Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. september 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoCsp/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119376527
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:6119376527.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr.

Gabriely Janákovej a JUDr. Ľubici Bajzovej v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 31 340 890, zast. Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanej: Z., trvale bytom G., I., o zaplatenie
2.413,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa
22. októbra 2020, č.k. 3Csp/72/2020-66, takto

r o z h o d o l :

I.Pripúšťa, abydokonanianamiestodoterajšiehožalobcuPoštovábanka,a.s.,sosídlomDvořákovo
nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 31 340 890 vstúpila spoločnosť R Collectors s.r.o., so

sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výrok I. m e n í tak, že žalovaná je p o v i n n á
zaplatiť žalobcovi sumu 546,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 546,89
eur od 1.3.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej časti napadnutého výroku I.

p o t v r d z u j e .

IV. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanej
náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia
sumy 2.413,44 eur s príslušenstvom, nakoľko so žalovanou uzatvoril zmluvu o úvere, na základe ktorej

jej poskytol úver, pričom žalovaná porušila úverovú zmluvu nesplácaním úveru riadne a včas, následkom
čoho vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žalovaná dlžnú sumu neuhradila.

3. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy súd prvej inštancie podrobil zmluvu o úvere
prieskumu, či obsahuje všetky povinne vyžadované údaje podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Zistil, že zmluva o úvere neobsahuje správny údaj o celkovej čiastke, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť [údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch]. Pri počte

splátok 108 a pri výške splátky 101 eur, ako to mali zmluvné strany dojednané, predstavuje celková
čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, sumu 10.908 eur (108 x 101 = 10.908), a nie sumu 10.145,13 eur,
ktorá bola uvedená v zmluve. Údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, preto považoval
súd prvej inštancie za nesprávny. Na tomto základe súd prvej inštancie poskytnutý úver posúdil akobezúročný a bez poplatkov podľa § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobcovi patrí titulom úveru
iba istina.

4. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 5.000 eur.
Žalovaná uhradila žalobcovi titulom úveru sumu 5.468,22 eur. Žalovaná tak istinu úveru preplatila. Z
tohto dôvodu súd prvej inštancie žalobu zamietol ako nedôvodnú.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že

žalovanej náhradu trov konania nepriznal, lebo žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, na konaní sa
nijakým spôsobom nezúčastnila.

6. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto rozsudku odvolanie žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu.

7. Žalobca namieta, že zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, a celková
suma úveru je uvedená v správnej výške. Uvedenie sumy v zmluve o úvere, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, nie je zavádzajúce, je presné a opakovane uvedené v zmluvnej dokumentácii tak, aby bol
spotrebiteľ dostatočne informovaný o tom, aká bude jeho celková čiastka, ktorú nakoniec zaplatí. Pri
skúmaní správnosti výšky celkovej čiastky úveru tak je podľa názoru žalobcu potrebné skúmať, čo je

obsahom celkových nákladov spojených s úverom. Obsah celkových nákladov spojených s úverom je
pritom definovaný priamo zákonom a vyplýva zo zmluvy o úvere.

8. Súčasťou celkových nákladov neboli poplatky spojené s poistením úveru. Z Obchodných podmienok
vyplýva dobrovoľnosť uzatvorenia poistenia, nie nevyhnutnosť pre uzatvorenie zmluvy o úvere. Výška

anuitnej splátky úveru bez poistenia bola vo výške 95 eur. Súd prvej inštancie pri výpočte celkovej sumy
úveru zahrnul mesačnú splátku vo výške 101 eur, teda vrátane poplatku za poistenie vo výške 6 eur, čo
znamená, že vychádzal z nesprávnych údajov.

9. Žalobca ďalej namieta, že jeho interný systém mu neumožňoval dohodnúť so žalovanou mesačné

splátky v sume na desatinné čísla, z čoho vyplýva, že mesačné splátky boli zaokrúhlené smerom nahor.
Takéto zaokrúhlenie potom spôsobilo, že výška posledných splátok nebola v sume totožnej s ostatnými
splátkami úveru, ale v sume nižšej. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 25Cp/201/2017. Výška posledných splátok teda bola iná.

10. Žalobca nesúhlasí i so zistením súdu prvej inštancie ohľadom záveru o výške plnenia žalovanej na
úver, nakoľko je v rozpore so skutkovým stavom veci. Z priloženého Aktuálneho stavu úveru, ktorý je
súčasťou súdneho spisu, vyplýva, že v časti Zaplatené splátky sú uvedené všetky platby v časovom
rozmedzí od 21.10.2015 - 28.2.2018, pričom po zrátaní platieb k uvedenému dátumu žalovaná uhradila
sumu 4.453,11 eur. Následne už žalovaná žiadne ďalšie platby nevykonala, preto je výpočet súdu prvej

inštancie nesprávny.

11. Ak by bol úvere vyhodnotený za bezúročný a bez poplatkov, žalobca zastáva názor, že žalovaná je
povinná mu uhradiť rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru vo výške 5.000 eur a uhradenými splátkami
vo výške 4.453,11 eur, t.j. sumu vo výške 546,89 eur.

12. Na podklade tejto argumentácie žalobca žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil
vec na nové konanie súdu prvej inštancie, alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom
rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov aj odvolacieho konania v plnom rozsahu.

13. K podanému odvolaniu žalobcu sa žalovaná písomne nevyjadrila.

14. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie a po podaní odvolania navrhol žalobca, aby súd pripustil v konaní
zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpi spoločnosť doterajšieho žalobcu Poštová
banka, a.s. a na miesto žalobcu vstúpi spoločnosť R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A,

Bratislava, IČO: 50 094 297. Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok bola
ku dňu 16.10.2020 postúpená pohľadávka proti žalovanej, ktorá je predmetom sporu, z doterajšieho
žalobcu na spoločnosť R Collectors s.r.o..15. Podľa § 80 ods. 1 CSP ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na
jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené

alebo na koho prešli.

16. Podľa § 80 ods. 2 CSP súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania
došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

17. Na základe uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami CSP odvolací
súd návrhu na pripustenie zmeny žalobcu v konaní vyhovel, pretože bolo preukázané, že po začatí
konania došlo k prevodu pohľadávky proti žalovanej, ktorá je predmetom tohto sporu, a to z doterajšieho
žalobcu - Poštová banka, a.s. na spoločnosť R Collectors s.r.o. a táto spoločnosť so svojím vstupom do
konania na miesto žalobcu súhlasila.

18. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné čiastočne zmeniť podľa § 388 CSP a čiastočne potvrdiť § 387 ods. 1 CSP.

19. Súd prvej inštancie posúdil v tejto veci úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm.
k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko zmluva o úvere neobsahuje správne údaj o celkovej
čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

20. V zmluve o úvere mali zmluvné strany dojednanú celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,

vo výške 10.145,13 eur. Podľa súdu prvej inštancie pri počte splátok 108 a výške mesačnej splátky 101
eur predstavuje celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, sumu 10.908 eur.

21. Žalobca namieta, že poistenie, ktoré tvorilo z každej mesačnej splátky 6 eur, nebolo podmienkou
poskytnutia úveru, a preto výška splátky predstavuje iba 95 eur. Súd prvej inštancie podľa žalobcu preto

vychádzal z nesprávnych údajov. Žalobca tiež namieta, že výška posledných splátok bola iná.

22. S týmito námietkami odvolací súd nesúhlasí. V tomto prípade nebolo potrebné zisťovať, či poistenie
bolo podmienkou poskytnutia úveru, nakoľko i pri akceptovaní žalobcovho tvrdenia, že výška splátky
predstavovala 95 eur (a nie 101 eur, ako to konštatoval súd prvej inštancie), by celková čiastka, ktorú

musí spotrebiteľ zaplatiť, bola uvedená rozdielne než v zmluve o úvere. Pri počte splátok 108 a výške
splátky 95 eur, ako to tvrdil žalobca, predstavuje celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, sumu
10.260 eur. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, bola v zmluve uvedená vo výške 10.145,13
eur.

23. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že posledné splátky boli v nižšej výške, z dôvodu, že
zo zmluvy o úvere takéto zmluvné dojednanie nevyplýva. Opak ani samotný žalobca v odvolaní netvrdí.
Opak nevyplýva ani z dôkazu Aktuálny stav úveru ku dňu 31.8.2019 z č.l. 5 spisu. V časti plán splátok
síce je uvedené, že posledné splátky sú v nižšej sume, no zároveň je v tomto dôkaze uvedená informácia
o dátume nasledujúcej splátky (20.9.2019) a výška tejto nasledujúcej splátky (95 eur). pričom splátky z

roku 2019 nemožno považovať za posledné vzhľadom na termín konečnej splatnosti úveru (20.9.2024).
Žalobca si tak sám odporuje.

24. Napokon treba dodať, že nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nie je
možná ospravedlniť interným výpočtom žalobcu, ktorý mu umožňoval počítať len v celých hodnotách.

Spotrebiteľ takýto interný výpočtový systém banky nemôže poznať, pričom podstatné je, čo si zmluvné
strany dojednali v zmluve o úvere.

25. Preto treba podľa odvolacieho súdu prisvedčiť súdu prvej inštancie, ak posúdil úver za bezúročný a
bez poplatkov podľa § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobcovi patrí iba istina úveru vo výške

5.000 eur.

26. Prisvedčiť ale treba i žalobcovi v odvolacej námietke, podľa ktorej súd prvej inštancie nepostupoval
správne prijatí záveru o výške úhrady žalovanej titulom úveru.27. Súd prvej inštancie vychádzal z dôkazu Aktuálny stav úveru ku dňu 31.8.2019 z č.l. 5 spisu z
časti plán splátok. V rovnakom dôkaze je však i časť zaplatené splátky. Podľa odvolacieho súdu je

nutné vychádzať z tejto časti, keďže preukazuje úhradu splátok žalovanej titulom úveru. Žalovaná tak
uhradila titulom úveru spolu 4.453,11 eur (101 eur dňa 22.10.2015, 101 eur dňa 26.11.2015, 101 eur
dňa 28.12.2015, 100 eur dňa 26.1.2016, 102 eur dňa 29.2.2016, 101 eur dňa 30.3.2016, 101 eur dňa
2.5.2016,101eurdňa22.7.2016,202eurdňa13.9.2019,150eurdňa17.1.2017,150eurdňa23.1.2017,
2.841,11 eur dňa 13.11.2017, 202 eur dňa 12.1.2018, 100 eur dňa 28.2.2018). Žalovaná v konaní

netvrdila (a teda ani nepreukázala), že by žalobcovi titulom úveru uhradila viac.

28. Nakoľko istina úveru je vo výške 5.000 eur a na zaplatenie istiny úveru má žalobca nárok, odvolací
súd čiastočne zmenil napadnutý výrok I. tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni zostávajúcu
časť neuhradenej istiny vo výške 546,89 eur (5.000 - 4.453,11 = 546,89). Len pre úplnosť je nutné uviesť,
že žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný, a teda odvolací súd mohol žalovanej uložiť zaplatiť celú

dlžnú istinu napriek tomu, že termín konečnej splatnosti úveru by nastal až dňa 20.9.2024. Žalobcovi
priznal i uplatnený úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 546,89 eur od 1.3.2018, odkedy sa
žalobkyňa dostala s úhradou dlžnej sumy do omeškania, až do zaplatenia. Výška uplatneného úroku
zodpovedá nariadeniu vlády SR č. 87/1995 Z.z.

29. Lehotu na splnenie tejto povinnosti odvolací súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP, keď nezistil žiadne
dôvody pre určenie dlhšej než zákonnej lehoty na splnenie.

30. V zostávajúcej časti bol výroku I. vecne správny, preto ho odvolací súd potvrdil.

31. Odvolací súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP o trovách konania rozhodol
nasledovne.

32. Žalobca podanou žalobou žiadal priznať sumu vo výške 2.413,44 eur s príslušenstvom. Suma
priznaná súdom predstavuje 546,89 eur. Úspech žalobcu predstavuje 22,66 % a jeho neúspech

predstavuje 77,34 % (bola teda čiastočne úspešná žalovaná). Keďže niet racionálneho dôvodu, aby si
strany v prípade čiastočného úspechu nahradili trovy konania navzájom, časť, ktorá sa prekrýva, sa
musí odpočítať, a preto žalobca by mal čiastočne úspešnej žalovanej nahradiť 54,68 % trov konania
(77,34 % - 22,66 % = 54,68 %). Žalovanej však počas celého konania žiadne trovy nevznikli a ani zo
spisu nevyplývajú. Preto odvolací súd rozhodol o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovanej.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).