Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. september 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217220631
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4217220631.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu:
Slovenský zápasnícky zväz, so sídlom Bratislava-Nové Mesto, Junácka 2951/6, IČO: 31 791 981, zast.
Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., so sídlom Bratislava, Bajkalská 13, IČO: 36 860
662, proti žalovanému: X. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., I. X/XX, zast. JUDr. Líviou Kňažikovou,
advokátkou, so sídlom Komárno, Nám. M. R. Štefánika 6, o zaplatenie 2 937,75 eura s príslušenstvom, o
odvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduKomárnozodňa14.októbra2020č.k.8C/80/2017-357
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania
rozhodol tak, že žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania vo výške 100%. Rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 88 ods. 1, 2, 3, § 9, § 92 ods. 1, 2 písm. a), b), § 1, § 2, § 8 ods. 6 a), b),
c), § 9 ods. 4 zák. č. 440/2015 Z. z. (Zákon o športe) a § 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je v zmysle § 8 ods. 1 zák. o športe č. 440/2015

Z. z. športovou organizáciou, ktorá má právnu formu občianskeho združenia založeného v zmysle zák.
č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Súd po vykonanom dokazovaní mal nesporne preukázané, že
žalovanýakošportovecvzmysle§4Zákonaošporte,vykonávajúcišportovúčinnosť-zápasenie,sadňa
22. 02. 2016 podrobil na základe rozhodnutia dánskej antidopingovej agentúry (Anti Doping Denmark)
mimosúťažnej kontrole, kde sa zúčastnil tréningového kempu, ktorý nasledoval po medzinárodnom
turnaji, ktorého sa žalovaný zúčastnil. Z výsledkov testu vyplývalo, že vzorka „A“ bola pozitívna na látky
Meldonium a Erytropetín. Disciplinárnej komisii žalobcu je zverená právomoc rozhodovať o porušeniach

pravidiel podľa § 88 ods. 3 Zákona o športe. Dňa 16. 05. 2017 vydala Disciplinárna komisia rozhodnutie
(2016-747, ADA 2016/24-TV), ktorým žalovanému uložila zákaz športovej činnosti po dobu 4 rokov z
dôvodu prítomnosti zakázanej látky. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie, ktoré Odvolacia
komisia rozhodnutím OK1/2017 zo dňa 24. 07. 2017 zamietla ako nedôvodné a uložila mu nahradiť
trovy prvého aj druhého stupňa v plnom rozsahu, vyčíslené v prílohe tohto rozhodnutia do 7 dní odo dňa
prevzatia rozhodnutia. Žalovaný skutočnosť, že z výsledkov testu vyplývalo, že vzorka „A“ bola pozitívna
na látky Meldonium a Erytropetín nepoprel.

1.2. V zmysle zákonného ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, základným predpokladom
vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je existencia protiprávneho úkonu škodcu, ktorý spočíva
v porušení právnej povinnosti, pričom nie je rozhodné, či porušenie právnej povinnosti vyplýva zozmluvy alebo zo zákona. Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor
medzi tým, ako osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby
splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Dôkazné bremeno

preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom - teda žalobcovi, keďže protiprávnosť zákon
nepredpokladá. Druhou podmienkou je vznik škody. Škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi
vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného. Ide o ujmu na majetku ako dôsledok protiprávneho konania
inej osoby (škodcu). Škoda ako majetková ujma, ktorú je možné vyjadriť v peňažnom ekvivalente,
môže mať podobu skutočnej škody alebo ušlého zisku a predstavuje v zásade väčšinu vyčísliteľných

majetkových ujm. Existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou je
tretím nevyhnutným predpokladom zodpovednosti za škodu. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy,
ak škoda vznikla následkom porušenia právnej povinnosti škodcu, či právom kvalifikovanej udalosti,
teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom vzťahu príčiny a následku, a teda, ak je doložené, že
nebyť protiprávneho úkonu (škodovej udalosti), ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná
skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne; príčinou škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie

ktorej by škodový následok nevznikol. Vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a
vzniknutou škodou musia byť poškodeným preukázané takisto ako porušenie právnej povinnosti. Štvrtou
nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti za škodu je zavinenie škodcu, ktoré možno charakterizovať
ako psychický vzťah škodcu k jeho vlastnému protiprávnemu úkonu, ako i ku škode ako následok
tohto protiprávneho úkonu. Zavinenie je teda subjektívna kategória, je založené na prvku vedomia

(predvídateľnosť vzniku škody) a prvku vôle (chcenie niečoho alebo uzrozumenie s určitým následkom
určitého konania alebo opomenutia). Ak poškodený preukáže porušenie povinnosti zo strany škodcu,
vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou, zavinenie
škodcu sa predpokladá. To znamená, že dôkazné bremeno o tom, že škoda nevznikla zavineným
konaním škodcu, spočíva na škodcovi, ktorý sa môže v zmysle § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka

zodpovednosti zbaviť (exkulpovať) preukázaním toho, že škodu nezavinil. Vyššie uvedené podmienky
musia byť kumulatívne splnené. Z toho teda jednoznačne vyplýva, že ak čo i len jedna z vyššie
uvedených podmienok nie je splnená, nemožno hovoriť o vzniku zodpovednosti za škodu. Skutočnou
škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca
majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo

poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku
škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí
dalo očakávať. Skutočnou škodou je aj zmenšenie majetku poškodeného, ktoré nastalo (úbytok);
predstavuje vlastné majetkové hodnoty potrebné pre navrátenie do pôvodného stavu, poprípade na
vyváženie dôsledkov, ktoré nastali v dôsledku, že neprišlo k navráteniu do pôvodného stavu. Skutočná

škoda tak môže spočívať v zmenšení majetku poškodeného, vrátane nákladov spojených so vznikom a
zisťovaním škody, v zbytočne vynaložených nákladoch, v nemožnosti vykonať určité majetkové práva.
Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len
v konkrétnych súvislostiach. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam
otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve

vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak
je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo
všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko,
alevecnásúvislosťpríčinyanásledku;časovásúvislosťalenapomáhapriposudzovanívecnejsúvislosti.

1.3. Žalobca môže sankcionovať disciplinárne previnenia športovcov, pričom má právnymi predpismi
ohraničené možnosti ukladania sankcií. K tejto činnosti je žalobca splnomocnený na základe zákona
a je vlastne organizáciou, ktorej úlohou a účelom je okrem iného aj vedenie disciplinárnych konaní. K
realizácii tejto činnosti má žalobca dané rôzne zdroje príjmov, ktoré slúžia práve na pokrytie nákladov
spojených s plnením jeho úloh. Zákon zveruje žalobcovi rozhodovaciu právomoc, a teda žalobca by

mal mať zriadený adekvátne personálne obsadený aparát schopný plniť dané úlohy. Žalovaný síce
mohol predpokladať, že ak sa zistí v jeho tele prítomnosť zakázanej látky, tak mu žalobca môže v rámci
svojich oprávnení uložiť sankciu v medziach právnych predpisov, rozhodne však nemohol predpokladať
a predvídať, že žalobca si k tomuto bude prenajímať miestnosti, bude cestovať a platiť právne služby
za úkony, ktoré by mal uskutočňovať sám v rámci plnenia svojich úloh (najmenej jeden z členov

disciplinárnej komisie má mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo).
O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak vznikla konkrétna majetková ujma následkom konkrétneho
protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku.1.4. Žalobca predstavuje občianske združenie, a teda súkromnoprávny subjekt, ktorý sa riadi
stanovami a inými poriadkami, ktoré majú charakter multilaterálnej súkromnoprávnej dohody členov
občianskeho združenia, ktoré sa títo členovia zaviazali dodržiavať, a preto, ak si takíto členovia dohodli

spôsob doručovania formou zverejňovania na webovom sídle žalovaného, je potrebné tento spôsob
rešpektovať. Príslušnými písomnými normami (Disciplinárny poriadok SPF) sa riadia všetci členovia a
predovšetkým podľa nich musia postupovať orgány občianskeho združenia (Disciplinárne orgány).

1.5. Relevantným právnym predpisom v danej veci je Zákon o športe, ktorého ustanoveniami sú žalobca

aj žalovaný pri riešení sporov v športe a v rámci nich aj v disciplinárnych konaniach viazaní. Citovaný
zákon v ustanovení § 52 ods. 3 uvádza, že orgány na riešenie sporov vykonávajú pôsobnosť podľa
odseku 2 v súlade s pravidlami súťaže, predpismi športovej organizácie, ku ktorej má príslušnosť,
medzinárodnými športovými pravidlami, predpismi a rozhodnutiami pri dodržiavaní zásad spravodlivého
procesu. Podľa § 54 ods. 1 predmetného zákona, disciplinárne konanie môžu viesť disciplinárne orgány
športovej organizácie voči športovcovi, športovému odborníkovi, športovej organizácii alebo inej osobe,

ktorá má príslušnosť k športovej organizácii, za porušenie pravidiel súťaže, predpisov športového zväzu
alebo rozhodnutia športového zväzu, ktorého sa dopustila v čase, keď mala príslušnosť k športovej
organizácii.

1.6. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo

- bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. To, či určitá podmienka je spôsobilá vyvolať
podľa obvyklého chodu veci i podľa všeobecnej skúsenosti škodu, je potrebné chápať tak, že škoda
bola pre škodcu za daných pomerov a v jeho postavení, v ktorom sa v čase vzniku škody nachádzal,
predvídateľná. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody musí súd vedľa závažnosti a povahy
protiprávneho konania zobrať do úvahy, či škodca mal, resp. mohol predpokladať určité negatívne

následkysvojhokonania.Priúvahe,čiškodaakonásledokprotiprávnehokonaniajepredvídateľná,treba
vychádzať z objektívnej miery uplatňovanej konkrétne a diferencovane s prihliadnutím na vek, vzdelanie,
skúsenosti a pod. Predvídateľnosť škody potom nadväzuje a vzájomne sa prelína so zavinením ako
ďalším predpokladom zodpovednosti za škody. Žalobcom uplatnenú škodu nemohol žalovaný ani pri
zachovaní všetkej obozretnosti a znalosti právnych predpisov predpokladať, lebo táto škoda vznikla

jedine v dôsledku vôle, rozhodnutia a následného konania žalobcu. Príčinou týchto nákladov (právne
služby, prenájom miestnosti, občerstvenie, cestovné, atď.) žalobcu teda nie je konanie žalovaného, ale
práve konanie žalobcu.

1.7.Spoukazomnavyššieuvedené,súdakoprvéskúmalexistenciuprotiprávnehoúkonu,t.j.čižalovaný

porušil svoju povinnosť. Súd má za to, že žalobca v konaní preukázal ním tvrdené skutočnosti, že
žalovaný mal v krvi dopingové látky, avšak túto skutočnosť ani žalovaný nepopieral. Súd konštatoval, že
žalobca síce uniesol dôkazné bremeno ohľadne vzniku protiprávneho úkonu, avšak neuniesol dôkazné
bremeno, pokiaľ ide o zavinenie škodcu (žalovaného) o výške škody v žalovanej sume 2 937,75 eura.
Súd poukázal na to, že disciplinárna komisia konala v rámci svojej činnosti. Žalobca súdu predložil

faktúru č. 18/2017 o zmluvnej odmene na sumu 1 338,55 eura pre AK Vráblik- Vrábliková a partneri, s. r.
o., z ktorej nevyplýva, koho sa zasadnutie disciplinárnej komisie dňa 16. 05. 2017 týkalo, vypracovanie
ktorého rozhodnutia (avšak jedným z členov disciplinárnej komisie bol JUDr. Vráblik, ktorý zrejme poberá
aj odmenu za členstvo v komisii, a v zmysle prísl. ustanovenia Zákona o športe sa ním stal aj preto, aby
v rámci svojej činnosti disciplinárna komisia vypracovala rozhodnutie, ktoré jej z jej činnosti vyplýva).

Súdu nie je zrejmá cesta a preukázateľný dôvod cesty BA - Trenč. Turňa (za akým účelom sa zasadnutie
malo konať v Trenčianskej Turni). Bola predložená faktúra 201705 na sumu 60,- eur (prekladateľ JUDr.
Juraj Kotrusz) - predložená bola len prvá strana prekladu, objednávky 16/2017 (odpoveď na list žalobcu,
ktorý mal byť doručený do Anti Doping Denmark dňa 13. 02. 2017 a faktúra 201707- na sumu 180,-
eur listina č. 29,30/2017 (prekladateľ JUDr. Juraj Kotrusz) - predložená bola len prvá strana prekladu,

opäť nie je jasné a nevyplýva, čoho sa tento preklad týka. Súdu nie je jasné, z akého dôvodu boli
vykonané preklady do anglického jazyka rozhodnutí disciplinárnych komisií (čl. 304 až 324 nasl.). Ďalej
boli predložené vyúčtovania preddavku ako občerstvenie, prenájom disciplinárnej komisie (opäť nie
je zrejmé, koho sa to týkalo, z akého dôvodu sa to tam konalo, keď komisia má sídlo Junácka 6,
Bratislava). Faktúra č. 27/2017 o zmluvnej odmene na sumu 1 200,- eur opäť pre AK Vráblik - Vrábliková

a partneri, s. r. o., z ktorej nevyplýva, koho sa zasadnutie odvolacej disciplinárnej komisie dňa 24. 07.
2017 týkalo a za akým účelom si to účtuje táto advokátska kancelária s poukazom na úlohy členov
zriadenej disciplinárnej komisii. Taktiež bol predložený interný doklad č. 17v82 (čl. 22) ako označenie
dodávky MUDr. Patrície Lakomej ako posedenie odvolacej komisie na sumu 60,- eur (nie je jasné,koho sa to týkalo, bola predložená len prvá strana zmluvy o výkone dobrovoľníckej činnosti v športe č.
151/2017). Taktiež posedenie disciplinárnej komisie by malo byť škodou na strane žalobcu. Súd má za
to, že tieto „ aktivity“ oboch komisií nemožno považovať za aktivity, ktoré komisiám vyplývajú zo Zákona

o športe. Všetky ostatné predložené listiny o cestovných príkazoch, vyúčtovaniach preddavku, atď. sú
nejasné, pretože z nich nevyplýva, koho sa malo zasadnutie týkať, keď členovia disciplinárnych komisií
dostávajú odmenu za svoju činnosť. S poukazom vyššie uvedené, keďže podľa názoru súdu neboli
splnené všetky základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho
zákonníka, súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol. Súd

poznamenal, že musia byť splnené kumulatívne všetky predpoklady (vznik škody, protiprávnosť konania,
zavinenie škodcu a príčinná súvislosť medzi škodou a konaním). Súd poukázal aj na to, že Odvolacia
komisia vo svojom rozhodnutí sp. zn. OK1/2017 zo dňa 24. 07. 2017 rozhodla o trovách konania
prvého aj druhého stupňa, ktoré boli totožné s tvrdenou výškou škody a mal ich žalovaný uhradiť do 7
dní odo dňa prevzatia tohto rozhodnutia. Strany sporu nesú zodpovednosť za skutkový stav a musia
dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje

tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalobca v priebehu konania zotrval na svojich tvrdeniach, avšak
výšku skutočnej škody nepreukázal. K zamietnutiu žaloby postačuje, ak absentuje čo i len jedna z
požadovaných podmienok. Súd mal za to, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi žalobcom
tvrdenou škodou a protiprávnym úkonom, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

1.8.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSP.Žalovanýbolvpredmetnom
konaní v plnom rozsahu úspešný z dôvodu zamietnutia žaloby a preto mu súd priznal nárok na náhradu
trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v
súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac ho tým, že súd prvej
inštancie dospel k vydaniu napadnutého rozsudku na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
čím je daný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím je daný odvolací dôvod podľa

ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP a súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalobcovi, aby si uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, čím je daný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Žalobca
považuje procesný postup súdu za nesprávny a taktiež považuje nesprávne právne posúdenie veci,
vrátane nesprávne zisteného skutkového stavu veci. Na pojednávaní dňa 14. 10. 2020 súd ako dôvod

zamietnutia žaloby uviedol, že trovy disciplinárneho konania nie sú škodou a tiež, že vo veci existuje
prekážka už právoplatnej rozhodnutej veci podľa § 230 CSP. Uvedený záver, resp. odôvodnenie
rozhodnutia súdu preto v žiadnom prípade nekorešponduje s písomným vyhotovením napadnutého
rozsudku, nakoľko o prekážke res iudicata súd v písomnom odôvodnení rozsudku neuviedol ani
zmienku. Uvedený postup súdu prvej inštancie je nesprávny, keď tento na pojednávaní dňa 14. 10. 2020

uvedie iný dôvod pre zamietnutie žaloby a v písomnom vyhotovení rozsudku zas uvedie odlišný dôvod
pre svoje rozhodnutie. Takýto procesný postup súdu nie je v súlade s princípom uvedeným v článku 2
CSP, ktorý garantuje pri rozhodovaní istú spravodlivosť a princíp právnej istoty. Súd opätovne nesprávne
právne posúdil otázku, kto nesie dôkazné bremeno ohľadne zavinenia škodcu pri posudzovaní nároku
na náhradu škody. V tejto súvislosti žalobca poukazuje aj na právny názor odvolacieho súdu, ktorý v

uznesení sp. zn. 9Co/227/2019 zo dňa 05. 03. 2020 uviedol, že v prípade, ak žalovaný tvrdí, že škodu
nezavinil, je dôkazné bremeno ohľadne tohto skutkového tvrdenia na ňom. Z formulácie uznesenia
§ 420 ods. 3 OZ vyplýva, že ďalším predpokladom vzniku povinnosti nahradiť škodu je zavinenie,
ktoré sa u konajúcej osoby prezumuje (predpokladá). Podľa názoru odvolacieho súdu preto škodca
musí preukazovať, že škodu nezavinil. Z uvedeného dôvodu je nesprávne tvrdenie súdu prvej inštancie

v bode 13. rozsudku, keď súd uviedol, že žalobca síce uniesol dôkazné bremeno ohľadne vzniku
protiprávneho úkonu, avšak neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o zavinenie škodcu (žalovaného)
o výške škody v žalovanej sume 2 937,75 eura. Súd prvej inštancie tak opätovne v otázke zavinenia
preniesol dôkazné bremeno na žalobcu, čo je v rozpore s ust. § 420 ods. 3 OZ. Súd v danom prípade
nielenže vec nesprávne právne posúdil, ale aj postupoval v rozpore s ust. § 391 ods. 2 CSP, podľa

ktorého bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko uviedol, že žalobca súdu predložil faktúru č. 18/2017 o
zmluvnej odmene na sumu 1 338,55 eura pre AK Vráblik - Vrábliková a partneri, s. r. o., z ktorej
podľa názoru súdu nevyplýva, koho sa zasadnutie disciplinárnej komisie dňa 16. 05. 2017 týkalo apodľa názoru súdu ani vypracovanie akého rozhodnutia sa týka (podľa súdu JUDr. Vráblik ako člen
odvolacej komisie zrejme poberá odmenu za členstvo v komisii). K tomuto žalobca uvádza, že nie je
absolútne zrejmé, z akých dôkazov súd pri tomto tvrdení vychádzal. Žalobca podaním zo dňa 04. 09.

2020 predložil súdu ako dôkaz faktúru č. 18/2017 za nasledovné právne služby - účasť na zasadnutí
disciplinárnej komisie dňa 16. 05. 2017 a vypracovanie rozhodnutia, čo jednoznačne vyplýva z textu
faktúry. Prílohou faktúry bolo písomné vyhotovenie rozhodnutia, čo žalobca predložil. Taktiež k tomuto
dôkazu žalobca predložil aj zápisnicu zo zasadnutia disciplinárnej komisie zo dňa l6. 05. 2017, z obsahu
ktorej jednoznačne vyplýva, že JUDr. Vráblik bol prítomný na danom zasadnutí. Daná zápisnica tiež

zachytáva priamo výroky p. JUDr. Vráblika, ktoré konštatoval na danom zasadnutí (napr. na strane
2 zápisnice). Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie ignoroval tieto dôkazy a
obmedzil sa len na konštatovanie, že z faktúry nevyplýva, koho sa zasadnutie disciplinárnej komisie zo
dňa 16. 05. 2017 týkalo a o aké rozhodnutie ide. Takéto zhodnotenie dôkazov je v príkrom rozpore
s ich skutočným obsahom. Súdu prvej inštancie nie je zrejmá cesta a preukázateľný dôvod cesty BA -
Trenč. Turná (za akým účelom sa zasadnutie konalo v Trenčianskej Turni). Zo samotnej zápisnice zo

dňa 16. 05. 20l7 vyplýva, že disciplinárne konanie Trenčianska sa konalo v meste Trenčianska Turná,
v penzióne Havran. Čiže dôvod cesty členov komisie je jednoznačný, a to disciplinárne konanie, čo
nemožno poprieť. Je úplne bežné, že disciplinárna komisia sa nekoná len v priestoroch sídla žalobcu
v Bratislave, ale na mieste, ktoré vyhovuje všetkým členom komisie, nakoľko títo nie sú z Bratislavy.
Uvedené vyplýva z jednotlivých cestovných príkazov, z ktorých je jednoznačné, že členovia komisie

prichádzali na rokovanie z iných miest ako Bratislava. Nie je teda správne konštatovanie súdu, že cesta
bola účtovaná len BA - Trenčianska Turná, ale aj iné destinácie, napr. cestovný príkaz Ing. Mokrého bol
z Prievidze do Trenčianskej Turnej. Súd skonštatoval, že bola predložená faktúra č. 201205 na sumu
60,- eur (prekladateľ JUDr. Juraj Kotrusz), podľa súdu bola predložená len jedna strana prekladu a nie
je súdu jasno, čoho sa tento preklad týka. To isté skonštatoval súd aj pri faktúre č. 201707 na sumu

l80,- eur. Dané konštatovanie je opäť v príkrom rozpore s dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise. Žalobca
podaním zo dňa 04. 09. 2020 predložil súdu ako dôkaz faktúru č. 201705 od prekladateľa JUDr. Kotrusza
na sumu 60,- eur spolu s úplným prekladom, číslo spisu l6/2017, ktorý obsahuje preložený dokument
(nie jeho prvú stranu ako súd nesprávne uviedol) na 3 stranách, a ktorý bol podkladom pre konanie
disciplinárnej komisie. Z jeho obsahu vyplýva, že išlo o preklad listiny Dánskej antidopingovej komisie

týkajúcej sa žalovaného. Taktiež faktúra č. 20l707 od prekladateľa JUDr. Kotrusza na sumu l80,- eur
neobsahovala len jednu stranu prekladu ako nesprávne tvrdí súd prvej inštancie. Podaním zo dňa 04.
09. 2020 žalobca predložil predmetnú faktúru spolu s prekladom rozhodnutia disciplinárnej komisie,
ako aj odvolacej komisie týkajúcej sa dopingového prípadu žalovaného. Tento preklad bol potrebný
pre účely svetovej antidopingovej komisie, ktorej je potrebné uvedené oznamovať a zasielať uvedené

rozhodnutia v zmysle ust. § 86 ods. 4 písm. h) Zákona o športe. Súdu nie je faktúra č. 27/2017 o zmluvnej
odmene na sumu 1 200,- eur pre AK Vráblik - Vrábliková a partneri, s. r. o., z ktorej vraj podľa súdu
nevyplýva, koho sa zasadnutie odvolacej disciplinárnej komisie dňa 24. 07. 2017 týkalo. Ani takéto
konštatovanie nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Taktiež v podaní zo dňa 04. 09. 2020
žalobca predložil ako dôkaz faktúru č. 27/2017 za poskytnuté právne služby, a to za účasť na zasadnutí

odvolacej komisie dna 24. 07. 2017, ako aj za vypracovanie rozhodnutia odvolacej komisie. Uvedený
záver súdu pri vyhodnotení daného dôkazu je nesprávny, nakoľko prílohou faktúry č. 27/2017 bolo práve
písomné vyhotovenie rozhodnutia odvolacej komisie týkajúcej sa prípadu žalovaného. Taktiež žalobca
predložil aj zápisnicu zo zasadnutia odvolacej komisie, z ktorej vyplýva, že JUDr. Vráblik bol prítomný
na zasadnutí odvolacej komisie dňa 24. 07. 2017, ktorá sa týkala dopingového prípadu žalovaného. Je

nepochopiteľné, ako súd prvej inštancie dospel k vyššie uvedenému záveru, že z faktúry č. 27/2017
nevyplýva, koho sa zasadnutie odvolacej disciplinárnej komisie dna 24. 07. 2017 týkalo, keď mal súd k
dispozícii ďalšie listinné dôkazy ako zápisnicu zo dňa 24. 07. 2017. Súd v bode l4. rozsudku uviedol, že
všetky ostatné predložené listiny o cestovných príkazoch, vyúčtovaniach preddavku, atď. sú nejasné,
pretože z nich nevyplýva, koho sa malo zasadnutie týkať, keď členovia disciplinárnych komisií dostávajú

odmenu za svoju činnosť. Z oboch predložených zápisníc, t. j. zápisnice zo dňa 16. 05. 2017, ako
aj zápisnice zo dňa 24. 07. 2017 jednoznačne vyplýva, kto sa na rokovaní komisie zúčastnil. Z toho
potom logicky vyplýva, že predložené cestovné príkazy sa týkajú ciest jednotlivých členov komisií, čo
vyplýva z ich samotného obsahu. Je absolútne nesprávne tvrdenie súdu, že z cestovných príkazov
nevyplýva,kohosazasadnutiemalotýkať.Akbysúdpricestovnýchpríkazochvzaldoúvahyajzápisnice

z jednotlivých disciplinárnych komisií, tj. zo dňa 16. 05. 2017, ako aj zo dňa 24. 07. 2017, potom by prišiel
k záveru, že tieto sa týkajú dopingového prípadu žalovaného. Iný, logický a uveriteľný záver v danom
prípade neprichádza do úvahy. Taktiež žalobcovi nie je známe, z akého dôkazu súdu vyplýva, že
členovia disciplinárnych komisií dostávajú za svoju činnosť odmenu. Žalobca uvádza, že to nie je pravdaa takýto záver nemá oporu v žiadnom vykonanom dôkaze. Žalobca je toho názoru, že súd pri hodnotení
dôkazov nepostupoval podľa ust. § l9l ods. 1 CSP, podľa ktorého súd síce hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov,

ktorými žalobca preukazuje výšku škody, vykonal súd prvej inštancie nie v ich vzájomnej súvislosti, ale
posudzoval každý jednotlivý dôkaz izolovane. Len tak možno dospieť k záveru, z akého dôvodu súd
nepochopiteľne dospel ku skutkovým zisteniam, ktoré v žiadnom prípade nemajú oporu v predložených
dôkazoch. Za daného stavu je napadnutý rozsudok arbitrárny a nepreskúmateľný, nakoľko nie je z neho
vôbec zrejmé, z akých dôkazov súd vychádzal. Súd v bode 15. napadnutého rozsudku skonštatoval,

že odvolacia komisia vo svojom rozhodnutí sp. zn. OKI/2017 zo dňa 24. 07. 2017 rozhodla o trovách
konania prvého aj druhého stupňa, ktoré boli totožné s tvrdenou výškou škody a mal ich žalovaný
uhradiť do 7 dni odo dňa prevzatia rozhodnutia. Ďalej súd skonštatoval, že žalobca výšku skutočnej
škody nepreukázal. Súd mal za nepreukázanú príčinnú súvislosť medzi žalobcom tvrdenou škodou a
protiprávnym úkonom. Súd síce v písomnom vyhotovení rozsudku neuvádza, k čomu konkrétne má
dané konštatovanie smerovať, avšak na pojednávaní dňa 14. 10. 2020 súd uviedol, že trovy konania

nie sú škodou. K tomuto záveru súdu žalobca uvádza, že sa s daným tvrdením nestotožňuje, nakoľko
v dôsledku, že žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce z právneho predpisu (čo konštatoval aj súd prvej
inštancie), t. j. Zákona o športe, bol žalobca nútený vynaložiť finančné náklady nevyhnutné pre začatie a
vedenie konania podľa ust. § 92 Zákona o športe. Podľa svetového antidopingového kódexu, prílohy č. 1
v časti (Dôsledky porušenia antidopingových pravidiel) porušenie antidopingového pravidla športovcom

alebo inou osobou môže mať za následok jedno alebo viac z nasledujúcich: diskvalifikácia, zákaz
činnosti, dočasné zastavenie činnosti, finančné dôsledky, ktoré znamenajú finančnú sankciu uloženú
za porušenie antidopingového pravidla alebo pravidla zverejnenie alebo verejné hlásenie. Relevantným
právnym predpisom v danej veci je Zákon o športe, ktorého ustanoveniami sú žalobca a žalovaný pri
riešení sporov v športe a v rámci nich aj v disciplinárnych konaniach viazaní. Podľa § 52 ods. 3 orgány

na riešenie sporov vykonávajú pôsobnosť podľa ods. 2 v súlade s pravidlami súťaže, predpismi športovej
organizácie, medzinárodnými športovými pravidlami, predpismi a rozhodnutiami pri dodržiavaní zásad
spravodlivého procesu. Pre účely opatrenia proti dopingu sú však relevantné aj ustanovenia uvedené v
ôsmej časti Zákona o športe § 86 až § 94, podľa ktorých sa konalo v dopingovom prípade žalovaného. Z
uvedeného dôvodu žalobca považuje náklady, ktoré vynaložil v súvislosti s porušením antidopingového

pravidla žalovaným za skutočnú škodu podľa § 442 ods. 1 OZ. Súd nesprávne dospel k záveru, že
žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi škodou a protiprávnym úkonom. Žalobca je toho názoru,
že v danom prípade preukázal príčinnú súvislosť medzi škodou a protiprávnym konaním žalovaného.
V bode 13. rozsudku súd uviedol, že žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadne vzniku protiprávneho
úkonu,čojesprávne,nakoľkototožalovanývrámcikonaniaaninerozporoval.Žalovaný porušilzákonnú

povinnosť nedopovať a tým spôsobil začatie konania vo veci porušenia antidopingových pravidiel,
v dôsledku čoho bol žalobca nútený vynaložiť finančné náklady, ktoré vyčíslil a zdokladoval. Ak by
žalovaný ako športovec dodržiaval v rámci výkonu svojej športovej činnosti pravidlá o zákaze dopingu
podľa národných aj nadnárodných právnych noriem, žalobca by neviedol žiadne konanie podľa § 92
Zákona o športe, a teda by mu nevznikli žiadne finančné náklady. Za daného skutkového stavu je

jednoznačné, že žalobca uniesol dôkazné bremeno aj v otázke príčinnej súvislosti medzi škodou a
porušením právnej povinnosti ako jedného z predpokladov nároku na náhradu škody. Z uvedených
dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie alebo, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovie a
zaviaže žalovaného aj na náhradu trov odvolacieho konania.

3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že s napadnutým rozsudkom sa v
celom rozsahu stotožňuje. Zdôraznil, že žalobcom navrhnutými a súdom vykonanými dôkazmi žalobca
nepreukázal príčinnú súvislosť medzi protiprávnym stavom (prítomnosťou zakázaných látok v krvi
žalovaného) a následkom - vznikom škody v čiastke

2 937,75 eura a už vôbec nepreukázal oprávnenosť a dôvodnosť žalobcom deklarovaných výdavkov,
ktoré považuje a označuje za vzniknutú škodu. Príčinou škody žalobcu nie je konanie žalovaného, teda
nebola preukázaná príčina na strane žalovaného, ktorá by škodu žalobcu skutočne vyvolala. Žalobca
v odvolaní uviedol, že súd na pojednávaní dňa 14. 10. 2020 uviedol ako dôvod zamietnutia žaloby,
že trovy disciplinárneho konania nie sú škodou, a taktiež vo veci existuje prekážka už právoplatnej

rozhodnutej veci podľa § 230 OSP. K tomuto tvrdeniu uviedol, že súd na pojednávaní dňa 14. 10.
2020 skutočne vyslovil ako jeden z dôvodov zamietnutia žaloby to, že v danej veci žalobca vydal
rozhodnutie spis. zn. OK1/2017 zo dňa 24. 07. 2017, ktorým okrem iného žalovanému uložil povinnosť
nahradiť trovy disciplinárneho konania prvého aj druhého stupňa, v plnom rozsahu. Súd sa priklonilk názoru, že toto rozhodnutie zakladá prekážku veci rozhodnutej. Okrem tohto dôvodu však súd v
stručnosti uviedol aj dôvody rozvinuté v odôvodnení rozsudku. Žalobca rozhodnutím spis. zn. OKI/2017
zo dňa 24. 07. 2017 deklaroval svoju právomoc rozhodnúť o povinnosti nahradiť trovy disciplinárneho

konania. Náhrada trov konania má pritom nepochybne sankčný charakter. Ak žalobca takúto právomoc
má, tak sa skutočne jedná o vec rozhodnutú, ktorá vytvára prekážku veci rozhodnutej. Ak takúto
právomoc nemá, potom je jeho rozhodnutie vydané v rozpore s právnym poriadkom, jedná sa o
zmätočné a nezákonné rozhodnutie, ktorému nie je možné poskytnúť ochranu a to ani prostredníctvom
iných právnych prostriedkov. Inak povedané, ak žalobca určil a stanovil trovy disciplinárneho konania

svojvoľne, bez zákonných pravidiel - teda v rozpore so zásadou „nulla poena sine lcge“, tak takémuto
rozhodnutiu nie je možné priznať právnu vymáhateľnosť ani prostredníctvom inštitútu náhrady škody.
Takáto forma sankcie sa stáva absolútne nepredvídateľnou, bez jasného právneho rámca a plne na
uvážení žalobcu (aký drahý hotel zaplatí svojim členom, na akom mieste bude zasadať, aké odmeny
si dohodne za právne služby, či za iné služby, ktoré si sám z vlastného uváženia dá do súvislosti s
disciplinárnymkonaním).Vzhľadomkuvedenémumalzato,ženapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie

je zákonný z hľadiska procesných, ako aj hmotnoprávnych predpisov, vecne správny a spravodlivý.
Navrhol, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej
len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou - žalobcom, v neprospech

ktoréhobolorozhodnutievydané(§359CSP)protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného
odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho
zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia (§ 383 CSP), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po preskúmaní zákonnosti a
vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd žalovaného zaviazal na úhradu sumy vo výške

2 937,75 eura s príslušenstvom ako náhrady škody a na náhradu trov konania. Uviedol, že žalobca
je športovou organizáciou, ktorá má právnu formu občianskeho združenia. Žalovaný ako športovec v
zmysle § 4 Zákona o športe, vykonávajúci športovú činnosť - zápasenie, sa dňa 22. 02. 2016 podrobil na
základe rozhodnutia dánskej antidopingovej agentúry (Anti Doping Denmark) mimosúťažnej kontrole,
kde sa zúčastnil tréningového kempu, ktorý nasledoval po medzinárodnom turnaji, ktorého sa žalovaný

zúčastnil. Z výsledkov testu vyplývalo, že vzorka „A“ bola pozitívna na látky Meldonium a Erytropetín.
Disciplinárnej komisii žalobcu je zverená právomoc rozhodovať o porušeniach pravidiel podľa § 88
ods. 3 Zákona o športe. Dňa 16. 05. 2017 vydala Disciplinárna komisia rozhodnutie (2016-747,
ADA 2016/24- TV), ktorým žalovanému uložila zákaz športovej činnosti po dobu 4 rokov z dôvodu
prítomnosti zakázanej látky. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie, ktoré Odvolacia komisia

rozhodnutím OK1/2017 zo dňa 24. 07. 2017 zamietla ako nedôvodné. Porušenie antidopingového
pravidla môže mať aj finančné dôsledky, ktoré SAK vykladá ako finančnú sankciu uloženú za porušenie
antidopingového pravidla alebo úhradu nákladov spojených s porušením antidopingového pravidla.
Odvolacia komisia vo svojom rozhodnutí OK1/2017 zo dňa 24. 07. 2017 uložila žalovanému povinnosť
nahradiť trovy prvého aj druhého stupňa, ktoré predstavujú náklady, ktoré žalobcovi vznikli. Súd prvej

inštancie prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 8C/80/2017-137 zo dňa 04. 09. 2019, ktorým
žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre
uznesením sp. zn. 9Co/227/2019-190 zo dňa 05. 03. 2020 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v prípade, ak žalovaný tvrdí, že škodu nezavinil, je dôkazné
bremeno ohľadne tohto skutkového tvrdenia na ňom. Je potrebné sa tiež vyporiadať s námietkou

ohľadne výšky škody. Súd prvej inštancie opätovne rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom, ktorý je v
dôsledku odvolania zo strany žalobcu opätovne predmetom preskúmania odvolacím súdom.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu oodvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedených v § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať
len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom

vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

8. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody, ktorý mu podľa jeho tvrdenia vznikol
tým, že žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce mu zo zák. č. 440/2015 Z. z. o športe, keď porušil
antidopingové pravidlá, a to tým, že u neho bola zistená prítomnosť zakázanej látky. V dôsledku tohto

konania žalovaného bol žalobca povinný viesť voči nemu konanie vo veci porušenia antidopingových
pravidiel, s čím vznikli žalobcovi finančné náklady nevyhnuté pre začatie a vedenie konania podľa
Zákona o športe. Náhrada týchto nákladov v žalobcom uplatnenej výške je predmetom tejto žaloby.

9. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

10. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

11. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

12. Podľa § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

13. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

14. Podľa § 150 ods. 2 CSP na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany

požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

15. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

16. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

17.Jednouzozákladných procesnýchpovinnostístranysporujepovinnosťtvrdiť.Stranusporuzaťažuje
bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je

predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, má pre stranu sporu procesnoprávnu
sankciu, a to v podobe prehry v spore. Prejaví sa v meritórnom rozhodnutí. Posúdenie otázky, ktorá
strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda, kto a aké tvrdenia má uviesť, sa
odvíja od hmotného práva. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného
práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia

zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti.

18. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť

preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť
dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak
bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie
spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí poprieť skutkové
tvrdenia, a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní

dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v
závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a
povinnosti strán hmotnoprávneho vzťahu.19. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd
vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

20. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchto
skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá
a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom
protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom

prednesie aspoň „oporné body“ skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových
tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť“ protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za
následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá vysvetľovaciu povinnosť nesplnila. Zároveň
tiež platí, že uvedenú vysvetľovaciu povinnosť nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena
(rozsudok NS SR z 11. apríla 2017 sp. zn. 3 Cdo 2/2016).

21. Podľa názoru všeobecných súdov (R 55/1971, R 25/1990), ale i názoru Ústavného súdu ČR (Na
ÚS ČR z 20. 11. 2000 sp. zn. IV. ÚS 548/99) škodu predstavujú nielen majetkové hodnoty, ktoré už
boli, resp. majú byť poškodeným vynaložené, ale aj tie, ktoré by bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k
uvedeniu veci do predošlého stavu. Ak však škoda spočíva v povinnosti zaplatiť peňažnú sumu, možno
priznať právo na náhradu škody iba vtedy, ak táto peňažná suma už bola zaplatená a dlh vyrovnaný.

Poškodenému totiž v týchto prípadoch do tejto doby žiadna škoda nevznikla, lebo nedošlo k úbytku jeho
majetkových hodnôt, pretože jeho majetok sa nezmenšil (Rc 14/2005).

22. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú

procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

23. Ustanovenie § 366 CSP upravuje novoty v odvolacom konaní, teda upravuje, za akých podmienok

sa v odvolacom konaní pripúšťa použitie prostriedkov procesného útoku alebo prostriedkov procesnej
obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie.

24. V danej veci si žalobca podanou žalobou uplatňoval nárok na náhradu škody, preto sa
súd prvej inštancie správne v konaní zaoberal tým, či sú v danom prípade zo strany žalobcu

preukázané podmienky, za ktorých je možné mu nárok na náhradu škody priznať, teda, či je v konaní
preukázané porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom
a vzniknutou škodou a zavinenie škodcu. Žalobca v žalobe k škode uviedol, že tým, že žalovaný porušil
povinnosti vyplývajúce z právneho predpisu, Zákona o športe, bol žalobca nútený vynaložiť finančné
náklady nevyhnuté pre začatie a vedenie konania podľa Zákona o športe. Porušenie antidopingového

pravidla môže mať finančné dôsledky, ktoré SAK vykladá ako finančnú sankciu uloženú za porušenie
antidopingového pravidla alebo úhradu nákladov spojených s porušením antidopingového pravidla.
Uviedol, že trovy prvého stupňa pozostávajú z právnych služieb - faktúra č. 18/2017 vo výške 1 338,55
eura, úradný preklad listu Anti Doping Denmark zo dňa 13. 02. 2017 - faktúra č. 201705 vo výške 60,-
eur, prenájom miestnosti v Trenčianskej Turnej, penzión Havran dňa 16. 05. 2017 - 20 eur, cestovný

príkaz člena disciplinárnej komisie - Q. - 21,60 eura a úradný preklad rozhodnutia disciplinárnej komisie
100,- eur. Trovy druhého stupňa pozostávajú z právnych služieb - faktúra č. 18/2017 vo výške 1 200,-
eur, služby lekárky MUDr. Patrície Lakomej - posedenia odvolacej komisie pri výkonnom výbore SZZ
a odborné poradenstvo v prípade porušovania antidopingových pravidiel - 60,- eur, cestovný príkaz
člena odvolacej komisie - K. - 34,20 eura cestovný príkaz člena odvolacej komisie - T. - 14,40 eura,

cestovný príkaz člena odvolacej komisie - Q. I. - 9 eur a úradný preklad rozhodnutie disciplinárnej
komisie 80,- eur. Trovy prvého a druhého stupňa sú v celkovej výške 2 937,75 eura. K príčinnej
súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody uviedol, že je toho názoru, že žalobca (správne
malo byť uvedené žalovaný) porušením zákonnej povinnosti nedopovať, spôsobil začatie konania
vo veci porušenie antidopingových pravidiel, v dôsledku čoho bol žalobca nútený vynaložiť finančné

náklady, ktoré by však neboli vynaložené, ak by žalovaný dodržiaval v rámci výkonu svojej športovej
činnostipravidláozákazedopingupodľanárodnýchajnadnárodnýchprávnychnoriem.Kžalobežalobca
pripojil rozhodnutia slovenského zápasníckeho zväzu zo dňa 16. 05. 2017 spis. č. 2016-747, ADA -
2016/24-TV, ktorým disciplinárna komisia uložila žalovanému zákaz športovej činnosti po dobu 4 rokovza porušenie antidopingových pravidiel. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie, o ktorom
rozhodol Slovenský zápasnícky zväz rozhodnutím zo dňa 24. 07. 2017 spis. zn. OK1/2017 tak, že
odvolanie žalovaného v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodné a potvrdil rozhodnutie orgánu prvého

stupňa zo dňa 16. 05. 2017. V rozhodnutí uviedol, že športovec je povinný nahradiť trovy prvého aj
druhého stupňa v plnom rozsahu, vyčíslené v prílohe tohto rozhodnutia, do 7 dní, odo dňa prevzatia
rozhodnutia. Okrem rozhodnutí SZZ k žalobe priložil aj faktúru č. 18/2017 zo dňa 25. 05. 2017 na sumu
1 338,55 eura vyfakturovanú Advokátskou kanceláriou Vráblik-Vrábliková a partneri, s. r. o., Bratislava
za účasť na zasadnutí disciplinárnej komisie 16. 05. 2017, vypracovanie rozhodnutia, hotové výdavky -

stratu času a náhradu nákladov motorového vozidla, faktúru JUDr. Juraja Kotrusza č. 201705 zo dňa 07.
04. 2017 na sumu 60,- eur za vypracovanie úradného prekladu listiny - listu Anti Doping Danmark zo
dňa 13. 02. 2017 a prvú stranu tohto prekladu, vyúčtovanie preddavku zo dňa 24. 05. 2017 za akciu -
Disciplinárnakomisiazodňa16.05.2017zaobčerstvenieaprenájomvsume 28,70eura, internýdoklad
č. 170255 na sumu 28,70 eura, interný doklad č. 170319 na sumu 21,60 eura, vyúčtovanie preddavku
zo dňa 14. 07. 2017 za akciu - zasadnutie DK dňa 16. 05. 2017 za cestovné 21,60 eura, cestovný

príkaz Q. K. na sumu 21,60 eura, faktúru JUDr. Juraja Kotrusza č. 201707 zo dňa 07. 08. 2017 na
sumu 180,- eur za vypracovanie úradného prekladu listín č. 29/2017 a 30/2017 a prvú stranu prekladu
č. 30/2017, faktúru č. 27/2017 zo dňa 01. 08. 2017 na sumu 1 200,- eur vyfakturovanú Advokátskou
kanceláriou Vráblik-Vrábliková a partneri, s. r. o., Bratislava za účasť na zasadnutí odvolacej komisie
SZZ dňa 24. 07. 2017 a vypracovanie rozhodnutia, interný doklad č. 17v82 na sumu 60,- eur, prvú stranu

Zmluvy o výkone dobrovoľníckej činnosti v športe č. 151/2017 uzavretej medzi MUDr. Patríciou Lakomou
a žalobcom, interný doklad č. 17v77 na sumu 34,20 eura, cestovný príkaz K. K. na sumu 30,- eur,
interný doklad č. 17v76 na sumu 14,40 eura, cestovný príkaz T. I. na sumu 15,- eur, vyúčtovanie
preddavku zodňa 07.08.2017zaakciu-Odvolaciakomisiazodňa24.07.2017zacestovnévsume 7,-
eur a faktúru JUDr. Juraja Kotrusza č. 201707 zo dňa 07. 08. 2017 na sumu 180,- eur za vypracovanie

úradného prekladu listín č. 29/2017 a 30/2017 a prvú stranu prekladu č. 29/2017.

25. Žalovaný sa k veci vyjadril vo vyjadrení zo dňa 04. 09. 2019 (č. l. 130-132), ktoré jeho právna
zástupkyňa na pojednávaní dňa 04. 09. 2019 aj založila do spisu, v ktorom uviedol, že žalobca žiadnym
spôsobom nešpecifikoval a hodnoverným spôsobom nepreukázal oprávnenosť a dôvodnosť vyčíslenej

škody. Ku škode spočívajúcej za poskytnutie právnych služieb žalovaný uviedol, že predložil iba faktúry
za právne služby, avšak z týchto faktúr nijako nevyplýva, čo bolo obsahom právnych služieb a ako
súvisia tieto právne služby s porušením povinnosti žalovaného a s disciplinárnym konaním. Uviedol tiež,
že to, že žalovaný nedisponuje dostatočne erudovaným aparátom k zákonnému postupu pri vedení
disciplinárnych konaní, nemôže byť kladené k tiaži disciplinárne stíhaných členov. Čo sa týka náhrady

škody spočívajúcej v nákladoch za služby lekárky, tak aj oprávnenosť tohto nároku je diskutabilná,
nakoľko žalobca ako prílohu predložil 1. stranu zmluvy o dobrovoľníckej činnosti v športe s lekárkou
MUDr. Patríciou Lakomou. Z predloženého dôkazu nevyplýva oprávnenosť fakturovanej čiastky. Ak
sa jedná o dobrovoľnícku činnosť, tak potom tento vzťah nie je obchodným vzťahom. Čo sa týka
cestovných nákladov a nákladov za prenájom miestnosti pre členov komisie, tak tieto vôbec nie je

možné dať do súvislosti so zisteným protiprávnym stavom - prítomnosťou dopingových látok v krvi
žalovaného. Protiprávny stav bol preukázaný, ale protiprávne konanie - zavinenie žalovaného do
dnešného dňa dokázané nebolo. Dôkazné bremeno vzniku škody a jej rozsahu zaťažuje poškodeného.
Je povinnosťou žalobcu preukázať priamu a bezprostrednú príčinnú súvislosť a súd je povinný ju
skúmať, hlavne, ak o nej vzniknú pochybnosti. Žalovaný mal za to, že žalobca hodnoverným spôsobom

nepreukázal protiprávne konanie žalovaného, vznik a opodstatnenosť následku a už vôbec nie príčinnú
súvislosť medzi porušením povinností a následkom v podobe, v akej ju žalobca uviedol v žalobe.
Uvedeným podaním teda žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne výšky škody, príčinnej
súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody, ako aj zavinenie žalovaného.

26. V zrušujúcom uznesení sa odvolací súd vyjadril k otázke zavinenia žalovaného a uviedol, že
z formulácie ustanovenia § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že predpokladom vzniku
povinnosti nahradiť škodu je zavinenie, ktoré sa u konajúcej osoby prezumuje. Táto prezumpcia sa
vzťahuje iba na zavinenie nedbalostné. Stačí však, ak sú dané skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že ide o
nedbanlivosť nevedomú, preto škodca musí preukazovať, že škodu nezavinil. Vzhľadom k uvedenému

odvolací súd uviedol, že v prípade, ak žalovaný tvrdí, že škodu nezavinil, je dôkazné bremeno ohľadne
tohto skutkového tvrdenia na ňom. Odvolací súd tiež uviedol, že je potrebné, aby sa súd prvej inštancie
v ďalšom rozhodnutí vyporiadal aj s námietkou žalobcu v odvolaní ohľadne výšky škody.27. Žalobca vo vyjadrení (č. l. 224) uviedol, že žalobca žiadny dôkaz, ktorý by ho vyvinil, nepredložil, čo
znamená, že nárok žalobcu zo zodpovednosti za škodu na strane žalovaného je oprávnený a dostatočne
preukázaný. K výške škody uviedol, že zo skutkového stavu je vylúčené, že by táto výška škody

bola v celom rozsahu nepreukázaná. Poukazoval tiež na to, že k popretiu skutkových tvrdení zo strany
žalovaného nedošlo včas, a teda sú nesporné.

28. V rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorým bolo skoršie rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené,
odvolací súd uviedol, že žalovaný až na pojednávaní na súde prvej inštancie (teda určite nie včas) poprel

skutkové tvrdenia žalobcu, bez predloženia akýchkoľvek dôkazov, na čo právny zástupca žalobcu
reagoval tak, že poukázal na sudcovskú koncentráciu konania a navrhol, aby na tvrdenia žalovaného
súd neprihliadol a v prípade, ak na ne bude prihliadať, žiadal poskytnúť lehotu, aby sa k nim pomohol
vyjadriť.

29. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. To znamená, že strany sporu nie sú

oprávnené niektoré procesné úkony vykonať kedykoľvek počas konania, ale len v určitom štádiu
konania. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje ako koncentrácia vhodná - sudcovská koncentrácia
konania a koncentrácia nutná - zákonná koncentrácia konania. Uplatnenie sudcovskej koncentrácie
konania je na uvážení súdu, uplatnenie zákonnej koncentrácie konania je obligatórne.

30. Súd prvej inštancie v rámci svojej právomoci už v prvom rozhodnutí prihliadol na popretie skutkových
tvrdení žalovaným, zohľadnil jeho vyjadrenie, ktoré mu bolo predložené na pojednávaní, na ktorom
došlo k vyhláseniu rozhodnutia, a teda sudcovskú koncentráciu konania nevyužil, keď mal potom za
to, že výška škody nebola v konaní preukázaná. Po zrušení veci odvolacím súdom žalobca predložil
súdu faktúru JUDr. Juraja Kotrusza č. 201707 zo dňa 07. 08. 2017 na sumu 180,- eur za vypracovanie

úradného prekladu listín č. 29/2017 a preklad č. 29/2017 a preklad č. 30/2017, faktúru JUDr. Juraja
Kotrusza č. 201705 zo dňa 07. 04. 2017 na sumu 60,- eur za vypracovanie úradného prekladu
listiny - listu Anti Doping Danmark zo dňa 13. 02. 2017 a tento preklad, faktúru č. 27/2017 zo
dňa 01. 08. 2017 na sumu 1 200,- eur vyfakturovanú Advokátskou kanceláriou Vráblik-Vrábliková
a partneri, s. r. o., Bratislava za účasť na zasadnutí odvolacej komisie SZZ dňa 24. 07. 2017 a

rozhodnutie spis. zn. OK1/2017, faktúru č. 18/2017 zo dňa 25. 05. 2017 na sumu 1 338,55 eura
vyfakturovanú Advokátskou kanceláriou Vráblik-Vrábliková a partneri, s. r. o., Bratislava za účasť na
zasadnutí disciplinárnej komisie 16. 05. 2017 a rozhodnutie spis. č. 2016-747, ADA-2016/24-TV,
zápisnicu zo zasadnutia druhostupňovej komisie dňa 24. 07. 2017 spis. zn. OK1/2017 a zápisnicu
zo zasadnutia disciplinárnej komisie zo dňa 16. 05. 2021. Okrem predloženia dokladov žalobca, čo sa

týka výšky škody a príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutou škodou,
neurobil žiadne skutkové tvrdenia.

31. Až po tom, ako súd prvej inštancie žalobu opätovne zamietol, žalobca v odvolaní okrem iného
uviedol, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko

uviedol, že žalobca súdu predložil faktúru č. 18/2017 o zmluvnej odmene na sumu 1 338,55 eura pre
AK Vráblik - Vrábliková a partneri, s. r. o., z ktorej podľa názoru súdu nevyplýva, koho sa zasadnutie
disciplinárnej komisie dňa 16. 05. 2017 týkalo a podľa názoru súdu ani vypracovanie akého rozhodnutia
sa týka. V odvolaní žalobca uviedol, že žalobca predložil súdu ako dôkaz faktúru č. 18/2017 za právne
služby - účasť na zasadnutí disciplinárnej komisie dňa 16. 05. 2017 a vypracovanie rozhodnutia, čo

jednoznačne vyplýva z textu faktúry. Prílohou faktúry bolo písomné vyhotovenie rozhodnutia a tiež k
tomuto dôkazu žalobca predložil aj zápisnicu zo zasadnutia disciplinárnej komisie zo dňa l6. 05. 2017, z
obsahu ktorej vyplýva, že JUDr. Vráblik bol prítomný na danom zasadnutí. Daná zápisnica tiež zachytáva
priamo výroky p. JUDr. Vráblika, ktoré konštatoval na danom zasadnutí. Z uvedeného tak vyplýva, že
súd prvej inštancie ignoroval tieto dôkazy a obmedzil sa len na konštatovanie, že z faktúry nevyplýva,

koho sa zasadnutie disciplinárnej komisie zo dňa 16. 05. 2017 týkalo a o aké rozhodnutie ide. K
ceste BA - Trenčianska Turná uviedol, že zo zápisnice zo dňa 16. 05. 20l7 vyplýva, že disciplinárne
konanie sa konalo v meste Trenčianska Turná, v penzióne Havran, čiže dôvod cesty členov komisie
je disciplinárne konanie. Je úplne bežné, že disciplinárna komisia sa nekoná len v priestoroch sídla
žalobcu v Bratislave, ale na mieste, ktoré vyhovuje všetkým členom komisie, nakoľko títo nie sú z

Bratislavy. Uvedené vyplýva z jednotlivých cestovných príkazov, z ktorých je jednoznačné, že členovia
komisie prichádzali na rokovanie z iných miest ako Bratislava. Nie je teda správne konštatovanie súdu,
že cesta bola účtovaná len BA - Trenčianska Turná, ale aj iné destinácie, napr. cestovný príkaz Ing. K.
bol z Prievidze do Trenčianskej Turnej. K vyúčtovaniu prekladov JUDr. Jurajom Kotruszom uviedol, žežalobca predložil súdu ako dôkaz faktúru č. 201705 spolu s úplným prekladom a z jeho obsahu vyplýva,
žeišlooprekladlistinyDánskejantidopingovejkomisietýkajúcejsažalovaného.Tiežfaktúrač.20l707od
JUDr. Kotrusza bola súdu predložená s prekladom rozhodnutia disciplinárnej komisie, ako aj odvolacej

komisie týkajúcej sa dopingového prípadu žalovaného. Tento preklad bol potrebný pre účely svetovej
antidopingovej komisie, ktorej je potrebné uvedené oznamovať a zasielať uvedené rozhodnutia v zmysle
ust. § 86 ods. 4 písm. h) Zákona o športe. K faktúre č. 27/2017 za poskytnuté právne služby uviedol, že
išlo o právne služby za účasť na zasadnutí odvolacej komisie dna 24. 07. 2017, ako aj za vypracovanie
rozhodnutia odvolacej komisie, ktoré bolo prílohou faktúry č. 27/2017 a týkalo sa žalovaného. Žalobca

považoval za nepochopiteľné, ako súd prvej inštancie dospel k vyššie uvedenému záveru, že z faktúry
č. 27/2017 nevyplýva, koho sa zasadnutie odvolacej disciplinárnej komisie dna 24. 07. 2017 týkalo, keď
mal súd k dispozícii ďalšie listinné dôkazy ako zápisnicu zo dňa 24. 07. 2017. Z oboch predložených
zápisníc vyplýva, kto sa na rokovaní komisie zúčastnil. Z toho potom logicky vyplýva, že predložené
cestovné príkazy sa týkajú ciest jednotlivých členov komisií, čo vyplýva z ich samotného obsahu. Je
absolútnenesprávnetvrdeniesúdu,žezcestovnýchpríkazovnevyplýva,kohosazasadnutiemalotýkať.

Ak by súd pri cestovných príkazoch vzal do úvahy aj zápisnice z jednotlivých disciplinárnych komisií,
potom by prišiel k záveru, že tieto sa týkajú dopingového prípadu žalovaného. Uviedol, že mu nie je
známe, z akého dôkazu súdu vyplýva, že členovia disciplinárnych komisií dostávajú za svoju činnosť
odmenu. Nie je to pravda a takýto záver nemá oporu v žiadnom vykonanom dôkaze. Z uvedených
dôkazov namietal hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie. Uviedol ďalej, že relevantným právnym

predpisom v danej veci je Zákon o športe, ktorého ustanoveniami sú žalobca a žalovaný pri riešení
sporov v športe a v rámci nich aj v disciplinárnych konaniach viazaní. Podľa § 52 ods. 3 orgány na
riešenie sporov vykonávajú pôsobnosť podľa ods. 2 v súlade s pravidlami súťaže, predpismi športovej
organizácie, medzinárodnými športovými pravidlami, predpismi a rozhodnutiami pri dodržiavaní zásad
spravodlivého procesu. Pre účely opatrenia proti dopingu sú však relevantné aj ustanovenia uvedené v

ôsmej časti Zákona o športe § 86 až § 94, podľa ktorých sa konalo v dopingovom prípade žalovaného. Z
uvedeného dôvodu žalobca považuje náklady, ktoré vynaložil v súvislosti s porušením antidopingového
pravidla žalovaným za skutočnú škodu podľa § 442 ods. 1 OZ. Súd nesprávne dospel k záveru, že
žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi škodou a protiprávnym úkonom. Žalobca je toho názoru,
že v danom prípade preukázal príčinnú súvislosť medzi škodou a protiprávnym konaním žalovaného.

Za daného skutkového stavu je jednoznačné, že žalobca uniesol dôkazné bremeno aj v otázke príčinnej
súvislosti medzi škodou a porušením právnej povinnosti ako jedného z predpokladov nároku na náhradu
škody. Až v odvolacom konaní teda žalobca podľa § 132 ods. 2 CSP opísal rozhodujúce skutočnosti,
ktoré z jeho žaloby, ani skorších vyjadrení, či podaní nevyplývali.

32. Vychádzajúc z uvedeného, dospel odvolací súd k záveru, že aj keď bolo v konaní preukázané
porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného a zavinenie sa u konajúcej osoby prezumuje, pričom
žalovaný v konaní nepreukázal, že škodu nezavinil, povinnosťou súdu prvej inštancie bolo zaoberať
sa výškou škody a príčinnou súvislosťou medzi protiprávnym konaním žalovaného a škodou, čím sa
súd prvej inštancie aj zaoberal. Žalobca v konaní preukazoval výšku škody predloženými dokladmi,

avšak neuviedol k nim skutkové tvrdenia, teda neodôvodnil, prečo boli potrebné preklady rozhodnutia
z angličtiny do slovenčiny, a naopak, prečo si na zasadnutie disciplinárnej komisie objednávajú služby
advokátskej kancelárie, či s advokátskou kanceláriou majú na tieto činnosti zmluvu, ako bola stanovená
odmena advokáta za tieto služby, z čoho táto výška vyplýva (najmä, ak zasadnutie dňa 24. 07.
2017 podľa zápisnice začalo o 16.20 hod. a skončilo o 17.20 hod., pričom advokát si za účasť

na tomto zasadnutí vyúčtoval 600,- eur), prečo sa zasadnutie disciplinárnej komisie uskutočnilo v
Trenčianskej Turnej, čo bolo úlohou lekárky MUDr. Patrície Lakomej na zasadnutí disciplinárnej komisie,
prečo sa ho zúčastnila, a prečo jej bola za účasť na tomto zasadnutí poskytnutá odmena, ak jej činnosť
vyplýva zo zmluvy o výkone dobrovoľníckej činnosti v športe. Keďže v zmysle ustanovenia § 442 ods.
1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda, mal žalobca preukázať, že ním vynaložené

náklady boli pre splnenie jeho povinností v zmysle Zákona o športe nutné, teda, že ich bolo potrebné
vynaložiť, a že ich aj vynaložil, čo žalobca bez skutkových tvrdení v konaní nepreukázal, pričom v
zmysle ustanovenia § 132 ods. 2 CSP opísanie týchto rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť
len odkazom na označené dôkazy, ako to urobil žalobca v žalobe a tiež neskôr v priebehu konania.
Z uvedeného potom odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal skutočnú výšku

škody a tiež príčinnú súvislosť medzi ním uplatňovanou škodou a protiprávnym úkonom žalovaného,
keď na ich preukázanie do druhého rozhodnutia súdu prvej inštancie neuviedol na ich preukázanie
skutkové tvrdenia.33. Žalobca opísal skutkové tvrdenia na preukázanie časti výšky škody a príčinnej súvislosti medzi
škodou a protiprávnym konaním žalovaného až v odvolaní proti napadnutému rozsudku súdu prvej
inštancie, ktoré sú uvedené v bode 31. tohto rozhodnutia, pričom odvolací súd po ich preskúmaní

dospel k záveru, že ide o prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany v zmysle
ustanovenia § 366 CSP, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolaní by ich
bolo možné použiť len vtedy, ak by sa týkali procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred

súdom prvej inštancie, pričom o takýto prípad v danej veci nejde. Z uvedeného dôvodu potom odvolací
súd na tieto skutkové tvrdenia žalobcu neprihliadol a v takom prípade sa stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie, keď žalobu žalobcu zamietol, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

34. K ďalším odvolacím námietkam odvolací súd ešte dodáva, že ak na pojednávaní dňa 14. 10. 2020

súd ako dôvod zamietnutia žaloby uviedol, že trovy disciplinárneho konania nie sú škodou a tiež, že vo
veci existuje prekážka už právoplatnej rozhodnutej veci podľa § 230 CSP a tieto dôvody nekorešpondujú
s písomným vyhotovením napadnutého rozsudku, nakoľko o prekážke res iudicata súd v písomnom
odôvodnení rozsudku neuviedol ani zmienku, k tomu je potrebné uviesť, že súd vyhlasuje rozsudok vždy
verejne a v mene Slovenskej republiky, pričom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením

o odvolaní a o možnosti exekúcie. Odôvodnenie rozsudku upravuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP,
pričom je pochopiteľné, že odôvodnenie rozsudku pri jeho vyhlásení a v jeho písomnom vyhotovení
by mali byť totožné, pričom obvykle je písomné vyhotovenie rozsudku obšírnejšie a podrobnejšie
odôvodnené. Ak však súd prvej inštancie pri vyhlásení rozsudku uviedol iné dôvody zamietnutia žaloby
ako v jeho písomnom vyhotovení, takýmto postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu princípu

právnej istoty a jeho práva na spravodlivý súdny proces, avšak toto jeho samotné pochybenie nemôže
byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a to okrem iného aj s poukazom na ustanovenie §
390 písm. a) CSP, keďže táto vec už bola raz odvolacím súdom zrušená. Uvedené však má za následok,
že odvolacie dôvody žalobcu smerujú voči dôvodom uvedeným len v písomnom vyhotovení rozsudku
a týmito sa následne zaoberal aj odvolací súd.

35. Čo sa týka ďalšej námietky, a to posúdenia otázky, kto nesie dôkazné bremeno ohľadne zavinenia
škodcu pri posudzovaní nároku na náhradu škody, k tomu je potrebné uviesť, že odvolací súd vo
svojom skoršom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že vzhľadom k uvedenému sa odvolací súd prikláňa
k názoru žalobcu, že v prípade, ak žalovaný tvrdí, že škodu nezavinil, je dôkazné bremeno ohľadne

tohto skutkového tvrdenia na ňom. Súd prvej inštancie v bode 13. napadnutého rozsudku uviedol, že
žalobca síce uniesol dôkazné bremeno ohľadne vzniku protiprávneho úkonu, avšak neuniesol dôkazné
bremeno, pokiaľ ide o zavinenie škodcu (žalovaného) o výške škody v žalovanej sume 2 937,75 eura.
Keďže súd prvej inštancie uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o zavinenie škodu
o výške škody v sume 2 937,75 eura, z tohto nie je zrejmé, či v tejto otázke nerešpektoval právny

názor odvolacieho súdu alebo tento jeho záver je už viazaný na konkrétnu, v tomto konaní uplatnenú
výšku 2 937,75 eura.

36. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).