Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. jún 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118010186
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8118010186.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr.
Moniky Halkociovej a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.06.2021, v trestnej
veci proti obžalovanej P. L. pre pokračujúci prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného
prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona a iné, o
odvolaní obžalovanej a poškodeného P. F. proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/9/2018 zo

dňa 16.12.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovanej P. L. a poškodeného P. F..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovanú P. L. vinnou zo spáchania v bode 1/ a 2/
rozsudku z pokračujúceho prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku,
elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s

prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zákona účinného do 31.07.2019,
na tom skutkovom základe, že

v bode 1/ rozsudku
v presne nezistenom čase, najneskôr dňa 24.3.2017 z bytu P. F., nar. XX.X.XXXX, na ulici O. č.
X v F. z plastového puzdra na mobilný telefón odcudzila bankomatovú kartu Maestro, číslo karty

XXXXXXXXXXXXXXXX, vydané k účtu IBAN: X Poštovej banky, a. s., bez vedomia a súhlasu vybrala v
presne nezistenom čase z bankomatov ČSOB a SLSP na Ul. B. č. X dňa 24.3.2017 sumu 50,- Eur, 100,-
Eur a 440,- Eur; dňa 25.3.2017 sumu 100,- Eur a 600,- Eur; dňa 27.3.2017 sumu 100,- Eur, 100,- Eur,
500,- Eur, 400,- Eur a dňa 30.3.2017 sumu 300,- Eur, 400,- Eur, ktoré si privlastnila a použila pre vlastnú
potrebu, čím tak spôsobila majiteľovi účtu P. F. celkovú škodu vo výške 3.090,- Eur, pričom krádeže sa
dopustila i napriek tomu, že právoplatným rozhodnutím Okresného úradu Prešov zo dňa 14.10.2016 pod

sp. zn. OU-PO-OWS2-2016/037516, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2016 bola postihnutá za
priestupok proti majetku, ako aj postihnutá hliadkou Obvodného oddelenia PZ Prešov - Juh blokovou
pokutouzodňa21.9.2016,číslobloku17103403aprávoplatnýmrozsudkomOkresnéhosúduPrešovsp.
zn. 0T/120/2016 zo dňa 8.7.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.9.2016, odsúdená za obdobný
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona,

v bode 2/ rozsudku
14.04.2017 v čase medzi 10.00 hod. až 10.30 hod. v F., v byte P. F., na ulici O., z puzdra mobilného
telefónu odcudzila bankomatovú kartu MAESTRO, č. karty XXXXXXXXXXXXXXXX, vydanú na meno P.
F., k osobnému účtu č. X vedenému v Poštovej banke a následne bez súhlasu majiteľa karty ju použila k
výberom finančnej hotovosti, a to v čase o 11:53:09 hod. v sume 100,- Eur a o 11:54:21 hod. v sume 500,-
Eur v bankomate ČSOB č. bankomatu X na ulici Q. X/A v F., peniaze si privlastnila, čím neoprávneným

výberom P. F. spôsobila škodu vo výške 600,- Eur - krádeže sa dopustila napriek tomu, že právoplatným
rozhodnutím Okresného úradu Prešov, sp. zn. OÚ-PO-OVWS2-2016/037516 zo dňa 16.9.2016 bolapostihnutá za priestupok proti majetku a právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp.
zn. 0T/120/2016 zo dňa 8.7.2016 bola odsúdená za prečin krádeže.

Za to jej podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona pri neexistencii
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zákona a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h),
písm. m) Tr. zákona a § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona uložil spoločný súhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ju pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 41 ods. 3 Tr. zákona zrušil výrok o vine, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad, uložený jej rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn.
4T/120/2017 zo dňa 19.03.2018, právoplatným dňa 30.8.2018.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo
dňa 24.09.2018, sp. zn. 33T/3/2018, právoplatným dňa 17.10.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenému P. F., nar.
XX.XX.XXXX v D., okr. X., trvalé bytom O. 8, F. škodu vo výške 600,- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodeného P. F., nar. XX.XX.XXXX v D., okr. X., trvalé bytom O. 8,
F. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré aj dodatočne
prostredníctvom ustanoveného obhajcu písomne odôvodnila smerujúc ho proti výroku o vine ako aj o
treste.Vjehodôvodochporekapituláciivýrokuodvolanímnapadnutéhorozsudkuuviedla,žeodzačiatku

trestného konania v rámci svojej obrany trvala na tom, že skutku jej kladeného za vinu sa nedopustila.
Sám poškodený P. F. jej totižto dobrovoľne odovzdal platobnú kartu a s jeho súhlasom ju používala, či
už pri nákupe potravín, alkoholu alebo pri jednotlivých výberov v hotovosti z bankomatu. Má vedomosť,
že túto kartu poškodený dával aj iným ženám, ktorých totožnosť nepozná. Je pravdou, že žila v byte
poškodeného po dobu do troch mesiacov, no nie tak, ako to vo svojej výpovedi uvádza poškodený,

čo v rámci svojej výpovede potvrdili aj svedkovia W., P. a F.. Zo spáchania skutku ju preto usvedčuje
iba samotný poškodený, no jeho výpoveď považuje za nevierohodnú a nepreukázanú žiadnym iným
objektívnym dôkazom. Dôvodom prečo jej platobnú kartu dal na uskutočňovanie výberu z bankomatov,
resp. nákup tovaru, bola aj tá skutočnosť, že s ňou chcel mať pohlavný styk. Vzhľadom na uvedené,
preto navrhla, aby krajský súd ju spod obžaloby prokurátora celom rozsahu oslobodil.

Proti označenému rozsudku až po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku priamo do zápisnice
o hlavnom pojednávaní podal odvolanie čo do výroku o nároku na náhradu škody aj poškodený P. F.,
bez toho, aby ho aj dodatočne do rozhodnutia odvolacieho súdu bližšie písomne odôvodnil.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Po takomto preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej P. L. a
poškodeného P. F. nie je dôvodné.

Prvostupňový súd totižto vykonal dokazovanie náležitým spôsobom. Vykonané dôkazy potom vyhodnotil
v súlade so zákonom, preto správne zistil skutkový stav a to v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie.

Vzhľadom k tomu, preto urobil zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o vine. Svoje skutkové a právne
závery súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu a presvedčivo odôvodnil a
preto sa odvolací súd s jeho argumentáciou stotožnil a v podrobnostiach na ňu odkazuje.Ajpretovzhľadomnauvedenéanaskutočnosť,žeodvolaciekonaniepredkrajskýmsúdomjevspojenís
konaním pred prvostupňovým súdom konaním tvoriacim jeden celok, keďže predmet konania je totožný,
krajský súd nemá dôvod opätovne bližšie rekapitulovať (opakovať), dôkazy a skutočnosti z nich plynúce,

na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o vine obžalovanej a druhu a výmere trestu tak, ako
je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

Odvolacísúdpretoupriamilpozornosťužlennareakciuprotiodvolacímnámietkamobžalovanejapritom
zohľadnil len tie, ktoré sú právne relevantné, týkajúce sa podstaty (predmetu) konania, majúce vplyv na

posúdenie zákonnosti a dôvodnosti odsúdenia obžalovanej a určeného druhu trestu a jeho výmery.

Najsamprv krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že každý obžalovaný v rámci práva na obhajobu
má právo brániť sa, ako uzná za vhodné, uvádzať všetky skutočnosti, argumenty na svoju obranu, oproti
skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom o nich.

Nosúčasneplatí,žesúdprihodnotenívykonanýchdôkazov(vovzájomnýchsúvislostiach)jednotlivoako
aj v celom ich súhrnne v súlade s pravidlami stanovenými pre hodnotenie dôkazov bez toho, aby narušil
rovnováhuhodnoteniadôkazov,produkovanýchakovprospechtakajvneprospechobžalovaného,musí
prihliadať na obranu obžalovaného v kontexte všetkých dôkazov a teda, či argumentácia obžalovaného
v rámci obhajoby sa nevymyká pravidlám logiky, inak povedané, či skutočnosti, ktoré obžalovaný v rámci

obhajoby tvrdí, sú ním predkladanými dôkazmi, resp. argumentmi nielen overiteľné, ale či sú súčasne
aj spôsobilé dôkazy predložené spolu s obžalobou spochybniť, či dokonca vyvrátiť do takej miery, že
prokurátor nie je schopný uniesť dôkazné bremeno a bez rozumných pochybností nie je možné potom
na ich podklade obžalovaného uznať vinným zo spáchania žalovanej trestnej činnosti.

V tejto súvislosti je preto potrebné uviesť, že obsah námietok obžalovanej prezentované v rámci obrany
na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, resp.
niektoré dôkazy účelovo hodnotí a vykladá vo svoj prospech, nie úplne a bez konfrontácie s dôkazmi
inými produkovanými v rámci dokazovania.

Súčasne platí, že časť odvolacích námietok obžalovanej, ktorými argumentovala, už boli prednesené
v priebehu dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa v odôvodnení napadnutého
rozsudku prvostupňový súd vysporiadal a ktoré si aj krajský súd osvojil.

Krajský súd preto v ďalšom postupe túto argumentáciu len dopĺňa o fakty plynúce z vykonaného

dokazovania, ktoré v súhrnne s dôvodmi už uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa vedú k záveru o náležitom zistení skutkového stavu veci pre meritórne (konečné)
rozhodnutie v posudzovanej veci obžalovanej P. L..

Na tomto mieste je potrebné v reakcii na odvolacie námietky obžalovanej v stručnosti zosumarizovať

skutočnosti plynúce z vykonaného dokazovania tak, ako ich prezentuje aj okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku, ktoré argumentáciu obžalovanej v odvolaní zásadným spôsobom
spochybňujú.

Poškodený P. F. realisticky v logických súvislostiach opakovanie opisuje situáciu, keď v prítomnosti

obžalovanej požiadal svojho kamaráta (dnes už nebohého) F. O., aby mu pomohol s výberom na novej
platobnej karte, no a práve obžalovaná mala možnosť pri tej príležitosti využiť situáciu a zistiť PIN kód k
tejto karte, bez toho, aby on mal o tom vedomosť. Samotný svedok F. O. prítomnosť obžalovanej v tejto
situácii v miestnosti s poškodeným, potom čo prvýkrát použil túto platobnú kartu pri výbere 150,- Eur za
použitia uvedeného PIN kódu, potvrdil. Poškodený následne zrozumiteľne vysvetlil, akým spôsobom

mohla použiť túto kartu obžalovaná tak, aby on o tom nemal vedomosť, že ju používa (vypnutý mobilný
telefón), čím bez jeho súhlasu, keďže v čase kedy s ním bývala v byte, jej kartu dával k dispozícii na
bežný nákup spotrebného tovaru, no nedával jej súhlas na výber hotovosti z bankomatu.

Súčasne platí, že tvrdenia obžalovanej o tom, že jej mal poškodený sľubovať, že túto kartu bude môcť s

jeho súhlasom používať, že ju bude mať kedykoľvek k dispozícii, neboli potvrdené výpoveďou svedkyne
O. F., ktorá túto skutočnosť, aby takéhoto vyjadrenia poškodeného bola svedkom, v prípravnom konaní
poprela a zmenu svojej výpovede v tejto súvislosti na hlavnom pojednávaní zrozumiteľným spôsobom
vysvetliť nevedela. Rovnako platí, že okrem výpovede O. F., tak aj z výpovedí svedkov P. W. a P.P. vyplynulo, že pokiaľ boli v čase rozhodnom, kedy podľa skutkových zistení kladených za vinu
obžalovanej, mala obžalovaná používať bez vedomia poškodeného kartu, mala pri sebe väčší obnos
hotovosti finančných prostriedkov, kde sa v tom čase nevyjadrovala v tom zmysle, že tieto má od

poškodeného, ale komunikovala tak, že to jej „biznis“. Napokon svedkyňa P. W. predsa v prípravnom
konaní potvrdila, že sa jej mala obžalovaná priznať, že túto kartu používala bez vedomia poškodeného
a že ho v podstate okrádala, pričom zmenu svojej výpovede v tejto časti na hlavnom pojednávaní a
svedkyňa P. W. bez rozumných pochybností nedokázala zrozumiteľne vysvetliť.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym hodnotením okresného súdu, zistených skutkových
okolností plynúcich z už právoplatne skončenej trestnej veci Okresného súdu Prešov, sp. zn.
4T/120/2017, kde bola obžalovaná za skutok popísaný v bode 2/ rozsudku (v prejednávanej veci),
rozsudkom uznaná vinnou z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku,
elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s
prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1, 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zákona a teda skutku na totožnom

skutkovom základe, ako v tomto konaní a pri škode vo výške 600,- Eur, ktorého sa dopustila dňa
14.04.2017, pričom obvinenie jej bolo vznesené dňa 24.07.2017 (prevzala ho 26.07.2017) a v tomto
konaní dňa 11.12.2017, čím boli splnené podmienky pre postup podľa § 41 ods. 3 Tr. zákona pre
ukladanie spoločného trestu.

Hore opísaným postupom si okresný súd teda splnil povinnosť vykonané dôkazy vyhodnotiť jednotlivo,
ako aj vo vzájomných súvislostiach, v celom ich súhrnne (úplne) v súlade s pravidlami stanovenými pri
hodnotení dôkazov bez toho, aby hodnotil dôkazy produkované len v neprospech obžalovanej, ako to
v rámci dokazovania namietala samotná obžalovaná.

Všetky tieto skutočnosti potom vo svojom súhrne podľa názoru krajského súdu tak, ako to správne
uzavrel aj okresný súd, vytvárajú reťaz navzájom sa doplňujúcich priamych, ale aj nepriamych dôkazov,
ktoré vedú bez rozumných pochybností k dôvodnému záveru o tom, že skutok, ktorý sa kladie
obžalovanému za vinu, sa stal je trestným činom tak, ako bol právne posúdený v napadnutom rozsudku
ako prečin v bode 1/ a 2/ rozsudku z pokračujúceho prečinu neoprávneného vyrobenia a používania

platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona v
jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zákona
účinného do 31.07.2019.

Ani vo výroku o druhu a výmere trestu krajský súd nezistil také skutočnosti, ktoré by viedli k záveru o

potrebe tento výrok naprávať a to v prospech obžalovanej.

Okresný súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery sa zjavne riadil a prihliadal najmä na jednotlivé
hľadiská ukladania trestov vyplývajúcich z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona, ktorými sú spôsob
spáchaniačinu,jehonásledok,zavinenie, pohnútka,priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnosti,osoba

páchateľa a jeho pomery, možnosti jeho nápravy, majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ustanovenia
§ 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne
odradí od páchania trestných činov, ako aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Prihliadal tiež
aj na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol

zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Okresný súd opäť správne zistil po posúdení trestnej veci Okresného súdu Prešov sp. zn 33T/3/2018,
kde trestným rozkazom zo dňa 24.09.2018 boli obvinená P. L. ako aj O. F. a N. X. uznané vinnými z
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa §

20 Tr. zákona, splnenie podmienok pre zbiehajúcu sa trestnú činnosť obžalovanej vo forme viacčinného
súbehu a teda súčasne aj pre ukladanie súhrnného trestu podľa pravidiel upravených v ust. § 42 ods.
1,2 Tr. zákona.

V týchto intenciách potom okresný súd následne správne určil trestnú sadzbu postupom podľa § 38 ods.

2, 4 Tr zákona, keďže správne (vyhodnotil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, v prospech
priťažujúcich, keď priznal obžalovanej priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/,m) Tr. zákona a teda,
že spáchala viac trestných činov a súčasne bol už za trestný čin odsúdený, bez priznania poľahčujúcich
okolností upravených v ustanovení § 36 Tr. zákona.Okresný súd potom čo správne upravil zákonom ustanovenú trestnú sadzbu zvýšením jej dolnej hranice
o jednu tretinu (§ 38 ods. 4 Tr. zákona), po zohľadnení všetkých uvádzaných hľadísk a kritérií, podľa

názoru krajského súdu, určil správny druh trestu ako trest odňatia slobody, pričom trest uložený vo
výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov spojený s jeho výkonom v ústave na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia v súlade s pravidla podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona je podľa krajského súdu,
trestom zákonným, ktorý zodpovedá plne zásadám ukladania trestov a odráža závažnosť protiprávneho
konania obžalovanej, ako aj jej osobu, a preto tento trest je primeraný a zodpovedajúci naplneniu

individuálnej ako aj generálnej prevencie pre dosiahnutie účelu trestu.
Na záver krajský súd v rámci reakcie na odvolanie poškodeného P. F. nad rámec doposiaľ uvedeného
uvádza, že aj v tomto prípade si osvojil právny záver okresného súdu k výroku o nároku na náhradu
škody, ktorý si poškodený uplatniť právo v tomto trestnom konaní a to konkrétne vo vzťahu k postupu
podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku, kedy zostávajúcim zvyškom nároku na náhradu škody odkázal
poškodeného na civilný proces.

Skutočne z vykonaného dokazovania plynie, že dôkazy zabezpečené k ustáleniu rozsahu spôsobenej
škody ako celku v sebe zahŕňajú chronologický zdokumentované prípady použitia označenej platobnej
karty poškodeného, kde sú jednak uvedené sumy z výberu z bankomatov, no medzi nimi sú uvádzané
aj platby za spotrebný tovar v obchodných prevádzkach. Súčasne platí, že dokazovaním nebolo bez

rozumných pochybností ustálené, či poškodeným uplatnená škoda celom rozsahu v sume 3.090,-
Eur v sebe zahŕňa aj platby za uvádzaný spotrebný tovar, keďže ako z výpovede obžalovanej tak
predovšetkým z výpovede poškodeného vyplynulo, že uvedenú platobnú kartu poškodený dával
obžalovanej, aby ju s jeho súhlasom použila pri platbách za spotrebný tovar. Za danej situácie nebolo
možné jednoznačne a bez pochybností ustáliť, teda ktorá časť z celkovej škody, ktorú si poškodený

uplatnil, mala tvoriť platby za spotrebný tovar v obchodných prevádzkach, na ktoré obžalovaná mala
výslovný súhlas poškodeného. Doplnenie dokazovania za týmto účelom by bolo ako to správne
konštatuje okresný súd, nad rámec potrebný pre rozhodnutie o vine a treste v tomto trestnom konaní
a z toho dôvodu boli naplnené podmienky pre odkázanie poškodeného so zvyškom jeho nároku na
rozhodnutie na civilný proces tak, ako to predpokladá ustanovenie § 288 ods. 2 Tr. poriadku.

Toto boli dôvody, pre ktoré považoval krajský súd odvolanie obžalovanej P. a poškodeného P. za
nedôvodné, postupom podľa § 319 Tr. poriadku toto zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.