Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Helena Tore Janíčková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6Pc/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119209733
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.LL.M Helena Tőre Janíčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:5119209733.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci

účastníkov konania - manželov: V.. R. I., M.. Y., T.. XX. XX. XXXX, U. H. G. XXXX/XX, Ž., Z. C. S.: N..
D. XXXX/X, XXX XX Y. X, Č. M., a V.. M. I., T.. XX. XX. XXXX, U. H. G. XXXX/XX, XXX XX Ž., o rozvod
manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo manželov V.. R. I., M.. Y., T.. XX.XX.XXXX a V.. M. I.J., T.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
XX.XX.XXXX v Y., Č. M., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Y. vo zväzku XX, ročník
XXXX na strane číslo XXX pod poradovým číslom XXX rozvádza.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na rozvod manželstva zo dňa 29. 08. 2019, doručeným súdu dňa 30. 08. 2019, sa
navrhovateľka - manželka domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom, a zároveň aby súd
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Na odôvodnenie svojho návrhu navrhovateľka uviedla, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa
X.X.XXXX pred Mestským národným výborom v Y.. U obidvoch to bolo prvé uzavreté manželstvo. Z
manželstva sa im narodil syn I., nar. XX. XX. XXXX. Obidvaja majú slovenské štátne občianstvo. Uviedla,

že s odporcom uzavrela manželstvo na základe vzájomnej citovej náklonnosti a lásky. Ich manželstvo
bolo harmonické, vychovávali spolu syna I.. Od roku 1990 manžel začal podnikať, navrhovateľka
bola uňho až do roku 2003 zamestnaná ako spolupracujúca osoba, spolu s nimi pracoval syn I..
Postupne začali nezhody medzi manželom a synom I.. Syn nestačil pracovnému tempu, čo mu odporca
mal neustále vyčítať, psychicky ho ničiť, až to vyvrcholilo tým, že ho vyhodil z ich spoločného bytu
ako aj z firmy. Navrhovateľka ako matka mala syna pred týmito jeho neustálymi útokmi a výčitkami
brániť. Uviedla, že syn robil s maximálnym nasadením a snažil sa vyhovieť odporcovým požiadavkám.

Manželov hnev sa mal postupne obracať proti navrhovateľke. Mal jej dávať najavo, že všetko, čo
vybudovali je len jeho zásluha. Pritom navrhovateľka aj syn mali tvrdo pracovať. Ich vzťahy ochladli a
navrhovateľka nebola schopná znášať neustále jeho výčitky a psychický tlak. V septembri 2003 zistila,
že má milenku a tak zo spoločnej domácnosti odišla. Od tej doby až doposiaľ nie sú v kontakte a každý
žije svoj život oddelene. V roku 2005 im malo byť Okresným súdom v Žiline zrušené BSM.

3. Odporca sa na výzvu súdu v súdom stanovenej lehote nevyjadril.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania uzatvorili manželstvo pred Mestským národným výborom v Y. dňa XX. XX. XXXX. Z
manželstva nepochádzajú maloleté deti. Podľa zhodného vyjadrenia navrhovateľky s odporcom nežijúspoločne v jednej domácnosti už približne 18 rokov. Z vyjadrenia navrhovateľky tiež vyplynulo, že vzťahy
medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené.

5. Podľa ustanovenia § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.

6. Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.

7. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

8. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu
rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o
rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

9. Súd predmetnú vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 24. 09. 2021, a to za účasti
navrhovateľky a splnomocnenej zástupkyne odporcu. Splnomocnená zástupkyňa odporcu k príčinám
odlúčenia účastníkov konania uviedla, že odporca nikdy netvrdil, že všetko čo vybudovali spolu je iba
jeho zásluha. Navrhovateľka sa reálne podieľala na hospodárskych výsledkoch firmy cca 20 %, čo
uvádzal aj v daňových priznaniach. Firma totiž okrem maloobchodu, kde navrhovateľka pôsobila, mala

aj veľkoobchod, vlastnú výrobu a zahraničný obchod a niekto celú firmu musel riadiť, čo robil odporca.
Vo firme odporca v priemere pracoval 10 až 12 hodín denne od pondelka do soboty, prípadne aj v nedeľu
popoludní pokiaľ bolo treba. Navrhovateľka aj odporca mali tvrdiť, že si odporca zaslúži pri delení 60%
majetku, pracoval intenzívne, preto, aby rodine vytvoril čo najlepšie životné podmienky. Príčinou nezhôd
v ich vzťahu mal byť ich syn I., nebol schopný pracovať tímovo, nerešpektoval zabehnuté postupy,

vytváralvofirmechaos.Bolprogramovanýmpracovníkom,tvrdourčitenepracoval.Tomunemalobrániť,
aby kritizoval kroky odporcu pri vedení spoločnosti. Navrhovateľka sa mala zmôcť na reakcie, že syn
sa snaží. V podnikaní sú však podľa odporcu rozhodujúce výsledky, nie snaha. Po 2 rokoch praxe vo
firme syn začal podnikať ako vedúci v bratislavskej maloobchodnej predajni, jeho úlohou bolo rozbehnúť
predaj a presunúť sa s touto istou úlohou do Y.. Odporca mu zabezpečil obchodné priestory, tovar

a kapitál vo výške 200.000,- Sk na začiatok. Počas synovho krátkeho pôsobenia v H. sa problémy
prehĺbili, nebol ochotný konzultovať s odporcom nič, stále tvrdil a zavádzal, že pobočka je zisková,
keď chcel odporca nahliadnuť do jeho účtovníctva odmietol to s tým, že firma je jeho. Prvá kontrolná
inventúra tovaru odporcu mala skončiť s mankom 40.000,- Sk, druhá s mankom 120.000,- Sk. V H.
sa nachádzal väčšinou v čase iba v stredy, ostatný čas trávil v Ž.. Nakoniec mal syn využiť odporcovu

neprítomnosť na Slovensku a prevádzku bez jeho vedomia po 11 mesiacoch v roku 2001 potajme zrušil.
Mal tým spôsobiť firme priame škody v rozsahu 2.000.000,- Sk. Následne potom s ním odporca prerušil
všetky väzby, nech sa živý sám. Neskôr sa pokúšal podnikať postupne asi v 5 firmách, všetky mu
skrachovali a nemá byť schopný postarať o svojho nemanželského syna. V tomto období mali začať
problémy aj v manželstve. Navrhovateľka namiesto toho, aby synovi dohovorila ho mala 2 roky finančne

podporovať sumou 30 až 35.000,- mesačne. Tieto peniaze mala potajme vykrádať z maloobchodných
tržieb. Odporca, keď toto zistil rozhodol sa maloobchod previesť na navrhovateľku, čo aj začiatkom roku
2003 urobil a vtedy sa obaja manželia rozdelili a rozišli. Navrhovateľka mala zistiť, že už nie je pre ňu
také jednoduché finančne syna podporovať. Navrhovateľka prestala uhrádzať faktúry z ich obchodného
spoločného styku, začala požadovať, aby prispieval na domácnosť, tržby tajne pred ním schovávala. Na

prelome augusta a septembra 2003 vycestoval odporca na týždeň za hranice, vtedy navrhovateľka vzala
z domáceho trezoru všetku hotovosť firmy pripravenú na nákup zimného tovaru, doklady, rezervné kľúče
od služobných vozidiel a neoprávnene vybrala z podnikateľského účtu 50.000,- Sk. Všetky cenné veci z
bytu vybrala tiež a domácnosť opustila. Uviedol, že navrhovateľka mala mať sexuálny pomer so svojim
synom a po opustení spoločnej domácnosti roky bývala u dlhoročného milenca, s ktorým sa zblížila

počas víkendových rozhodcovských akcií. Uviedol, že s rozvodom bude súhlasiť pod podmienkou, že
navrhovateľka uhradí z jej strany spôsobené finančné škody.
Navrhovateľka na pojednávaní výslovne popierala, že mala mať pomer so svojim synom. Uviedla,
že odporca si uvedenú skutočnosť musel vymyslieť, nakoľko je to podľa jej názoru neprípustné anemožné.Ďalejuviedla,žesodporcommalapeknýživot,kýmnedosiaholvek50rokov,odvtedysapodľa
navrhovateľky nesprával rozumne. Vo vzťahu k práci vo firme, ktorú mal vybudovať odporca uviedla, že
tejto obetovala svoj život, pracovala tam od rána do večera. V čase, keď mal odporca odchádzať do C.

mal navrhovateľke uviesť, že tam ide so svojimi známymi, avšak jej známy navrhovateľke oznámil, že
tam išiel so svojou 20 ročnou milenkou. Popiera skutočnosti, ktoré uviedol odporca vo svojom vyjadrení,
a to najmä incest so svojim synom, nakoľko sa má jednať podľa jej vyjadrenia o úplný výmysel odporcu.
Ďalej uviedla, že jej syn I. je mimoriadne šikovný, snažil sa otcovi vo firme pomáhať, pamätá si na
udalosť, keď musel spať v predajni a bol tam 24 hodín, nakoľko otec mu nechcel zaplatiť nocľah. Syn sa

mal vidieť v odporcovi ako vo svojom otcovi, avšak časom v ňom odporca mal začať vidieť konkurenciu
a medzi nimi začali prebiehať hádky týkajúce sa najmä firmy. Syn I. bol 3 roky na I., kde sa staral o
deti, pomáhal deťom. V súčasnosti má robiť realitného makléra. Snažil sa vyhľadať odporcu a chcel mu
ukázať aj vnúčika. Mal prísť za odporcom aj s vnukom, na čo mu mal odporca uviesť, že keď nemá syna,
tak nemá ani vnuka. Jej synovi to bolo nesmierne ľúto a v súčasnosti nie je v kontakte s odporcom. V
ďalšom uviedla, že ich rodina patrila v Ž. medzi ukážkové rodiny, ale v súčasnosti je jej to strašne ľúto,

ale všetko je to preč.

10. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne
narušené a trvalo rozvrátené. Manželstvo účastníkov konania tým, že títo už spolu viac ako 18 rokov
nežijú, po túto dobu sa nevideli a ani nekontaktovali, si neplní svoj spoločenský účel. Vychádzajúc zo

základných zásad manželstva, kedy muž a žena majú v manželstve rovnaké postavenie, sú povinní žiť
spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie, súd dospel k záveru, že
manželstvo účastníkov tieto zásady nespĺňa a tiež neplní žiadnu zo svojich funkcií, za účelom ktorých
bolo vytvorené, a preto sú splnené všetky podmienky pre rozvod takéhoto manželstva.

11. Súd je preto toho názoru, že za vyššie uvedeného pretrvávajúceho stavu nie je možné hovoriť
o fungujúcom a stabilnom manželstve a rozhodnutie súdu o zotrvaní navrhovateľky v manželstve s
odporcom by bolo v rozpore so základným účelom manželstva.

12. Súd ďalej konštatuje, že dokazovanie vykonané v rozsahu oboznámenia sa s listinnými dôkazmi

nachádzajúcimi sa v spise, považoval za dostatočné pre riadne a objektívne rozhodnutie vo veci.
Účastníci konania síce uvádzali rozdielne príčiny rozvratu ich manželstva, avšak ani jeden z nich
neprejavil vôľu svoje manželstvo ozdraviť. Zároveň súd konštatuje, že za takejto situácie nie je
možné trvať na zachovaní manželstva, a už vôbec nie podmieňovať rozvod manželstva stanovovaním
podmienok týkajúcich sa finančného vysporiadania medzi manželmi. Vyporiadanie majetku patriaceho

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je totiž predmetom samostatného sporového konania a
nerieši sa v rámci konania o rozvod manželstva. Súd konštatuje, že z vyjadrení účastníkov konania
má preukázané, že obaja manželia boli toho názoru, že ich manželstvo je vážne narušené a trvalo
rozvrátené, pričom k totožnému záveru dospel aj súd, a s prihliadnutím na uvedené manželstvo
účastníkov konania rozviedol.

13. Na základe zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov
je rozvrátené, podľa názoru súdu je manželstvo účastníkov len formálnym zväzkom, ktorý neplní
svoje funkcie ani účel. Rozvrat manželstva je trvalý, nezmeniteľný a je nepochybné, že vzťahy medzi
účastníkmi sú narušené tak vážne, že už nie je možné očakávať obnovenie ich manželského spolužitia.
Súd preto manželstvo účastníkov konania ako nefunkčné rozviedol.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.