Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 19. september 2021

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119400417
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2021:6119400417.6

Rozhodnutie

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobkyne: JUDr. Alžbeta Čalfová,
advokátka, IČO: 41 527 467, Tatranská Lesná 10, Vysoké Tatry, proti žalovanému: C. G., L..
XX.XX.XXXX, J. B., L. J. X, zastúpeného JUDr. Pavlom Koczánom, advokátom so sídlom Advokátskej
kancelárie v Leviciach, Ľ. Štúra 33 o zaplatenie 1.382,86 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobkyňapodalanaOkresnýsúdBanskáBystrica- upomínacísúd,dňa09.10.2019návrhnavydanie

platobnéhorozkazu,ktorýmsadomáhalaprotižalovanémuzaplateniapeňažnejsumyvovýške1.382,86
eur na tom skutkovom základe, že ako advokátka poskytovala pre žalovaného ako klienta právne služby
vovecipodozreniazospáchaniatrestnéhočinu-údajnázmluvaopôžičkena350.000,-eur,atovobdobí
roku2015.Zaposkytnutéprávneslužbysináslednevyčíslilaodmenuvsúladesustanovením§12ods.3
písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov. Preto dňa 16.09.2016 vystavila
žalovanémufaktúruč.OP201611zaposkytnutéprávneslužby,ktoráznelanasumu1.382,86eur,pričom

tábolasplatnádňa10.10.2016.Nazaslaniepredmetnejfaktúryreagovalžalovanýdňa07.10.2016stým,
že takúto faktúru obdržal, avšak faktúra nebola uhradená ani len čiastočne. Preto zaslala žalovanému
upomienku, v ktorej ho vyzvala na splnenie povinnosti a uhradenie predmetnej faktúry v dodatočnej
lehote do 20.11.2016 s tým, že k pokiaľ k úhrade v dodatočnej lehote nedôjde, bude si uplatňovať
svoj nárok prostredníctvom súdu. Žalovaný dlžnú čiastku ani v dodatočne poskytnutej lehote neuhradil,
pričom nárok žalobkyne predstavuje sumu vo výške 1.382,86 eur. Podľa názoru žalobkyne je tento nárok

nesporný a jasne preukázaný, nakoľko vystavila žalovanému faktúru vzhľadom na počet úkonov právnej
pomoci vo výške zodpovedajúcej zákonnej odmene advokáta vyplývajúcej z vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

2. O tomto návrhu na vydanie platobného rozkazu rozhodol Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom
konaní platobným rozkazom zo dňa 11.11.2019, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor.
V podanom odpore žalovaný uviedol, že celý nárok žalobkyne považuje za nepreukázaný a nedôvodný,

pretože žalobkyni nárok na odmenu za niektoré úkony právnej služby vôbec nevznikol, keď napr.
písomné podania zo dňa 13.03.2015 boli totožné a zmenil sa iba adresát. Tiež vzniesol námietku
premlčania. Žalovaný okrem toho poukázal na skutočnosť, že jednotlivé úkony právnej služby si mala
žalobkyňa v súlade s ustanovením § 72 a 73 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
uplatňovať voči jeho osobe tak, že faktúry mala vystavovať priebežne, a to v lehote najneskôr do 15 dní
odo dňa poskytnutia služby. Všetky nároky za jednotlivé úkony právnej služby poskytnuté žalobkyňou

sú tak premlčané. Ak bolo v roku 2015 doručené žalobkyni vyrozumenie o vybavení sťažnosti zo
dňa 14.07.2015 a vo veci neurobila žiadny ďalší úkon právnej služby, nemôže obstáť tvrdenie, žeukončeniezastupovaniajehoosobyvdanejvecinastaloažvroku2016.Podľažalobkyňoupredloženého
dokumentu označeného ako „Vyúčtovanie výdavkov a trov právneho zastúpenia vo veci podozrenia zo
spáchania trestných činov - zmluva o pôžičke na údajných 350.000,- eur“ zo dňa 20.08.2016 je zrejmé,

že vyúčtovanie bolo vykonané dňa 20.08.2016, nie je však jasné, prečo žalobkyňa konala v rozpore
s ustanoveniami § 72 a 73 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a faktúru vystavila až
dňa 16.09.2016 s dátumom jej splatnosti, ktorý si svojvoľne stanovila na deň 10.10.2016, čo je dátum
určený opäť inak než v prípade iných žalôb, ktoré podala na jeho osobu. Okrem porušenia ustanovení
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý sa na žalobkyňu ako platkyňu DPH bez

akýchkoľvek pochybností vzťahuje, porušila aj ustanovenia zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, a
to § 10 ods. 2, podľa ktorého bola žalobkyňa ako účtovná jednotka povinná vystaviť účtovný doklad
bezodkladne po zistení skutočnosti, ktorý sa ním preukazuje. Je viac ako zrejmé, že všeobecná trojročná
premlčacia lehota začína plynúť odo dňa kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz s tým, že možnosť
vykonať právo po prvý raz nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia
záväzku. Túto dobu nie je možné za žiadnych okolností predlžovať účtovnými dokladmi, čo platí o

to viac v prípade, ak tieto neboli vystavené v lehotách stanovených všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Tieto a obdobné právne závery možno nájsť v judikatúre slovenských všeobecných súdov,
napr.vuzneseníKrajskéhosúduvKošiciachvovecisp.zn.2Cob/136/2016zodňa22.02.2017.Žalovaný
ďalej uviedol, že okrem vyššie uvedených skutočností, ktoré majú za následok neexistenciu alebo stratu
nároku žalobkyne, poukazuje na fakt, že žalobkyňa v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedla,

že uplatnený nárok neuvádza v kontrolnom výkaze. Tým vlastne priznáva, že si nesplnila povinnosti
vyplývajúce jej z ustanovenia § 78a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, pretože
zjavne neodviedla daň z pridanej hodnoty, čím mohla svojim konaním naplniť aj skutkovú podstatu
niektorého z trestných činov špecifikovaných v trestnom zákone. Konanie žalobkyne je tiež v rozpore s
dobrými mravmi a nemôže požívať právnu ochranu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože

sama zjavne ukrátila štát na dani z pridanej hodnoty a od neho sa domáha plnenia, ktorého súčasťou
predmetná daň je. Tiež nie je zrejmé, prečo súd priznal žalobkyni aj nárok na úroky z omeškania, keď na
faktúre, z ktorej má vyplývať žalobkyňou tvrdený nárok, je uvedený iný údaj o výške úrokov z omeškania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal žalobu zamietnuť.

3. Upomínací súd následne výzvou zo dňa 29.01.2020 vyzval žalobkyňu, aby sa vyjadrila k podanému
odporu a uviedla, či žiada pokračovať v konaní. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 18.02.2020
uviedla, že existujú listinné dôkazy, ktoré potvrdzujú oprávnenosť nároku žalobkyne a takýmito dôkazmi
disponuje aj žalovaný. Spochybnenie samotnej oprávnenosti nároku považuje za snahu žalovaného
o odpútanie pozornosti od základného nároku, a to je úhrada za poskytnutú právnu pomoc v zmysle

zmluvných záväzkov žalovaného, ktorá mu bola reálne poskytnutá. Z tohto dôvodu tak považuje tvrdenia
žalovaného za nepravdivé a právnu argumentáciu odôvodňujúcu neexistenciu nároku žalobkyne za
scestnú. Žalobkyňa ďalej uviedla, že všetky úkony, ktoré boli vykonané, boli robené so súhlasom klienta
- žalovaného, ktorý bol o nich vopred informovaný a skôr ako boli zaslané súdu, boli zaslané aj jemu na
schválenie. Zároveň mu tieto úkony právnej pomoci boli účtované len vtedy, ak išlo o reálne vytvorené

podanie, nie v prípade ak išlo len o zmenu hlavičky, ako to tvrdí žalovaný. Tvrdenie žalovaného sa tak
nezakladá na pravde, pretože žalobkyňa postupovala výlučne podľa splnomocnenia, pričom samotný
žalovaný nedodržal podmienky stanovené v plnej moci. Zákon o DPH stanovuje iba povinnosti týkajúce
sa daňového a účtovného hľadiska, čo nemá vplyv na vznik a trvanie nároku žalobkyne, pričom je
potrebnéuviesť,žepohľadávkažalobkyneexistujeajevsúladespodkladmidoloženýmivžalobe.Zákon

o DPH nemá žiadny právny vplyv na inštitút premlčania, pričom začiatok plynutia premlčacej doby sa
odvíja, resp. je stanovený vystavenou faktúrou a dátumom splatnosti na nej uvedeným. V predmetnom
prípade vystavila žalobkyňa faktúru v súlade s dohodou strán sporu na plnej moci po skončení právneho
zastúpenia. V zmysle uvedeného je tak námietka žalovaného o premlčaní nedôvodná, nakoľko nárok bol
uplatnený včas. Žalovaný tiež nehovorí pravdu a snaží sa poškodiť žalobkyňu nepravdivými tvrdeniami,

pretože dňa 11.04.2016 ekonómka žalobkyne požiadala príslušný daňový úrad o uplatnenie osobitnej
úpravy v zmysle § 68d zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH s tým, že nový osobitný režim sa na žalobkyňu
vzťahuje počnúc dňom 01.04.2016. K platbe DPH tak dochádza až po úhrade. Žalobkyňa ďalej uviedla,
že nemala záujem v žalobnom návrhu využiť všetky legislatívne nástroje pre nesplnenie povinností
povinnými osobami a v prípade, že žalovaný si nespĺňa svoju povinnosť, má žalobkyňa okrem úrokov

z omeškania aj nárok na tzv. penalizáciu dlžnej sumy, ktorá je uvedená aj na faktúre a ktorú vyčíslila
na 0,05 % za každý deň omeškania. Žalovaný potvrdil prevzatie faktúry a sprievodných listov, pričom
nenamietal voči penalizácii. Okrem toho žalovaný v podanom odpore samotné poskytnutie právnych
služieb žalobkyňou nerozporoval a je preto preukázané, že k poskytnutiu úkonov za právne služby,za ktoré žalobkyňa vystavila predmetnú faktúru došlo, a teda sa domáha oprávnene ich úhrady. Z
uvedených dôvodov žiadala žalobkyňa, aby súd pokračoval na súde príslušnom na prejednanie podľa
Civilného sporového poriadku (ďalej CSP).

4. Následne upomínací súd listom zo dňa 19.02.2020 upovedomil strany sporu o postúpení veci
tunajšiemu súdu, a to s poukazom na § 10 ods. 3, resp. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o
upomínacom konaní a vec postúpil tunajšiemu súdu. Okresný súd Levice uznesením zo dňa 25.02.2020
vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobkyne. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa

15.03.2020 uviedol, že trvá na dôvodoch obsiahnutých v podanom odpore, pričom žalobkyňa ho
neinformovala o výpočtovom základe za jednotlivé právne úkony, ktoré bude podkladom na stanovenie
tarifnej odmeny. Žalobkyňa ho tiež neinformovala o právnych úkonoch, ktoré ide vykonať a ani o ich
cene. Zároveň poukázal na skutočnosť, že pokiaľ ide o vzťah klienta a advokáta, tak on má postavenie
spotrebiteľa, pričom vznáša námietku premlčania, pretože premlčacia doba plynie zvlášť za každý
jednotlivý úkon, splatnosť ktorého je bezprostredne po jeho vykonaní. V prípade žalobkyne tak nešlo

o právne služby, ktoré bolo potrebné vykonať bezodkladne, a teda bez jej povinnosti informovať ho v
zmysle predchádzajúcej vety o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu.
Žalobkyňa pri poskytovaní právnej služby tak porušila zákon, a to predovšetkým § 18 ods. 4 zákona č.
586/2003 Z. z. o advokácii, a preto jej odmena za jej službu nepatrí. Preto žiadal žalobu zamietnuť v
celom rozsahu.

5. Následne tunajší súd vyzval žalobkyňu, aby sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného a oznámila súdu, či
trvá na podanej žalobe v celom rozsahu, alebo ju berie späť. Žalobkyňa uviedla, že na podanej žalobe
trvá v celom rozsahu (vyjadrenie zo dňa 29.07.2020). Tiež poukázala na skutočnosť, že so žalovaným a
jeho rodinou sa zúčastňovala vždy za prítomnosti I.. Ľ. J.É., ktorého týmto navrhuje vypočuť ako svedka,

aby potvrdil, že žalovaný bol riadne poučený o jeho právach a povinnostiach, ako aj o výške odmeny za
právne služby. Účasť svedka na pojednávaní zabezpečí.

6. Na nariadených pojednávaniach žalobkyňa uviedla, že trvá na podanej žalobe, pretože poskytovala
žalovanému služby súvisiace s trestným konaním týkajúce sa zmluvy o pôžičke, ktoré si riadnym

spôsobom vyúčtovala s tým, že o týchto skutočnostiach by vedel uviesť viac pán N., advokát z P., ktorý
bol prítomný. S týmto pánom rokovala ohľadom dohody týkajúcej sa sporných nárokov. Faktúru mal
žalovaný zaplatiť do 10.10.2016, čo však neurobil a v dôsledku tejto skutočnosti si tak uplatňuje voči
nemu nárok vo výške 1.382,86 eur. Ona riadnym spôsobom vyčíslila jednotlivé úkony právnej pomoci,
za ktoré si vyúčtovala odmenu v zmysle právnych predpisov, pričom až do vydania platobného rozkazu

neboli zo strany žalovaného vznesené žiadne námietky voči vyúčtovaným úkonom, resp. poskytnutým
službám. Žalovaného zastupovala vo viacerých súdnych konaniach a nárok, ktorý si uplatňuje v tomto
konaní sa týka trestného konania súvisiaceho so zmluvou o pôžičke na sumu 350 000,- eur. Z tohto
dôvodu žalovanému navrhla, aby podali trestné oznámenie, v rámci ktorého by sa mohla riešiť aj
otázka predmetnej zmluvy o pôžičke, a to vrátane jej platnosti, resp. všetky okolnosti jej vzniku. Orgány

činné v trestnom konaní to však odmietli, touto zmluvou o pôžičke sa vôbec nezaoberali a odkázali
ich na podanie žaloby. Ona navrhla žalovanému, aby sa žaloba nepodávala a počkalo sa, či bude
podaná žaloba zo strany priateľky - milenky veriteľa, ktorý si bude uplatňovať zaplatenie dlžnej sumy. Z
uvedených dôvodov tak za poskytnutie právnych služieb vystavila žalovanému faktúru, pričom prebieha
viacero súdnych konaní medzi ňou a žalovaným. Pokiaľ ide o rozsudok tunajšieho súdu, na ktorý

poukazoval právny zástupca žalovaného a ktorý vychádza z toho, že došlo k vypovedaniu plnej moci zo
strany žalovaného tak uviedla, že podľa jej názoru žaloba bola podaná včas, a to 3 roky od splatnosti
faktúry. V rámci iných konaní advokátsky koncipient advokátskej kancelárie, ktorá ju zastupovala nebol
oboznámený so všetkými skutočnosťami, ktoré im poskytla, a preto súd dospel v iných konaniach k
takému záveru, že nárok je premlčaný. Podľa jej názoru nedošlo k vypovedaniu plnej moci zo strany

žalovaného, pretože ten na preukázanie svojich tvrdení predložil len podacie lístky, z ktorých vyplýva,
že jej zasielal nejaký list, ktorý jej bol adresovaný, resp. jeho matkou R. G.. Z týchto skutočností však
nemožno vyvodiť účinné doručenie právneho úkonu, ktorým malo dôjsť k ukončeniu zastupovania. Na
preukázanie svojich tvrdení tiež predložila čestné vyhlásenie zo dňa 29.01.2021, ktoré urobila J.. W.
I., ktorá pre ňu pracuje ako ekonómka. Z tohto čestného vyhlásenia vyplýva, že si nestihla prevziať

v odbernej lehote list od žalovaného a z tohto dôvodu sa mu táto zásielka musela vrátiť. Žalovaný jej
telefonicky oznámil, že chce ukončiť spoluprácu s ňou, avšak vzhľadom na uvedené skutočnosti má za
to, že nedošlo k vypovedaniu plnej moci zo strany žalovaného. Ona sa so žalovaným, resp. jeho matkou
snažila dohodnúť, avšak bezúspešne. Okrem toho p. G. jej zaslala potvrdenie o tom, že obdržala všetkyfaktúry, pričom táto zásielka obsahovala aj prefotenú obálku, ktorú má k dispozícii jej právny zástupca
a to z dôvodu, že jej ešte nestihli vrátiť všetky listinné doklady, ktoré im poskytla. Ona si plnila všetky
podmienky v záujme klienta, pričom mala udelené splnomocnenie. S klientom sa tiež dohodli, že keď

vznikne potreba akéhokoľvek konania v danej veci, tak si bude účtovať iba tarifnú odmenu. Okrem toho
v konaní 16C/11/2020, a to v zápisnici z pojednávania koncipientka jej právneho zástupcu nenamietala,
že nebola v súdnom konaní vypočutá hoci bola, ale nebolo to v zápisnici zaznamenané. Faktúra tiež
bola zle vypočítaná, nakoľko zastupovala 2 osoby a pri výpočte došlo ku chybe. Tiež jej nebola doručená
výpoveď s tým, že túto skutočnosť namietala aj v súdnom konaní sp. zn.13C/67/2019, ktoré bolo

právoplatne skončené. Ona sa v tomto konaní neodvolala z dôvodu, že tvrdenia sudkyne o premlčaní
boli podľa jej názoru absurdné, a preto nevidela zmysel podávať odvolanie. Naďalej tvrdila, že jej nebola
riadnym spôsobom doručená výpoveď a z tohto dôvodu nedošlo k ukončeniu právneho zastupovania,
hoci o tejto výpovedi bola telefonicky informovaná. K ukončeniu právneho zastupovania dôjde podľa
jej názoru až doručením takejto výpovede, pričom túto skutočnosť potvrdzuje aj listinný doklad od W.
I.. Z tohto dôvodu jej nárok nemôže byť premlčaný. Pokiaľ ide o list, ktorý mal byť 04.08. podaný na

pošte v Leviciach zo strany žalovaného a mal obsahovať výpoveď, tak nebol predložený žiadny dôkaz
o doručení takejto výpovede. Pokiaľ ide o tvrdenie právneho zástupcu žalovaného o tom, že výpoveď
sa dostala do jej dispozičnej sféry, v dôsledku čoho bola doručená, tak s takýmto tvrdením nesúhlasí,
pretože táto teória dôjdenia týkajúca sa doručovania sa môže vzťahovať na doručenie rozsudkov, príp.
iných rozhodnutí súdnych orgánov, polície alebo štátnych orgánov, avšak nevzťahuje sa na doručenie

písomností medzi fyzickými osobami, nakoľko ona som vykonávala advokáciu ako fyzická osoba. Ďalej
poukázala na skutočnosť, že táto výpoveď bola doručená len 1. triedou, hoci podľa jej názoru musí byť
doručená do vlastných rúk. Je tiež zrejmé, že k vráteniu pošty došlo a túto skutočnosť by si mal priznať aj
žalovaný. Podľa jej názoru, ak žalovaný chcel platným spôsobom vypovedať zmluvu, mal túto výpoveď
zaslať opätovne do vlastných rúk. Ona nevedela čo je v obálke, ktorú jej zasielal žalovaný, pretože

zmeškala odbernú lehotu na vyzdvihnutie takejto zásielky nakoľko mala dovolenku a nemá nikoho iného
vo svojej kancelárii. Žalovaný jej tak v originálnej podobe riadnym spôsobom nedoručil výpoveď a nie je
možné ju považovať za doručenú, hoci bola o tejto skutočnosti vyrozumená telefonicky, resp. e-mailom.
JUDr. J. bol prítomný z dôvodu priania pani G.M., ktorá chodila so žalovaným - p. G. vždy spolu na
každé stretnutie, nakoľko p. G. viezol p. G..

7. Právny zástupca žalovaného na nariadených pojednávaniach uviedol, že žalovaný trvá na podanom
odpore a na skutočnostiach uvedených vo svojom vyjadrení. Naďalej zotrváva na námietke premlčania
vymáhaného nároku ako aj na všetkých skutočnostiach, ktoré už písomne namietal čo do rozsahu a
výšky fakturovaných trov právnej pomoci. Okrem toho bol im doručený rozsudok Krajského súdu v
Nitre, sp. zn. 5Co/1/2021-161, ktorý rozhodoval o odvolaní žalobkyne vo veci vedenej tunajším súdom

pod č. k. 16C/11/2020. Uvedeným rozhodnutím bola žaloba žalobkyne zamietnutá a tento rozsudok
bol následne odvolacím súdom potvrdený. Odvolací súd sa hlavne zaoberal námietkou premlčania
vymáhanéhonároku,pričomsastotožnilsoskutkovýmiajprávnymizisteniamiokresnéhosúdu.Vdanom
prípade tak ide o totožný prípad, a preto žiadali žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Argumentácia
žalobkyne o tom, že odvolanie plnomocenstva alebo vypovedanie mandátnej zmluvy nebolo doručené

vo vyššie uvedenom súdnom konaní neodznela, pričom to považuje za špekuláciu a nepreberanie
zásielok advokáta je na škodu klienta. Podľa jeho názoru sa za odoslanú listinu považuje taká, ktorá je
predložená prepravcovi na doručenie, čo bolo vykonané cestou Slovenskej pošty. Z tých žltých lístkov
na ktoré poukazuje čestné vyhlásenie sa dá presne zistiť aplikáciou, či je zásielka doručená alebo nie.
Pokiaľ ide o otázku doručovania výpovede tak je potrebné poukázať na teóriu dôjdenia, ktorá vychádza

z toho, že adresát hmotnoprávneho úkonu vie o doručení v čase keď sa dostane do jeho dispozičnej
sféry bez ohľadu na to, či mu bude aj skutočne takýto právny úkon doručený. Pokiaľ ide o čestné
prehlásenie I.. J., žiadal aby súd na tento listinný dôkaz neprihliadal, pretože táto osoba nemala byť
prítomná pri úkonoch žalobkyne nakoľko nebola v pracovnom pomere s ňou a teda nemala oprávnenie
zúčastňovať sa na úkonoch a to aj s prihliadnutím na zákonnú povinnosť zachovávať mlčanlivosť zo

strany žalobkyne. Podľa jeho názoru je nárok žalobkyne premlčaný, pretože jej ku dňu 05.08.2016 bola
doručená výpoveď, nakoľko dňa 04.08.2016 bola zásielka odovzdaná na pošte. Z tohto dôvodu tak
možno považovať výpoveď za účinne doručenú.

8. Tunajší súd po tom, ako prečítal listinné dôkazy a to: postúpenie veci zo dňa 19.02.2020, potvrdenie

(čl. 6), návrh na vydanie platobného rozkazu, splnomocnenie zo dňa 28.02.2015, vyúčtovanie výdavkov
a trov právneho zastúpenia zo dňa 20.08.2016, faktúra zo dňa 16.09.2016, list žalovaného a jeho matky
zo dňa 07.10.2016, upomienka č. 1 zo dňa 04.11.2016, platobný rozkaz zo dňa 11.11.2019, odpor
žalovaného zo dňa 25.11.2019, výzva Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29.01.2020, vyjadreniežalobkyne zo dňa 18.02.2020, oznámenie o uplatňovaní osobitnej úpravy, upovedomenie o postúpení
veci zo dňa 19.02.2020, uznesenie (čl. 76), vyjadrenie žalovaného zo dňa 15.03.2020, vyjadrenie
žalobkyne, resp. jej právneho zástupcu zo dňa 29.07.2020, potvrdenie (čl. 94), úradný záznam (čl. 95),

návrh na vydanie platobného rozkazu týkajúci sa konania 13C/67/2019 (čl. 103), návrh na vydanie
platobného rozkazu týkajúci sa konania 16C/11/2020, návrh na vydanie platobného rozkazu týkajúci sa
konania 5C/3/2020, rozsudok tunajšieho súdu 13C/67/2019 zo dňa 20.10.2020, rozsudok tunajšieho
súdu 16C/11/2020 zo dňa 28.08.2020, čestné prehlásenie J.. W. I. zo dňa 29.01.2021 (čl. 148),
listinný doklad (čl. 156), doručenka (čl. 157), vyjadrenie žalobkyne zo dňa 15.09.2021; pripojený spis

16C/11/2020 a to najmä: odpor zo dňa 18.11.2019, vyjadrenie k odporu zo dňa 10.02.2020, vyjadrenie
žalovaného zo dňa 13.03.2020, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 11.05.2020, odvolanie plnomocenstva zo
dňa 04.08.2016, doručenka, čestné prehlásenie I.. J. zo dňa 24.08.2020, odvolanie zo dňa 09.10.2020,
rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 21.04.2021, zápisnica z pojednávania zo dňa 28.08.2020,
vypočul žalobkyňu a oboznámil sa s ďalším obsahom spisového materiálu, zistil nasledovný skutkový
stav veci:

9. Zo splnomocnenia zo dňa 28.02.2015 vyplýva, že žalovaný splnomocnil žalobkyňu ako advokátku na
zastupovanie v úkonoch, ktorými bolo vyslovené podozrenie zo spáchania trestných činov v súvislosti so
zmluvou o pôžičke, ktorú údajne uzavrel otec žalovaného I. G. s I. Š. na sumu 350.000,- eur. Táto zmluva
bola prvýkrát prezentovaná v dedičskom konaní po nebohom I. G.. Na základe tohto plnomocenstva

bola žalobkyňa oprávnená najmä na obhajobu v trestných veciach podávaním trestných oznámení
zastupovať žalovaného vo všetkých právnych veciach pred súdmi, štátnymi orgánmi, úradmi a osobami.
Žalovaný sa tiež zaviazal, že uhradí trovy zastupovania vrátane odmeny za poskytnutú právnu pomoc
a náhradu hotových výdavkov, ako aj náhradu za stratu času. Žalovaný sa zaviazal odmenu a náhradu
trov zaplatiť kedykoľvek mu bude vyúčtované spoločne a nerozdielne s tými, ktorých spoločne s ním

udelili toto splnomocnenie bez ohľadu na to, či a v akej výške bola prisúdená žalovanému. Z vyúčtovania
zo dňa 20.08.2016, ktoré vystavila žalobkyňa žalovanému vyplýva, že tá si vyúčtovala za úkony právnej
služby na základe tohto splnomocnenia celkovo sumu vo výške 1.382,86 eur vrátane DPH, a to za úkony
právnej služby, pričom jeden úkon právnej služby v trestnom konaní bol 1/6 výpočtového základu pre
rok 2015 vo výške 139,83 eur. Žalobkyňa si vyúčtovala úkony právnej služby za prijatie a prevzatie veci

zo dňa 28.02.2015, písomné podanie na Ministerstve vnútra zo dňa 13.03.2015, písomné podanie na
Okresnú prokuratúru Senica zo dňa 13.03.2015, účasť na výsluchu zo dňa 04.05.2015 + strata času +
cestovné + spotreba pohonných hmôt ako aj sťažnosť proti uzneseniu zo dňa 14.07.2015, ktorú podala
28.07.2015. Trovy ku dňu 20.08.2016 vyčíslené advokátom sú vo výške 1.110,43 eur + 41,95 eur za
režijný paušál za 5 úkonov, pričom k sume 1.152,38 eur je potrebné pripočítať 20 % DPH čo je 230,48

eur. Faktúrou č. OP201611 zo dňa 16.09.2016, ktorá bola splatná 10.10.2016 žalobkyňa vyúčtovala
žalovanému za právne služby pre podozrenie zo spáchania trestných činov - údajná zmluva o pôžičke na
350.000,- eur sumu 1.382,86 eur. Listom zo dňa 07.10.2016 žalovaný a R. G. oznámili a to aj vo vzťahu
aj k faktúre č. OP201611, že zásielku faktúr prevzali a skontaktovali inú advokátsku kanceláriu, ktorá
hneď ako sa oboznámi so spisovou agendou ju vyrozumie. Upomienkou zo dňa 04.11.2016 žalobkyňa

vyzvala žalovaného, aby zaplatil aj takúto faktúru vrátane iných faktúr s tým, že ak nebude do 7 dní
zaplatená, tak bude musieť podať žalobu na súd. Z oznámenie o uplatnení osobitnej úpravy v zmysle
§ 68d zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH (čl. 54) vyplýva, že žalobkyňa si začala uplatňovať osobitnú
úpravu ohľadom DPH od 01.04.2016. Z potvrdenia v spojení s úradným záznamom (čl. 94, 95) bolo
zistené, že predmetný spor bol dňa 01.12.2020 pridelený novému zákonnému sudcovi Mgr. Danielovi

Konerackému v zmysle Dodatku č. 20 k Rozvrhu práce Okresného súdu Levice. V súdnom konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 13C/67/2019 si žalobkyňa uplatňovala aj proti žalovanému
ako aj proti R. G. nárok na zaplatenie sumy 171,38 eur z titulu trov právneho zastúpenia v súvislosti
s poskytovaním takýchto právnych služieb vo veci komunikácii s Poručenským súdom v Krefelde v
období rokov 2014 a 2015. Z návrhu na vydanie platobného rozkazu na podklade ktorého sa viedlo na

tunajšom súde konanie pod sp. zn. 16C/11/2020 vyplýva, že žalobkyňa si uplatňovala voči žalovanému
nárok na zaplatenie sumy 620,50 eur z titulu poskytovania právnych služieb vo veci súdneho konania
vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 16C/368/2015 v období rokov 2015, 2016. Z návrhu
na vydanie platobného rozkazu, o ktorom sa vedie konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/3/2020
vyplýva, že žalobkyňa si uplatňuje voči žalovanému, ako aj R. G. nárok na zaplatenie sumy 7.068,24

eur z titulu poskytovania právnych služieb v dedičskom konaní pod sp. zn. 26D/54/2014 vedeného pred
notárom I.. M. v Trnave. Ide o úkony za obdobie r. 2014, 2015. Rozsudkom Okresný súd Levice sp. zn.
13C/67/2019 zo dňa 20.10.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť 15.03.2021 bola žaloba žalobkyne o
zaplatenie sumy 171,38 eur zamietnutá, a to z dôvodu, že nárok bol premlčaný. Rozsudkom tunajšiehosúdu sp. zn. 16C/11/2020 zo dňa 28.08.2020, predmetom ktorej bol nárok žalobkyne voči žalovanému o
zaplatenie sumy 620,50 eur bola žaloba žalobkyne zamietnutá z dôvodu premlčania nároku. Z čestného
prehlásenia (čl. 148), ktoré bolo spísané dňa 29.01.2021 J.. W. I. súd zistil, že dňa 25.08.2016 bola v P.

B. u svojho klienta pre doklady, pričom jej zavolala žalobkyňa, že jej chce odovzdať doklady. Dohodli sa,
že žalobkyňa ešte pôjde na poštu a ona si dokončí prevzatie dokladov u svojho klienta. Spoločne išli do
jej bytu, kde si žalobkyňa u nej doma pretriedila aj poštu, ktorú práve prevzala na pošte v P. B., pričom na
stole zostali dva žlté lístky. Na jednom bolo číslo a meno C. G. a dole dátum 05.08.2016, prerátali si, či
sa náhodou poštár nepomýlil, ale 18 dní ako odberná lehota už uplynula. Potom sa pozreli na druhý žltý

lístok, ten bol datovaný tiež 05.08.2016, bolo tam číslo a meno R. G., pričom žalobkyňa si ju už nemohla
na pošte prevziať nakoľko uplynula odberná lehota. Mená týchto osôb si pamätá, pretože od roku 2016
ich faktúry eviduje v účtovníctve ako nezaplatené, pričom napriek tomu, že je rok 2021, tieto faktúry
nezaplatili. Z listu zo dňa 07.10.2016, ktorý zasielali R. G.M. a žalovaný žalobkyni označený ako „Vaše
vyúčtovanie faktúra č. OP201610-OP201611“ vyplýva, že samotný žalovaný a R. G. oznámili žalobkyni,
že jej zásielku faktúr /okrem iného aj tá, ktorá je predmetom tohto konania/ si prevzali a oznámili jej, že

skontaktovali inú advokátsku kanceláriu, ktorá keď sa oboznámi so spisovou agendou tak ju vyrozumie.
Zároveň bola predložená kópia doručenky (čl. 157), ktorá má preukazovať doručovanie písomností
medzi žalobkyňou a žalovaným. Z vyjadrenia zo dňa 15.09.2021, ktoré podala žalobkyňa vyplýva, že
k prevzatiu spisu jej právneho zástupcu došlo až 14.09.2021 s tým, že už na pojednávaní uvádzala,
že v materiáloch bývalého právneho zástupcu sa nachádza listina, ktorú skutočne aj obdržala a ktorá

potvrdzuje, že jej bývalej klientke R. G. ako aj jej synovi C. G. bolo doručené vyúčtovanie. V prílohe
priložila takéto vyjadrenie a na tento list poukázala aj z dôvodu, že pri jeho obdržaní až následne našla
fotokópiu obálky, ktorú taktiež priložila. Vzhľadom na odmietavý postoj právneho zástupcu rodiny G.
pokladala za nevyhnutné, aby bol predvolaný svedok, ktorý jediný môže potvrdiť skutočnosť, že ak jej
rodina G. začiatkom augusta 2016 doručila akékoľvek listiny tak tieto z dôvodu uplynutia lehoty neboli

ňou prevzaté. Na svoju obranu prevzatiu listovej zásielky uviedla, že sa jednalo o letné, prázdninové
mesiace, keďže p. C. G. telefonicky trval na tom, aby už žiadne úkony v ich prospech nevykonávala,
zariadila si čas podľa vlastného uváženia. Podotkla, že žalovaní R. G. a C. G. po vrátení sa zásielky,
ktorú neprevzala, mohli vykonať opakované doručenie a tým zabezpečiť doručenie písomnosti. Daný
stav je možné potvrdiť aj spoločným známym, I.. Ľ. J., ktorý bol o všetkých skutočnostiach informovaný.

Z pripojeného spisu sp. zn. 16C/11/2020 sa súd oboznámil s odporom zo dňa 18.11.2019 z ktorého
okrem iného vyplýva, že žalovaný zniesol aj námietku premlčania. Z odvolanie plnomocenstva zo dňa
04.08.2016 súd zistil, že žalovaný odvolal plnomocenstvo zo dňa 10.02.2014, ktoré udelil žalobkyni na
zastupovanie v dedičskom konaní po nebohom I. G. ako aj plnomocenstvo v súdnom konaní o určenie
neplatnosti závetov vedenom pod sp. zn. 16C/638/2015 resp. aj vo všetkých eventuálnych veciach

súvisiacich s vyššie uvedenými právnymi vecami. Z doručenky /čl. 95/ vyplýva, že takéto odvolanie
plnomocenstva malo byť doručované žalobkyni s tým, že bolo podané na poštovú prepravu v Leviciach
dňa 04.08.2016. Z čestného prehlásenia I.. J. zo dňa 24.08.2020 okrem iného vyplýva, že žalobkyňa sa
zaviazala účtovať aj žalovanému za zastupovanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní len tarifnú
odmenu.Tiežžalobkyňažalovanéhopripomenulasvojimklientom,žezajednotlivéúkonybudeúčtovaná

tarifná odmena s tým, že sa zúčastnila trestného oznámenia o zmluve na 350.000 eur. S rozsudku
prvoinštančného súdu sp. zn. 16C/11/2020 zo dňa 28.08.2020 ako aj s rozsudku Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 5Co/1/2021 zo dňa 21.04.2021, ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený vyplýva,
že nárok žalobkyne bol premlčaný. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že samotná žalobkyňa uviedla v
tomto konaní, že faktúru vystavila v súlade s dohodou strán sporu na plnej moci po skončení právneho

zastúpenia, a teda je zrejmé, že prinajmenšom v čase vyúčtovania trov a vystavenia faktúry žalobkyňa
považovala právne zastupovanie žalovaného za riadne ukončené.

10. Podľa § 724 Občianskeho zákonníka, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu
obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

11. Podľa § 730 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba
vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.

12.Podľa§730ods.2Občianskehozákonníka,príkazcajepovinnýposkytovaťodmenu,ajkeďvýsledok

nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený porušením povinnosti príkazníka.

13. Podľa § 731 Občianskeho zákonníka, pre zánik príkaznej zmluvy sa použijú primerane ustanovenia
o zániku plnomocenstva (§ 33b).14. Podľa § 732 Občianskeho zákonníka, ak príkazná zmluva zanikla odvolaním, je príkazca povinný
nahradiť príkazníkovi náklady vzniknuté do odvolania, utrpenú škodu, a ak prislúcha príkazníkovi

odmena, aj jej časť zodpovedajúcu vykonanej práci. To platí aj vtedy, ak sa dokončenie príkazného
konania zmarilo náhodou, na ktorú nedal príkazník podnet.

15.Podľa§52ods.1,3,4Občianskehozákonníka,spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Podľa § 18 ods. 4, 5 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, advokát je povinný v
priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške

odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v
prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne. Odmena advokátovi nepatrí za tie
úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou.

19. Podľa § 24 ods. 1, 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991

Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, advokát poskytuje
právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. Odmena advokáta sa
určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná
odmena.

20. Podľa § 1 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových
výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe
dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom. Odmena advokáta sa určuje na základe
dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na

určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14 ).

21. Na základe vykonaného dokazovania súd považoval za nesporné, že žalobkyňa ako advokátka
v rámci svojej advokátskej činnosti uzavrela so žalovaným zmluvu na základe ktorej mu poskytovala

právne služby /označené ako splnomocnenie zo dňa 28.02.2015/, pričom takúto zmluvu žalovaný
uzatváral ako fyzická osoba - nepodnikateľ s tým, že ju vopred pripravila žalobkyňa a žalovaný
nemohol ovplyvniť jej obsah. V konaní tiež nebolo tvrdené a ani preukázané, že žalovaný konal pri
uzatváraní takejto zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti,
a preto z uvedených dôvodov má žalovaný postavenie spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho

zákonníka a žalobkyňa má postavenie dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Medzi
zmluvnými stranami tak vznikol právny vzťah, ktorý má spotrebiteľský charakter, pričom uzavretá zmluva
o poskytovaní právnych služieb má charakter príkaznej zmluvy. Za nespornú možno považovať aj
skutočnosť, že žalobkyňa poskytovala žalovanému právne služby na základe zmluvného vzťahu, ktorý
medzi nimi vznikol a to v súvislosti s jeho zastupovaním vo veci podozrenia spáchania trestného činu

týkajúceho sa zmluvy o pôžičke, ktorú údajne uzavrel otec žalovaného I. G. s I. Š. na sumu 350.000 eur
a ktorá bola prvýkrát predložená v dedičskom konaní po nebohom I. G.. Za nespornú súd považoval
skutočnosť, že žalovaný dňa 04.08.2016 odvolal žalobkyni plnomocenstvo zo dňa 10.02.2014 ako aj
to, ktoré sa týkalo zmluvy o pôžičke, ktorú údajne uzavrel otec žalovaného I. G. s I. E. na sumu
350.000 eur. Z doručenky /čl. 95 zažurnalizovaná v spise sp. zn. 16C/11/2020/ tiež podľa názoru

súdu vyplýva, že takéto odvolanie plnomocenstva malo byť doručované žalobkyni s tým, že bolo
podané na poštovú prepravu v Leviciach dňa 04.08.2016, pričom tá si takéto odvolanie plnomocenstva
nevyzdvihla na pošte /táto skutočnosť nebola rozporovaná/. Následne žalobkyňa dňa 20.08.2016
vyúčtovala žalovanému výdavky a trovy právneho zastúpenia vo veci podozrenia zo spáchania trestnýchčinov - zmluva o pôžičke na údajných 350.000 eur a tiež mu vystavila faktúru zo dňa 16.09.2016 na
sumu 1.382,86 eur za takéto právne služby.

22. Po vyhodnotení dôkazov súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne je premlčaný a to z dôvodu,
že premlčacia doba je podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročná, pričom tá začala plynúť od
21.08.2016 /deň nasledujúci po tom, ako si žalobkyňa vyúčtovala trovy právneho zastúpenia voči
žalovanému/ nakoľko od tohto dňa si mohla svoje právo uplatniť na súde a uplynula dňa 21.08.2019.
Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz s tým, že

týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde.
Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu tak oprávnený subjekt neurobil. Žalobkyňa si však svoje
právo uplatnila na upomínacom súde až po uplynutí premlčacej doby a to dňa 09.10.2019 /potvrdenie
z čl. 6/, a preto súd žalobu žalobkyne zamietol z dôvodu, že žalovaný dôvodne vzniesol námietku
premlčania. Súd zároveň poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. apríla 2020, sp. zn.
5Cdo/102/2018 z ktorého okrem iného vyplýva začiatok plynutia premlčacej doby „Ak činnosť advokáta

spočíva v poskytovaní právnych služieb klientovi v konaní pred súdom bez obmedzenia, potom právo
na tarifnú odmenu advokáta za jednotlivé úkony právnej služby pri vypovedaní zmluvy klientom sa
premlčuje ako celok uplynutím premlčacej doby začínajúcej plynúť po doručení výpovede advokátovi.“.
Podľa názoru súdu tak neobstojí tvrdenie žalobkyne o tom, že odvolanie plnomocenstva zo strany
žalovaného jej nebolo účinne doručené, pretože sa malo doručovať do vlastných rúk resp. že si ho

neprevzala v odbernej lehote z dôvodu, že čerpala dovolenku, nakoľko išlo o hmotnoprávny úkon zo
strany žalovaného, ktorý sa jej dostal do dispozičnej sféry podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Prejav vôle a teda aj právny úkon je voči neprítomnej osobe účinný od okamihu, keď sa dostane
do sféry jej dispozície. Situácia sa musí posudzovať vždy objektívne a ak sa preukáže, že adresát
mal možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, dochádza k pôsobeniu tohto jednostranného právneho

úkonu voči adresátovi bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Pokiaľ žalobkyňa
tvrdila, že nemala možnosť oboznámiť sa s odvolaním plnomocenstva zo strany žalovaného, pretože
si takéto odvolanie nevyzdvihla z dôvodu, že čerpala dovolenku tak podľa názoru súdu takéto tvrdenie
nebolo jednoznačne preukázané, nakoľko žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz o tom, že by v čase
doručovania takéhoto odvolania plnomocenstva /žalovaný požiadal poštu dňa 04.08.2016 o doručenie

takéhoto právneho úkonu žalobkyni, a preto tá už nasledujúci deň mohla mať v dispozičnej sfére takýto
prejav vôle/ sa nezdržiavala v mieste výkonu svojej advokátskej činnosti. Samotné čestné prehlásenie
Bc. W. I. takúto skutočnosť nepreukazuje, pričom sa nemožno stotožniť ani s tvrdením žalobkyne o tom,
že žalovaný mal doručovať takýto právny úkon do vlastných rúk pod následkom neplatnosti, pretože ide
o hmotnoprávny úkon, pri ktorom sa posudzuje účinnosť doručenia podľa Občianskeho zákonníka a nie

podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. Okrem toho žalobkyňa dňa 20.08.2016 si vyúčtovala
celkovévýdavkyatrovyprávnehozastúpeniažalovaného,apretojezrejmé,že vtentodeňužžalobkyňa
mala vedomosť o tom, že zo strany žalovaného došlo k ukončeniu zastupovania v predmetnej veci. Z
predložených čestných prehlásení I.. P. J. resp. Bc. I. tak nemožno jednoznačne vyvodiť, že by nedošlo
k účinnému doručeniu právneho úkonu zo strany žalovaného, ktorým došlo k zániku právny vzťahu

so žalobkyňou, pretože s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti možno mať za preukázané, že
právny vzťah medzi stranami sporu zanikol a to doručením vyššie uvedeného právneho úkonu zo strany
žalovaného, čomu nasvedčuje aj následné vyúčtovanie trov právneho zastúpenia zo strany žalobkyne,
ktoré sa zväčša realizuje po ukončení zastupovania.

23. Súd na pojednávaní zo dňa 20.09.2021 zamietol návrh žalobkyne na výsluch svedka I.. P. J., pretože
s prihliadnutím na listinné dôkazy ako aj jeho čestné prehlásenie by jeho výsluch neozrejmil skutočnosti
potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a to vzhľadom na doposiaľ zistený skutkový stav veci.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalovaný bol v súdnom konaní

úspešnývcelomrozsahu,apretomusúdpriznalnároknanáhradutrovkonaniaprotižalobkynivrozsahu
100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2 písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu

na Krajský súd v Nitre.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré

neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).