Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. október 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620201726
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7620201726.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členiek

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci navrhovateľa L. V. nar. X.X.XXXX
bývajúceho na X. XX v N., prechodne M. , n.o. J. XX, E., právne zastúpeného JUDr. Jánom Slovinským,
advokátom so sídlom Štefánikovo námestie 13, Spišská Nová Ves proti odporkyniam: 1/ C. V., nar.
XX.X.XXXX, bývajúcej v G., J. č. XXX a 2/ C. T., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v J. č. XXX, G. o určenie
vyživovacej povinnosti detí k rodičom o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves č.k. 8Pc/6/2020-70 zo dňa 18.2.2021 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným

v záhlaví zamietol návrh navrhovateľa a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania. Poukázal na to, že podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal zaviazať odporkyne v 1. a 2.
rade prispievať mu na jeho výživu u každej sumou 50 eur mesačne, počnúc dňom 1.4.2009 s poukazom
na to, že rozsudkom č.k. 6C/789/1997-28 zo dňa 26.3.1998 bolo jeho manželstvo s matkou odporkýň
rozvedené a dňom 7.3.2019 podal návrh na určenie výživného na rozvedeného manžela, ktorý však
bol zamietnutý rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 11Pc/7/2019-82 zo dňa 1.8.2019
z dôvodu premlčania nároku. Zdôraznil, že je nepočujúci, imobilný, chodiaci za pomocou bariel, je

odkázaný na opatrovateľskú službu, ktorá mu je určená na 4 hodiny denne a už 9 rokov poberá čiastočný
invalidný dôchodok v sume 72,90 eur s tým, že mu bola priznaná aj dávka v hmotnej núdzi vo výške 134
eur mesačne a iný príjem nemá. Zo svojho príjmu platí lieky a stravu. Momentálne býva v neziskovej
organizácii - útulku Oáza v Bernátovciach. Odporkyňa v 1. rade je slobodná, telesne postihnutá,
nepracuje a nepoberá invalidný dôchodok vo výške 263,40 eur. Odporkyňa v 2. rade je vydatá, žije s
manželom a má dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom s tým, že o odporkyne svoje dcéry sa
vždy riadne staral do rozvodu, aj rozvode manželstva a prospieval im aj nad rámec svojej vyživovacej

povinnosti, finančne ich podporoval až do doby, kým neboli schopné samé sa živiť a v súčasnosti,
keď je on v zložitej situácii a potrebuje pomoc, je namieste, aby odporkyne prispeli a zlepšili jeho
ťažkú životnú situáciu, aby si mohol zabezpečiť dôstojné bývanie. Vykonaným dokazovaním výsluchom
odporkýň, svedkyne S. V., oboznámením správ Sociálnej poisťovne, a.s. Bratislava, zariadenia Oáza
- nádej pre nový život, n.o. J., Valaliky, potvrdením ÚPSVaR Spišská Nová Ves, výpisom z registra
trestov, rozhodnutím Mesta Gelnica č. 1/OS/2019 zo dňa 3.1.2019, rozsudkom Okresného súdu Spišská
Nová Ves č.k. 11Pc/7/2019-82 zo dňa 1.8.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k.

8Co/47/2019-103 zo dňa 31.3.2020, rozsudkom č. k. 6C/789/97-28 zo dňa 26.3.1998, č. k. 1C/254/01-71
z 31.10.2003, uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16C/102/2016 zo dňa 10.10.2017
vzal za preukázané, že navrhovateľ poberá invalidný dôchodok vo výške 72,90 eur mesačne s tým,
že podľa evidencie registra poistencov a sporiteľov SDS vedenom Sociálnou poisťovňou bol za celéobdobie zamestnaný v období od 1.1.1993 do 31.12.1994 ako zamestnanec na Okresnom úrade práce,
od 15.4.1996 do 14.6.1996 ako zamestnanec Lesy Košice a odo dňa 1.2.1997 do 10.4.1997 vo firme
W. N.. V súčasnosti je umiestnený v zariadení Oáza - nádej pre nový život, n.o. Bernátovce č. 779,

Valaliky s mesačným poplatkom 30 - 31 eur za kalendárny deň pobytu. Výška dôchodku predstavuje
72,90 eur a zároveň poberá od apríla 2020 dávku v hmotnej núdzi vo výške 134 eur s tým, že do apríla
2020výškadávkypredstavovala127,80eur.ZdravotnýstavnavrhovateľabolposúdenýMestomGelnica
rozhodnutím č. 1/OS/2019 zo dňa 3.1.2019 s tým, že bolo rozhodnuté, že je odkázaný na sociálnu
službu III. stupňa s rozsahom 4 - 6 hodín denne. Rozsudkom č.k. 11Pc/7/2019-82 zo dňa 1.8.2019 v

spojenísuznesenímKrajskéhosúduvKošiciachč.k.8Co/47/2019-103zodňa31.3.2020bolzamietnutý
návrhnavrhovateľanaurčenievýživnéhonarozvedenéhomanželaspoukazompremlčaniauplatneného
nároku podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keďže nárok uplatnil spätne za obdobie od 1.9.2008 do
30.9.2011 a žalobu podal až 7.3.2019. Ďalším dôvodom pre zamietnutie tohto návrhu bol alkoholizmus
žalobcu, ktorý bol hlavnou príčinou rozvratu manželstva a priznanie príspevku na výživu rozvedeného
manžela by tak bolo v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň mal súd za preukázané, že manželstvo

navrhovateľa a matky odporkýň bolo rozvedené rozsudkom č.k. 6C/789/1997-28 zo dňa 26.3.1998
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 21.9.1998, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
12.10.1998, podľa ktorého dôvodom rozvratu manželstva bol alkoholizmus navrhovateľa s tým, že
deti boli zverené do starostlivosti matky a navrhovateľovi nebolo určené výživné. Z rozsudku č.k.
1C/254/01-71 zo dňa 31.10.2003 vyplynulo, že právo spoločného nájmu bývalých manželov k bytu v

Gelnici na Záhradnej 10 bolo súdom zrušené a ďalším nájomcom bytu sa stala matka odporkýň Anna
Fenďová s tým, že navrhovateľ bol zaviazaný vypratať predmetný byt do 15-tich dní od zabezpečenia
náhradného ubytovania. Z uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 16C/102/2016 zo dňa
10.10.2017 vyplynulo, že medzi navrhovateľom a jeho bratom X. V. došlo k uzavretiu súdneho zmieru,
podľa ktorého bol X. V. zaviazaný zaplatiť za účelom vyplatenia dedičského podielu z dedičstva po

matke L. V. sumu 5.900 eur do 3 dní od uzavretia súdneho zmieru. Z výsluchu odporkýň súd zistil,
že navrhovateľ sa o nich nikdy riadne nestaral, nechodil s nimi k lekárovi, nezaujímal sa o ich život,
nikdy im nič nekúpil. Odporkyňa v 1. Rade je poberateľkou invalidného dôchodku v sume 263,40 eur,
býva s matkou v byte s tým, že kvôli navrhovateľovi je v stálom strachu a strese. K otcovi nemá žiaden
vzťah, chce mať od neho pokoj. Odporkyňa v 2. rade má 36 rokov a má odpracovaných viac rokov ako

navrhovateľ, ktorý okrem toho, že jej dal život sám nič nepričinil. Vyštudovala za vlastné peniaze, aj sa
osamostatnila bez jeho pomoci. Otec nevie, koľko má vnúčat, akú školu vyštudoval a či zmaturovala.
Odkedy si pamätá, otec nechodil práce, stále bol pod vplyvom alkoholu, na domácnosť neprispieval,
nevaril, neupratoval, domov chodil po nociach opitý a robil cirkus. Po dosiahnutí plnoletosti si nežiadala
výživné, pretože chcela mať od otca pokoj a aj tak by jej ničím neprispel. Podľa jej vedomostí otec matke

na odkúpenie bytu, ktorý následne predala a odsťahovali sa z N. do G.iadnym spôsobom neprispel.
Z výsluchu svedkyne S. V. vyplynulo, že navrhovateľa prepustili z práce kvôli alkoholu a všetko je
uvedené v spise o rozvode ich manželstva. Fyzicky síce deťom neubližoval, ale nadával a podľa neho
boli všetci sprostí. Celá N. vedela, kedy ide domov z krčmy, po nociach sa správal hlučne, celé dni spal,
nestaral sa o nič, nepracoval a neprivyrábal si ani brigádnicky. Nájomné za byt platila len ona a keby jej

nepomáhala rodina, tak nevie, ako by prežili, keďže celú výplatu dávala na náklady spojené s nájmom
bytu. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že nevyhovel návrhu navrhovateľa na odročenie
termínu pojednávania, keďže tento bol riadne zastúpený právnym zástupcom a svoje stanovisko vo
vzťahu k tvrdeniam odporkýň zaujal vo svojich písomných vyjadreniach s tým, že tieto sa na pojednávaní
nezmenili a nejednalo by sa teda o okolnosť, ktorá mala kľúčový význam pri rozhodnutí súdu, resp.

by zmenila stav súdneho konania. Následne súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 66, § 67 ods.
1, § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. (ďalej len Zákon o rodine), ako aj s poukazom na ust. § 3
ods. 1 OZ uzavrel, že z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že medzi otcom
(navrhovateľom) a dcérami (odporkyňami v 1. a 2. rade) nie sú vytvorené pozitívne citové väzby, najmä z
dôvodu nadužívania alkoholu navrhovateľom a jeho dlhodobej nezamestnanosti spojenej s nedostatkom

finančných prostriedkov potrebných na výživu detí. Otázkou v spore bolo, či si môže otec nárokovať na
pomoc a podporu u svojich detí (odporkýň), aby tak dôstojne prežil starobu, ak sa o ne celý život vzorne
nestaral, nepomáhal im osobne, prípadne majetkom, nezaujímal sa o ne a nevychovával ich. Pokiaľ
otec od roku 1997 v riadnom pracovnom pomere nepracoval a z dôvodu požívania alkoholu vo väčšej
miere sa s deťmi nekontaktoval, nepomáhal im, nepodporoval ich, je zrejmé, že sa tak na ich výchove a

výžive žiadnym spôsobom nepodieľal, preto priznanie výživného zo strany odporkýň, resp. zaviazanie
odporkýň v 1. a 2. rade na povinnosť v zmysle § 66 Zákona o rodine by bolo v rozpore s dobrými mravmi,
preto súd návrh zamietol s tým, že výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 57 CSP a § 57 CMP.2. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa ust. § 365
ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP s tým, že žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu
vec na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne ho zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Argumentoval

nesprávnosťou tvrdenia odporkyne v 1. rade, že od roku 1993 nepracoval a preto jej nemohol nič platiť,
keďže z vykonaného dokazovania je zrejmé, že na území SR pracoval až do roku 1997, odpracoval
8 rokov bez 11-tich dní a na území ČR mal odpracovanú dobu 16 rokov a 61 dní. Taktiež poprel, že
by požíval alkoholické nápoje v takej miere, ako to vykresľujú odporkyne, a že mal byť v čase jeho
nehody a následného úrazu pod vplyvom alkoholu. Nikdy sa k deťom nesprával zle, naopak, staral

sa o odporkyňu v 1. rade a vybavoval jej liečenia za účelom zlepšenia jej zdravotného stavu, ktoré
absolvovala každoročne až do dovŕšenia 15. roku, kedy zomrel jeho otec. Nikdy nebol v spoločnom byte
trpený, naopak, platil všetky účty a v domácnosti opravoval všetky spotrebiče. O dcéry sa riadne staral,
zarobené peniaze nosil domov a aj keď nebol najlepším otcom, v rámci svojich možností poskytoval
svojim dcéram domov a zabezpečoval ich živobytie, preto považuje za ich morálnu povinnosť, aby mu
prispelinavýživné,čímbysazlepšilajehoživotnásituácia,poprideleníbytuvdomovesociálnychslužieb

by mohol opätovne začať podnikať v tzv. chránenej dielni. Vo vzťahu k namietaným vadám konania
upresnil len vadu upravenú ustanovením § 389 ods. 1 písm. b/ CSP s tým, že zamietnutím žiadosti
jeho právneho zástupcu, aby mu bola poskytnutá lehota na vyjadrenie sa k výpovediam odporkýň a
svedkyne, došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Z postoja svojich dcér je sklamaný a
ich výpovede považuje za krivé obvinenia. Neustále dcéram píše listy a chce s nimi udržiavať kontakt.

Poukázal na to, že v prípade priestupkového konania odporkyne v 1. a 2. rade vypovedali o vzájomnom
vzťahu úplne inak, ako v predmetnom súdnom konaní. Práve v tomto priestupkovom konaní odporkyne
a aj svedkyňa S. V. o skutočnom priebehu ich spolužitia vypovedali pravdu a zvyšné výpovede považuje
za účelové s úmyslom vyhnúť sa finančnej pomoci navrhovateľovi s tým, že odporkyne sú ovplyvňované
ich matkou, svedkyňou S. V., ktorá im nedovolí vytvoriť si vlastný názor a nadviazať pozitívny vzťah

smerom k navrhovateľovi. Zdôraznil, že je v možnostiach odporkýň prispievať na jeho výživu, keďže je
v dôsledku jeho zdravotného stavu odkázaný na pomoc iných.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadrili odporkyne, ktoré žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť a poukázali na to, že chcú, aby ich navrhovateľ nechal na pokoji. Za svoj terajší stav je

zodpovedný sám a zapríčinil si ho svojím nezodpovedným spôsobom k životu a ak bolo konštatované,
že príčinou rozvratu ich rodiny bol alkoholizmus navrhovateľa a z toho dôvodu mu nemohol byť priznaný
príspevok na výživu rozvedeného manžela, bolo by nelogické uvažovať o priznaní výživného zo strany
detí k navrhovateľovi. Odporkyňa v 2. rade vo svojom vyjadrení zdôraznila, že v priestupkovom konaní v
Gelnici nevypovedala v jeho prospech, iba povedala, že sa k danému problému nevie vyjadriť, nakoľko

neboli už 10 rokov v kontakte, má 37 rokov, od doby rozvodu uplynulo 23 rokov a ona odvtedy má svoj
názor na navrhovateľa a nemusí jej ho vytvárať svedkyňa S. V.. O nadviazanie vzťahu s navrhovateľom
ani jedna z odporkýň nestojí, nikdy nestáli, pretože na to nie je dôvod. Žijú si svoj život a chcú mať od
navrhovateľa pokoj. Tak, ako sa starajú o svoj život, nech sa o svoj postará navrhovateľ a nech od nich
nežiada niečo, na čo im neprispel ako rodič a ako otec.

4. K týmto vyjadreniam sa v rámci dupliky vyjadril navrhovateľ, ktorý zotrval na svojich tvrdeniach
a zopakoval, že má odpracovaný dostatočný počet rokov na území SR, ako aj Českej republike a
vyjadrenia odporkýň považuje za krivé svedectvá a poškodzovanie jeho dobrého mena. Zdôraznil, že
jeho príjmové pomery v roku 2020 v celkovej výške 209,70 € predstavujú sumu, ktorá je pod hranicou

chudoby. Predmetné vyjadrenie doložil fotokópiou Českej správy sociálního zabezpečení z 29.1.2021.

5. Odporkyne v duplike k opätovnému vyjadreniu navrhovateľa zopakovali svoje odvolacie návrhy a
zdôraznili, že boli nútené si prečítať opätovne v konaní všetky jeho klamstvá, ohovárania na adresu ich,
ako aj ich mamy a navrhovateľovi nedošlo, ako im ublížil, ako negatívne ovplyvnil ich životy a nemá

žiadne svedomie a charakter žiadať výživné od postihnutej dcéry, ako aj od odporkyne v 2. rade, ktorá
má sama vyživovacie povinnosti, aj keď si musí byť dobre vedomý toho, že im nikdy nepomohol.

6. Dňa 12.5.2021 doručil navrhovateľ rovnopis zápisníc z priestupkového konania sp.zn. 3Pv 42/12 zo
dňa 10.9.2012.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj
s konaním, ktoré mu predchádzalo, prejednal odvolanie navrhovateľa ako podané včas oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolaciehopojednávania podľa ust. § 65 a § 66 CMP v spojení s ust. § 385 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219
ods. 3 CSP a aj z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že súd prvej inštancie
dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, dôkazy

vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci konania a uzavrel, že rozsudok je vecne správny, preto ho v zmysle
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil s tým, že podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na
skonštatovaniesprávnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutiaanazdôrazneniejehosprávnostidoplňuje
ďalšie dôvody.

8. Navrhovateľ uplatnil v odvolaní odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.b/, d/, f/ a h/ CSP. Odvolací
dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm.b/ CSP (t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokomfortne s judikatúrou Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana
ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak,
aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a

ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý spravodlivo.

9. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm.d/ CSP (t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také

porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozsudku, predovšetkým
ide o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podriadiť pod ust. § 365 ods. 1 písm.a/,
b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho
rozhodnutia vo veci samej.

10. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm.f/ CSP (t.j. súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré
nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia teda nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

11. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.h/ CSP (t.j. rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery, aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O
omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil
síce správny právny predpis ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že žiaden z navrhovateľom uvádzaných odvolacích dôvodov nebol
naplnený, a to aj s prihliadnutím na to, že v podstate v odvolaní upresňuje len aplikáciu odvolacieho
dôvodov podľa ust. § 389 ods. 1 písm.b/ CSP. Odvolacie námietky navrhovateľa vo vzťahu k vyššie
uvedenej vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vrátane skutočností uvádzaných v jeho

podaniach vo vzťahu k vyjadreniam odporkýň k odvolaniu sa javia skutkovo aj právne irelevantné,
keďže určujúcou otázkou pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku, tak ako to správne uzavrel
súd prvej inštancie, bolo vyhodnotenie, či uplatnený nárok nie je vo svetle právnej úpravy danej ust. §
75 ods. 2 Zákona o rodine v rozpore s dobrými mravmi. Aj právo oprávneného, v predmetnom prípade
navrhovateľa, na výživné od povinného (odporkýň) musí byť vždy v súlade s dobrými mravmi. Skúma sa

oprávnenieaniepovinnosť,toznamená,ževýživnénemožnopriznaťvprípade,akpretoexistujúdôvody
na strane oprávneného. Súd tieto dôvody vždy posudzuje konkrétne v každom individuálnom prípade
v kontexte konania účastníkov a súsledností ich úkonov v čase a mieste a aplikácia tohto ustanovenia
je potom povinnosťou, nie možnosťou súdu. V kontexte vyššie uvedeného je ešte nevyhnutné uviesť,že vzájomná vyživovacia povinnosť medzi rodičmi a deťmi neznamená, že by podmienky oboch
vyživovacíchpovinnostíbolizhodné.Neznamenáanito,žeplnenievyživovacejpovinnostidetíkrodičom
by malo byť bez ďalšieho závislé na tom, či rodičia naopak plnili svoju vyživovaciu povinnosť k deťom a v

akom rozsahu. Skutočnosť, že v predchádzajúcej dobe rodičia zanedbávali svoju vyživovaciu povinnosť
alebo sa jej plneniu priamo vyhýbali, je potom nevyhnutné vyhodnocovať vo vzťahu k ust. § 75 ods.
2 Zákona o rodine a v rámci použitia tohto ustanovenia ani prípad, že by rodič plnil svoju vyživovaciu
povinnosť riadne, nie je jediným hľadiskom, ktoré je treba zobrať do úvahy. Odvolací súd preto zhodne
so závermi súdu prvej inštancie uvádza, že výsledky vykonaného dokazovania, na ktorých sa nič

nezmenilo ani v priebehu vyjadrení účastníkov konania v priebehu odvolacieho konania jednoznačne
preukazujú stratu akejkoľvek citovej väzby medzi navrhovateľom a odporkyňami s tým, že v dôsledku
nezodpovedného správania sa navrhovateľa vo vzťahu k rodine, v dôsledku jeho alkoholizmu sa tento
riadne nezúčastňoval na výchove, výžive a citovom vývine odporkýň. Žalobcom predkladané doklady a
tvrdenia v rámci odvolania, ako aj vyjadrení k vyjadreniam odporkýň v priebehu odvolacieho konania sú
bez právneho významu vo vzťahu k jednoznačnému záveru, že priznanie výživného zo strany odporkýň

by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Na zdôraznenie tohto záveru je nevyhnutné uviesť, že samotná
odporkyňa v 1. rade je takisto zdravotne znevýhodnená a jej príjmové pomery sa vzhľadom k tomu,
že je odkázaná na starostlivosť matky a je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 263,40 €
mesačne výrazne neodlišujú od príjmových pomerov navrhovateľa, čo samo osebe zakladá záver o
tom, že priznanie uplatňovaného výživného v sume 50 € mesačne by bolo jednoznačne v rozpore so

zásadami vyjadrenými v ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Totožný záver je nevyhnutné vyvodiť aj vo
vzťahukodporkyniv2.rade,ktorámásamadvevyživovaciepovinnostikmaloletýmdeťom.Navrhovateľ
žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal ani listinami predkladanými po podanom odvolaní dôvodnosť
uplatneného nároku v konaní, resp. neoslabil záver o nevyhnutnosti aplikovať na predmetný prípad
ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko neboli v odvolacom konaní
uplatnené (§ 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 58 CMP).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).