Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. november 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2Csp/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219201042
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8219201042.4

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobcu EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému T. S., B.. XX.XX.XXXX, X. O. XXX/XX, XXX XX
G., o zaplatenie sumy 261,00 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.05.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 261,00 Eur s príslušenstvom. V žalobe dôvodil tým, že na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 21.05.2018 uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., (ďalej
aj „banka“) a ním ako postupníkom nadobudol voči žalovanému pohľadávku majúcu základ v Zmluve

č. 5107355613 zo dňa 14.01.2016, ktorá bola uzavretá medzi jeho právnym predchodcom ako bankou
a žalovaným. Na základe tejto zmluvy banka poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky
čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných
podmienkach (ďalej len „VOP“). Žalobca zastáva názor, že zmluva zo dňa 14.01.2016 spĺňa všetky
predpoklady podľa § 497 a násl. Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť
podľa Zmluvy, a preto banka dňa 11.09.2016 vyhlásila mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania a
žalovaného vyzvala na úhradu dlžnej sumy najneskôr do uplynutia výpovednej doby uvedenej v podaní.
V čase postúpenia pohľadávky dlh žalovaného predstavoval sumu 322,66 Eur a pozostával z istiny vo
výške 261,00 Eur, z úrokov z omeškania vo výške 22,46 Eur a z poplatkov v sume 39,20 Eur. Žalobca

uviedol, že v konaní si uplatňuje len nárok na zaplatenie sumy 261,00 Eur s 5,00 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 261,00 Eur od 22.05.2018 (deň nasledujúci po dni účinnosti postúpenia pohľadávky)
do zaplatenia. Žalobca si súčasne uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

2. Na základe výzvy súdu žalobca poskytol vyjadrenie doručené súdu dňa 15.11.2019, v ktorom uviedol,
že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001

Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čo podľa jeho názoru preukázal výzvou
označenou Zníženie celkového úverového rámca na nulu a výpoveď Zmluvy o Kreditnej karte zo dňa
11.09.2016. Žalobca je toho názoru, že uvedené zákonné ustanovenie ukladá banke splnenie povinností
s cieľom predísť porušeniu bankového tajomstva. Okrem toho žalobca uviedol, že tým, že súdu predložil
Oznámenie o postúpení pohľadávky, preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v danej veci. V tejto
súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 210/01 zo dňa 11.06.2003,

z ktorého vyplýva, že súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku
skúmal platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok. V naznačených súvislostiach žalobca argumentovalaj ďalšími rozhodnutiami súdov SR, napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/387/2015
zo dňa 04.05.2016, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/564/2015 zo dňa 30.11.2015, etc.
Žalobca tiež uviedol, že § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu

ako postupníka pohľadávky. Toto ustanovenie hovorí podľa žalobcu iba o podmienkach, za splnenia
ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Žalobca vyslovil aj názor, že doručenie výzvy
banky dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách nemôže byť podmienkou pre platné postúpenie
pohľadávky. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal aj na závery rozsudku Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 8C/67/2013 zo dňa 12.10.2015, ako aj uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.

12Co/223/2015 zo dňa 16.03.2016, podľa ktorého existuje výnimka aj z tohto zákonného ustanovenia,
keď banka môže postúpiť pohľadávku inej banke aj bez súhlasu klienta, ak súčet všetkých omeškaní
klienta so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej
banky presiahne jeden rok. Na základe toho žalobca žiadal, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

4. Súd vo veci nenariaďoval pojednávanie v súlade s ustanovením § 297 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), keďže v spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1000 Eur. Miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke tunajšieho

súdu od 07.11.2019 do 18.11.2019.

5. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a oboznámil sa s obsahom žaloby,
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.05.2018, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok,
Zmluvou o kreditnej karte (spotrebiteľský úver) zo dňa 14.01.2016, VOP Slovenskej sporiteľne,

a.s., Produktovými obchodnými podmienkami pre kreditné karty a povolené prečerpania Slovenskej
sporiteľne, a.s., sadzobníkom poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s., Znížením celkového
úverového rámca na nulu a výpoveď zmluvy o kreditnej karte zo dňa 11.09.2016, výzvou zo dňa
17.10.2016, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 21.05.2018, Opravou - oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 04.06.2018, pokusom o zmier, písomným vyjadrením právneho zástupcu žalobcu,

ako aj ďalšími s vecou súvisiacimi listinnými dôkazmi.

6. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 14.01.2016 žalovaný uzavrel s právnym
predchodcom žalobcu (bankou) Zmluvu o Kreditnej karte (spotrebiteľský úver) s celkovým úverovým
rámcom 300,00 Eur, s premenlivou úrokovou sadzbou špecifikovanou v tabuľke, výškou minimálnej

splátky závislou od schválenej výšky celkového úverového rámca, v tomto prípade 15 Eur, RPMN 39,80
%, celkovou čiastkou, ktorú žalovaný zaplatí pri použití uvedených predpokladov a uvedenej RPMN vo
výške 357,59 Eur, priemernou hodnotou RPMN 23,52 % ročne, odplatou podľa Občianskeho zákonníka
vo výške 24,68 % ročne, úrokovou sadzbou pre úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne, s celkovým
denným limitom používania kreditnej karty vo výške 300,00 Eur a spôsobom úhrady pohľadávky

automatickým odpísaním z účtu.

7. Listom zo dňa 11.09.2016 banka oznámila žalovanému, že ku dňu 21.09.2016 znižuje celkový úverový
rámec na nulu z dôvodu, že žalovaný bol dlhodobo v omeškaní so splácaním pohľadávky banky zo
Zmluvy. Doklad o doručení tejto písomnosti žalovanému, resp. o odoslaní na poštovú prepravu žalobca

nepredložil.

8. Výzvou zo dňa 17.10.2016 banka oznámila žalovanému že ku dňu 30.09.2016 je v omeškaní so
splácaním pohľadávky vo výške 330,56 Eur a zároveň ho vyzvala k úhrade tejto sumy v lehote 15 dní
od doručenia výzvy. Doklad o doručení tejto výzvy žalovanému, resp. o odoslaní na poštovú prepravu

žalobca nepredložil.

9. Dňa 21.05.2018 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok banka postúpila pohľadávku voči
žalovanému zo zmluvy zo dňa 14.01.2016 na žalobcu ako postupníka, čo žalovanému oznámila listom
nazvaným Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 21.05.2018 v spojení s Opravou - Oznámenie

o postúpení pohľadávky zo dňa 04.06.2018. Doklad o doručení týchto písomnosti žalovanému, resp. o
odoslaní na poštovú prepravu žalobca nepredložil.10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k uzavretiu zmluvy, t. j. k 14.01.2016,
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej

strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu zosplatnenia úveru, ak ide o plnenie v
splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti

najbližšie nasledujúcej splátky.

13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu zosplatnenia úveru, ak ide o
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa
§ 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil

spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

14. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len „zákon o bankách“), Ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre
postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá

pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri

postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Súd prioritne skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto spore, ktorý ju odvodzoval od zmluvy

o postúpení pohľadávok. Súd už len dodáva, že zmluvný vzťah založený medzi bankou a žalovanou je
vzťahom spotrebiteľským s poukazom na § 52 a násl. Občianskeho zákonníka.

17. Právna úprava postúpenia pohľadávky je obsiahnutá v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na to, že postupcom pohľadávky bola Slovenská sporiteľňa, a.s., a teda banka v zmysle §

2 ods. 1 zákona o bankách, tak postúpenie pohľadávky sa okrem ustanovení Občianskeho zákonníka
riadi aj § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd preto musel posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky pre
postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel cesie v Občianskom
zákonníku sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Súd má za to, že § 92ods. 8 zákona o bankách neupravuje výnimky z bankového tajomstva, ale upravuje postup veriteľa pri
postúpení bankovej pohľadávky na tretí subjekt.

18. Súd konštatuje, že postúpiť bankovú pohľadávku zákon o bankách umožňuje iba 1.) v tej časti,
ktorá je po splatnosti, 2.) iba po písomnej výzve na splnenie, 3.) výzva musí byť zo strany banky, 4.)
omeškanie napriek písomnej výzve trvá viac ako 90 dní. Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 zákona
o bankách vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý je v omeškaní so splnením, čo i len časti
svojho peňažného záväzku. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením, čo i len časti

svojho peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť musí rozhodne týkať splatných splátok
úveru. Citované ustanovenie umožňuje banke postúpiť pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo
je následne dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného
záväzku.

19. Žalobca súdu predložil list zo dňa 11.09.2016, ktorým banka oznámila žalovanému, že ku dňu
21.09.2016 znižuje celkový úverový rámec na nulu z dôvodu, že žalovaný bol dlhodobo v omeškaní
so splácaním pohľadávky banky zo Zmluvy. Podľa vyjadrenia žalobcu ide o vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru. Žalobca tiež súdu predložil výzvu zo dňa 17.10.2016, ktorou banka oznámila
žalovanému že ku dňu 30.09.2016 je žalovaný v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške

330,56 Eur a zároveň ho vyzvala k úhrade tejto sumy v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Súd
zdôrazňuje význam výzvy, ktorá je základným predpokladom pre postúpenie bankovej pohľadávky a
musí predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní. Ani k jednej z uvedených písomností žalobca nepredložil
žiaden dôkaz o tom, že písomnosť bola žalovanému doručená, resp. dôkaz o tom, že sa dostala alebo
mohla dostať do dispozičnej sféry žalovaného. Takýmto dôkazom by mohol byť napríklad podací hárok,

z ktorého by bolo čitateľné, že predmetnú výzvu banka odoslala žalovanému na poštovú prepravu.
Súd zastáva názor, že z dikcie § 92 ods. 8 zákona o bankách jednoznačne vyplýva, že banka musí
preukázateľne písomne vyzvať dlžníka na plnenie splatného dlhu 90 dní pred postúpením pohľadávky.
Je nepochybné, že žalobca hodnoverne nepreukázal, že jeho právny predchodca pred postúpením
pohľadávky konal tak, ako mu ukladá zákon o bankách v § 92 ods. 8.

20. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28. marca 2018, v ktorom najvyšší súd judikoval:
Podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť
svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu

prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ).

21. Súd považoval za potrebné reagovať na argumenty žalobcu, ktorý poukázal na rozhodovaciu činnosť
iných súdov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 210/01 zo dňa 11.06.2003, uznesenie

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/387/2015 zo dňa 04.05.2016, uznesenie Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 8Co/564/2015 zo dňa 30.11.2015, etc.). V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že v danom
prípade nebolo významné, či žalovanému bolo oznámené postúpenie pohľadávky, z čoho žalobca aj s
poukazom na rozhodovaciu činnosť týchto súdov odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Navyše
ani v tomto smere žalobca nepreukázal, aby oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému

doručené alebo zaslané na poštovú prepravu, resp. zaslané do jeho dispozičnej sféry. V tomto ohľade
súd skúmal, či banka dodržala postup podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, čo nie je len otázkou,
či banka dodržala bankové tajomstvo, ale je aj otázkou, či došlo k dodržaniu zákonného postupu k
tomu, aby banka mohla postúpiť pohľadávku tretiemu subjektu. Ak žalobca argumentoval aj uznesením
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co/223/2015 zo dňa 16.03.2016, k tomu súd uvádza, že druhá

veta citovaného zákonného ustanovenia ustanovuje výnimku z prípadu, keď banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť právo podľa prvej vety tohto ustanovenia, a to, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Súd zastáva názor, že banka je vždy povinná vyzvať dlžníka k úhrade svojho záväzku a
pri splnení ďalších zákonných podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách môže postúpiť svoju
pohľadávku inému subjektu. Toto právo však nemôže uplatniť, ak pred postúpením pohľadávky klient
uhradí celý záväzok vrátane príslušenstva, môže ho však uplatniť aj napriek tomu, teda napriek tomu,že klient uhradil celý záväzok, ale súčet všetkých jeho omeškaní so splnením čo len časti toho istého
peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Uvedený názor
súdujepodporovanýajneskoršímrozhodnutímNajvyššiehosúduSR,ktoréžalobcavosvojomvyjadrení

nespomínal, a teda už citovaným rozhodnutím sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28. marca 2018, podľa
ktorého § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách zakotvuje podmienky, za splnenia ktorých môže
banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu. Ak tieto podmienky uvedené vo vete prvej citovaného
zákonného ustanovenia (vrátane doručenia, resp. dôjdenia výzvy do dispozičnej sféry klienta) nie sú
splnené, k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané).

22. Keďže žalobca aj napriek výzve súdu nepreukázal splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona
o bankách zo strany jeho právneho predchodcu pred postúpením pohľadávky (dôjdenie výzvy banky
do dispozičnej sféry žalovaného), znamená, že nepreukázal, že sa platne stal veriteľom uplatnenej
pohľadávky voči žalovanému, teda nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatňovanie a z
uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.

23. Vzhľadom na to, že súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, so
zrejmých dôvodov sa už nezaoberal samotným nárokom uplatneným v podanej žalobe. Rovnako sa
súd už nezaoberal ani otázkou, či vôbec právny predchodca riadne vyhlásil mimoriadnu splatnosť
povoleného prečerpania, keďže nepreukázal, aby sa písomnosť zo dňa 11.09.2016 dostala do

dispozičnej sféry žalovaného. Táto skutočnosť však nemení nič na vyslovenom právnom názore súdu,
pretože ak by aj došlo k riadnemu zosplatneniu úveru, žalobca nepreukázal splnenie podmienok
ohľadom výzvy banky.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, čo

znamená, že úspešnému žalovanému by patril nárok na náhradu trov konania. Žalovaný si však žiadne
trovy neuplatnil a z obsahu spisu mu ani žiadne trovy nevyplynuli, a preto mu súd náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359

C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku

nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,

dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť

ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,

ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.