Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. september 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117218079
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4117218079.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek

senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcov: 1. V. U., nar. XX.X.XXXX,
bytom T., Z. U. XX, 2. G. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX, 3. D. M., nar. XX.X.XXXX, bytom T., C. XX,
t.č. T. - Y., S. XX, všetci zastúpení: JUDr. Peter Koscelanský, advokát so sídlom Nitra, Fraňa Mojtu 24,
proti žalovaným: 1. I. F., nar. XX.X.XXXX, bytom T., C. XX, t.č. T., I. 1, zastúpený: N.. Ivan Kochanský,
advokát so sídlom Nitra, Farská 33, 2. R. F., nar. X.XX.XXXX, bytom T., C. XX, o určenie, že žalobcovia
sú dedičmi poručiteľa, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k.
12C/49/2017-162 zo dňa 23. septembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcom v 1., 2. a v 3. rade priznáva voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

III. Žalobcom v 1., 2. a v 3. rade nepriznáva voči žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že žalobkyňa V. je dedičkou poručiteľa

G. F., nar. X.X.XXXX, zomrelého XX.X.XXXX, nakoľko zákonné dôvody pre vydedenie žalobkyne
poručiteľom neexistovali. Výrokom II. určil, že žalobca G. F., nar. XX.X.XXXX je dedičom poručiteľa G.
F., nar. X.X.XXXX, zomrelého XX.X.XXXX, nakoľko zákonné dôvody pre vydedenie žalobcu poručiteľom
neexistovali. Výrokom III. určil, že žalobkyňa D. M., rod. F., nar. XX.X.XXXX je dedičkou poručiteľa G. F.,
nar. X.X.XXXX, zomrelého XX.X.XXXX, nakoľko zákonné dôvody pre vydedenie žalobkyne poručiteľom
neexistovali. Výrokom IV. priznal žalobcom v 1. až3. rade náhradu trov konania ako aj trov odvolacieho
konaniavplnejvýške,ktorújepovinnýžalobcomzaplatiťžalovanýv1.rade.Svojerozhodnutieodôvodnil

ust. § 39, § 469a ods.1 písm. a),b,)c), § 469s ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1 ,§ 262 ods.
1,2 CSP ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba žalobcov je
dôvodne podaná.

2. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah podanej žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali voči
žalovaným určenia, že žalobcovia 1. až 3. sú dedičmi poručiteľa G. F., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého
XX.XX.XXXX, nakoľko zákonné dôvody pre vydedenie žalobcov poručiteľom neexistovali. Žalobu

odôvodili tým, že v rámci dedičského konania po poručiteľovi bolo zistené, že poručiteľ vyhotovil Listinu
o vydedení a závet, za jedného svojho dediča určil žalovaného v 1. rade. Ako dôvody vydedenia súd
uvedené dôvody podľa § 469a ods. 1 písm. a) b) OZ, že poručiteľovi neposkytli potrebnú pomoc aneprejavovali o neho opravdivý záujem. Namietali dôvody vydedenia, že skutočnosti uvedené v listine
o vydedení sú nepravdivé, že listina o vydedený je absolútne neplatná.

3. V dôvodoch rozhodnutia tiež uviedol, že Okresný súd Nitra vo veci vydal dňa 29.1.2018 rozsudok č.k.
12C/49/2017-50, ktorým určil, že: žalobkyňa V. U., rod. F., nar. XX.X.XXXX je dedičkou poručiteľa G. F.,
nar. X.X.XXXX, zomrelého XX.X.XXXX, nakoľko zákonné dôvody pre vydedenie žalobkyne poručiteľom
neexistovali, že žalobca G. F., nar. XX.X.XXXX je dedičom poručiteľa G. F., nar. X.X.XXXX, zomrelého
XX.X.XXXX, nakoľko zákonné dôvody pre vydedenie žalobcu poručiteľom neexistovali, že žalobkyňa D.

M., rod. F., nar. XX.X.XXXX je dedičkou poručiteľa G. F., nar. X.X.XXXX, zomrelého XX.X.XXXX, nakoľko
zákonné dôvody pre vydedenie žalobkyne poručiteľom neexistovali. Proti uvedenému rozsudku podal
žalovaný v 1. rade odvolanie, Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 7Co/206/2018-90 zo dňa 16.9.2019
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konania a nové rozhodnutie, rovnako tak aj
dopĺňací rozsudok.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že v predmetnej veci bola listina
o vydedení zriadená vo forme notárskej zápisnice s poukazom na ustanovenie § 476d ods. 1 OZ
a obsahovala deň, mesiac a rok, kedy bola podpísaná /§ 476 ods. 2 OZ/. Konštatoval, že formálne
náležitosti listiny o vydedení boli splnené a boli v súlade so zákonom. Zdôraznil, že okrem formálnych
náležitostí však listina o vydedení musí nevyhnutne obsahovať konkrétny dôvod vydedenia. Prijal záver,

že dôvod vydedenia v listine o vydedení bol časovo a vecne konkretizovaný, listina o vydedení bola
spísaná dňa 20.8. 2014, poručiteľ v nej uviedol, že naposledy sa videl s potomkami pred 2 rokmi, to
potom znamená, že dôvody vydedenia mali nastať z obdobia spred dvoch rokov, teda od augusta 2012.
Vychádzal z názoru, že potom bolo v konaní dôkazné bremeno na vydedenom potomkovi, teda na
žalobcoch, aby popreli dôvodnosť vydedenia a bolo na žalobcoch, aby v konaní preukázali, či poručiteľ

potreboval pomoc, či existovala objektívna možnosť žalobcov poručiteľovi pomoc poskytnúť, dedičovo
správanie bolo alebo nebolo v rozpore s dobrými mravmi, či žalobcovia mali možnosť o poručiteľa
prejaviť opravdivý záujem, či poručiteľ mal sám záujem s nimi sa stýkať a udržiavať s nimi vzťah, či
prípadne neprejavenie záujmu bolo žalobcami zavinené. Čo sa týka dôvodu vydedenia s poukazom na
ustanovenie § 469a ods.1písm.a/ OZ, že žalobcovia v rozpore s dobrými mravmi neposkytli poručiteľovi

potrebnúpomocvchorobe,vstarobealebovinýchzávažnýchprípadochsúdprvejinštancieuviedol,žev
roku2012malporučiteľ65rokov.Neposkytnutiepomociporučiteľovivjehochorobe,starobe,aleboiných
závažných prípadoch ako dôvod vydedenia nastáva za podmienky, ak pomoc bola naozaj potrebná. V
tomto smere prijal záver, že takúto pomoc poručiteľ nepotreboval. Poukázal na vyjadrenie všeobecného
lekára MUDr. N., z ktorého vyplýva, že poručiteľ do decembra 2015 nebol vážne chorý, jeho zdravotný

stav si nevyžadoval odborné vyšetrenia, nebol odkázaný na pomoc iných a absolvoval každý rok iba
bežné preventívne prehliadky. Zdôraznil, že ani jeden z vypočutých svedkov neuviedol, že by poručiteľ
v roku 2012 mal zdravotné problémy a potreboval by pomoc. Považoval za preukázané, že poručiteľ
do spísania listiny o vydedení sa neocitol v takej situácii, v ktorej by potreboval pomoc predovšetkým od
svojichpotomkov-žalobcovabolvdobrefyzickejkondícii.Vzhľadom ktýmtoskutočnostiamprijalzáver,

že dôvody vydedenia žalobcov v zmysle § 469a písm. a/ Občianskeho zákonníka neboli preukázané.

5. Súd prvej inštancie ďalej vo svojom rozhodnutí konštatoval, že pokiaľ ide o vydedenie z dôvodu
uvedeného v § 469a písm. b/ Občianskeho zákonníka, podľa ustálenej judikatúry súdov treba otázku,
či potomok o poručiteľa trvale neprejavoval skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal,

posudzovať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a z aspektu dobrých mravov. Jedným z hľadísk,
ktoré treba pri tomto dôvode vydedenia vždy skúmať je to, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť
o poručiteľa prejavovať skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal. Teda, či poručiteľ
mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Zdôraznil, že
vydedenie prichádza do úvahy len vtedy, ak poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah stojí, ak sa ho

nezáujem potomka osobne citovo dotýka a ak mu táto situácia vadí. Neprichádza do úvahy v situácii,
keď mu je tento stav ľahostajný, prípadne k nemu sám a podstatne prispel. V tejto súvislosti uviedol,
že boli preukázané konflikty v rodine predovšetkým medzi poručiteľom a jeho manželkou, poručiteľ si
nerozumel so svojou manželkou, vzťahy medzi nimi dvoma boli narušené, a to sa zrejme prenieslo
aj na vzťah poručiteľa k jeho dcéram, ktoré stáli na strane matky a poručiteľ viac inklinoval k svojmu

synovi - žalovanému 1. rade. Za rozhodujúce považoval, že v konaní nebolo výpoveďami svedkov
preukázané, že by sám poručiteľ mal záujem s deťmi sa stretávať, on sám nevytváral preto podmienky,
zrejme mal bližší vzťah k žalovanému 1, ktorého navštevoval, iné svoje deti poručiteľ nenavštevoval,
pričom v konaní nebolo preukázané, že by to bolo zavinené len a výlučne potomkami. V tejto súvislostipoukázal na výpoveď žalobkýň a maloletého svedka I., ktorí uviedli, že keď mal poručiteľ vypité tak
bol vulgárny nadával im, vyháňal ich, čo potvrdila aj žalovaná v 2. rade. Za nedôveryhodné a rozporné
označil výpoveď svedkov U. R. a J. D., keď svedok R. uviedol, že poručiteľ navštevoval krčmu asi raz

za dva týždne a svedkyňa D. vypovedala, že to bolo raz za dva dni. Záverom zdôraznil, že v konaní
nebolo preukázané, že pôvodcom narušenia vzťahov boli výlučne žalobcovia, preto nepovažoval za
preukázanú ani existenciu druhého dôvodu, pre ktorý poručiteľ žalobcov vydedil.

6. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade, ktorý sa

domáhal zmeny rozsudku a zamietnutia žaloby a žiadal, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov
celého konania. Vytýkal súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. V odvolaní uviedol, že z výpovedí svedkov, ktorí neboli rodinnými príslušníkmi účastníkov konania
bolo jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že poručiteľ nebol alkoholikom, alkohol
požíval len príležitostne. Taktiež považoval za preukázané, že mal ťažké srdce na svoje deti a mal

záujemzaživotasiusporiadaťsvojemajetkovépomery.Zlomvjehoživotenastalpotom,čomužalovaná
v 2. rade odoprela prístup na účet, kde mu chodil dôchodok, vydeľovala ho a v tomto ju podporovali
aj žalobcovia. Práve v tomto období, keď sa ekonomicky poručiteľ osamostatnil, žalobcovia prestali
o poručiteľa prejavovať opravdivý záujem, ktorý by o neho ako potomkovia mali prejavovať. Žiadal
zohľadniť, že svedkovia H., K., K., T., D., H. potvrdili, že postoj poručiteľa k žalobcom vyvolali žalobcovia

a to správaním sa k poručiteľovi tým, že neprejavovali o poručiteľa opravdivý záujem. Z ich výpovedí
vyplýva, že takýto stav poručiteľovi nebol ľahostajný, trápilo ho to, avšak on sám k takémuto stavu
žiadnym spôsobom podstatne neprispel. Bránil sa tým, že žalobcovia spolu so žalovanou v 2. rade boli
pôvodcami narušenia vzťahov. Uviedol, že spísanie notárskej zápisnice o vydedení, bol len následok
danej situácie a jednalo sa o jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým odňal potomkovi

ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Záverom konštatoval,
že boli splnené materiálne a formálne náležitosti pre vydedenie žalobcov, preto sa nestotožňuje s
rozhodnutím súdu prvej inštancie.

7. Žalobcovia v 1. až 3. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k odvolaniu

žalovaného v 1. rade žiadali napadnuté rozhodnutie potvrdiť a priznať im právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Uviedli, že súd prvej inštancie už raz rozhodol rozsudkom zo dňa 29.01.2018,
ktorým žalobe vyhovel. Z dôvodov tohto rozsudku vidieť, že súd dospel k záveru, že listina o vydedení
nespĺňa formálne náležitosti, ktoré doteraz vyžadovala dlhodobo ustálená a zaužívaná súdna prax
najvyšších súdnych autorít a že dôvody vydedenia neboli dostatočne časovo a vecne konkretizované.

Poukázali na to, že Krajskí súd v Nitre tento rozsudok uznesením sp. zn. 7Co/206/2018 zo dňa
16.09.2019 zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V podstatne vo
svojom uznesení iba zopakoval dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie k vydaniu rozsudku, ktorým
žalobe vyhovel a v závere svojho rozhodnutia poukázal na uznesenie NS SR zo dňa 28.04.2018 sp .zn
4Cdo/195/2017, v ktorom NS SR riešil otázku nedostatku konkretizácie vydedenia podľa § 469a ods. 1

písm. a) b) OZ. Je potrebné konštatovať, že v tomto uznesení NS SR vyslovil názor, ktorý sa vymyká
doterajšej dlhodobo zaužívanej praxe najvyšších súdnych autorít a je v rozpore s judikatúrou, ktorá
bola zverejnená v rozhodnutiach sp. R 50/85, R 45/86, R 37/1996 ako i rozsudkom NS SR sp.
zn. 4Cdo/32/2014. Napriek tomu odvolací súd sa priklonil k ojedinelému právnemu názoru, ktorý bol
vyslovený v uznesení NS SR sp. zn 4Cdo/195/2017 zo dňa 28.04.2018 a v rámci tohto uznesenia zrušil

rozsudoksúduprvejinštancieaprikázalmuvovecďalejkonať.Ďalejuviedli,žesúdprvejinštanciedostal
od odvolacieho súdu záväzný právny názor, na základe ktorého, sa mal zaoberať dôvodmi vydedenia
podľa § 469a ods. 1 písm. a) b) OZ a bude vychádzať z toho názoru , ak dôvod vydedenia bol v listine o
vydedení časovo a vecne konkretizovaný, bude na vydedenom potomkovi, aby v súdnom spore popieral
dôvodnosť vydedenia. Pri vydedení uvedenom bez tejto konkretizácie, bude na dedičovi nastupujúcom

na miesto vydedeného, aby dôvodnosť vydedenia v spore preukazoval. Krajský súd v Nitre ďalej
konštatoval, že skúmanie možnosti poručiteľa a predpokladov vydedenia musí byť však posudzované
aj so zreteľom na tú skutočnosť, či potomok poručiteľa mal riadnu možnosť o poručiteľa javiť opravdivý
záujem, ktorý by ako potomok prejaviť mal. t. j. že poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať a
udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v tomto ustanovení

totiž vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná
existencia takéhoto stavu. Súd prvej inštancie v intenciách právneho názoru krajského súdu vykonal
rozsiahle dokazovanie, výsledkom ktorého je skutočnosť, že u poručiteľa neboli dôvody na vydedenie
svojich potomkov, jednak podľa § 469 ods. 1 písm. a)b) OZ. Vykonaním dokazovaním nie je možnékonštatovať a nebolo preukázané, že by žalobcovia nejakým spôsobom zavinili skutočnosť, že poručiteľ
nemal záujem sa s nimi stretávať a už vôbec nie skutočnosť, že ich správanie bolo v rozpore s dobrými
mravmi. K podanému odvolaniu žalovaného v 1. rade je potrebné uviesť iba toľko, že toto odvolaniu

obsahuje iba zopakovanie celého dokazovania pred súdom prvej inštancie, pričom v ňom nie je nijako
právne zdôvodnené a vysvetlené, v čom by mali nastať dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f) CSP.
Podané odvolanie je iba zhrnutím dokazovania bez vyslovenia konkrétneho názoru alebo záveru.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP") po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného v 1. rade nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §
387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016), odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesoodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení
sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí

na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a nebude ich opakovať.

11. V prejednávanej veci ako je už vyššie uvedené sa žalobcovia v 1. až 3. rade domáhali určenia,
že žalobcovia 1. až 3. sú dedičmi poručiteľa G. nakoľko zákonné dôvody pre vydedenie žalobcov v
1. až 3. rade poručiteľom neexistovali. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom
zo dňa 29.1.2018 rozsudok č.k. 12C/49/2017-50. V dôsledku odvolania žalovaného v 1. rade, Krajský

súd v Nitre uznesením č.k. 7Co/206/2018-90 zo dňa 16.09.2019 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec vrátil na ďalšie konania a nové rozhodnutie. Predmetom odvolacieho konania je v poradí druhý
rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 23.09.2020 č.k. 12C/49/2017-162, proti ktorému podal odvolanie
žalovaný v 1. rade.

12. Z hľadiska právneho posúdenia veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vydedením
sa rozumie jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma potomkovi ako
neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Vydedenie (ako jednostranný
právny úkon poručiteľa) musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou
vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) existencia konkrétneho

dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka taxatívne
vypočítava dôvody vydedenia. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka
v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení a tento dôvod musí
existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení. Teda existencia dôvodov
vydedenia sa posudzuje vždy za obdobie pred napísaním listiny o vydedení.

13. Odvolací súd po prejedaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil
a svoje rozhodnutia aj riadne a dostatočne odôvodnil. Podrobne vo svojom rozhodnutí vysvetlil, akými
právnymi názormi a myšlienkovými postupmi sa riadi. Vo svojom rozhodnutí sa zaoberal aj jednotlivými

svedeckými výpoveďami a tieto aj vyhodnotil a uviedol, ktoré výpovede považoval za hodnoverné a z
akého dôvodu. Súd prvej inštancie správne postupoval aj v tom, keď sa zaoberal všetkými okolnosťami
podstatnými pre rozhodnutie tejto veci, najmä či poručiteľ bol odkázaný v čase pred spísaním zápisniceo vydedení žalobcov na ich pomoc a či žalobcovia zavinili svojim správaním odmietavý postoj poručiteľa
voči nim.
14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie

správne postupoval keď sa zaoberal jednotlivými dôvodmi vydedenia uvedených v notárskej zápisnici
zo dňa 20.08.2014, sp. zn N 487/2014, Nz 30859/2014, ktorá obsahuje listinu o vydedení spísanú
poručiteľom. Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní bolo nad všetky pochybnosti preukázané, že
vzťahy medzi poručiteľom a žalobcami v 1. až 3. rade boli narušené, pričom takéto narušené vzťahy
boli aj medzi poručiteľom a jeho manželkou žalovanou v 2. rade. Taktiež bolo preukázané, že poručiteľ

sa v čase do spísania listiny o vydedí nenachádzal v takej situácii ani v takom zdravotnom stave, v
ktorých by potreboval pomoc svojich potomkov, navyše žil v spoločnej domácnosti so svojou manželkou.
Napokon je dôležité uviesť aj to, že sám poručiteľ nemal záujem o príbuzenské vzťahy so žalobcami v
1. až 3. rade, odmietal ich prítomnosť, preto je správny záver súdu prvej inštancie v tom, že žalobcovia
ako potomkovia nezavinili tento stav.
15. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

uvedený v uznesení sp. zn. 4 Cdo 32/2014 27. mája 2014 podľa ktorého: „Skúmanie tejto možnosti
poručiteľa a predpokladov vydedenia musí byť však posudzované aj so zreteľom na tú skutočnosť, či
potomok poručiteľa mal riadnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok
prejaviť mal t.j., že poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské
vzťahy. Podľa ustálenej súdnej praxe je potrebné otázku, či potomok o poručiteľa trvale neprejavoval

opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, posudzovať vždy s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu. Z hľadísk, ktoré je potrebné pri tomto dôvode vydedenia vždy skúmať je aj to, či
potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok
mal prejaviť, t.j. či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské
vzťahy; vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah stojí,

kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí, nie v prípade, keď ide o
situáciu,keďjemutentostavľahostajný,prípadne,keďknemuajsámprispel.Zákonnýdôvodvydedenia
uvedený v citovanom ustanovení totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom
zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu".

16.Knámietkamžalovanéhov1.rade uvedenýmivodvolaníodvolacísúduvádza,že súdprvejinštancie
sa vo svojom rozhodnutí vyporiadal s výpoveďami svedkov - rodinných príslušníkov poručiteľa ale aj s
výpoveďami svedkov, ktorí neboli rodinnými príslušníkmi poručiteľa. Aj z výpovedi svedkov, ktorí neboli
jeho rodinní príslušníci vyplýva, že poručiteľ bol v čase spísania listiny o vydedení v dobrom zdravotnom
stave a nebol odkázaný na pomoc žalobcov. Títo svedkovia potvrdili, že v rodine poručiteľa boli zlé

rodinné vzťahy. Nebolo tiež sporné, že poručiteľ požíval alkoholické nápoje aj keď vypočutí svedkovia
hodnotili primeranosť ich požívania poručiteľom rozdielne. Skutočnosť, že poručiteľ nadmieru požíval
alkoholické nápoje, čo bolo príčinou aj zlých vzťahov v rodine potvrdili nielen žalobcovia a ich deti teda
vnuci poručiteľa, ale vo svojej výpovedi to uviedol aj svedok I., ktorého matka je sesternica so žalovanou
v 2. rade, teda ide o vzdialeného príbuzného. Tento svedok potvrdil aj to, že poručiteľ odmietol ísť

na svadbu svojho vnuka a pre problémy s alkoholom bola s ním ťažká komunikácia. Pokiaľ došlo
k narušeniu rodinných vzťahov pre nezhody poručiteľa so žalovanou v 2. rade ohľadne spoločných
finančných prostriedkov nie je tato skutočnosť samá o osebe dôvodom pre odmietavý postoj poručiteľa
k žalobcom ani dôvodom na ich vydedenie.
17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387

ods. 1 CSP potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom 1. až 3. rade, ktorí boli v odvolacom konaní
úspešní priznal voči žalovanému 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

Odvolací súd žalobcom 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v 2. rade nepriznal,
pretože výslovne uviedli, že voči žalovanej v 2. rade náhradu trov konania nežiadajú priznať.
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).