýmitvrdenýmiskutočnosťami
a námietkami, správne ich v jednotlivosti ako aj vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil a dospel tak k
presvedčivému záveru pokiaľ žalobu zamietol.
Na tomto správnom závere sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd sa v

celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k zamietavému výroku a
pretokodvolacímdôvodomžalobcu,majúczato,žepriexistujúcejzhodesozávermisúduprvejinštancie
by prípadné formulovanie totožného hodnotenia skutkových zistení, procesnej aktivity a právnych
záverov inými jazykovými prostriedkami bol len opakovaním nezodpovedajúcim princípu hospodárnosti
konania, ktorého odraz má byť premietnutý aj v rozhodnutí, ktoré je jeho výsledkom, len na zdôraznenie

správnosti rozhodnutia o zamietnutí žaloby dodáva:

14. Žaloba je, čo sa obsahu týka, úkonom ktorým žalobca vymedzuje subjekty, predmet a obsah žalobou
začatého súdneho konania. Právom žalobcu je, vyplýva to z článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde. Žalobou môže uplatniť

skutočnosti, ktorých hmotné právo prisudzuje právny význam. To, či bude v spore úspešný, závisí od
toho, či sa logická štruktúra príčina následkov, ktoré on sám pokladá za skutkový dôvod svojho nároku,
zhoduje so štruktúrou príčin následkov, ktoré upravuje zákon a od toho, či tvrdené skutočnosti preukáže.

15. Žalobca, právne zastúpený, podal na súd žalobu o náhradu škody na zdraví, ktorá mu mala vzniknúť

pri dopravnej nehode z 22.10.2015, ktorej bol účastníkom. Mechanizmus vzniku škody opísal v žalobe
ako úrazový dej, uviedol, že „pri náhlom, silnom náraze do auta, v ktorom sa nachádzal, došlo u neho
k pohybu krku, silou zotrvačnosti pokračovala jeho hlava v pohybe dopredu a pri prudkom spomalení
a zastavení pohybu nastalo trhnutie dopredu a následné odrazenie dozadu“. Žalobca teda tvrdil, že v
dôsledku nárazu pôsobila na jeho organizmus kinetická energia, nedošlo ku kontúzii ani mechanickému

zásahu do oblasti jeho krku. V žalobe poukázal na to, že v jeho lekárskych záznamoch bola následne
stanovená diagnóza vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice, uvedené má byť dôvodom jeho nároku na
náhradu škody, ktorá mu na zdraví vznikla, zaplatenie ktorej má súd uložiť žalovanému.

16. Vychádzajúc zo žalobných tvrdení bolo na žalobcovi, aby preukázal to, že sa škodca (v danom

prípade osoba poistená u žalovaného) dopustil právneho deliktu, to, že mu vznikla škoda a príčinnú
súvislosť medzi právnym deliktom - porušením právnej povinnosti a vznikom škody.

17. Rozhodujúcim predpokladom zodpovednostného vzťahu, nárok z ktorého bol predmetom konania,
ktorý podľa súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal, bola príčinná súvislosti medzi porušením právnej

povinnosti a škodou, ktorá mala žalobcovi v dôsledku tohto porušenia vzniknúť.

18. Príčinná súvislosť nie je v Občianskom zákonníku vymedzená, právna teória vychádza z toho, že ide
o objektívnu kategóriu, zistenie ktorej je otázkou skutkovou, nie otázkou právneho posúdenia. Právnymposúdením je len vymedzenie toho medzi akou ujmou ako následkom a akou skutočnosťou v zmysle
príčiny tejto ujmy, má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pri škode na zdraví je rozhodujúcim preukázanie
toho, či tvrdený protiprávny úkon bol úkonom, ktorý vyvolal poškodenie zdravia.

19. Súčasné sporové konanie je kontradiktórne, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej
skutočnosti vyvodzuje právne následky musí rozhodné skutočnosti tvrdiť a k tvrdeným skutočnostiam
predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Ustanovením § 185 CSP bol
zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov,

ktoré mu navrhli strany sporu. Sudca sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to,
že si o spore môže urobiť obraz iba v rozsahu v akom mu ho objasnia strany sporu svojimi tvrdeniami a
súvisiacimidôkazmi.Dôrazsakladienaprocesnúdiligenciustránsporu,čohodôsledkomjeobmedzenie
dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

20. Zo spisu vyplýva, že bol to žalobca, ktorý cestou svojej právnej zástupkyne na pojednávaní

25.03.2019 navrhol nariadiť znalecké dokazovanie, okrem iného za účelom ustálenia príčinnej súvislosti,
pričom podaním z 27.03.2019 konkretizoval to, že otázky majú byť zadané znalcovi z odboru neurológia
(č.l. 90 spisu) a znalec z tohto odboru, MUDr. P., následne znalecký posudok aj vypracoval.

21. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že tým znaleckým posudkom, závery

ktorého boli rozhodné pre posúdenie existencie príčinnej súvislosti, nemôže byť znalecký posudok
znalca z odboru, ktorý označil a navrhol žalobca, t.j. z odboru neurológia, keďže neurológia nie je
odvetvím, ktoré sa zaoberá mechanizmom vzniku traumatických úrazových dejov.

22. Žalovaný predložil súdu znalecký posudok vyhotovený spoločnosťou Inštitút forenzných

medicínskychexpertíz,s.r.o.,ktorájeznaleckouorganizáciou,okreminéhoajvodboreúrazováchirurgia
(ale aj neurológia). Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že podvrtnutie krčnej chrbtice, t.j. diagnóza,
ktorá sa podľa žalobcu nachádza v záznamoch o jeho lekárskych vyšetreniach, má svoj klinický obraz,
postupne vzniká opuch, zakrvácanie spôsobuje narastajúcu bolesť s obmedzením hybnosti s maximom
3-24 hodín po úraze, pričom na MRI vyšetrení sú prítomné zmeny, ktoré je možné diagnostikovať aj

v následných 10-15 dňoch; pri absencii takýchto nálezov je podvrtnutie krčnej chrbtice vylúčené. V
znaleckom posudku je s poukazom na výsledky CT vyšetrenia mozgu, krčnej chrbtice a MRI krčnej
chrbtice uvedené, že v predloženej zdravotnej dokumentácii žalobcu sa nenachádza žiadny objektívny
nález, ktorý by dokumentoval ťažkosti uvádzané žalobcom, objektívne skutočnosti svedčia o tom, že
nešlo o úraz, resp. poúrazový stav.

23. Zo spisu vyplýva, že predmetný znalecký posudok bol doručený právnej zástupkyni žalobcu,
doručené jej boli aj písomnosti, z ktorých znalecká organizácia vychádzala (08.06.2020, 29.06.2020).
Žalobca so závermi znaleckého posudku znaleckej organizácie síce vyslovil nesúhlas, okrem návrhu
na konfrontáciu znalcov (na ktorej nezotrval) alebo vyžiadanie doplnenia znaleckého posudku

iným prostriedkom procesného útoku nereagoval, nereagoval ani na odborné vyjadrenie znaleckej
organizácie k vyjadreniu znalca MUDr. P., neurológa, a na pojednávaní 24.03.2021 nebol z jeho strany
prezentovaný žiadny ďalší návrh na dokazovanie.

24. Ak je otázka príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody otázkou

skutkovou, zodpovedanie ktorej vyžaduje odborné znalosti, nie je možné vyčítať súdu prvej inštancie,
práve naopak, je potrebné s ním súhlasiť, že pri absencii prostriedkov procesného útoku žalobcu
spôsobilého spochybniť závery znaleckého posudku, ktorý súdu predložil žalovaný, vychádzal súd pri
posúdení kľúčovej skutkovej otázky zo znaleckého posudku znaleckej organizácie, ktorý súdu predložil
žalovaný, záver ktorého vylúčil úraz alebo poúrazový stav tvrdený žalobcom.

25. Nezodpovedá realite odvolacia argumentácia žalobcu o tom, že by súd prvej inštancie znalecké
posudky nehodnotil komplexne aj v zmysle podkladov, ktorými znalecká organizácia disponovala. Ako
bolo uvedené, súd a rovnako aj žalobca, disponovali podkladmi, ktoré boli podkladmi pre vyhotovenie
znaleckého posudku znaleckou organizáciou, a realite nezodpovedá tvrdenie o tom, že žalobca

nedisponoval vyjadrením znaleckej organizácie k stanovisku znalca MUDr. P., predmetné vyjadrenie
bolo jeho právnej zástupkyni zaslané a doručené 13.10.2020.26. Odvolací súd súdom prvej inštancie konštatovaný záver o nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi
porušením právnej povinnosti a tvrdenou škodou, ktoré dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, má
za taký, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie uviedol, prečo nemohol

vychádzať zo znaleckého posudku znalca z odboru neurológie, hodnotenie vykonaných dôkazov súdom
prvej inštancie nebolo eklektické, práve naopak, realizované bolo v súlade s procesnými normami
upravujúcimi mechanizmus zisťovania právne rozhodnej skutočnosti s dôrazom na racionálnosť a
presvedčivosť argumentácie.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby podľa § 387 ods. 1,

2 CSP potvrdil.

27. Žalovaný podal odvolanie voči výroku o nároku na náhradu trov konania, majúc za to, že dôvody pre
výnimočnú aplikáciu § 257 CSP neboli dané, poukázal na to, že žalobca bol právne zastúpený, napriek
vývoju konania nepristúpil ani k čiastočnému späťvzatiu žaloby. Žalobca aplikáciu § 257 CSP nežiadal,
ani netvrdil okolnosti vo vlastnej sociálnej a majetkovej sfére odôvodňujúce aplikáciu § 257 CSP.

28. Je možné súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že aplikácia § 257 CSP je výnimkou z pravidla,
podľa ktorého sa v sporovom konaní vychádza z jeho výsledku v zmysle úspechu tej-ktorej strany oproti
neúspechu strany druhej.

29. Ustanovenie § 257 CSP je inštitútom, ktorý je výnimočne aplikovateľný a to iba v prípade skutočne
existujúcich dôvodov hodných osobitného zreteľa. Podľa odvolacieho súdu práve z dôvodu výnimočnosti
aplikácie ustanovenia § 257 CSP by súčasťou práva na spravodlivý proces malo byť to, aby strana
sporu mohla účinne uplatňovať argumenty spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie súdu, s ktorými sa súd musí v
rozhodnutí vysporiadať. V tomto zmysle by malo byť povinnosťou súdu vytvoriť procesný priestor k tomu,

aby sa vyjadrili k možnému uplatneniu § 257 CSP, osobitne v situácii ak dôkazná situácia nasvedčuje
výsledok sporu. Len takýto postup je predvídateľným, súladným s právom na spravodlivý proces.

30. Zo spisu nevyplýva to, že by súd prvej inštancie dal na vedomie úvahu o možnej aplikácii § 257
CSP, nepriznanie náhrady trov odôvodnil len v posúdení príčinnej súvislosti znaleckým dokazovaním, čo

nezodpovedá právu na spravodlivý proces zaručenému článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ktoré je implikované v práve na súdnu ochranu (článok 46 Ústavy Slovenskej
republiky). Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok vo výroku o nároku na náhradu trov konania
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

31. V priebehu ďalšieho konania súd prvej inštancie opätovne rozhodne o nároku na náhradu
prvoinštančného konania tak, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo zásadám spravodlivého súdneho
konania.
Rozhodne taktiež o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, 3 CSP).

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.